Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_17C-147-2014.pdf
PDF · 158.19 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/147/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcov: 1/ X. F., rod. K., nar. X.X.XXXX, bytom B. Č.. XXX, 2/ V. K.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX, 3/ U. K., rod. B., nar. XX.X.XXXX, bytom T. Č.. XXX, všetci žalobcovia zastúpení JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Lipová 1, Humenné, proti žalovaným: 1/ W. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. K. V. XXX/XX, Y., 2/ P. Š.H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X, S., obaja žalovaní zastúpení JUDr. Gerhardom Zvolánekom, advokátom, Advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, o neplatnosť právneho úkonu, takto
rozhodol:
Kúpna zmluva uzatvorená medzi predávajúcim Q. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX a kupujúcou P. Š., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X, S., dňa XX.X.XXXX, predmetom ktorej bol odpredaj nehnuteľností parciel registra D. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 617 m2, č. XXX/X - záhrady o výmere 163 m2, č. XXX/X - orná pôda o výmere 862 m2, zapísaných na LV č. XXX pre kat. územie T., obec T., okres Z. j e n e p l a t n á .
Kúpna zmluva uzatvorená medzi predávajúcimi Q. K., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX a U. K., rod. B., nar. XX.X.XXXX, bytom T.B.W. XXX a kupujúcou P. Š., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/ X, S., dňa XX.X.XXXX, predmetom ktorej bol odpredaj rodinného domu súp. čísla XXX, postaveného na parcele D.S. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 617 m2, zapísanom na LV č. XXX pre kat. územie T., obec T., okres Z. j e n e p l a t n á .
Kúpna zmluva uzatvorená medzi predávajúcou P. Š., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X, S. a kupujúcim W. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. K. V. XXX/XX, Y., dňa X.X.XXXX, predmetom ktorej bol odpredaj nehnuteľností parciel registra D. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 617 m2, č. XXX/X - záhrady o výmere 163 m2 a č. XXX/X - orná pôda o výmere 862 m2 a rodinného domu č. XXX, postaveného na parcele D. XXX/X, všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre kat. územie T., obec T., okres Z. j e n e p l a t n á .
P r i z n á v a žalobcom vo vzťahu k žalovaným v 1. a 2. rade právo na náhradu trov konania v celom rozsahu tak, že zaplatením trov jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Pôvodní žalobcovia Q. K. a U. K. podali dňa XX.X.XXXX na tunajší súd žalobu, ktorou žiadali, aby súd určil, že kúpna zmluva uzatvorená medzi Q. K. ako predávajúcim a P. Š. ako kupujúcou dňa XX.X.XXXX je neplatná, že kúpna zmluva uzatvorená medzi Q. K. a U. K. ako predávajúcimi a P. Š. ako kupujúcou
dňa XX.X.XXXX je neplatná a že kúpna zmluva uzatvorená medzi P. Š. ako predávajúcou a W. E. ako kupujúcim z X.X.XXXX je neplatná.
2. V priebehu konania dňa X.X.XXXX zomrel pôvodný žalobca Q. K. a preto súd uznesením číslo konania XXC/XXX/XXXX-XXX z 18.8.2020 rozhodol, že súd bude v konaní pokračovať so žalobcami X. F. a V. K. ako právnymi nástupcami nebohého žalobcu Q. K..
3. Pôvodní žalobcovia podanú žalobu odôvodnili tým, že žalobkyňa U. K. v roku XXXX na Obecnom úrade v T. zistila, že nie je zapísaná ako spoluvlastníčka nehnuteľností vedených na LV č. XXX kat. územie T. a to domu so súpisným číslom XXX postavenom na parcele D. XXX/X, ktorý bol v bezpodielovom spoluvlastníctve jej a jej manžela. Zároveň zistila, že manžel už nie je zapísaný ako výlučný vlastník parciel D. XXX/X, XXX/X a XXX/X zapísaných na LV č. XXX kat. územie T.. Zároveň zistila, že ako výlučný vlastník týchto nehnuteľností je vedený žalovaný v prvom rade, ktorý k nim zriadil aj záložné právo v prospech Československej obchodnej banky, a.s.
4. Žalobcovia predmetné nehnuteľnosti nikdy neodpredali ale v minulosti sa snažili vyriešiť finančné problémy ich syna V. K. tak, že mali ručiť domom osobe, ktorá mu požičala peniaze, a to X. Š.. Ten im dal podpísať nejaké papiere s tým, že ide o formalitu, aby ručili svojím domom za pôžičku, ktorú poskytne ich synovi. Nemali vedomosť o tom, že podpísali kúpne zmluvy, na základe ktorých by sa vlastníčkou nehnuteľností mala stať žalovaná v druhom rade, dcéra X. Š.. Zistili, že im mala byť vyplatená aj kúpna cena, ktorú však nikdy nedostali. Žalobcovia nemali vedomosť o tom, že podpísali kúpne zmluvy a žalovaná v druhom rade im nevyplatila žiadne peniaze. Išlo o nekalý spôsob jednania X.Ú. Š. voči osobám vyššieho veku, nepriaznivého zdravotného stavu a citovo zainteresovaným osobám na osude ich syna V. K.. Žalobcovia podpísali kúpne zmluvy v omyle a v časovej tiesni, pričom od žalovanej v druhom rade neprevzali žiadnu kúpnu cenu. Z verejne dostupných zdrojov sa dozvedeli, že žalovaná v prvom rade previedla vlastnícke právo na žalovaného v prvom rade kúpnou zmluvou a ten zriadil záložné právo v prospech Československej obchodnej banky. Žalobcovia preto žiadali, aby súd určil všetky tri kúpne zmluvy za neplatné.
