Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-140-2020.pdf
PDF · 183.74 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/140/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Moniky Koščovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu: N. P., narodený XX.XX.XXXX, bytom v O., G. XX, zastúpeného JUDr. Doriánom Mereššom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Žriedlová 28, proti žalovaným: 1/ G.. O. D., narodená XX.XX.XXXX, bytom v Č., P. X, 2/ G.. C. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom v O., L. X, 3/ ESO, spol. s r.o., so sídlom v Košiciach, Popradská 90, IČO: 36 194 646, všetci zastúpení JUDr. Renátou Smajdovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 02.07.2020, sp. zn. 42C/359/2016
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 02.07.2020, č. k. 42C/359/2016-580 vo výroku III., ktorým súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1 063 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 02.11.2014 do 2.7.2020 a úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 12,1 € od 01.01.2015 do zaplatenia vo výške 5,05% ročne zo sumy 76,60 € od 01.01.2016 do zaplatenia vo výške 5,0% ročne zo sumy 168,57 € od 01.01.2017 do zaplatenia vo výške 5,0% ročne zo sumy 229,85 € od 01.01.2018 do zaplatenia vo výške 5,0% ročne zo sumy 229,85 € od 01.01.2019 do zaplatenia vo výške 5,0% ročne zo sumy 229,85 € od 01.01.2020 do zaplatenia vo výške 5,0% ročne zo sumy 116,10 € od 03.07.2020 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 02.07.2020, č. k. 42C/359/2016-580 vo výroku V., ktorým súd priznal žalobcovi proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a vo výroku VI., ktorým súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť štátu na účet okresného súdu spoločne a nerozdielne sumu 299,87 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a v zrušenom rozsahu v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 02.07.2020, č. k. 42C/359/2016-580 konanie proti žalovanému 3/ zastavil (výrok I.), priznal žalovanému 3/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok II.), uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 1 063 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 2.11.2014 do 2.7.2020 a úroky z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 12,1 € od 01.01.2015 do zaplatenia, vo výške 5,05% ročne zo sumy 76,60 € od 01.01.2016 do zaplatenia, vo výške 5,0% ročne zo sumy 168,57 € od 01.01.2017 do zaplatenia, vo výške 5,0% ročne zo sumy 229,85 € od 01.01.2018 do zaplatenia, vo výške 5,0% ročne zo sumy 229,85 € od 01.01.2019 do
zaplatenia, vo výške 5,0% ročne zo sumy 229,85 € od 01.01.2020 do zaplatenia, vo výške 5,0% ročne zo sumy 116,10 € od 03.07.2020 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok III.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok IV.), priznal žalobcovi proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok V.) a žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť zaplatiť štátu na účet okresného súdu spoločne a nerozdielne sumu 299,87 € v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok VI.).
2. Rozhodol tak o nároku žalobcu voči žalovaným na vydanie bezdôvodného obohatenia k spoluvlastníckym podielom žalobcu 2/30 a 1/30 z celku za obdobie od 16.10.2013 do 15.10.2016 vo výške 12 600 € s príslušnými úrokmi z omeškania a za obdobie od 16.10.2016 do dátumu právoplatného ukončenia sporovej veci vo výške 350 € za každý mesiac, t.j, 4 200 € ročne, s príslušným úrokom z omeškania.
3. Žalobca písomným podaním zo dňa 12.10.2017, doručeným súdu dňa 19.10.2017 zobral v plnom rozsahu žalobu späť voči žalovanému 3/. O zastavení konania voči žalovanému 3/ bolo rozhodnuté I. výrokom tohto rozsudku a to v súlade s ust. § 145 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého ak je žaloba vzatá späť z časti súd konanie zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
4. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti - parcely registra „E“ parcelné č. 6622/502, druh - orná pôda, o výmere 275 m2, ktorá je evidovaná na LV č. XXXXX, k.ú. S., obec O. - N., okres Košice II a to pod B/7 v spoluvlastníckom podiele 2/30 z celku, titulom kúpnej zmluvy zo dňa 25.05.2016 a pod B/11 v spoluvlastníkom podiele 1/30 z celku, titulom osvedčenia o dedičstve 40D 362/2001 Dnot 63/2001 zo 16.04.2009.
5. Na uvedenej nehnuteľnosti leží stavba so súpisným číslom 1465, zapísaná na LV č. XXXXX, k. ú. S., pričom právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba súp. č. 1465, nie je evidovaný na liste vlastníctva. Stavbu patriacu do podielového vlastníctva žalovanej 1/ a žalovaného 2/ využíva na podnikateľské účely žalovaný 3/, spoločnosť, ktorej konateľmi sú žalovaná 1/ a žalovaný 2/. Stavba, v ktorej žalovaný 3/ prevádzkuje obchodné priestory je v prevádzke od 25.10.2007. Od tohto obdobia žalovaní 1/, 2/ a 3/ právne vzťahy so žalobcom nemali nijako zmluvne ošetrené.
