Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/81/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO : 44 518 684, proti žalovaným: 1. G. Š., nar. XX.X.XXXX, bytom v Č. H., F. X, W. XXXX/XX, 2. G.. U. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom v P. G., S. XX, zastúpený JUDr. Rastislavom Lenartom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Pollova 32, 3. C. Š.Č., nar. XX.X.XXXX, bytom v P. G., S. XX, 4. P. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom v X. A. S., o zaplatenie 1.751,44 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 7. novembra 2019 sp. zn. v spojení s opravným uznesením zo dňa 9. januára 2020

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 7. novembra 2019 č.k. -172 v spojení s opravným uznesením zo dňa 9. januára 2020 č.k. -181 v napadnutej časti výroku I., ktorým bol žalovaný v 2. rade spoločne a nerozdielne so žalovanou v 1. rade zaviazaný zaplatiť žalobcovi 1.751,44 € s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.751,44 € od 6.9.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v časti výroku IV., ktorým súd rozhodol, že žalobca má vo vzťahu k žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

O d m i e t a odvolanie proti výroku III., ktorým súd zastavil konanie voči žalovanej v 3. rade a voči žalovanému v 4. rade.

Žalobcovi a žalovanému v 2. rade n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1.Okresný súd Košice-okolie (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom v spojení s opravným uznesením výrokom I. zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 1.751,44 € s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.751,44 € od 6.9.2013 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. v prevyšujúcom rozsahu úroku z omeškania žalobu zamietol. Výrokom III. konanie voči žalovanej v 3. rade a žalovanému v 4. rade zastavil. Výrokom IV. rozhodol, že žalobca má vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom V. žalovanej v 3. rade vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Výrokom VI. žalovanému v 4. rade vo vzťahu k žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 1.571,44 € titulom náhrady škody, ktorá mu vznikla neoprávneným užívaním bytu v jeho správe žalovanými v 1. a 2. rade v období od 9.12.2009 do 26.9.2012, a ktorá spočíva v nedoplatkoch na úhradách za služby za rok 2009 vo výške 46,35 €, za

rok 2010 vo výške 1.207,01 € a náhradách za užívanie bytu za obdobie od 1.5. 2010 do 31.12.2010 vo výške nájomného stanoveného zálohovým predpisom, t.j. 8 x 62,26 €.

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalovaní v 1. a 2. rade sa dňa 7.11.1988 stali spoločnými užívateľmi bytu č. 10 na Meteorovej 3 v Košiciach, ktoré sa s účinnosťou od 1.1.1992 podľa ust. (ďalej len ) transformovalo na spoločný nájom. Rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 8.10.2009 sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.11.2009, bola žalovaným v 1. a 2. rade spolu s tými, čo s nimi v byte bývajú, uložená povinnosť byt vypratať. Žalovaní v 1. a 2. rade napriek tomuto právoplatnému rozsudku byt nevypratali a dňa 26.9.2012 došlo k jeho vyprataniu v exekučnom konaní. Na tomto skutkovom základe a podľa skutkovej vety tiež aj preto, že za užívanie bytu neplatili, boli žalovaní v 1. a 2. rade rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 10.3.2015 sp. zn. uznaní vinnými zo spáchania prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru podľa ust. , Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva. Tohto skutku sa dopustili tak, že od 9.12.2009 do 26.9.2012 užívali bez právneho titulu byt č. 10 na P. ul. č. 3 v O. napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 8.10.2009 sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.11.2009, im bola uložená povinnosť byt vypratať bez bytovej náhrady do 15 dní od právoplatnosti rozsudku a byt bol vyprataný až v exekučnom konaní dňa 26.9.2012, za služby spojené s užívaním bytu a nájomné neplatili, čím z titulu bezdôvodného obohatenia spôsobili Bytovému podniku mesta Košice, s.r.o. škodu vo výške 3.377,76 €. Z vyúčtovania nákladov za služby spojené s užívaním bytu za rok 2009 vzal súd za preukázaný nedoplatok na službách vo výške 46,35 € a za rok 2010 nedoplatok na službách vo výške 1.207,01 €. Zo zálohového predpisu platného od 1.5.2010 vzal súd za preukázanú výšku mesačného základného nájomného 62,26 € pre byt užívaný žalovanými. Z upomienky zo dňa 24.1.2012 vzal súd za preukázaný nedoplatok z vyúčtovania služieb za rok 2009 vo výške 46,36 €, za rok 2010 vo výške 1.207,01 € a na nájomnom za obdobie od 1.5.2010 do 31.12.2010 mesačne vo výške 62,26 €.