5. Žalovaní sa ak žalobe vyjadrili tak, že ju žiadajú zamietnuť v celom rozsahu, pretože nie je dôvodná a žalobcovia uvádzajú nepravdy alebo polopravdy. Vedeli o tom, že predávajú sporné nehnuteľnosti žalovanej v druhom rade, lebo im hrozila exekúcia predajom rodinného domu a pozemkov. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 37 000 eur a bola vyplatená tak, že suma 14 000 eur bola uhradená na prebiehajúcu exekúciu aby nedošlo k predaju rodinného domu a zvyšok 23 000 eur bolo vyplatených pri podpise kúpnych zmlúv žalobcom tak, ako to vyplýva z týchto zmlúv. Žalobcovia zmluvy podpisovali u notára, kde boli overené aj ich podpisy. Ich syn V. K., ktorý sa dostal do finančných problémov, si mal vybaviť úver v banke, z toho úveru splatiť žalovanej v druhom rade kúpnu cenu a náklady spojené s exekúciou a predajom nehnuteľností a nasledoval by spätný prevod týchto nehnuteľností buď na žalobcov, alebo na ich syna. Keďže V. K. sa nepodarilo získať úver, žalovaná v druhom rade previedla nehnuteľností kúpnou zmluvou na žalovaného v prvom rade a ten získal úver v ČSOB tak, že zriadil aj záložné právo k sporným nehnuteľnostiam. Žalobcovia splácali tento úver určitý dobu a ich syn V. uznal písomne dlh voči žalovanému v prvom rade vo výške 53 000 eur. Následne však bol právoplatne odsúdený a išiel do výkonu trestu odňatia slobody. Žalobcovia prestali splácať úver a nesplácal ho ani žalovaný v prvom rade ako vlastník nehnuteľnosti a dlžník voči ČSOB.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä s kúpnymi zmluvami z XX.X.XXXX a X.X.XXXX so záznamom o vyjadreniach žalobcov, so záznamom o vyjadreniach žalovaných, vypočul žalobcov, vypočul svedka X. Š., vypočul žalovanú v druhom rade P. Š., oboznámil sa so zmluvou medzi veriteľom ČSOB, a.s. a dlžníkom, žalovaným v prvom rade, oboznámil sa s pripojeným spisom spisovej značky XEr/XX/XXXX a s exekučným spisom exekútorky X.. V. A. XX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav:
7. Dňa 21.6.2010 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcimi Q. K. a U. K., obaja bytom T. č. XXX a kupujúcou P. Š., bytom Z. XXXX/X, S.. Predmetom kúpy bol rodinný dom súpisné číslo XXX postavený na parcele č. XXX/X zapísaný na LV č. XXX kat. územie T.. Bola dohodnutá kúpna cena vo výške 30 000 eur, ktorá mala byť vyplatená tak, že sumu 14 000 eur zaplatí kupujúca v hotovosti do pokladne exekútorského úradu X.. G. V. na uspokojenie záväzku v exekučnom konaní vedenom pod A. XX/XX. Sumu 16 000 eur zaplatí kupujúca v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy do rúk predávajúcich,
čo predávajúci potvrdzujú svojimi podpismi na tejto zmluvy. Podpisy predávajúcich boli overené na notárskom úrade notárky X.. S. S. dňa 21.6.2010.
8. Dňa 21.6.2010 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcim Q. K., bytom T. č. XXX a kupujúcou P. Š.Č., bytom Z. XXXX/X, S.. Predmetom zmluvy bol predaj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat. územie T. a to pozemky registra D. č. XXX/X, XXX/X a XXX/X. Bolo dohodnuté, že kupujúca zaplatí kúpnu cenu vo výške 7 000 eur v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy predávajúcemu čo predávajúci potvrdzuje svojím podpisom na zmluve. Podpis predávajúceho bol overený v rovnaký deň na notárskom úrade notárky X.. S. S..
9. Dňa 3.2.2011 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi predávajúcou P. Š., bytom Z. XXXX/X, S. a kupujúcim W.K. E., rod. E., bytom W. K. V. XXX/XX, Y.. Predmetom kúpnej zmluvy bol predaj nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat. územie T., a to rodinného domu súpisného čísla XXX postaveného na parcele XXX/X a parciel registra D. XXX/X, XXX/X a XXX/X. Bola dohodnutá kúpna cena vo výške 40 000 eur, ktorú kupujúci z prostriedkov poskytnutých z hypotekárneho úveru prostredníctvom ČSOB, a.s.
10. Dňa 1.2.2011 bola uzatvorená zmluva o poskytnutí úveru medzi veriteľom ČSOB, a.s. a dlžníkom W. E., na základe ktorej banka poskytla dlžníkovi úver vo výške 53 550 eur. Na zabezpečenie pohľadávky z tejto zmluvy bola uzatvorená aj zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, na kúpu ktorých bol úver poskytnutý. Pohľadávka z uzatvorenej úverovej zmluvy bola postúpená spoločnosti EOS KSI, Slovensko s.r.o., ktorá eviduje dlh v celkovej výške 86 184,02 eur.
11. Z listu vlastníctva č. XXX kat. územie T. vyplýva, že výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to parciel registra D. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 617 m2, XXX/X - záhrady o výmere 163 m2 a XXX/X - orná pôda o výmere 862 m2, ako aj stavby - dom so súpisným číslom XXX postavený na parcele D. XXX/X je W. E., rod. E.. V časti D. - ťarchy je poznámka o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v prospech ČSOB, a.s.
12. Pôvodný žalobca Q. K. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že jednal s otcom žalovanej v druhom rade pánom Š.R. a dohodli sa tak, že on a jeho manželka budú ručiť domom za pohľadávku ich syna V. K. do výšky 13 000 eur. Nebola reč o predaji domu, ale len o ručení týmto domom. Dom dávali do záruky, nie predávali. So žalovanou v druhom rade o predaji domu a pozemkov nejednal vôbec. Dňa 21.6.2010 podpísal zmluvy u notárky X.. S. ale nemal možnosť sa s nimi oboznámiť, ani si ich prečítať, lebo pán Š. povedal, že sa ponáhľa do práce a je potrebné zmluvy rýchlo podpísať. Tam bola prítomná aj jeho dcéra, žalovaná v druhom rade. Spolu s manželkou podpísali obidve zmluvy, ale nedostali vyplatenú žiadnu kúpnu cenu od žalovanej v druhom rade neobdržal ani cent.
13. Vzhľadom na zlý zdravotný stav žalobcu Q. K. bol dňa X.X.XXXX písaný v advokátskej kancelárii X.. H.. B. úradný záznam o jeho výpovedi. Tam uviedol, že jeho syn V. K. mal dopravnú nehodu, pri ktorej rozbil auto a mal zaplatiť pani U.R. 13 000 eur. Jeho manželka zobrala z Poštovej banky úver 5 000 eur a tieto peniaze dala pani U.R.. Následne bol hospitalizovaný v S., kde za ním prišiel jeho syn s pánom Š. a oznámili mu, že syn ide do výkonu trestu. Po určitom čase prišiel do ich domu pán Š. a povedal, že za ich syna zaplatí 13 000 eur ale musia sa zaručiť domom. Neskôr prišiel so zmluvami, ktoré bolo treba narýchlo podpísať. Zobral jeho a jeho manželku do Z. a prišiel tam s mladou ženou, o ktorej povedal, že je to jeho dcéra. Spoločne odišli do kancelárie notárky X.. S., kde boli overené ich podpisy na zmluve. On a jeho manželka boli presvedčení o tom, že ide o ručenie za peniaze, ktoré ich syn nedoplatil pani U.R., a to 13 000 eur. Podpísanie zmlúv prebiehalo tak, že pán Š. ukázal, kde majú papiere podpísať a preto zmluvy podpísali. On bol presvedčený o tom, že ide len o ručenie domom, lebo o žiadnej kúpe nebola nikdy dohoda. Navyše bol v zlom zdravotnom stave a užíval silné lieky. Až po nejakej dobe sa na obecnom úrade dozvedeli, že už nie sú spolu s manželkou vlastníkmi domu a on nie vlastníkom parciel. Celú situáciu oznámili na polícii, kde sa viedlo vyšetrovanie. Súčasného vlastníka nehnuteľností vôbec nepozná a za odpredaj nehnuteľností mu neboli vyplatené žiadne peniaze.