6. Právne vec posúdil podľa ust. § 451 ods. 1,2, § 456, § 107 ods.1,2, § 118, § 524 ods. 1, § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb.
7. Súd prvej inštancie konštatoval, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku parcela č. 6622/502 o celkovej výmere 275 m2, pričom jeho spoluvlastnícky podiel 1/30 predstavuje výmeru 9,1666 m2 a spoluvlastnícky podiel 2/30 predstavuje výmeru 18,3333 m2. Rovnako nebola sporná ani tá skutočnosť, že na tomto pozemku je postavená budova v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/. V prejednávanom prípade bolo podľa názoru súdu využívaním citovaného pozemku získané na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie. Spoluvlastnícky podiel žalobcu bol využívaný bez akéhokoľvek právneho titulu, nakoľko so žalobcom nebola uzavretá žiadna zmluva, ktorá by žalovaných oprávňovala spoluvlastnícky podiel žalobcu uvedeným spôsobom užívať.
8. Spoluvlastnícky podiel vedený na LV č. XXXXX pod B7 vo veľkosti 2/30 k celku žalobca nadobudol kúpou dňa 25.05.2016. Súd prvej inštancie preto ustálil, že žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v tomto rozsahu (2/30 k celku = 18,3333 m2) od okamihu, kedy sa stal jeho vlastníkom t.j. od 25.05.2016. Od tohto dňa má žalobca nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré zodpovedá jeho spoluvlastníckym podielom (3/30 k celku), ktoré spolu predstavujú 27,50 m2.
9. Citujúc ust. § 118 ods. 1 a § 524 ods. 1 OZ súd konštatoval, že žalobca nenadobudol od svojich právnych predchodkýň aj pohľadávku z bezdôvodného obohatenia, nakoľko v prípade jej existencie (ktorá nebola v konaní preukázaná), sa pre jej platné postúpenie vyžaduje písomná zmluva. Uzavrel, že pohľadávka netvorí súčasť pozemku a netvorí ani jeho príslušenstvo, preto neprechádza na nového vlastníka spolu s prevodom pozemku.
10. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj vznesenou námietkou premlčania uplatneného nároku. Konštatoval, že žaloba bola súdu doručená dňa 02.11.2016. Žalobca si uplatnil nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia za obdobie od 16.10.2013 do 15.10.2016 a od 16.10.2016 do právoplatného rozhodnutia súdu. Súd posúdil otázku premlčania z hľadiska plynutia objektívnej premlčacej doby ako aj subjektívnej premlčacej doby, a dospel k záveru, že námietka premlčania bola žalovanými vznesená dôvodne k žalovanému obdobiu od 16.10.2013 do 01.11.2014, za ktoré súd žalobcovi finančnú náhradu nepriznal.
11. Čo sa týka výšky uplatneného nároku súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca žiadal priznať náhradu za užívanie pozemku v sume 12,73 €/m2/rok. Žalovaní tvrdili, že nájomné sa pri ornej pôde poskytuje v rozsahu 1,5-3,0 €/m2/rok. Za účelom posúdenia výšky nájomného súd vykonal znalecké dokazovanie.
12. Podľa znaleckého posudku G.. F. T. č. 68/2018 bola trhová cena parcely registra E-KN č. 6622/502 ustálená vo výške 22 569,75 € (82,07 €/m2). Znalec pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku vychádzal z metódy polohovej diferenciácie. Pri výpočte uvažoval so zvýšeným záujmom o kúpu pozemku, čo bolo vyjadrené koeficientom kz 1,43 a vykonal zrážku za to, že samotný pozemok nemá možnosť priameho napojenia na spevnenú betónovú verejnú komunikáciu koeficient kr 0,70. Výšku všeobecnej hodnoty nájmu predmetného pozemku za m2/rok určil v rozsahu 3,269 € až 3,642 €/m2/rok. Žalobca nesúhlasil so závermi tohoto znaleckého posudku.
13. Podľa súkromného znaleckého posudku (predloženého žalobcom) č. 59/2018 G.. B. M., bola za použitia metódy polohovej diferenciácie ustálená všeobecná hodnota pozemku 50 110,50 € (182,22 €/ m2). Znalkyňa vychádzala z toho, že ide o pozemok so zvýšeným záujmom o kúpu, a z tohto dôvodu stanovila koeficient kz na 2,20 a koeficient redukujúcich faktorov kr stanovila 0,90. Pokiaľ ide o výšku nájmu, tento podľa znalkyne predstavuje sumu 11,129 €/m2/rok.
