Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_12C-67-2020.pdf
PDF · 87.26 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/67/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra v spore žalobkyne: T. T., nar. X.X.XXXX, bytom T. XXX/X, K., zast.: JUDr. Z. P., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, X., proti žalovanej: W. K., nar. X.X.XXXX, bytom T. S. XX, o zaplatenie sumy 7.030 eur s príslušenstvom, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto
rozhodol:
I.Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 6.930 eur s 5%-ným úrokom z omeškania ročne od 7.8.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II.Súd konanie v časti o zaplatenie 100 eur s príslušenstvom zastavuje.
III.Súd priznáva žalobkyni náhradu trov konania v plnej výške, ktorú je povinná zaplatiť žalovaná s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 27.7.2020 domáhala od žalovanej zaplatenie sumy 7.030 eur s príslušenstvom, čo odôvodnila tým, že uzatvorila so žalovanou zmluvu o pôžičke na sumu 8.000 eur, žalovaná uhradila sumu 970 eur, zvyšok nevrátila, splatnosť nastala dňa 7.8.2018.
2.Okresný súd Nitra vo veci vydal dňa 22.9.2020 platobný rozkaz č.k. 12C/67/2020-13, proti ktorému žalovaná v zákonnej lehote podala odpor s odôvodnením, že žalobkyňa jej neposkytla pôžičku v sume 8.000 eur, ale v sume 6.000 eur, suma 2.000 eur mala predstavovať úroky, zmluvu o pôžičke podpísala, až dodatočne si uvedomila, že výška úroku je neprimerane vysoká, podľa jej možností pôžičku uhrádzala, dlh predstavuje sumu 5.030 eur. Pre podaný odpor súd uznesením zo dňa 26.1.2021 č.k. 12C/67/2020-17 platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu.
3.Dňa 8.2.2020 žalobkyňa doručila svoje vyjadrenie k odporu, v ktorom uviedla, že v zmluve o pôžičke je uvedená suma 8.000 eur, sama žalovaná v odpore uviedla, že uhradila sumu 970 eur, viackrát žalovanú vyzývala na úhradu dlhu, avšak neúspešne.
4.Súd vo veci pojednával v súlade s ustanovením § 180 CSP v neprítomnosti žalovanej, ktorá mala doručenie predvolania riadne vykázané, na pojednávanie sa nedostavila, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila.
5.Zástupkyňa žalobkyne na pojednávaní uviedla, že žalobkyňa trvá na písomne podanej žalobe. Poskytla žalovanej sumu 8.000 eur a to v dvoch častiach, sumu 2.000 eur mala žalobkyňa v hotovosti, sumu 6.000 eur si vybrala z účtu. Tieto peniaze sumu 8.000 eur odovzdala žalovanej pri podpise zmluvy o pôžičke. Pôžička bola bezúročná a splatná bola 7.8.2018. Žalovaná splátkami uhradila sumu 1.070 eur. Žalobkyňa požaduje od žalovanej zaplatenie sumy 6.930 eur, v časti zaplatenia sumy 100 eur s príslušenstvom berie žalobu späť. Zrejme pri vyhotovovaní žaloby došlo k matematickej chybe v počítaní. Ku všetkým čiastočným úhradám došlo zo strany žalovanej ešte pred podaním žaloby na súd, posledná jej platba je zo dňa 2.6.2020. Po podaní žaloby k žiadnej úhrade nedošlo. Ešte pred podaním žaloby došlo k určitej komunikácii medzi žalobkyňou a žalovanou telefonicky a e-mailom. Žalovaná žiadala o možnosť splácania dlžnej sumy v splátkach po 30 eur. Vzhľadom na výšku dlžnej sumy takéto splátky neboli žalobkyňou akceptované. Syn žalobkyne hovoril, že asi pred mesiacom telefonoval so žalovanou, tá mu povedala, že nemá peniaze, že čaká, že aj jej je niekto dlžný. Žalobkyňa si uplatňuje zaplatenie sumy 6.930 eur s úrokom z omeškania od 7.8.2018 a náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok.
6.Súd sa na pojednávaní pokúsil aj o výsluch žalobkyne, komunikácia s ňou bola vzhľadom na jej zdravotný stav takmer nemožná, na dotaz súdu uviedla, že žalovanej požičala sumu 6.000 eur, potom uviedla, že jej požičala sumu 8.000 eur. Na ďalšie otázky súdu nereagovala.
