Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_63C-37-2021.pdf
PDF · 110.69 KB
Case nature
Subarea
63C/37/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava III v právnej veci navrhovateľa: E. Z., narodený XX. X. XXXX, trvale pobytom Z. XXX/X, XXX XX C. A., zastúpeného zákonnou zástupkyňou - matkou: U. Z., narodená XX. X. XXXX, proti žalovanej: Základná škola Dunajská Lužná so sídlom Školská 257/22, 900 42 Dunajská Lužná, o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 18. 4. 2021 z a m i e t a .
II. Žalovanej n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči navrhovateľovi.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 18. 4. 2021, doručeným Okresnému súdu Bratislava III dňa 21. 4. 2021, sa navrhovateľ domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanej (navrhovateľom označenej ako „povinná osoba“), aby sa zdržala protiprávneho konania a upustila od jeho trvania (I. výrok), aby neobmedzovala vstup do školského zariadenia navrhovateľovi bez platného právneho dôvodu a aby mu bolo umožnené bez akejkoľvek diskriminácie a segregácie plniť si školské povinnosti (II. výrok) a aby sa zdržala odopierania základných ľudských práv a slobôd, najmä ústavného práva na vzdelanie a plnenie si povinnej školskej dochádzky a zároveň žiadal, aby súd zakázal žalovanej zasahovať do základných práv navrhovateľa, a to práva na súkromie, ochranu osobnosti a ďalších práv a s tým spojeným sankcií (III. výrok).
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že mu dňa 12. 4. 2021 nebol umožnený vstup do školského zariadenia Základná škola Dunajská Lužná, Školská 257/22, 900 42 Dunajská Lužná, za účelom plnenia si školských povinností prezenčnou formou z dôvodu nepreukázania sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID-19, resp. (zákonným zástupcom), čoho dôsledkom je tá skutočnosť, že jeho ústavou garantované právo na vzdelanie ako aj školským zákonom garantované právo na prístup k vzdelaniu bez diskriminácie je hrubým spôsobom obmedzené, a to bez platného právneho zákonného dôvodu napriek tomu, že on ako aj celá rodina v tom čase boli úplne zdraví, dodržiavajúc a uplatňujúc si jeho základné práva garantované ústavou SR, ako aj ďalšie právo na ochranu osobných údajov a svojej zdravotnej dokumentácie a platný právny stav na území SR. Štatutárny zástupca školy odmietol navrhovateľovi uviesť písomne dôvod svojho postupu, iba ústne podotkol, že musí rešpektovať platné nariadenia vlády a vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR. Vzhľadom na to, že školu ako aj zriaďovateľa prostredníctvom svojho zákonného zástupcu vopred upozornil na okamžité upustenie od protiprávneho konania, ktorého sa dopúšťal tým, že bez preukázania sa negatívneho RT-PCR/antigénového výsledku testu na ochorenie COVID-19 jeho ako aj zákonného zástupcu mu neumožnil vstup do školského zariadenia za účelom plnenia si ústavnej a zákonom garantovanej povinnej školskej dochádzky, opierajúc sa o vyššie popísaný právny stav a presnú citáciu právnych predpisov. Navrhovateľ poukázal na to, že vláda Slovenskej republiky uznesením, č. 160/2021 zo dňa 17. 3. 2021, k návrhu na opakované predĺženie času trvania núdzového stavu podľa čl. 5 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu,
výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov v bode F. odporúča hlavnému hygienikovi SR ods. F3 vydať vyhlášku, ktorou sa uloží povinnosť prevádzkovateľom a zamestnávateľom vrátane škôl a školských zariadení prijať hygienické opatrenia, a to zákazom vstupu zamestnancov alebo iných osôb na pracoviská alebo do iných priestorov zamestnávateľa a prevádzkovateľa vrátane škôl a školských zariadení, ak sa nepreukážu negatívnym výsledkom antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie COVID-19 nie starším ako ustanovuje toto uznesenie alebo negatívnym výsledkom RT-PCR testu na ochorenie COVID-19. Úrad verejného zdravotníctva SR vydal dňa 19. 4. 2021 vo Vestníku vlády SR, ročník 31, čiastka 51/2021, Vyhláška Úradu verejného zdravotníctva (ďalej len „ÚVZ SR“) č. 187, ktorou sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia k režimu vstupu osôb do priestorov prevádzok a priestorov vrátane škôl a školských zariadení, v zmysle ktorej prevádzkovateľ zariadenia je oprávnený požadovať od osoby vstupujúcej do vnútorných alebo vonkajších priestorov prevádzky predloženie príslušného dokladu, ktorý preukazuje negatívny výsledok na ochorenie COVID-19. Navrhovateľ poukázal na čl. 28 Dohovoru o právach dieťaťa, čl. 42 ods. 1 a 2 Ústavy SR, § 144 ods. 1, § 145 ods. 1, 2, 3 a 4 školského zákona, § 2 ods. 1, 2 a 3 zákona č. 365/2004 Z. z. (antidiskriminačný zákon). V tejto súvislosti uviedol, že konanie školy a jej zamestnancov prekročilo zákonnosť uvedených právnych predpisov, pričom závažným spôsobom zasiahlo do základných ľudských práv, ktoré má každý občan garantované medzinárodnými dohovormi, chartami EÚ, Ústavou SR a zákonmi SR, ktoré sú svojou právnou silou nadradené uzneseniami vlády SR, resp. podzákonným aktom ÚVZ SR a v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania mu neumožnilo účasť na vzdelávaní prezenčnou formou bez platného zákonného dôvodu, čím ohrozili mravnú výchovu navrhovateľa nebezpečenstvu spustnutia tým, že mu bránili v povinnej školskej dochádzke. Podľa vyjadrenia navrhovateľa v slovenskom právnom poriadku neexistuje ani ďalší právny predpis, na základe ktorého by bol ktokoľvek povinný dať sa testovať na ochorenie COVID-19. Uviedol, že ani škola, ani policajt či ktokoľvek iný nemá žiadne zákonné oprávnenie požadovať od neho ako žiaka (resp. zákonného zástupcu dieťaťa) predloženie výsledku testu/ diagnostiky na ochorenie COVID-19, a tým si podmieňovať právo na prístup k vzdelaniu. Tým, že vláda SR a ďalšie subjekty pri testovaní na COVID-19 neposkytuje poučenie a nepožaduje písomný informovaný súhlas dotknutých osôb podľa § 6 zákona č. 576/2004 Z. z., porušuje podstatným spôsobom predmetný zákon. Certifikát je osobným údajom, ktorý informuje o jeho zdravotnom stave a tento nespĺňa náležitosti v zmysle § 86 zákona o ochrane osobných údajov. Ďalej odkazuje na § 4 ods. 4, § 6 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. a uvádza, že test na COVID-19 je metódou odoberania biologického materiálu (výterom z nosa), ak sa uskutočňuje na dieťati, je podmienený súhlasom jeho zákonného zástupcu. Zároveň uviedol, že uznesenie vlády SR č. 160/2021 ako aj všetky uznesenia vlády pred tým prijaté, týkajúce sa plošného testovania (screeningu) a s tým spojených reštrikcií sú právnymi aktami, ktoré slúžia ako forma rozhodovania vlády SR vo vzťahu k organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy a nemajú postavenie normatívneho právneho aktu (všeobecne záväzného právneho predpisu) ale ide iba o individuálny správny akt, ktorý zaväzuje len adresátov uznesenia vo vnútri štátnej správy. Následne odkazuje na ustanovenia zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR s tým, že vyhláška je v rozpore so zákonom č. 400/2015 Z. z., je neúčinná a nie je všeobecne a právne záväzná. Navrhovateľ tiež prehlásil, že je toho času bez akýchkoľvek príznakov respiračného ochorenia a odkázal na Dohovor o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka s aplikáciou biológie a medicíny, rozsudok Weimarského súdu v Nemecku sp. zn. Ref.: 9F 148/21. Obchádzanie ústavných článkov prijímaním vládnych uznesení či vyhlášok obsahujúcich nezákonné ustanovenia je podľa tvrdení navrhovateľa protiústavné a z týchto dôvodov nie je možné požadovať počas núdzového stavu bez zmeny ústavného zákona, aby sa fyzické osoby kedykoľvek a komukoľvek preukazovali výsledkami testov na COVID-19 alebo potvrdeniami o ich absolvovaní. Osobitne poukázal na § 4 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z. z., že vyhláškou je zakázané ukladať povinnosti a vyhláškou č. 187/2021 ÚVZ SR nemohla byť uložená povinnosť v zmysle čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy SR. Navrhovateľ záverom uviedol, že testovanie študentov (a ich zákonných zástupcov) na ochorenie COVID-19 ako podmienka prístupu k vzdelaniu a účasti na školskom vyučovaní prezenčnou formou je hrubo protiústavná, protizákonná, ktorá nemá obdobu nikde vo svete. Nie je v súlade s ústavným právom na vzdelávanie podmieňovať účasť žiaka na prezenčnej výučbe podrobením sa testu na COVID-19 (ako aj ich zákonného zástupcu), ktorý nemá so školou žiaden právny vzťah vo vzťahu k vzdelaniu dieťaťa, keďže plniť si povinnú školskú dochádzku má len samotné dieťa, pritom tá nie je viazaná na žiadne podmienky samotného dieťaťa, resp. ich zákonných zástupcov, a školský zákon ani iný právny predpis rovnakej právnej sily také niečo ani nepozná a neustanovuje. Navyše, ani z uznesenia vlády č. 160/2021 nevyplýva povinnosť študentom (a ich zákonných zástupcov) sa preukázať negatívnym testom na ochorenie COVID-19 ako esenciálna podmienka účasti žiaka na vyučovaní prezenčnou formou. V časti C v bode 17 cit. uznesenia je iba stanovená výnimka zo zákazu vychádzania
pre cestu žiaka a poslucháča od druhého stupňa základnej školy do školy a školského zariadenia, ak sa preukáže negatívnym výsledkom antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie COVID-19 nie starším ako 7 dní alebo negatívnym výsledkom RT-PCR testu na ochorenie COVID-19 nie starším ako 7 dní.
3. Navrhovateľ na osvedčenie skutočností a tvrdení opísaných v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (odsek 2. uznesenia) nepripojil žiadne listinné dôkazy.
4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 2 CSP, na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný okresný súd.
6. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
9. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
10. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
11. Podľa § 327 CSP, ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
12. Podľa § 328 ods. 2 veta druhá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
13. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
14. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia súd doručí ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedourčuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
15. Podľa § 331 ods. 2 CSP, uznesenie o neodkladnom opatrení súd odošle najneskôr do troch dní od jeho vyhotovenia.
16. Podľa § 59b ods. 1 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 15. 10. 2020 (ďalej len zákon č. 355/2007 Z. z.,“) ak je potrebné nariadiť opatrenia podľa § 12 alebo § 48 ods. 4 na celom území Slovenskej republiky, určitej časti jej územia alebo pre skupinu inak ako jednotlivo určených osôb, nariaďuje ich ministerstvo zdravotníctva /§ 4 ods. 1 písm. g)/, úrad verejného zdravotníctva /§ 5 ods. 4 písm. k)/ alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva /§ 6 ods. 3 písm. e)/ všeobecne záväzným právnym predpisom.