14. Žalovaní následne predložili súkromný Znalecký posudok č. 51/2018 znalca G.. T. Š., v ktorom bola stanovená všeobecná hodnota predmetného pozemku metódou polohovej diferenciácie na sumu 15 900 €. Podľa znalca sa u tohto pozemku povyšujúce faktory nevyskytujú, preto koeficient kz určil na 1. Koeficient redukujúcich faktorov kr určil na 0,65. Všeobecná hodnota nájmu stanovená nebola.
15. Súd mal teda k dispozícii 3 znalecké posudky, v ktorých bola všeobecná hodnota parcely stanovená vo výške 15 900 €, vo výške 22 569,75 € a vo výške 50 110,50 €. Základný rozdiel pri určovaní hodnoty pozemku bol v uplatnenom koeficiente kz - koeficient povyšujúcich faktorov (1-1,43-2,20) a v uplatnenom koeficiente redukujúcich faktorov kr (0,65-0,70-0,90). Súd súhlasil so znalcami G.. T. a G.. M., že s ohľadom na miesto, kde sa pozemok nachádza, je potrebné zohľadniť fakt, že v časti S. je zvýšený záujem o kúpu nehnuteľností a to najmä s ohľadom na jej polohu k centru mesta. Súd však nevedel vyhodnotiť správnu výšku použitého koeficientu kz, teda nevedel posúdiť, či správny je kz 1,43 alebo kz 2,20. Rovnako súd nevedel vyhodnotiť ani správnosť použitého koeficientu kr. Keďže daný pozemok je v podielovom spoluvlastníctve a bez priameho napojenia na cestu, bolo podľa súdu namieste uplatnenie aj tohto koeficienta redukujúcich faktorov. Súd však ani v tomto prípade nevedel posúdiť správnosť jeho výšky uplatnenej jednotlivými znalcami v rozsahu od 0,65 - 0,70 - do 0,90. A práve rozdielnosť použitia týchto dvoch koeficientov (pri ostatných koeficientoch boli v znaleckých posudkoch iba malé rozdiely) bol dôvodom rozdielov vo výške všeobecnej hodnoty pozemku, a tým aj rozdielu vo výške všeobecnej hodnoty nájmu stanovenej znalcami. Všeobecná hodnota nájmu sa totiž odvíja od všeobecnej hodnoty pozemku. Súd prvej inštancie preto uplatnil kontradiktórnosť konania, a na pojednávaní konanom dňa 11.03.2019 vyzval sporové strany na predloženie dôkazov, a to za účelom odstránenia rozdielnosti dovtedy vykonaného dokazovania vo vzťahu k výške všeobecnej hodnoty nájmu. Strany mali možnosť v lehote 20 dní predložiť ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a to, že výška nájmu má byť 12 - 11 € (tvrdená žalobcom) alebo 1,5 - 3 € (tvrdená žalovanými). Lehota na uplatnenie prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany uplynula 31.03.2019 (bod 40 až 43 odôvodnenia rozsudku).
16. Žalobca následne predložil súkromný znalecký posudok G.. U. C., F.. č. 21/2019, v ktorom pri použití metódy polohovej diferenciácie bola určená všeobecná hodnota pozemku vo výške 24 620,75 € (89,53 €/m2). Vo vzťahu ku koeficientom tieto uplatnil takto kz 1,4, kr 0,90. Metódou porovnávacou znalec stanovil všeobecnú hodnotu pozemku na 38 425,75 € (139,73 €/m2). Výpočtom na báze všeobecnej hodnoty potom stanovil všeobecnú hodnotu nájmu vo výške 8,358 €/m2/rok, čo pri spoluvlastníckom podiele žalobcu 3/30-tiny predstavuje ročne sumu 229,85 € (bod 44 odôvodnenia rozsudku).