Rovnaké skutočnosti uviedla aj žalobkyňa U. K.. Potvrdila, že pani U.R. vyplatila sumu 5 000 eur a potom do ich domu syn doviedol pána Š., ktorý sa poznal s U.Y.R.. Ten povedal, že vyplatí U.R. 7 500 eur, ktoré vráti V. K., keď príde z výkonu trestu. Išlo o sumu 7 500 eur a ona sa snažila aj splatiť nejaké splátky ale bol jej zablokovaný účet v Poštovej banke. V. Š. verila, dala mu 1 000 eur v hotovosti, pretože mal vybaviť
niečo pre jej syna. V lete v roku 2010 prišiel k nim domov pán Š. s dcérou, ktorú im predstavil a povedal, že sa ponáhľa do Q. ale treba podpísať nejaké papiere, že budú ručiť za dlh syna domom. Zobral ju aj manžela do auta a v kancelárii notárky v P. V. podpísali papiere. Ukazoval, kde sa majú podpísať a ona bola presvedčená, že ide len o záruku za dlhy syna. Nikdy jej nikto nevyplatil žiadne peniaze za dom a ona bola presvedčená o tom, že ide len o ručenie. Zmluvy podpísala bez podpísania, lebo pánu Š. verila. On využil to, že ona a jej manžel boli osoby v staršom veku, ktoré ničomu nerozumejú a jej manžel bol navyše veľmi chorý, onkologický pacient. Následne platila splátky po 360 eur na účet ČSOB až jej pán Š. povedal, že má dlh ešte 40 000 eur. Vtedy bola v šoku a neskôr celú situáciu oznámila na polícii. V roku 2014 sa na obecnom úrade dozvedela, že vlastníkom tých nehnuteľností je žalovaný v druhom rade.
14. Právny zástupca žalovaných predložil súdu úradný záznam o výsluchu, z ktorého vyplýva, že žalovaný v prvom rade, že bol požiadaný pánom H. O., toho času už nebohým, aby pomohol rodine K.S., ktorej hrozil predaj rodinného domu v T.. Bol prítomný aj jeho známy X. Š., ktorý uviedol, že použije finančné prostriedky svojej dcéry P. Š. a vyplatí exekúciu, aby nedošlo k predaju nehnuteľnosti. Dohodol sa s rodičmi V. K., že prevedú na jeho dcéru svoje nehnuteľnosti za to, že on vyplatí za ich syna exekúciu. Keďže K. mu peniaze nevrátili a pán Š. potreboval vrátiť požičané peniaze svojej dcére, dohodli sa, že bude vybavený úver v prospech žalovaného v prvom rade. Ten uzatvoril úverovú zmluvu s ČSOB, ktorá mu poskytla úver, z ktorého on časť vyplatil pánu Š. ako kúpnu cenu a náklady, ktoré boli spojené s prevodmi a zo zvyšku uhrádzal úver. Čiastočne sa na splácaní tohto úveru podieľali aj rodičia V. K. alebo on sám. Napokon prestal úver splácať, lebo nemal garanciu toho, že mu peniaze budú vrátené V. K..
15. Žalovaná v prvom rade uviedla, že od svojho otca X. Š. sa dozvedela, že jeho známemu zoberie exekútor dom, ak sa v určitej lehote neuhradí dlžoba. Povedal, že použije jej peniaze s tým, že keď sa vybaví úver na jeho známeho, tak jej budú vrátené spolu s úrokom, takže bude spokojná. Za tým účelom spolu s otcom vycestovala do obce T., kde sa zoznámila s manželmi K. a otec jej vysvetlil, že spísal zmluvu, ktorú treba podpísať u notára. Zmluvu uzatvorili a podpisy overili u notárky, pričom ona si zmluvy prečítala a rovnako K. povedali, že ich čítali a rozumejú im. Vedela, že sa začne vybavovať úver na V. K., z ktorého jej budú vrátené peniaze a úver budú splácať K.. Úver sa však nevybavil, pretože V. K. bol odsúdený a po prepustení z väzenia ho rodičia vyhodili z domu. Otec sa dohodol so žalovaným v prvom rade, že prevedú nehnuteľností naňho, on zoberie úver z banky, z toho úveru jej budú vyplatené peniaze čo sa aj stalo. Viac sa o celú záležitosť nezaujímala.
16. Žalovaný v druhom rade V. K. vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že nevie ako sa to všetko stalo, lebo v tom čase bol vo výkone trestu odňatia slobody a keď prišiel domov, tak sa s rodičmi pohádal. Potvrdil, že kúpil auto na splátky od pána U.U. a spolu s mamou ručili za splácanie týchto splátok. Keďže splátky nesplácal, pán U. to dal na exekúciu. Následne bol odsúdený na nepodmienečný trest a išiel do výkonu. V tom čase pán Š. spravil nejaké papiere a dal niečo podpísať rodičom, ale on o tom bohužiaľ nič nevie. Zopakoval, že nevie nič o tom, aby jeho rodičia predali dom a otec pozemky a nemá vedomosť ani o tom, aby za to dostali nejaké peniaze.
Bol si však vedomý toho, že podpísal notársku zápisnicu, v ktorej ručil aj domom svojich rodičov za splátky na kúpu auta. Nevedel, že sa začalo exekučné konanie, lebo pánu U.R. veril, že splátky môže doplatiť, keď sa vráti zo zahraničia. Auto je už vyplatené, pretože jeho matka vyplatila 5 000 eur v hotovosti a jemu exekútor zrážal zrážky zo mzdy.
17. Žalobkyňa v druhom rade X. F. vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že nebola pri podpisovaní zmlúv a preto sa k veci nevie vyjadriť. Tiež nemá žiadnu vedomosť o motorovom vozidle jej brata, ani o exekučnom konaní. Vie, že jej rodičia sa dostali do nejakých problémov, ktoré súvisia s prevodmi okolo domu. Nevedela ani uviesť ako a na základe čoho sa rodičia do problémov dostali.
18. Žalobkyňa v treťom rade vo výpovedi pred súdom uviedla, že všetko sa začalo vtedy, keď jej syn rozbil auto, zobrala pôžičku v Poštovej banke a vyplatila sumu 5 000 eur. Následne syn išiel do väzenia a prišiel pán Š., že za syna uhradí dlh, aby mali pokoj, kým syn bude vo väzení. Potom prišiel aj so znalcom, aby zistil aká by bola asi hodnota domu. Jej ani jej manželovi to nedávalo žiaden zmysel. Potom prišiel aj s dcérou a zobral ju aj manžela k notárke do Z., kde už mal pripravené kúpne zmluvy. Tam im povedal, kde majú čo podpísať. Žalobkyňa v treťom rade uviedla, že nevedela, že podpisuje kúpnu zmluvu ale bola presvedčená, že domom iba ručí. Stále bola presvedčená o tom, že ide o ručenie
za splátky na auto, ktoré syn nesplácal. Nič nepredávala a žiadnu kúpnu zmluvu nerobila, o žiadnych peniazoch za predaj domu nikdy nebola žiadna reč. Peniaze neprevzala, ani ich nevidela. Nie je pravdou, aby prevzala od žalovanej v prvom rade sumu 7 000 eur a 16 000 eur. Žiadne peniaze od nej neprevzala. Nikdy nebola ani reč o predaji domu a preto ani žiadne peniaze jej neboli vyplatené. Preto aj splácala dlh každý mesiac po 360 eur, lebo verila, že dom je v zábezpeke a že sa ručí týmto domom. Keď spočítala peniaze, ktoré už uhradila, tak povedala pánu Š., že dlh je vyplatený. On jej povedal, že príde o dom, lebo dlh je ešte vo výške 40 000 eur. Bola presvedčená o tom, že dlh je vo výške 7 000 eur, lebo jej syn dlhoval U.R. 13 500 eur z čoho ona 5 000 uhradila, lebo zobrala úver v Poštovej banke. Čiže otec žalovanej v prvom rade mal uhradiť už len 7 000 eur. Ona splácala po 360 eur ako ručiteľka za syna. Preto dom nepredávala, iba ním ručila a žiadne peniaze za kúpu domu nedostala ani ich nevidela.