4. Právne vec posudzoval podľa ust. , , , , , , , , v spojení s ust. nar. vl. SR č. a dospel k záveru, že čo do istiny je žaloba v celom rozsahu dôvodná, pretože žalovaní v 1. a 2. rade v roku 2009 aj 2010 užívali byt bez právneho dôvodu, pričom neuhrádzali za to obvyklú odplatu, zodpovedajúcu výške nájomného a neposkytovali žalobcovi ako správcovi bytového fondu mesta Košice, ktoré je vlastníkom bytu, ani náhradu za spotrebované služby, ktorú by inak boli povinní platiť v prípade, ak by uvedený byt užívali na základe nájomnej zmluvy. Tým sa podľa názoru súdu žalovaní v 1. a 2. rade na úkor žalobcu bezdôvodne obohatili, následkom čoho im vznikla povinnosť toto bezdôvodné obohatenie vydať. Toto spočívalo v nájomnom za obdobie od 1.5.2010 do 31.12.2010 vo výške 62,26 € mesačne (62,26 € x 8) a v nedoplatkoch na úhradách za služby spojené s užívaním bytu za rok 2009 vo výške 46,35 € a za rok 2010 vo výške 1.207,01 €, spolu 1.751,44 €, na zaplatenie ktorej sumy súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Úroky z omeškania z priznanej sumy súd zaviazal zaplatiť žalovaných odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby, t.j. od 6.9.2013 až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu o zaplatenie úrokov z omeškania zamietol.

6. V zmysle ust. a konanie voči žalovaným v 3. a 4. rade zastavil na základe späťvzatia žaloby žalobcom voči týmto žalovaným, voči ktorému žalovaní nevzniesli námietky.

7. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade súd rozhodol podľa ust. a priznal ich náhradu úspešnému žalobcovi voči neúspešným žalovaným v 1. a 2. rade.

8. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v 3. a 4. rade súd rozhodol podľa ust. . Aj keď žalobca zavinil zastavenie konania späťvzatím žaloby, žalovaným v 3. a 4. rade trovy konania nevznikli, preto súd v súlade s Základných princípov a za použitia Základných princípov žalovaným v 3. a 4. rade náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

9. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 2. rade, a to proti výrokom I., III. a IV. zo všetkých dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1, okrem odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365

ods. 1 písm. c/ a navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal záver súdu, že spôsobil žalobcovi škodu vo výške 1.751,44 € z dôvodu, že všetci žalovaní sa z bytu č. 10 na Meteorovej ul. č. 3 v Košiciach odsťahovali už 9.5.2009 a od uvedenej doby nikto z nich predmetný byt neužíval, ani sa v ňom nezdržiaval. Vytýkal súdu, že na preukázanie tejto skutočnosti, t.j. kedy žalovaní reálne opustili predmetný byt a odkedy ho neužívali, nevypočul žalovaných. V žalovanom období rokov 2010 a 2011 teda byt neužívali. Argumentoval ďalej tým, že žalobca sám svojou nečinnosťou de facto spôsobil škodu, keď nepodal návrh na vykonanie exekúcie vyprataním nehnuteľnosti, namiesto toho čakal až do januára 2013 a podal žalobu o náhradu škody. Podľa jeho názoru tiež neboli splnené zákonné predpoklady pre vznik jeho zodpovednosti za škodu podľa , z ktorého dôvodu nie je vo veci pasívne legitimovaný. Zo všetkých týchto dôvodov považoval rozhodnutie za predčasné a navrhol vec vrátiť súdu prvej inštancie.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že užívanie bytu žalovaným v 2. rade v žalovanom období bolo preukázané rozsudkom Okresného súdu Košice II zo dňa 10.3.2015 sp. zn. , ktorým boli žalovaní v 1. a 2. rade uznaní vinnými, že od 9.12.2009 do 26.9.2012 užívali byt č. 10 na P. č. 3 v Košiciach bez právneho dôvodu, pričom žalovaní sa vzdali odvolania proti tomuto rozsudku a na hlavnom pojednávaní, ktorého sa zúčastnili, s rozhodnutím súdu vyslovili súhlas. Tvrdenie žalovaného v 2. rade o tom, že sa z bytu odsťahoval ešte dňa 9.5.2009, preto považuje za účelové. Uviedol, že súd prvej inštancie jeho nárok posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súdu preukázal nedoplatok, ktorý voči žalovaným eviduje, a to vyúčtovaním nákladov za služby spojené s užívaním bytu za rok 2009 a 2010 a mesačným zálohovým predpisom, ako aj upomienkou, pričom žalovaný v 2. rade v konaní nepreukázal a ani netvrdil, že by predmetný dlh čo i len čiastočne uhradil. Z týchto dôvodov navrhol rozsudok potvrdiť.

11. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že súhlasí s odvolaním žalovaného v 2. rade, pretože žalobca nepreukázal predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu voči žalovaným. Žalovaní v 3. a 4. rade prestali byt užívať od februára 2008 a žalovaní v 1. a 2. rade od 9. mája 2008, od kedy bývali a zdržiavali sa na ul. S.Á. XX v P. G. vo svojom čerstvo dokončenom rodinnom dome, ktorý ešte nebol skolaudovaný. Od tohto dátumu byt na P. ul. 3 v O. ani neužívali, ani sa v ňom nezdržiavali. Uvedenú skutočnosť možno preukázať tým, že od roku 2008 mali odhlásený odber elektriny a plynu.

12. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.

13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaného v 2. rade ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a , t.j. v rozsahu napadnutých výrokov I. a IV. vo vzťahu k žalovanému v 2. rade a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (všetky odvolacie dôvody v zmysle ust. CSP, okrem odvolacieho dôvodu podľa písm. c/) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2. rade nie je dôvodné.

14. Rozsudok je vo výroku I. o povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobcovi sumu 1.751,44 € s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.751,44 € od 6.9.2013 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku spoločne a nerozdielne so žalovanou v 1.rade vecne správny, preto ho odvolací súd v tomto rozsahu potvrdil v zmysle .

15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.5.2021 o 9.55 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli zverejnené dňa 11.5.2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. .

16. Žalovaný uplatnil všetky odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1CSP, okrem odvolacieho dôvodu podľa písm. c/ (rozhodol vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd), pričom odvolací súd dospel k záveru, že ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je naplnený.

17. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, pričom vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu a ďalšie dôkazy neboli stranami sporu ani navrhnuté, ani predložené, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. a ,

z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver v napadnutej časti rozsudku a neboli zistené žiadne vady, týkajúce sa procesných podmienok, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

18. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v potvrdenej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje ( ).

19. Žalovaný v 2. rade v odvolaní argumentuje skutočnosťami, uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie náležite a správne vyporiadal pri rozhodovaní daného sporu a ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku v potvrdenej časti, z ktorých dôvodov odvolacie námietky neumožňujú prijať iný záver.

20. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o vzniku bezdôvodného obohatenia (aj) na strane žalovaného v 2. rade na úkor žalobcu tým, že žalovaný v 2. rade spolu so žalovanou v 1. rade v období rokov 2009 a 2010 užívali bez právneho dôvodu byt č. 10 na P. ul. č. 3 v O. a neuhrádzali za to obvyklú odplatu, zodpovedajúcu výške nájomného a neposkytli žalobcovi ani náhradu za spotrebované služby, preto žalovaný v 2. rade (spolu so žalovanou v 1. rade) sú povinní vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie v zmysle ust. a nasl. (ďalej len ), ako o tom vecne správne rozhodol súd prvej inštancie.

21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného v 2. rade odvolací súd uvádza nasledovné :

22. Súd prvej inštancie žalobou uplatnený nárok posudzoval ako bezdôvodné obohatenie žalovaných v 1. a 2. rade podľa ust. a nasl. , preto bez právneho významu je odvolacia námietka žalovaného v 2. rade o nesplnení zákonných predpokladov pre jeho zodpovednosť za škodu v zmysle ust. .

23. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov ( ).

24. Bezdôvodným obohatením je aj majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Ide teda o prípady, keď právny dôvod od začiatku neexistoval alebo keď tento právny dôvod síce existoval, ale následne odpadol, ako je tomu aj v prejednávanej veci. Žalovaní totiž predmetný byt užívali na základe nájomnej zmluvy, avšak po zániku tohto nájomného vzťahu výpoveďou odpadol právny dôvod ich užívania a v žalovanom období preto byt užívali bez právneho dôvodu.

25. Pre vznik zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie nie je nevyhnutné, aby k tomuto obohateniu došlo úmyselne alebo nejakým protiprávnym úkonom (napríklad trestným činom), aj keď to nie je vylúčené.

26. V prejednávanej veci ide práve o prípad, kedy k bezdôvodnému obohateniu žalovaných došlo ich protiprávnym konaním, z ktorého boli uznaní aj vinnými rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. -163 zo dňa 10.3.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.3.2015 a ktorým rozsudkom je súd viazaný v tejto prejednávanej veci v zmysle ust. .

27. Viazanosť súdu rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin znamená, že viazanosť sa vzťahuje na výrok rozhodnutia, pričom z výroku o vine je nutné vychádzať ako z celku a brať do úvahy jeho právnu aj skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie skutkovej podstaty trestného činu konkrétnym konaním páchateľa.