17. Žalovaní predložili kúpne zmluvy, ktorých predmetom bol predaj pozemkov v katastrálnom území S.. Išlo o kúpne zmluvy uzavreté v roku 2005, 2006, 2009 a 2016. S ohľadom na žalované obdobie (od 16.10.2013 do budúcna) súd posudzoval iba kúpnu zmluvu zo dňa 06.12.2016, ktorá bola uzavretá medzi fyzickými osobami a žalovaným 3/, jej predmetom bol odplatný prevod spoluvlastníckych podielov pozemkov registra E-KN nachádzajúcich sa v katastrálnom území S.. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 61 €/m2. Žalovaní tiež predložili nájomné zmluvy, z ktorých súd vyhodnocoval 3 a to nájomnú zmluvu zo dňa 02.05.2018 uzavretú medzi prenajímateľom mesto Košice a nájomcom obchodnou spoločnosťou MARKO CAR s.r.o., Košice. Predmetom bol nájom časti pozemku E-KN nachádzajúcim sa v katastrálnom území S., nájomné bolo dohodnuté vo výške 7,77 €/m2/rok. Ďalšia nájomná zmluva bola uzavretá medzi mestom Košice ako prenajímateľom a HONEKO s.r.o., Košice ako nájomcom dňa 02.10.2014. Aj v tomto prípade išlo o prenájom časti pozemku v katastrálnom území S., kedy nájomné bolo dohodnuté vo výške 5,69 €/m2/rok. Aj v poslednom prípade nájomnej zmluvy bolo prenajímateľom mesto Košice a nájomcom obchodná spoločnosť FLORIÁNSKA ROJAL s.r.o., Košice, zmluva bola uzavretá 09.08.2018, predmetom nájmu boli pozemky v katastrálnom území S. a výšku nájmu si účastníci zmluvy dohodli v sume 6,693 €/m2/rok. Nájomné zmluvy zo dňa 01.04.2017 a zo dňa 14.01.2016, súd nevyhodnocoval, nakoľko sa týkali prenájmu pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. L. a k.ú. U. P.. Keďže výšku nájmu ovplyvňuje aj poloha pozemku (čo sa odzrkadľuje napríklad aj pri použití vyššie uvádzaných koeficientov), nie je možné porovnávať nájmy pozemkov nachádzajúcich sa v rôznych katastrálnych územiach, a v tomto prípade aj v rôznych obciach.
18. Nakoľko žalovaní namietali závery znaleckého posudku G.. U. C., F.., súd nariadil kontrolné znalecké dokazovanie, ktoré bolo zmarené neuhradením preddavku na kontrolné znalecké dokazovanie.
19. Po posúdení námietok žalovaných, že znalecký posudok G.. C. nemôže slúžiť ako dôkaz v tomto konaní, nakoľko znalec pri vypracovaní znaleckého posudku formou porovnávacej metódy porovnáva ceny pozemkov, na základe kúpnych zmlúv, ktoré mu predložil žalobca bez ohľadu na to, aby sám skúmal reálne kúpne ceny týchto pozemkov a žalobca znalcovi predložil listiny, ktoré ani neboli zavkladované, resp. sa nedajú považovať za hodnoverné, pretože sú iba dvojstranným právnym úkonom bez náležitého overenia podpisu predávajúceho, ako aj to, že znalec tieto listiny v znaleckom posudku nepripojil, súd dospel k záveru, že znalecký posudok G.. C. spĺňa zákonné podmienky kladené na jeho obsah a formu.
20. Súd na námietky žalovaných konštatoval, že v prejednávanom prípade bol znalecký posudok vypracovaný pre súdne konanie. Pokiaľ sa v súdnom spise zmluvy, ktoré boli podkladom znaleckého posudku nachádzajú, nemusia byť priložené k posudku. Keďže porovnávané zmluvy sa v spise nachádzajú, sú identifikovateľné, nemusia tvoriť obsah znaleckého posudku. Ďalšou námietkou žalovaných bolo, že znalec nedodržal metodiku výpočtu všeobecnej hodnoty nehnuteľností. Súd dospel k záveru, že metodika vypracovaná ÚSI ŽU v Žiline nie je všeobecne záväzným predpisom, a z jej porušenia podľa názoru súdu nemožno vyvodzovať následky v podobe „nepoužiteľnosti“ znaleckého posudku. Pokiaľ samotný zákon v prípade, že podklady znaleckého posudku sa nachádzajú v súdnom spise neukladá znalcovi povinnosť, priložiť ich k posudku, nemôže dôjsť zo strany znalca takýmto postupom k pochybeniu. Naviac žalovaní nepredložili metodiku v celom znení, ale iba jej jednu stranu. Len ťažko je možné relevantnosť dôkazu podľa jednej strany vyhodnotiť. Na základe uvedeného súd z pohľadu preskúmateľnosti, určitosti a nezameniteľnosti vyhodnotil znalecký posudok G.. C. ako súladný so zákonnými požiadavkami (§ 17 zákona č. 382/2004 Z.z.). Na základe uvedeného konštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno, keď predložením znaleckého posudku č. 21/2019 G.. U. C., F.. preukázal všeobecnú hodnotu nájmu predmetných pozemkov vo výške 8,358 € m2/rok. (bod 59 až 61 odôvodnenia rozsudku).