19. Žalovaná v druhom rade P. Š. vo svojej výpovedi pred súdom potvrdila, že uzatvorila ako kupujúca obidve kúpne zmluvy dňa 21.6.2010, na základe ktorých sa stala vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat. územie T.. Podpisy predávajúcich boli overené na notárskom úrade X.. S. a po podpísaní zmlúv na chodbe jej otec vyplácal peniaze za kúpu nehnuteľností žalobkyni v treťom rade U. K.. Nevedela uviesť v akej nominálnej hodnote boli bankovky, ktoré otec vyplácal, ani nevedela uviesť, či tie peniaze vyberal z banky alebo ich mal v hotovosti. Nevedela, či žalobkyňa v treťom rade si peniaze prepočítala. Otec mal peniaze v obálke a ani ona ich neprepočítavala. Za odpredaj pozemkov bola vyplatená suma 7 000 eur a za predaj domu 16 000 eur.
Dom kupovala z dôvodu, že jej otec chcel pomôcť svojmu kamarátovi, žalobcovi v druhom rade V. K., ktorý mal dlhy. Preto sa dohodli, že mu otec požičia peniaze ale chcel, aby sa ručilo domom a keď sa dlh splatí, potom sa kúpna zmluva zruší a vlastníctvo sa prepíše na žalobcov, pôvodných vlastníkov. Keďže žalobca v druhom rade svoju časť dohody nesplnil, lebo peniaze otcovi neplatil, predala nehnuteľností žalovanému v prvom rade. Peniaze, ktoré vyplácal jej otec žalobkyni v treťom rade boli vlastne jej peniaze, ktoré jej našetrili rodičia. Tieto peniaze jej mali byť vrátené ale nevedela v akom termíne, lebo to dojednával jej otec. Nehnuteľnosti odpredala žalovanému v prvom rade za sumu 40 000 eur, pričom peňažné prostriedky jej mali byť vyplatené z hypotekárneho úveru získaného od ČSOB, a.s.
Aj v písomnom vyjadrení z 8.1.2018 žalovaná v druhom rade uviedla, že časť kúpnej ceny vo výške 14 000 eur za ňu jej otec zaplatil exekútorke G. V.K., zvyšok kúpnej ceny spolu vo výške 23 000 eur (7 000 + 16 000 eur) bolo vyplatené pri katastri do rúk predávajúcich.
20. Svedok X. Š. vo výpovedi pred súdom uviedol, že mal vedomosť o tom, že žalobca v druhom rade V. K. mal auto mal auto od pána U., ktoré v podnapilom stave rozbil. Jeho rodičia mali zablokované účty a prebiehala už exekúcia na dom. Na žiadosť V. K. zistil v Košiciach, že exekučné konanie sa vedie pre dlh vo výške 14 000 eur. Navrhol situáciu vyriešiť tak, že rodičia V. K. uzatvoria kúpnopredajné zmluvy na nehnuteľností, ktoré vlastnia a prevedú ich na jeho dcéru. Vyjadril sa tak, že on záložné zmluvy nerobí, lebo môže nastať nejaká udalosť a potom to ide už cez dedičské konanie. Vyjadril sa tak, že obchoduje s nehnuteľnosťami v Košiciach, ktoré kupuje a predáva. Ani nehnuteľností od K. si nechceli nechať. V Košiciach vyplatil exekútora a pripravil kúpnopredajné zmluvy, ktoré odniesol pani K. a nechal jej ich na preštudovanie. Nevedel sa vyjadriť k tomu, aká bola dohodnutá presná kúpna cena. Po vyplatení dlhu u súdnej exekútorky sa odblokovali účty K. a zrušilo sa exekučné záložné právo, takže pán V. K. si mohol vybaviť úver v banke. K tomu však neprišlo, pretože išiel do výkonu trestu odňatia slobody. Keďže jemu peniaze neboli vrátené, tak dohodol so žalovaným v prvom rade, že ten prevezme nehnuteľností a vybaví na seba hypotekárny úver, z ktorého vyplatí peniaze jeho dcére. Následne po tom, čo sa žalobca v druhom rade vráti z výkonu trestu mal tento úver prevziať a ďalej ho splácať. Hypotekárny úver sa navýšil, aby sa mohli splácať splátky. On si vyrovnal svoje veci, peniaze, ktoré zainvestoval. Nevedel sa vyjadriť k tomu, v akej výške bol žalovanému v prvom rade poskytnutý hypotekárny úver, ani aká suma mu zostala po tom, čo vyplatil peniaze jemu. Z peňazí, ktoré žalovanému v prvom rade zostali z poskytnutého úveru mali byť splácané splátky, ale svedok potvrdil, že ich splácala žalobkyňa v druhom rade vo výške 360 eur mesačne. Nevedel však, koľko splátok uhradila. E. dostal odmenu za to, že prevzal na seba nehnuteľností a vybavil hypotekárny úver.
21. Do konania boli predložené listinné dôkazy o tom, že žalobca v druhom rade vložil v dňoch 15.6.2012, 2.12.2013 a 18.12.2013 celkovo sumu 860 eur na zaplatenie úveru, ktorý bol poskytnutý žalovanému v prvom rade. Zároveň dňa 19.11.2013 uznal svoj dlh voči žalovanému v prvom rade vo výške 53 000
eur. Žalobca v druhom rade sa však vyjadril, že tento dlh uznal pod nátlakom, lebo mu bolo povedané, že rodičia prídu o dom.
22. Do konania bolo predložené uznesenie ORPZ v Humennom Č.: R.-XXX/X-B.-Z.-XXXX z 14.9.2015, ktorým bolo zastavené trestné stíhanie vo veci prevodu nehnuteľností žalobcov na žalovanú v druhom rade. Voči tomuto uzneseniu však bola podaná sťažnosť a konanie nie je doposiaľ skončené.