7.Svedok T. T. - syn žalobkyne na pojednávaní uviedol, že čo sa týka pôžičky, on to vybavoval. Žalovanej bola požičaná suma 8.000 eur. Sumu 2.000 eur jej žalobkyňa odovzdala ešte pred podpisom zmluvy, takúto hotovosť mali doma a 6.000 eur sa vyberalo z banky. Peniaze - suma 8.000 eur to boli peniaze žalobkyne. Čo sa týka odovzdávania peňazí, suma 2.000 eur bola žalovanej odovzdaná ešte pred tým ako zmluvu podpísali, potom išli do B. V. overiť podpisy a potom išli do B. do banky, kde vybral z účtu 6.000 eur. Pri odovzdávaní peňazí bol prítomný on, žalobkyňa, žalovaná. Čo sa týka zmluvy o pôžičke mali taký vzor. Žalovaná prišla k nim domov, vtedy jej bola odovzdaná suma 2.000 eur, potom išli na Obecný úrad B. V., tam sa overovali podpisy. Žalovaná doniesla to tlačivo text Zmluvy o pôžičke, kde sa vyplnili údaje, vypĺňala to žalovaná, potom išli do banky.
8.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne žalobkyne, svedka, oboznámením sa s obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:
9.Žalobkyňa ako veriteľ uzatvorila dňa 25.7.2018 so žalovanou ako dlžníkom písomnú zmluvu o pôžičke, ktorej predmetom bolo zapožičanie peňazí žalovanej v sume 8.000 eur. Žalovaná ako dlžník svojim podpisom potvrdila prevzatie tejto sumy v hotovosti. V zmluve o pôžičke nebol dohodnutý žiadny úrok. V čl. II zmluvy bolo dohodnuté, že pôžička zo strany dlžníka bude vrátená najneskôr do 7.8.2018. Čl. IV. zmluvy obsahuje prehlásenie, že zmluva bola napísaná slobodne, vážne a zrozumiteľne, bez nátlaku. Zmluva je podpísaná aj žalobkyňou aj žalovanou a podpis žalovanej bol overený dňa 25.7.2018 obcou B. V.. Čo sa týka sumy 8.000 eur, sumu 6.000 eur vybral syn žalobkyne z účtu vo VÚB, a.s. dňa 25.7.2018 a potvrdil výpoveď zástupkyne žalobkyne, že čiastku 2.000 eur mali doma v hotovosti, potvrdil, že žalobkyňa poskytla žalovanej pôžičku vo výške 8.000 eur. Žalovaná vrátila len časť pôžičky a to vo výške 1.070 eur, konkrétne suma 100 eur dňa 7.8.2018, suma 70 eur dňa 2.7.3.2019, suma 100 eur dňa 13.9.2019, suma 100 eur dňa 17.10.2019, suma 100 eur dňa 25.11.2019, suma 100 eur dňa 23.12.2019, suma 100 eur dňa 30.1.2020, suma 100 eur dňa 28.2.2020, suma 200 eur dňa 20.4.2020, suma 100 eur dňa 2.6.2020. Uvedené skutočnosti ohľadne splatenia časti pôžičky vyplývajú z predložených potvrdení o zrealizovaní transakcie z VÚB, a.s..
10.Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
Podľa § 658 odsek 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
Podľa § 517 odsek 1, odsek 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľa § 145 ods. 1,2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
11.Ako vyplýva zo zákonného ustanovenia § 658 odsek 1 OZ, pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú prenechanie veci na voľné nakladanie, druhové určenie veci, dočasnosť právneho vzťahu, povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu a obvykle aj doba splatnosti; pokiaľ táto nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal (§ 563 OZ). Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma, v dôsledku čoho ju možno uzatvoriť ústne, ako i konkludentným prejavom. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o prenechaní- reálnom odovzdaní, druhovom určení (v danom prípade peniaze), povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu, určenie času vrátenia. Zmluva o pôžičke nemusí mať písomnú formu, ale keďže je reálnym kontraktom vyžaduje sa odovzdanie predmetu pôžičky zo strany veriteľa dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 25 Cdo 98/2000, sp.zn. 25 Cdo 695/2003, 25 Cdo 696/2003). Dôkazné bremeno ohľadne odovzdania peňazí v tomto smere zaťažuje veriteľa - žalobcu. Pri ústnej zmluve o pôžičke by malo byť ďalej dohodnuté -povinnosť vrátiť peniaze a čas vrátenia. Čas vrátenia pritom nemusí byť určený konkrétnym dňom, ale stačí ak je dohodnutý tak, že čas vrátenia možno určiť. Môže byť aj dohoda v tom zmysle, že čas vrátenia je ponechaný na vôľu dlžníka, napr. dlžník môže plniť až po splnení podmienky, ktorej splnenie môže ovplyvniť iba dlžník.