21. Znalec pri stanovení všeobecnej hodnoty pozemku použil metódu polohovej diferenciácie a tiež metódu porovnávaciu. Pri použití prvej z nich bola určená všeobecná hodnota pozemku 24 620,75 €. Súd poukázal na to, že pri použití porovnávacej metódy znalec zohľadňoval ekonomický faktor, polohový faktor a fyzický faktor. Znalec ďalej vychádzal z porovnania 4 pozemkov a to: M. kúpna zmluva identifikovaná V6032/2001 (nachádza sa na č.l. 523 súdneho spisu), Q. kúpna zmluva identifikovaná zmluvnými stranami P. - Q. (nachádza sa na č.l. 260 súdneho spisu), Q. kúpna zmluva identifikovaná pokladničným dokladom o zaplatení ceny (nachádza sa na č.l. 257 súdneho spisu) a S. dohoda o vysporiadaní spoluvlastníctva a dodatok zo 16.1.2014 (nachádza sa opakovane na č.l. 305, 320, 321 súdneho spisu). Ako vhodná metóda na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemkov bola použitá porovnávacia metóda, podľa ktorej je hodnota mernej jednotky (1m2) pozemku vo výške 139,73 €. V
závere posudku znalec konštatoval, že nájom pozemku vychádza z jeho všeobecnej hodnoty, a v danom prípade je braný na časovo neobmedzené obdobie, pretože znalec nemá vedomosť o tom, kedy a či dôjde k zmene účelu užívania ohodnocovaného pozemku. Nájom za rok/m2 bol stanovený vo výške 8,358 €, a nájom za rok spolu za 27,50 m2 bol stanovený vo výške 229,85 €.
22. Súd prvej inštancie pre úplnosť uviedol, že žalovaní na preukázanie svojich tvrdení predložili nájomné zmluvy, v ktorých výška nájmu bola dohodnutá v sumách 7,77 €/m2/rok, 5,69 €/m2/rok a 6,698 €/m2/rok. Tieto dôkazy skôr nasvedčujú tomu, že výška nájmu pozemkov v danej lokalite sa pohybuje v sumách cca 6 - 7 €/m2/rok. Nájom stanovený znalcom je v porovnaní s predloženými zmluvami primeraný.
23. Súd preto ustálil výšku bezdôvodného obohatenia v sume 8,358 €/m2/rok. Pri rozsahu spoluvlastníckeho podielu 1/30 (obdobie od 02.11.2014 do 24.05.2016) je ročná výška bezdôvodného obohatenia 76,60 €, mesačná výška bezdôvodného obohatenia 6,38 €, denná výška bezdôvodného obohatenia 0,20 €. Pri rozsahu spoluvlastníckeho podielu 3/30 (od 25.05.2016 do 02.07.2020) je ročná výška bezdôvodného obohatenia 229,85 €, mesačná výška bezdôvodného obohatenia 19,15 €, denná výška bezdôvodného obohatenia 0,60 €.
24. Súd vyčíslil výšku bezdôvodného obohatenia za celé žalované obdobie nasledovne: rok 2014 (29 dní, 1 mesiac) v sume 12,18 €, rok 2015 v sume 76,60 €, rok 2016 (24 dní, 4 mesiace z 1/30) v sume 30,32 € a ( 7 dní, 7 mesiacov z 3/30) v sume 138,25 €, rok 2017 v sume 229,85 €, rok 2018 v sume 229,85 €, rok 2019 v sume 229,85 €, rok 2020 (2 dni, 6 mesiacov) v sume 116,10 €. Za žalované obdobie od 02.11.2014 do 02.07.2020 predstavuje náhrada za bezdôvodného obohatenie sumu spolu 1 063 €.
25. Súd s poukazom na ust. § 517 ods. 1,2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR 87/1995 Zb. účinného v čase vzniku omeškania priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, vychádzajúc zo žalobcom uplatneného nároku (rozčleneného po rokoch), vždy od prvého dňa nasledujúceho roka, v zákonnej výške až do úplného zaplatenia istiny.
26. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Konštatoval, že hlavnou zásadou, ktorá ovláda rozhodovanie o trovách konania je zásada úspechu vo veci. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku. Vo vzťahu k právnemu základu bol žalobca plne úspešný, vo vzťahu k výške priznaného plnenia bol úspešný iba čiastočne, lebo náhradu za bezdôvodné obohatenie žiadal priznať v sume 12,73 €/m2/rok a táto mu bola priznaná v sume 8,358 €/m2/rok. Uviedol, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania v prípadoch, kedy výška peňažného plnenia závisí od odborného posúdenia alebo od úvahy súdu (čo bolo aj v prejednávanom prípade) treba rozlišovať, čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je daný, je dôvodný. Pre úspech žalobcu v základe uplatneného nároku, t.j. v tom, čo bolo pre spor podstatné, potom na jeho strane vzniká plný nárok na náhradu trov konania. Skutočnosť, že v časti finančného vyjadrenia tohto nároku bol žalobca čiastočne úspešný, sa prejaví iba vo výške trov konania tak, že výška tarifnej odmeny bude zodpovedať priznanej sume, t. j. 1 063 €.
27. Vo vzťahu k žalovanému 3/ súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Nakoľko zastavenie konania zavinil žalobca, musí znášať náhradu trov konania, ktorú žalovaný 3/ účelne vynaložil na svoju obranu, a to až do dňa, kedy bolo späťvzatie realizované (doručením súdu 19.10.2017). Následne už súd v konaní pokračoval bez účasti žalovaného 3/.