17. Podľa § 59b ods. 2 zákona č. 355/2007 Z. z., na všeobecne záväzné právne predpisy vydávané podľa odseku 1 ministerstvom zdravotníctva sa vzťahuje osobitný právny predpis o tvorbe a vyhlasovaní právnych predpisov; tento predpis sa nevzťahuje na všeobecne záväzné právne predpisy vydávané podľa odseku 1 úradom verejného zdravotníctva a regionálnym úradom verejného zdravotníctva.
18. Podľa § 59b ods. 3 zákona č. 355/2007 Z. z., všeobecne záväzný právny predpis úradu verejného zdravotníctva a regionálneho úradu verejného zdravotníctva vydávaný podľa odseku 1 sa označuje názvom vyhláška a nadobúda platnosť dňom vyhlásenia vo Vestníku vlády Slovenskej republiky.
19. V tejto súvislosti súd uvádza, že súd musí vždy individuálne vyhodnotiť, či nedostatok návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bráni pokračovaniu v konaní alebo nie. Ak opis rozhodujúcich skutočností, ktorý je zo strany navrhovateľa v návrhu síce daný, avšak nie je dostatočný na to, aby súd neodkladné opatrenie nariadil, má to nevyhnutne za následok zamietnutie návrhu. Pokračovaniu v konaní nebráni ani úplná absencia opisu skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, rovnako ako absencia označenia dôkazov alebo listín, ktoré má navrhovateľ pripojiť v zmysle§ 326 ods. 2 CSP. Tieto vady návrhu sú dôvodom na jeho zamietnutie. Aplikuje sa pritom striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh.
20. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia pritom zákon výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.
21. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania. Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP.
22. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda či: a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, b) navrhovateľom neodkladného opatrenia tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ neodkladného opatrenia domáha (princíp efektívnosti), d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav (princíp dočasnosti), e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
23. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené tam, kde navrhovateľovi neodkladného opatrenia hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci dispozičného princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú povinnosť. Pri rozhodovaní skúma všetky dôvody a okolnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, či je nárok navrhovateľa osvedčený a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné, či už za účelom neodkladnej úpravy právnych pomerov strán alebo zabezpečenia výkonu exekúcie, ak by mala byť ohrozená. Takáto potreba je daná naliehavosťou situácie, v ktorej vyčkávanie až na konečné rozhodnutie (vydané po riadne vykonanom dokazovaní) nemusí byť únosným, pretože by tu práve očakávateľné zdržanie spôsobené potrebou zachovania všetkých (o. i. procesných) postupov v konaní o veci mohlo viesť k ujme, ktorú by neskôr šlo len ťažko (ak vôbec) odvrátiť.
24. Súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia predpokladá pravdivosť tvrdení a spoľahlivosť dôkazných prostriedkov predložených alebo označených navrhovateľom, preto ich podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého dostatočným výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. Dôkazné bremeno dostatočne osvedčiť potrebu nevyhnutnej ochrany práv a právom chránených záujmov nesie navrhovateľ s tým, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné preukázanie tejto potreby ochrany, ktorá sa má návrhom navrhovateľovi poskytnúť. Je pritom povinnosťou navrhovateľa tvrdiť a osvedčiť skutočnosti, z ktorých súd vyvodí závery o prípustnosti a opodstatnenosti nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia. Uvedenú povinnosť musí navrhovateľ splniť aspoň v limitovanom rozsahu zodpovedajúcom osvedčeniu tvrdení, teda v rozsahu, že jeho tvrdenia sa javia súdu ako nanajvýš pravdepodobné.
25. Pri posudzovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd skúmal, či tento návrh obsahuje zákonné náležitosti v zmysle § 326 CSP. Súd dospel k záveru, že samotný návrh je formulovaný nejasne a všeobecne, neobsahujúci dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, resp. skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Na základe toho, že z obsahu návrhu bolo možné zistiť, čoho sa navrhovateľ domáha, čo ním sleduje, súd pred odmietnutím návrhu podľa § 327 CSP, dal prednosť jeho vecnému posúdeniu, keďže hlavným dôvodom podania návrhu bol záujem navrhovateľa na plnení si školských povinností prezenčnou formou a jeho právo na vzdelanie bez toho, aby sa musel preukazovať negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID-19.