V uznesení sa uvádza, že v konaní bol pribratý znalec z odboru psychológie, a to V.. Q. O., ktorá v znaleckom posudku uviedla, že znaleckému skúmaniu boli podrobení U. K. a Q. K., u ktorých nebol zistený sklon konfabulovať či zveličovať prežité udalosti. Nebola zistená snaha klamať, vypovedať nepravdivo, účelovo a skreslene, cielene vo svoj prospech alebo cielene v neprospech osoby, či osôb, ktorých sa trestný čin týka. Okolnosti posudzovanej trestnej veci popísali aj s odstupom niekoľkých rokov v hlavných a ťažiskových súvislostiach obsahovo totožne, obaja so silným emočným znovuprežívaním. Obaja popreli, aby vedome súhlasili s predajom ich rodinného domu, v ktorom celý život žijú, k jeho predaju došlo podvodným spôsobom, obaja sa cítia oklamaní, zneužití a existenčne ohrození. Nimi popísané okolností viažuce sa na túto skutočnosť vychádzajú z reálne prežitého, nejde o výmysel, či konfabuláciu, napriek tomu, že pre odstup času môže v ich spomienkach dochádzať k istým časovým nepresnostiam. V závere znaleckého posudku uviedla, že zo psychologického hľadiska chýba akýkoľvek motív, ktorý by vysvetľoval cielený úmysel manželov vystaviť sa výnimočnej stresujúcej životnej udalosti akou nepochybne predaj rodinného domu bol s jeho ťažkými následkami na psychickom a somatickom stave oboch menovaných.
23. Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XXC/XXX/XXXX mal súd za preukázané, že uznesením z 3.júla 2015 súd zakázal ČSOB, a.s. nakladať a zdržať sa konania smerujúceho k dražbe nehnuteľností a zakázal Dražobnej spoločnosti a.s. Bratislava dražiť a zdržať sa konania smerujúceho k dražbe nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat územie T.. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.7.2015.
24. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XX/XXXX mal súd za preukázané, že u súdnej exekútorky X.. G. V. bol dňa 11.1.2010 podaný návrh na vykonanie exekúcie oprávnenou B. U., bytom P. XXXX/X, Z. proti povinným V. K. a U. K., obaja bytom T. XXX, pre vymoženie 13 500 eur s prísl.
Exekučným titulom bola notárka zápisnica K., K., K., ktorá bola spísaná notárkou X., S. S.. Obsahom zápisnice je zmluva o pôžičke a vyhlásenie dlžníkov o uznaní dlhu a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Predmetom zmluvy o pôžičke mal byť záväzok veriteľky B. U., že poskytne dlžníkovi V. K. peňažné prostriedky vo výške 13 500 eur. Dlžník potvrdil, že pred podpisom zápisnice prevzal od veriteľa finančné prostriedky v hotovosti v uvedenej výške. Zaviazal sa ich splácať tak, že suma 7 000 eur bude vyplatená v hotovosti do rúk veriteľa v lehote do 31.10.2009 a suma 5 500 eur bude vyplatená v hotovosti do rúk veriteľa do 31.12.2009. Uvedenému záväzku pristúpila ako ručiteľka U. K. a zaviazala sa, že pohľadávku vyplatí, ak nebude vyplatená dlžníkom. Obaja dlžníci vyhlásili, že súhlasia s výkonom exekúcie, kde uvedená notárka zápisnica bude slúžiť ako exekučný titul.
Dňa 21.1.2010 bolo pre súdnu exekútorku vydané poverenie na vykonanie exekúcie, ktoré vrátila dňa 25.6.2010, lebo exekuční konanie bolo skončené vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie.
25. Z obsahu spisu súdnej exekútorky X.. G. V. sp. zn. A. XX/XXXX mal súd za preukázané, že na základe návrhu oprávnenej B. U. sa viedlo proti povinným V. K. a U. K. exekučné konanie pre vymoženie 13 500 eur na základe exekučného titulu notárskej zápisnice. Spolu sa viedlo exekučné konanie pre vymoženie sumy 17 916,92 eur (13 500 istina, 813,06 úroky z omeškania do 21.6.2010, 16,50 eur súdny poplatok za exekučné konanie, 6 eur poplatok za overenie, 2 867,50 eur odmena exekútora, 142,05 eur hotové výdavky a 571,81 eur DPH).
Na uspokojenie pohľadávky, ktorá bola predmetom exekúcie bolo uhradených spolu 18 596,92 eur (1 256,42 eur prostredníctvom Tatra banky, 2 366,50 prostredníctvom Poštovej banky, 500 prostredníctvom W., 704 eur prostredníctvom Tatra banky, 13 175 eur v hotovosti dňa 21.6.2010 v mene V. K., 15 eur v hotovosti v mene V. K. a 580 eur prostredníctvom Poštovej banky), preplatok vo výške 680 eur bol vrátený. Exekučné konanie bolo ukončené dňa 22.6.2010. exekučné konanie bolo vedené
prostredníctvom zrážok zo mzdy, zrážok z dôchodku, boli zablokované viaceré účty a tiež predajom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat. územie T..
V exekučnom spise sa nachádza aj zmluva o nájme motorového vozidla z 11.8.2009 uzatvorená medzi prenajímateľmi B. U. a Q. U. a nájomcom V. K. na aute Škoda Octavia combi v hodnote 9 958,18 eur. Tiež sa tam nachádza aj prehlásenie V. K., že vracia B. U. sumu 5 000 eur, lebo jej spôsobil totálnu škodu na aute v hodnote 13 500 eur. Zvyšok vo výške 7 500 eur jej mal splatiť v splátkach. B. U. však prehlásila, že suma 5 000 eur jej patrí na základe zmluvy o prenájme vozidla, kde nájomné bolo dohodnuté vo výške 248 eur mesačne. Zmluva bola uzatvorená 11.8.2009 a 28.10.2009 mala byť spôsobená totálna škoda. Suma 5 000 eur teda bola započítaná B. U. na nájomné za nájom vozidla, na ktorom mala byť spôsobené totálna škoda, ktorú sa žalobca v druhom rade zaviazal uhradiť vo výške 13 500 eur. V nájomnej zmluve sa uvádza, že hodnota vozidla bola 9 958,18 eur.
26. V konaní boli predložené aj originálne doklady o tom, že žalobkyňa v druhom rade v mene svojho syna V. K. vkladala na účet žalovaného v prvom rade v ČSOB splátky od 15.5.2012 do 18.12.2013 a uhradila spolu 5 750 eur.
27. Vykonaným dokazovaním tak mal súd za preukázané, že dňa 11.8.2009 bola medzi manželmi U. a žalobcom v druhom rade V. K. uzatvorená nájomná zmluva na prenájom vozidla Škoda Octavia combi, ktoré malo hodnotu 9 958,18 eur. Vozidlo však bolo havarované a mala byť na ňom spôsobená škoda 13 500 eur. Na úhradu tejto škody žalobkyňa v druhom rade U. K. uhradila v mene svojho syna B. U. sumu 5 000 eur, ktorá ju však nezapočítala na úhradu škody ale na úhradu nájomného za vozidlo, ktoré bolo totálne zničené.