28. Nakoľko v priebehu konania vznikli štátu trovy vo výške 299,87 € tým, že uznesením č.k. 42C/359/2016-235 zo dňa 07.12.2017 bola súdom ustanovenému znalcovi G.. F. T. priznaná odmena vo výške 299,87 €, ktorá bola už vyplatená z prostriedkov štátu, súd zaviazal neúspešných žalovaných na zaplatenie týchto štátom vynaložených prostriedkov.
29. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku III., V. a VI., podali žalovaní 1/ a 2/ odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, d/, f/, h/ CSP a navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
30. Žalovaní poukázali na to, že žalobca sa žalobou podanou 02.11.2016 domáhal voči žalovaným vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku parcela E KN č. 6622/502, orná pôda, o
výmere 275 m2, a to v rozsahu výmery 27,5 m2 zodpovedajúcej vlastníckemu podielu žalobcu na tomto pozemku vo veľkosti 3/30 k celku, za obdobie 3 rokov od 16.10.2013 v celkovej výške 12.000,- €. Z toho vyplýva, že žalobca si uplatnil jednotkovú výšku bezdôvodného obohatenia v sume 145,45 €/m2/rok, čo je zrejmé z prepočtu 12.000 : 3 roky = 4.000,- €/rok : 27,5 m2 = 145,45 €/m2/rok. Podaním doručeným súdu 19.10.2017 zobral žalobu voči žalovanému 3/ späť a rozšíril svoj žalobný nárok tak, že sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia za obdobie od 16.10.2013 do 15.10.2016 v celkovej výške 12.600,- €, teda žalobca rozšíril svoju žalobu čo do výšky uplatneného nároku o 600,- €, zároveň rozšíril svoju žalobu o nárok na obdobie od 16.10.2016 do právoplatného skončenia sporovej veci vo výške 4.200,- € mesačne. Z toho vyplýva, že žalobca si uplatnil jednotkovú výšku bezdôvodného obohatenia v sume 152,727 €/m2/rok, čo je zrejmé z prepočtu 12.600,- € : 4 roky = 4.200,- €/rok : 27,50m2 = 152,727 €/ m2/rok.
31. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku opakovane úplne nesprávne a zmätočne uvádza, že žalobca si uplatnil jednotkovú výšku bezdôvodného obohatenia v sume 12,73 €/m2/rok (viď. bod 13.,14.,35. a 73. odôvodnenia rozsudku). Úplne zmätočné je teda tvrdenie súdu, že žalovaní namietali takto súdom nesprávne ustálenú jednotkovú výšku požadovaného bezdôvodného obohatenia. Žalovaní logicky mohli namietať a aj namietali to, čo žalobca v skutočnosti uplatňoval, a to jednotkovú výšku bezdôvodného obohatenia v sume 145,45 €/m2/rok, resp. po zmene žaloby v sume 152,727 €/ m2/rok. Ako to vyplýva z ustálenia jednotkovej výšky bezdôvodného obohatenia v napadnutom rozsudku sumou 8,358 €/m2/rok, námietky žalovaných boli úplne dôvodné a úspešné.
32. Súd opakovane úplne, nesprávne a zmätočne uvádza, že žalovaní požadovali za dôvodnú a primeranú len jednotkovú výšku bezdôvodného obohatenia v sume 1,50 až 3 €/m2/rok (viď. bod 3., 35., 43. a 73. odôvodnenia rozsudku). Súd prvej inštancie tak v napadnutom rozsudku uvádza zistenia úplne rozporné s obsahom spisu, z ktorého vyplýva, že žalovaní mali záujem sa dohodnúť so žalobcom už pred začatím súdneho konania, pričom akceptovali jednotkovú výšku bezdôvodného obohatenia v sume 7 €/m2/rok. Predstava žalobcu bola podstatne odlišná, keď si uplatnil žalobou nárok vo výške viac ako 20-násobku žalovanými ponúkanej sumy. Nároky žalobcu žalovaní nemohli akceptovať, a v rámci obrany v súdnom konaní poukázali na obvyklú výšku nájmu pri ornej pôde v rozmedzí 1,5 až 3 €/m2/rok, pričom obvyklú výšku nájmu za nimi užívaný pozemok zastavaný stavbou navrhovali ustáliť znaleckým dokazovaním nariadeným súdom. Žalovaní akceptovali závery súdom nariadeného znaleckého dokazovania vyplývajúce zo záverov znalca G.. F. T., ktorý ustálil jednotkovú cenu obvyklého nájmu diferencovane za jednotlivé obdobia v priemere sumou 3,566 €/m2/rok. Zároveň sami predložili dôkazy na ustálenie obvyklej výšky nájmu a to nájomné zmluvy o nájme pozemkov v k.ú. S., z ktorých vyplýva obvyklá výška nájmu v priemere 6,717 €/m2/rok. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaní jednak obhájili primeranosť jednotkovej výšky obvyklého nájmu/bezdôvodného obohatenia v sume 7 €/m2/rok, ktorú už pred začatím konania ponúkali žalobcovi, ako aj to, že za primeranú nikdy nepovažovali sumu 1,5 až 3 €/m2/rok, ako to nesprávne uvádza okresný súd.