26. Navrhovateľ neodkladného opatrenia vo svojom návrhu poukazoval na vyhlášku č. 187/2021 Úradu verejného zdravotníctva, v zmysle ktorej Úrad verejného zdravotníctva školám a školským zariadeniam nariadil zakázať vstup osobám, ktoré sa nepreukážu negatívnym výsledkom na ochorenie COVID-19, a preto ho dňa 12. 4. 2021 z dôvodu nepreukázania sa negatívnym testom, nevpustili do základnej školy. Navrhovateľ neosvedčil prvý z predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a síce existenciu právneho vzťahu medzi sporovými stranami, že je žiakom žalovanej - Základnej školy Dunajská Lužná, vo vzťahu ku ktorej sa domáha právnej ochrany skrz inštitút neodkladného opatrenia, napr. potvrdením o návšteve školy, súd však vzhľadom na jeho vek a miesto trvalého pobytu vychádzal z ním tvrdených skutočností. Nariadené opatrenia prijaté v súvislosti s ohrozením verejného zdravia sa ho priamo dotýkajú a v ich dôsledku sa navrhovateľ cíti obmedzený v práve na prístupe k vzdelaniu prezenčnou formou, keďže navrhovateľ ako aj celá jeho rodina boli v tom čase zdraví.
27. Navrhovateľ ako rozhodujúce skutočnosti síce uviedol, že mu dňa 12. 4. 2021 nebol neumožnený vstup do školského zariadenia za účelom plnenia si školských povinností prezenčnou formou z dôvodu nepreukázania sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID-19 navrhovateľom, resp. jeho zákonným zástupcom, avšak ďalej neuviedol ako ho táto okolnosť ovplyvňuje, v akom rozsahu sú jeho práva a právom chránené záujmy ohrozené, preto súd nemá možnosť posúdiť, či toto ohrozenie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, je odôvodnením potreby neodkladnej úpravy pomerov strán. Zároveň navrhovateľ neuviedol, akým spôsobom sa ďalej vzdelával, či má prístup k on-line vyučovaniu a pod. Samotné tvrdenie navrhovateľa, že mu dňa 12. 4. 2021 nebol umožnený vstup do školy, keďže sa on, resp. jeho zákonný zástupca nepreukázali negatívnym výsledkom na ochorenie COVID-19 bez ďalšieho, nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia v znení požadovanom navrhovateľom.
28. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že v slovenskom právnom poriadku neexistuje právny predpis, na základe ktorého by bol ktokoľvek povinný dať sa testovať na ochorenie COVID-19, resp. že povinnosť podstúpiť testovanie na ochorenie COVID-19 je v rozpore so zákonom a Ústavou, súd uvádza, že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia, môže opatrenia na predchádzanie ochoreniam nariadiť ministerstvo zdravotníctva, Úrad verejného zdravotníctva či regionálny úrad verejného zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom.
29. Vo vzťahu k rozsiahlemu opísaniu tvorby právnych predpisov a ich záväznosti v návrhu, odkazu na uznesenie vlády SR č. 160/2021 zo dňa 17. 3. 2021, vyhlášku ÚVZ SR č. 187/2021, ktorá je podľa vyjadrenia navrhovateľa neúčinná a nie je právne záväzná, a preto podmieňovanie účasti na školskom vyučovaní v školách preukázaním výsledku testu na COVID-19 nemá oporu v platných zákonoch, súd uvádza, že ako všeobecný súd nemá právomoc posudzovať porušenie ústavných práv navrhovateľa a ani súlad zákonov a predpisov nižšej právnej sily s Ústavou SR, pričom v rámci civilného sporového
konania súd posudzuje súkromnoprávne vzťahy postupmi vymedzenými v základných princípoch Civilného sporového poriadku, podľa príslušných hmotnoprávnych predpisov a ich aplikácie v súlade s Ústavou SR. Súd taktiež nie je oprávnený skúmať ani to, či vláda bola oprávnená núdzový stav vyhlásiť alebo nie. Napokon, Ústavný súd Slovenskej republiky dňa 31. 3. 2021 vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 2/2021 rozhodol, že uznesenie vlády Slovenskej republiky č. 160 zo 17. 3. 2021 k návrhu na opakované predĺženie času trvania núdzového stavu je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, čl. 13, čl. 16 ods. 1 a čl. 23 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 2 a 3 ústavného zákona č. 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov.