Dňa 28.9.2009 bola spísaná notárka zápisnica o tom, že B. U. požičiava V. K. sumu 13 500 eur a U. K. prevzala na seba záväzok ručiteľky. Suma 13 500 eur mala byť vyplatená tak, že do 31.10.2009 malo byť uhradených 7 000 eur v hotovosti a do 31.12.2009 5 500 eur v hotovosti. Dňa 11.1.2010 podala B. U. návrh na vykonanie exekúcie pre vymoženie 13 500 eur, pričom celková suma, ktorá bola v exekučnom konaní vymožená predstavovala 17 916,92 eur. Z toho v hotovosti v mene V. K. bola dňa 21.6.2010 vložená na účet exekútorky suma 13 175 eur a v ten istý deň aj suma 15 eur. Súdna exekútorka nariadila predaj nehnuteľností, rodinného domu a pozemkov zapísaných na LV č. XXX kat. územie T. hoci exekúcia bola vedená aj formou zrážok zo mzdy, zrážok z dôchodku a boli zablokované viaceré účty. Výška vymáhanej sumy v exekučnom konaní bola v zjavnom nepomere s hodnotou nehnuteľností, ktoré mali byť predané.
28. Dňa 21.6.2010 boli uzatvorené dve kúpne zmluvy, na základe ktorých predávajúci Q. K. a jeho manželka odpredali žalovanej v druhom rade P. Š. svoje nehnuteľností v obci T., a to rodinný dom a pozemky zapísané na LV č. XXX v celkovej hodnote 30 000 eur. V ten istý deň bolo uhradených v hotovosti 13 175 eur a 15 eur povinným V. K. v prospech exekučného konania u súdnej exekútorky X.. V.. Svedok Š. tvrdil, že tieto peniaze vyplatil on a zvyšok kúpnej ceny bola vyplatená predávajúcim pri podpise zmlúv. Exekučné konanie tak bolo ukončené dňa 22.6.2010.
29. Dňa 2.2.2011 bola uzatvorená úverová zmluva medzi veriteľom ČSOB, a.s. a dlžníkom žalovaným v prvom rade W.Á. E., na základe ktorej bol dlžníkovi poskytnutý úver vo výške 53 550 eur na kúpu nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX kat. územie T.. V prospech banky bola uzatvorená aj záložná zmluva a pohľadávka z tejto úverovej zmluvy bola postúpená spoločnosti EOS KSI, s.r.o., ktorá eviduje dlh v celkovej výške 85 818,91 eur. Na splatenie daného úveru uhradil žalovaný v druhom rade na účet žalovaného v prvom rade 860 eur a jeho matka, žalobkyňa v treťom rade celkovo 5 750 eur. Preukázateľne tak žalobkyňa v treťom rade uhradila minimálne 10 750 eur, lebo sumu 5 000 eur vyplatila za svojho syna pani U. a sumu 5 750 eur uhradila na účet žalovaného v prvom rade na splatenie úveru v ČSOB, a.s. Zároveň sumu 1 000 eur vyplatila v hotovosti svedkovi Š..
30. Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Keďže žaloba bola na Okresný súd Humenné podaná dňa 12.6.2014 bolo potrebné podmienky prípustnosti podania takejto žaloby posúdiť podľa vtedy platného ustanovenia § 80 písm. c) OSP, lebo žaloba bola podaná pred účinnosťou Civilného sporového poriadku.
Podľa hore citovaného ustanovenia bolo možné domáhať sa žalobou na súde o určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba vhodný (účinne a správne zvolený) procesný nástroj ochrany žalobcovho práva, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom prípadne bude musieť nasledovať iné súdne konanie.
V danom prípade žalobcovia preukázali, že majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnych zmlúv, ktoré sú predmetom sporu, lebo v prípade, ak by súd podanej žalobe vyhovel, stali by sa znovu vlastníkmi sporných nehnuteľností. Teda bez určenia neplatnosti kúpnych zmlúv by bolo ich právne postavenie neisté, lebo žalovaní považovali všetky kúpne zmluvy za platné. V konaní o určenie neplatnosti zmlúv sa odstráni spornosť ich platnosti a v prípade úspechu žalobcov sa opätovne stanú vlastníkmi prevádzaných nehnuteľností. Súd mal za to, že z procesného hľadiska je podaná žaloba vhodným prostriedkom na odstránenie spornosti práva, respektíve právnej skutočnosti, a preto skúmal, či uzatvorené zmluvy sú platné.
31. Podľa § 3 ods. 1 OZ výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo ak sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 41a ods. 1 OZ ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný právny úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považuje za nezastretý.
32. Predmetom sporu bolo posúdenie platnosti troch kúpnych zmlúv, konkrétne kúpnych zmlúv uzatvorených 21.6.2010 medzi Q. K. ako predávajúcim a P. Š. ako kupujúcou týkajúcej sa odpredaja pozemkov zapísaných na LV č. XXX kat. územie T., kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi manželmi K. ako predávajúcimi a P. Š. ako kupujúcou týkajúcou sa rodinného domu a v neposlednom rade tiež kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanými dňa 3.2.2011.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že prvé dve zmluvy uzatvorené dňa 21.6.2010 nie sú platné, lebo jednak chýbala vôľa predávajúcich takéto zmluvy uzatvoriť a jednak chýbala aj dohoda o predmete týchto zmlúv.
Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že Q. K. a jeho manželka U. K. nikdy nemali záujem odpredať svoje nehnuteľností P. Š., o odpredaji s ňou nikdy nerokovali a prvýkrát sa s ňou stretli len v deň overenia podpisov u notárky. Uzatvoreniu zmlúv predchádzali rokovania manželov K. s otcom žalovanej v druhom rade X.J. Š., ktorému dôverovali. Predpokladali, že im chce pomôcť pri riešení finančných problémov ich syna, do ktorých sa dostal tým, že spôsobil dopravnú nehodu a poškodil motorové vozidlo manželov U.. Keďže žalobkyňa U. K. bola ručiteľkou záväzku syna voči týmto manželom, mala záujem na splatení záväzku svojho syna. Hoci získala úver v Poštovej banke vo výške 5 000 eur a zaplatila túto
sumu pani U., dôvodne sa domnievala, že zostatok dlhu jej syna je 7 500 eur, lebo v notárskej zápisnici bola táto suma uvedená ako dlh.
Situácia sa zdramatizovala vtedy, keď sa manželia K. dozvedeli, že sa vedie exekučné konanie a hrozí predaj ich rodinného domu, za situácie, keď ich syn nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody. Dôverovali svedkovi Š., ktorý vystupoval ako priateľ ich syna a sľuboval, že situáciu vyrieši v ich prospech. Keď im povedal, že dlh u exekútorky sám zaplatí ale je potrebné, aby ručili svojím domom, tak k tomu pristúpili a boli presvedčení o tom, že svojím domom budú ručiť za záväzky svojho syna do času, kým nebudú splatené.