33. Vo vzťahu k napadnutému výroku III. rozsudku je podstatná skutočnosť, že súd primeranú jednotkovú výšku obvyklého nájmu/bezdôvodného obohatenia neustálil správne, keď bez vyhodnotenia všetkých dôkazov predložených a vykonaných v konaní, tieto nevyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, a bez relevantného odôvodnenia preferoval znalecký posudok G.. U. C., predložený žalobcom, podľa ktorého je jednotková výška obvyklého nájmu 8,358 €/m2/rok. Súd tak neakceptovateľným spôsobom preferoval označený znalecký posudok oproti nájomným zmluvám predloženým žalovanými dôvodiac, že nájomné zmluvy preukazujúce obvyklé nájomné nie sú dôkazom rovnakej právnej sily ako znalecký posudok, a preto nie sú spôsobilé spochybniť závery vyplývajúce v posudku. Súd nereflektoval na dve žalovanými predložené nájomné zmluvy dôvodiac, že ich predmetom sú pozemky v inom katastrálnom území mesta Košice ako je k.ú. S., pričom skutočnosť, že aj v znaleckom posudku G.. C. boli porovnávané kúpne zmluvy z iných katastrálnych území ako Terasa, súd úplne opomenul vyhodnotiť ako okolnosť spochybňujúcu správnosť záverov posudku. Súd opomenul dôsledné vyhodnotenie nedostatkov posudku G.. C., ktoré spochybňujú jeho dôkaznú silu a to zmätočnosť vstupných - porovnávaných kúpnych zmlúv, technické chyby pri prenose údajov (viď. cena celková a jednotková v prípade S. na str. 8 a iná na strane 9 posudku) a ďalšie. Pokiaľ ide o ostatné znalecké posudky predložené stranami v konaní, týmito sa súd prvej inštancie pri učinení svojich záverov vôbec nezaoberal, pričom už len pri akceptovaní rovnakej dôkaznej sily všetkých v konaní vykonaných a predložených dôkazov a spriemerovaní z nich vyplývajúcej obvyklej výšky nájmu vyplýva obvyklý nájom nižší ako súdom určený a to 7,425 €/m2/rok (viď. znalecký posudok G.. T. 3,566 €/
m2/rok, znalecký posudok G.. M. 11,129 €/m2/rok, znalecký posudok G.. Š. nestanovil výšku nájmu, znalecký posudok G.. C. 8,358 €/m2/rok a nájomné zmluvy len k.ú. S. 6,717 €/m2/rok). Žalovaní 1/ a 2/ zdôrazňujú, že nevykonanie nimi navrhnutého a súdom nariadeného ďalšieho znaleckého dokazovania na určenie obvyklej ceny nájmu pre nezloženie súdom určenej zálohy žiadnym spôsobom neospravedlňuje závažné vyššie zahrnuté nedostatky v postupe súdu pri vyhodnotení dôkazov. Táto okolnosť rozhodne nezadávala súdu dôvod na preferovanie jedného dôkazu, a to znaleckého posudku G.. C.. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť ani to, že dôkazné bremeno na preukázanie výšky obvyklého nájmu v celom rozsahu zaťažovalo žalobcu a nie žalovaných. Podstatnou skutočnosťou je aj okolnosť, že súd akceptoval výšku obvyklého nájmu určeného v znaleckom posudku G.. C. za obdobie rokov 2014 až 2020 napriek tomu, že týmto posudkom vyhotovenom dňa 02.03.2019 bola určená výška obvyklého nájmu len ku dňu vyhotovenia posudku. Teda nebola určená za obdobie predchádzajúce ani nasledujúce, čo samo osebe spochybňuje relevantnosť a dôkaznú silu tohto posudku.