12.Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi žalobkyňou a žalovanou došlo k uzavretiu písomnej zmluvy o pôžičke a k reálnemu prevzatiu peňazí zo strany žalovanej, ktorá prevzala sumu 8.000 eur. Táto suma - 8.000 eur vyplýva zo samotnej písomnej zmluvy o pôžičke, kde sama žalovaná svojim podpisom potvrdila, že prevzala sumu 8.000 eur. Táto suma vyplýva aj z podanej žaloby, tvrdila to zástupkyňa žalobkyne a potvrdil to aj v konaní vypočutý svedok, že žalovanej bola odovzdaná suma 8.000 eur, pričom 2.000 eur mali doma v hotovosti a suma 6000 eur vybral z banky. Žalovaná ohľadne svojho tvrdenia, že jej bola požičaná suma 6.000 eur nepredložila žiadne dôkazy, neuniesla v tomto smere dôkazné bremeno, jej tvrdenia bolo vyvrátené samotnou písomnou zmluvou o pôžičke a výpoveďou svedka. Rovnako žalovaná neuniesla dôkazné bremeno ohľadne svojho tvrdenia, že suma 2.000 eur mali byť úroky, pretože zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie o úrokov, pôžička bola dohodnutá bezúročne. Na zdôraznenie považuje súd za potrebné dodať, že podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda o predmete pôžičky - tá vyplýva zo samotnej písomnej zmluvy o pôžičke, že predmetom pôžičky bola suma 8.000 eur a o čase jej vrátenia - v zmluve bol dohodnutý termín vrátenia pôžičky 7.8.2018, forma tohto dvojstranného právneho úkonu nie je predpísaná, v prejednávanom spore bola zmluva o pôžičke uzatvorená v písomnej forme, pojmovými znakmi o pôžičke je určenie zmluvných strán, kde žalobkyňa vystupovala ako veriteľa a žalovaná ako dlžník, prenechanie druhovo určenej veci, ktorá je predmetom zmluvy - suma 8.000 eur, dočasnosť zmluvného vzťahu - do 7.8.2018 a povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu. Žalovaná zmluvu o pôžičke podpísala, jej podpis bol úradne overený, sama potvrdila svojim podpisom na zmluve o pôžičke prevzatie sumy 8.000 eur v hotovosti. Vzhľadom na vyššie uvedené nemal súd pochybnosť o tom, že došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí, čo nakoniec potvrdzuje aj tá skutočnosť, že žalovaná pôžičku splácala v splátkach tak ako je popísané v zistenom skutkovom stave, keď z poskytnutej pôžičky vo výške 8.000 eur zaplatila sumu 1.070 eur. Obranu žalovanej uvádzanú v odpore súd vyhodnotil ako nepreukázanú a účelovú so snahou oddialiť plnenie povinnosti z uzavretej zmluvy o pôžičke. Žalovaná ničím nepreukázala, že jej bola odovzdaná len suma 6.000 eur a že suma 2.000 eur boli úroky z pôžičky. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia sú rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a zaviazal žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 6.930 eur /8.000 eur - 1.070 eur = 6.930 eur/ s 5% - ným úrokom z omeškania ročne od 7.8.2018 do zaplatenia, pričom výška úroku z omeškania je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z., podľa ktorého je výška úrokov z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba určená ECB. Počiatok omeškania je deň 7.8.2018 (deň splatnosti dohodnutý v zmluve o pôžičke). S poukazom na čiastočné späťvzatie žaloby a ustanovenie § 145 CSP súd konanie v časti o zaplatenie sumy100 eur zastavil.
13.Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14.O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni súd náhradu trov konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mala plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalobca, keďže žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane a v konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP rozhodol súd len o nároku na náhradu trov konania a o výške bude rozhodovať samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).