33. V priebehu celého konania manželia K. jednoznačne tvrdili, že so žalovanou v druhom rade nikdy neuzatvorili žiadnu kúpnu zmluvu ohľadne predaja svojich nehnuteľností, nedostali za to zaplatené žiadne peniaze a boli presvedčení o tom, že ide len o ich ručiteľský záväzok za dlhy svojho syna. V rámci prebiehajúceho šetrenia o podanom trestnom oznámení bolo vykonané aj znalecké dokazovanie znalcom z odboru psychológie a bol vypracovaný znalecký posudok. V tomto znaleckom posudku sa konštatovalo, že u nich nebol zistený sklon konfabulovať či zveličovať prežité udalosti. Nebola zistená snaha klamať, vypovedať nepravdivo, účelovo a skreslene, cielene vo svoj prospech alebo cielene v neprospech osoby či osôb, ktorých sa trestný čin týka. Obaja popreli aby vedome súhlasili s predajom ich rodinného domu, v ktorom celý život žijú, k jeho predaju došlo podvodným spôsobom a obaja sa cítia oklamaní, zneužití a existenčne ohrození. Nimi popísané okolností viažuce sa na túto skutočnosť vychádzajú z reálne prežitého, nejde o výmysel či konfabuláciu a chýba akýkoľvek motív, ktorý by vysvetľoval cielený úmysel vystaviť sa výnimočnej stresujúcej životnej udalosti akou by bol predaj ich rodinného domu.
Na základe súvislosti, ktoré predchádzali uzatvoreniu kúpnych zmlúv z XX.X.XXXX súd uveril tvrdeniam nebohého Q. K. a žalobkyne v treťom rade, že nikdy nemali úmysel uzatvoriť so žalovanou v druhom rade kúpne zmluvy tak, aby došlo k odpredaju ich rodinného domu a pozemkov.
Podľa názoru súdu svedok X. Š. konal v rozpore s dobrými mravmi keď zneužil situáciu žalobcov na uzatvorenie kúpnych zmlúv nehnuteľností v prospech jeho dcéry. V konaní bolo preukázané, že pôvodný žalobca Q. K. sa nachádzal vo veľmi zlom zdravotnom stave, lebo bol onkologickým pacientom a podrobil sa operácií. Žalobkyňa U. K. bola vystavená stresujúcim okolnostiam jednak ohľadne zdravotného stavu manžela a jednak ohľadne nutnosti nástupu syna do výkonu trestu odňatia slobody. Dôverovala svedkovi Š. v tom, že našla človeka, ktorý jej pomôže vyriešiť vzniknutú situáciu a odvrátiť tak hrozbu exekúcie domu a pozemkov. Podľa tvrdenia pôvodných žalobcov to malo byť za cenu, že budú ručiť svojím domom svedkovi Š. za to, že on za syna uhradí podlžností voči súdnej exekútorke. S týmto riešením súhlasili a podľa ich tvrdenia, ktorému súd uveril, podpísali zmluvy, ktoré svedok Š. pripravil.
Súd neuveril tvrdeniu svedka, že im tieto zmluvy doniesol deň vopred s tým, aby si ich preštudovali. Naopak, súdu sa ako reálna situácia javila tá, že v deň overenia podpisov na notárskom úrade prišiel svedok Š. so svojou dcérou za žalobcami, zobral ich do auta s tým, že sa veľmi ponáhľa a ukázal im miesta na pripravených zmluvách, ktoré majú podpísať. Nebohý Q. K. a U. K. pripravené listiny podpísali v domnení, že svojím domom budú ručiť za záväzky syna voči Š., ktorý uhradí dlh na exekúcii.
34. Súd uveril tvrdeniu pôvodných žalobcov v tom, že nedostali zaplatené žiadne peniaze ako kúpnu cenu za nehnuteľností. Oni zaplatenie kúpnej ceny ani neočakávali, lebo nemali úmysel svoje nehnuteľností predať ale nimi iba ručiť záväzky syna. Súd neuveril tvrdeniu žalovanej v druhom rade, že jej otec vyplácal žalobcom kúpnu cenu, lebo jej výpoveď bola rozporná. Na súde uviedla, že peniaze boli vyplácané pred kanceláriou notárky na chodbe, ale v písomnom vyhlásení, ktoré súdu poskytla sa uvádza, že peniaze boli vyplácané na katastri nehnuteľností. Zároveň výpoveď svedkyne bola nejednoznačná a nepresvedčivá v tom, že tvrdila, že kúpna cena bola uhradená tak, ako to vyplýva zo zmlúv ale peniaze mal odovzdávať jej otec v zalepenej obálke a ona tieto peniaze neprepočítavala. Nevedela v akých nominálnych hodnotách boli bankovky, ktorými mala byť kúpna cena vyplatená a nevedela ani, akým spôsobom tieto finančné prostriedky jej otec zabezpečil. Na druhej strane tvrdila, že išlo o jej peniaze, ktoré jej rodičia našetrili. Ak by tomu tak bolo, musela by jednoznačne vedieť, koľko peňazí malo byť dňa 21.6.2010 manželom K. vyplatených, v akých bankovkách a odkiaľ tieto peniaze pochádzali, či ich mala našetrené doma alebo ich vyberala z účtu alebo ich získala nejakým iným spôsobom. Žalobcovia popierali prevzatie akýchkoľvek finančných prostriedkov ako kúpnu cenu a
žalovaná v druhom rade nepreukázala jednoznačne, že kúpna cena bola vyplatená. Išlo pritom o sumu 30 000 eur z čoho jej otec mal vyplatiť na exekúciu 14 000 eur a zvyšok, t. j. 23 000 eur malo byť vyplatených v hotovosti manželom K.. Je možné sa domnievať, že pri tak vysokej sume by finančné prostriedky neboli odovzdané bez potvrdenia o odovzdaní a prevzatí.
35. Možno mať dôvodnú pochybnosť aj o tom, či žalovaná v druhom rade vedela o obsahu uzatváraných zmlúv a či z jej strany bola vôľa takéto zmluvy uzatvoriť. Vyjadrila sa tak, že v T. bola prvýkrát dňa 21.6.2010 a všetky papiere pripravoval jej otec. Ten sa vyjadril tak, že prevod vlastníckeho práva na dcéru mal byť len dočasný, kým sa nesplatia dlhy V. K., ale netajil ani skutočnosť, že jeho dcéra by za to dostala odmenu, a teda na transakcii by zarobila. Teda cieľom konania svedka Š. nebola len skutočnosť uhradiť dlh v rámci exekučného konania za V. K. ale aj to, aby jeho dcéra získala určitý majetkový prospech. Zároveň išlo o premyslené konanie, lebo len uhradením dlžnej sumy v exekučnom konaní mohlo dôjsť k zrušeniu výkonu exekúcie predajom nehnuteľností. Teda bez toho, aby svedok Š. uhradil dlh v rámci exekučného konania by nemohlo dôjsť k prevodu nehnuteľností v prospech vlastníctva jeho dcéry. Je možné, že svedok Š. predpokladal, že pôjde len o dočasnú záležitosť, lebo V. K. alebo jeho rodičia mu vrátia finančné prostriedky, ktoré uhradil za V. K. v rámci exekučného konania. Z toho možno vyvodiť záver, že cieľom uzatvorených kúpnych zmlúv nemal byť odplatný prevod nehnuteľností manželov K. v prospech žalovanej v druhom rade P. Š. ale malo ísť o zabezpečovací prostriedok prevodu vlastníckeho práva do času, kým nebudú uhradené všetky dlhy.