30. Na základe uznesenia vlády SR č. 160/2021 Z. z. zo dňa 17. 3. 2021 vláda okrem iného opakovane predĺžila núdzový stav, obmedzila s účinnosťou od 20. 3. 2021 slobodu pohybu a pobytu zákazom vychádzania v čase od 5.00 hod. do 1.00 hod. nasledujúceho dňa, do odvolania, najneskôr do 28.4. 2021, pričom toto obmedzenie sa nevzťahovalo v čase od 5.00 hod. do 20.00 hod. na cestu žiaka od druhého stupňa základnej školy do školy a školského zariadenia, ak sa preukáže negatívnym výsledkom antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie COVID-19 nie starším ako 7 dní alebo negatívnym výsledkom RT-PCR testu na ochorenie COVID-19 nie starším ako 7 dní,... a cestu späť, a ak jeho jeden zákonný zástupca žijúci v spoločnej domácnosti sa preukáže negatívnym výsledkom antigénového testu certifikovaného na území Európskej únie na ochorenie COVID-19 nie starším ako 7 dní alebo negatívnym výsledkom RT-PCR testu na ochorenie COVID-19 nie starším ako 7 dní, a ďalšie.
31. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že v rozhodnom čase, t. j. dňa 12. 4. 2021, bol v platnosti zákaz vychádzania s výnimkami. Pokiaľ navrhovateľ chcel plniť svoje školské povinnosti prezenčnou formou, musel sa preukázať negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID-19, resp. aj jeho zákonný zástupca alebo spĺňať niektorú z ďalších podmienok - prekonať ochorenie COVID-19 a mať o jeho prekonaní doklad nie starší ako tri mesiace alebo ak jeho zdravotný stav mu neumožňuje vykonanie testu, avšak tieto, prípadne iné dôvody navrhovateľ v návrhu neuviedol. V prípade, ak mal navrhovateľ strach z testovania, bolo úlohou rodiča vhodným spôsobom, primeraným veku dieťaťa, pomôcť mu prekonať pre neho stresovú situáciu spočívajúcu v podstúpení testovania sa. Na základe skutkových tvrdení navrhovateľa však možno dospieť k záveru, že navrhovateľ, resp. zákonný zástupca sa domnieval, že na to, aby sa mohol plniť svoje školské povinnosti, nemusia sa podrobiť testovaniu na ochorenie COVID-19 a následne sa nemusia ani preukazovať výsledkom testu. S takýmto názorom súd nemôže súhlasiť, pričom na podporu svojho názoru poukazuje na stanovené výnimky pri zákaze vychádzania.