28. V prejednávanej veci k naplneniu skutkovej podstaty trestného prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 211 ods. 1, 2 písm. a/ Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva žalovanými v 1. a 2. rade došlo tým, že od 9.12.2009 do 26.9.2012 užívali bez právneho titulu byt č. 10 na P. X v O. napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Košice II sp.

zn. zo dňa 8.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.11.2009, im bola uložená povinnosť tento byt vypratať bez bytovej náhrady do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom byt bol vyprataný až v exekučnom konaní dňa 26.9.2012 a zároveň neplatili za služby spojené s užívaním tohto bytu a nájomné, čím z titulu bezdôvodného obohatenia spôsobili Bytovému podniku mesta Košice, s.r.o. škodu vo výške 3.377,76 €.

29. Vyššie uvedeným právoplatným rozsudkom, vydaným v trestnom konaní, bolo teda preukázané, že v žalovanom období (rok 2009 a 2010) žalovaný v 2. rade spolu so žalovanou v 1. rade užívali predmetný byt a iné riešenie tejto otázky v tomto prebiehajúcom konaní je neprípustné.

30. Nedôvodne preto žalovaný v 2.rade namieta v odvolaní, že v žalovanom období byt neužíval a že súd nevykonal potrebné dokazovanie na preukázanie tohto jeho tvrdenia.

31. Odhliadnuc od tej skutočnosti, že súd už ani nemohol vykonávať dokazovanie na skutočnosť, či žalovaní v 1. a 2. rade v žalovanom období užívali byt, odvolací súd poukazuje na to, že súd vykonal všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy, pričom na pojednávaní dňa 7.11.2019, na ktorom bol aj vyhlásený rozsudok vo veci samej, právny zástupca žalovaného v 2. rade výslovne uviedol, že na výsluchu žalovaného v 2. rade netrvá a zároveň nemal ani žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Z tohto dôvodu žalovaný v 2. rade nedôvodne namieta, že súd nevypočul žalovaných v 1. až 4. rade k tomu, kedy reálne opustili byt.

32. Nenáležitá je aj odvolacia námietka žalovaného v 2. rade, že žalobca sám zavinil vznik škody svojou nečinnosťou, keď nepodal návrh na vykonanie exekúcie vyprataním bytu, pretože ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, k vyprataniu bytu došlo v exekučnom konaní dňa 26.9.2012, ako nakoniec táto skutočnosť bola preukázaná aj v trestnom konaní.

33. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je rozsudok v napadnutom výroku I. v časti týkajúcej sa žalovaného v 2. rade, teda v časti o povinnosti žalovaného v 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne so žalovanou v 1. rade žalobcovi sumu 1.751,44 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.751,44 € od 6.9.2013 do zaplatenia vecne správny, preto ho odvolací súd podľa ust. potvrdil.

34. O odmietnutí odvolania žalovaného v 2. rade proti výroku III., ktorým súd zastavil konanie voči žalovanej v 3. rade a žalovanému v 4. rade, odvolací súd rozhodol podľa ust. , keďže žalovaný v 2. rade nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti tomuto výroku rozsudku.

35. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

36. Výrokom III. rozsudku, ktorým súd konanie voči žalovanej v 3. rade a žalovanému v 4. rade zastavil, nebolo rozhodnuté v neprospech žalovaného v 2. rade, týmto výrokom sa rozhodovalo len o nárokoch voči žalovaným v 3. rade a 4. rade, preto týmto výrokom nemohol byť žalovaný v 2. rade žiadnym spôsobom dotknutý na svojich právach, ani mu týmto výrokom nebola uložená žiadna povinnosť, prípadne iným spôsobom to neovplyvnilo jeho právne postavenie. Žalovaný v 2. rade preto nie je osobou oprávnenou na podanie odvolania proti tomuto výroku rozsudku, z ktorých dôvodov odvolací súd jeho odvolanie proti tomuto výroku III. odmietol.

37. Zároveň neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že vo vzťahu k výroku III. rozsudku žalovaný v 2. rade neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré považuje toto rozhodnutie za vecne nesprávne.

38. Vecne správne rozhodol súd aj o náhrade trov konania na súde prvej inštancie vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade v zmysle , preto odvolací súd potvrdil aj napadnutý výrok IV. o náhrade trov konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade ako vecne správny podľa ust. .

39. Po rozhodnutí odvolacieho súdu zostávajú teda všetky výroky prvoinštančného rozsudku nezmenené.

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. . Žalovaný v 2. rade bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania, úspešnému žalobcovi preukázateľne žiadne trovy konania nevznikli, preto odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).