36. Súd poukazuje, že konanie „in fraudem legis“ predstavuje postup, keď sa niekto chová podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiadúci. I keď zákonu neodporovalo uzatvorenie kúpnych zmlúv, predsa len išlo o rozpor, lebo žalobcovia chceli svoje nehnuteľností len „založiť“ a kupujúca ich chcela „nadobudnúť“ len dočasne. Teda chýbala vôľa oboch strán uzatvoriť kúpne zmluvy s následkom aký predpokladá zákon pri takomto type zmlúv.
37. K obdobnému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 2MCdo/2/2006 publikovanom v časopise Zo súdnej praxe, č. 61/2009, ktorý uviedol: „Dohoda, ktorej skutočným zmyslom je - bez ohľadu na jej označenie dojednanie takzvaného prepadného zálohu (uspokojenie pohľadávky záložného veriteľa tým, že mu pripadne záloh do vlastníctva) je v rozpore s účelom záložného práva a v dôsledku toho neplatná pre rozpor so zákonom (§ 39 Občianskeho zákonníka).“
38. Pokiaľ právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka). Z uvedeného potom vyplýva, že ak má byť určitým právnym úkonom urobeným len „naoko“ (takzvaným simulovaným právnym úkonom) zastieraný iný právny úkon, je simulovaný právny úkon neplatný z dôvodu nedostatku skutočnej vôle konajúcich subjektov urobiť tento úkon. V takých prípadoch platí zastieraný právny úkon; podmienkou ale je, že zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov a že spĺňa náležitosti požadované zákonom pre jeho platnosť. Pokiaľ by bol sám zastieraný právny úkon nedovolený (priečil by sa zákonu), bol by tiež neplatný.
39. Nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 OZ, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. O nedostatok vážnosti vôle ide vtedy, keď sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, respektíve síce existuje, avšak v inej kvalite než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria medzi iným úkony urobené s vnútornou výhradou a simulované právne úkony.
40. Vysimulované zmluvné dojednanie žalovanej v druhom rade, účelom ktorého bolo, aby pohľadávka jej otca bola uspokojená tak, že na ňu prejde vlastnícke právo k veci slúžiacej podľa skutočnej vôle vlastníkov na zabezpečenie pohľadávky, predstavuje dojednanie spôsobu realizácie záložného práva spôsobom, ktorý nie je zákonom dovolený a prieči sa § 552 Občianskeho zákonníka v spojení s § 151a až 151j OZ.
41. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že kúpne zmluvy neboli urobené vážne, lebo predávajúci nemali vôľu sporné nehnuteľností predať a kupujúca mala záujem zabezpečiť pohľadávku svojho otca na čo by malo slúžiť záložné právo. Išlo o simulovanú zmluvu, ktorá je podľa § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.
42. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/113/2018, vôľa ako psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému (chcenému) následku je nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku právneho úkonu. Na existenciu vôle sa pri jej prejave usudzuje predovšetkým z objektívnych skutočností, teda z okolností, za ktorých bol prejav vôle urobený. Náležitosťami vôle sú predovšetkým jej sloboda a vážnosť, ale tiež absencia omylu a tiesne. Pokiaľ ide o vážnosť vôle, prejav, ktorý je iba zdanlivo prejavom vôle, avšak v skutočnosti vôľa neexistuje alebo skutočná vôľa je iná, je podľa § 37 OZ neplatný.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/223/2016 ak sa pri právnom úkone zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, respektíve síce existuje, avšak v inej kvalite než to ukazuje jej prejav, ide o nedostatok vážnosti vôle. Nedostatok vážnosti vôle je okolnosť zakladajúca neplatnosť zmluvy v zmysle § 37 ods. 1 OZ.
43. Súd má za to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že skutočným účelom uzatvorenia kúpnych zmlúv nebol predaj nehnuteľností tam uvedených ale ich prechod do vlastníctva žalovanej v druhom rade na úhradu pohľadávky jej otca voči synovi predávajúcich. Ide teda o dojednanie o tzv. prepadnom zálohu. Kúpna zmluva uzavretá s takýmto účelom by preto odporovala ustanoveniu § 151a OZ, v zmysle ktorého záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky veriteľa zákonom predpokladaným spôsobom, teda, že záložný veriteľ je oprávnený domáhať sa uspokojenia splatnej pohľadávky zo založenej veci. Takúto záložnú zmluvu mal však uzatvoriť veriteľ, to znamená svedok Š..
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/205/2008, povinnosťou súdu vo všeobecnosti je z úradnej povinnosti (ex offo) bez ohľadu na tvrdenia účastníkov konania skúmať splnenie zákonných ustanovení ich prejavov vôle obsiahnutej v prípadnej spornej zmluve a obsah právneho úkonu interpretovať v zmysle § 35 OZ. Podľa názoru súdu v danom prípade išlo o konanie in fraudem legis, lebo zákonu neodporuje uzatvorenie kúpnych zmlúv ale išlo o rozpor so zákonom, pretože účastníkmi zmluvy bol dohodnutý takzvaný prepadný záloh s úmyslom obísť kogentnú úpravu záložného práva. Dokonca skutočným zámerom nebolo nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovanou v druhom rade alebo zabezpečenie jej záväzku vo vzťahu k predávajúcim ale zabezpečenie záväzku jej otca vo vzťahu k synovi predávajúcich. Keďže pre absenciu vážnosti vôle pri uzatváraní kúpnych zmlúv dňa 21.6.2010 súd vyhodnotil obidve kúpne zmluvy ako neplatné.
44. Ako konanie v rozpore s dobrými mravmi súd vyhodnotil aj ďalší postup pri nakladaní so spornými nehnuteľnosťami. Svedok Š., ktorý za V. K. uhradil v rámci exekučného konania sumu 13 175 eur zabezpečil, aby jeho dcéra získané nehnuteľností predala žalovanému v prvom rade za sumu 40 000 eur. Ten následne uzatvoril úverovú zmluvu s ČSOB, a.s. a získal úver vo výške 53 550 eur. Na zaplatenie tohto úveru žalobkyňa v treťom rade uhradila 5 750 eur a žalobca v druhom rade 860 eur. Žalovaný v prvom rade pritom tento úver nesplácal a nepodarilo sa preukázať, ako bolo naložené s finančnými prostriedkami poskytnutými ako úver. Svedok Š. sa však vyjadril tak, že aj žalovaný v prvom rade musel dostať nejakú „odmenu“.
45. Súd vyhodnotil zmluvu uzatvorenú medzi žalovanými dňa 3.2.2011 ako absolútne neplatnú keďže predávajúca P. Š. nebola vlastníčkou nehnuteľností, ktoré predala žalovanému v prvom rade. V zmysle zásady, že nikto nemôže na iného previesť viac práv ako sám má, súd určil, že kúpna zmluva uzatvorené medzi žalovanými je neplatná.
46. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobcovia boli úspešní v konaní v celom rozsahu, súd im priznal vo vzťahu k žalovaným plnú náhradu trov konania a to tak, že zaplatením trov jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného, pretože nejde o nerozlučné procesné spoločenstvo na strane žalovaných.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.