32. Navrhovateľ poukázal na znenie článkov Ústavy SR, zákona č. 365/2004 Z. z. (antidiskriminačný zákon) s tým, že podľa jeho názoru ide o diskrimináciu a škola nesmie žiaka znevýhodňovať preto, že uplatňuje svoje práva. Navrhovateľ však neuviedol, akým konkrétnym spôsobom bolo zasiahnuté do jeho práv, aká konkrétna ujma mu vznikla, a pod., aby bolo možné dospieť k záveru že ide o diskrimináciu, čo je možné len pri porovnaní účinkov konania (rozhodnutia) v rámci porovnateľnej skupiny osôb. Z opísania skutočností navrhovateľom totiž nevyplýva, že by v porovnateľnej situácii dochádzalo k rozdielnemu zaobchádzaniu s jeho osobou, navrhovateľ sa ani nezmienil o tom, či v prípade jeho spolužiakov alebo iných žiakoch tejto školy, ktorí sa nepreukázali negatívnym výsledkom testu, škola postupovala inak a umožnila im vstup do školy. Všeobecné závery navrhovateľa o tom, že konanie školy a jej zamestnancov zasiahlo do jeho základných ľudských práv a v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania mu neumožnilo účasť na vzdelávaní, tvrdenia ohľadom nezákonného testovania a ďalšie tvrdenia nie sú relevantnými, pokiaľ ich nepodporil dôkazne tak, aby súd mohol konštatovať osvedčenie tých skutkových tvrdení, ktorými vymedzuje rámec pre navrhované neodkladné opatrenie. V tejto súvislosti súd uvádza, že navrhovateľ k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripojil žiadne listinné dôkazy, ktorými by podporil svoje tvrdenia.
33. V prípade, že škola požadovala od žiakov a navrhovateľa negatívny test na ochorenie COVID-19, nezasiahla tým neprimeraným spôsobom do práva navrhovateľa na vzdelanie prezenčnou formou, keď sledovaným účelom prijatých opatrení bolo, aby sa zabránilo kontaktu žiakov s iným žiakom, ktorý je nakazený bez toho, aby o tom mohol vedieť.
34. V prípade pandémie COVID-19, o ktorú v danom prípade ide, je na príslušných štátnych orgánoch, aby v závislosti od vývoja situácie (prudkého šírenia koronavírusu, nárastu nakazených, počtu hospitalizovaných a ďalšie) adekvátne reagovali a prijímali potrebné protiepidemické opatrenia v záujme zabránenia šírenia koronavírusu. Tieto opatrenia sa rýchlo menia, čomu zodpovedá aj to, že v súčasnosti podmienky vstupu do školy a školského zariadenia upravuje vyhláška Úradu verejného zdravotníctva SR č. 200/2021 zo dňa 30. 4. 2021, účinná od 3. 5. 2021, podľa ktorej do školy a školského zariadenia je možný vstup žiaka základnej školy do školy a školského zariadenia bez potreby preukázania sa negatívnym výsledkom testu na ochorenie COVID - 19. Keďže v zmysle § 329 ods. 2 CSP je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie, súd konštatuje, že s účinnosťou od 3. 5. 2021, teda aj v deň rozhodovania súdu, nie je daná povinnosť preukazovať sa negatívnym testom žiakovi základnej školy, preto ani z toho hľadiska súd nevidí potrebu nariaďovať neodkladné opatrenie.
35. S poukazom na uvedené skutočnosti súd po preskúmaní návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že tento nie je dôvodný, pretože podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia v danom prípade nie sú naplnené, keďže navrhovateľ neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery strán neodkladným opatrením, tvrdené skutočnosti neosvedčil žiadnym dôkazom, pričom nie je osvedčená ani dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Na základe uvedeného súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
36. Súd o nároku na náhradu trov konania o návrhu navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol tak, že žalovanej ako úspešnej strane sporu podľa § 255 ods. 1 C.s.p. nárok nepriznal, keďže jej žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 357 písm. d/ v spojení s § 362 ods. 1 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne /odvolacie dôvody/ a čoho sa odvolateľ domáha /odvolací návrh/ (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Podľa § 160 ods. 2 CSP súd poučuje stranu sporu, že sa môže dať v konaní zastúpiť zástupcom, ktorého si zvolí. Ako zástupcu si strana sporu môže zvoliť aj advokáta. Pokiaľ sú u strany sporu predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, môže sa obrátiť na Centrum právnej pomoci.