34. Vo vzťahu k napadnutému výroku V. a VI. o trovách konania a o trovách štátu je podstatné, že žaloba bola akceptovaním námietok žalovaných zamietnutá ako nedôvodná, teda aj čo do základu, aj čo do výšky v rozsahu nárokov za užívanie vlastníckeho podielu žalobcu na pozemku vo veľkosti 1/30 k celku zodpovedajúceho výmere 9,166 m2 za obdobie od 16.10.2013 do 01.11.2014 zamietnutých z dôvodu premlčania, nárokov uplatnených za užívanie vlastníckeho podielu žalobcu na pozemku vo veľkosti 2/30 k celku zodpovedajúceho výmere 18,33 m2 za obdobie od 16.10.2013 do 01.11.2014 zamietnutých z dôvodu premlčania aj z dôvodu, že v uvedenom období žalobca nebol vlastníkom pozemku v označenom rozsahu a vlastníkom podielu 2/30 sa stal až dňom 25.05.2016. Nárokov uplatnených za užívanie vlastníckeho podielu žalobcu na pozemku vo veľkosti 2/30 k celku zodpovedajúceho výmere 18,33 m2 za obdobie od 02.11.2014 do 24.05.2016 zamietnutých z dôvodu, že v uvedenom období žalobca nebol vlastníkom pozemku v označenom rozsahu a vlastníkom podielu 2/30 sa stal až dňom 25.05.2016.
35. Súd prvej inštancie pri rozhodnutí o trovách konania vo vzťahu žalobca a žalovaní 1/ a 2/ sa opomenul vysporiadať s tým, že žalobca bol neúspešný voči žalovaným, čo do základu aj výšky nárokov uplatnených žalobou podanou 02.11.2016 v znení jej zmeny v rozsahu spolu 8.747 € s príslušenstvom, a pre tento neúspech žalobcu nie je namieste aplikovať reštriktívny výklad pomeru úspechu, t.j. stotožňovanie úspechu s úspechom, čo do základu nárokov, pretože tu nebol úspešný žalobca ani čo do základu, event. v rozsahu spolu 7.285,55 €, pokiaľ by premlčané nároky neboli posudzované ako nároky nedôvodné, čo do základu. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca minimálne v rozsahu 7.285,55 € bol úplne neúspešný, čo do základu aj výšky nárokov, a úspešný bol len čo do základu ostatných nárokov, pričom čo do ich výšky ostatných nárokov bol úspešný len v nepatrnej časti 1.063 € pri súdom priznanej jednotkovej výške nároku 8,358 €/m2/rok a neúspešný v časti 19.424,36 € pri žalobcom uplatnenej jednotkovej výške nároku 152,727 €/m2/rok. Pokiaľ ide o aplikáciu reštriktívneho výkladu pomeru úspechu, t.j. stotožňovanie úspechu s úspechom čo do základu nárokov pri rozhodovaní o trovách vo vzťahu medzi žalobcom a žalovanými v ostatnej časti nárokov žalobcu, súd sa nevysporiadal správne a dostatočne s existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd neprihliadol ako na dôvod hodný osobitného zreteľa v okolnostiach tejto veci na to, že napriek ochote žalovaných k úhrade jednotkovej výšky nájmu 7 m2 za 1 m2/rok žalobca trval na viac ako 20 násobnej jednotkovej výške a žalobou si uplatnil 152,727 €/m2/rok. Úplnú neprimeranosť žalobcom uplatnenej výšky nárokov v konečnom dôsledku potvrdzuje aj súdom ustálená výška obvyklého nájmu 8,358 €/m2/rok, teda viac ako 18 násobne nižšia, než uplatnená žalobcom. Táto neprimeranosť výšky uplatneného nároku už nie je ospravedlniteľná ani prípadnou neznalosťou žalobcu, ktorý bol naviac v konaní právne zastúpený osobou disponujúcou predpokladmi pre odstránenie neznalosti žalobcu. Bolo by rozporné so zásadou spravodlivého posúdenia veci, aby za to neniesol žiadne dôsledky pri posudzovaní jeho nárokov na náhradu trov konania. Súd neprihliadol na to, že úspech žalobcu čo do základu časti jeho nárokov súčasne znamenal len nepatrný úspech, čo do výšky týchto nárokov, keď bol žalobca úspešný len vo výške 1.063 € a neúspešný vo výške 19.424,36 €. Argumenty žalovaných uvádzané v súvislosti s nesprávnym posúdením dôvodov hodných osobitného zreteľa pre modifikáciu rozhodovania o trovách konania podľa úspechu vo veci je pri jeho reštriktívnom ponímaní ako úspechu len čo základu nárokov, pritom spochybňujú aj samotnú dôvodnosť reštriktívneho ponímania úspechu v okolnostiach danej veci. Súd tak porušil zásadu upravenú v § 255 ods. 1 CSP a to zásadu úspechu vo veci, ktorá je hlavnou zásadou pri rozhodovaní o trovách konania. Pre posúdenie úspechu žalobcu v tomto konaní mal byť rozhodujúci jeho úspech nielen čo do základu, ale aj čo do výšky ním uplatnených nárokov. Tieto odvolacie námietky sa v plnom rozsahu vzťahujú aj na namietanú nesprávnosť odvolaním napadnutého výroku č. VI. o trovách štátu.
36. Pokiaľ ide o trovy konania žalovaného 3/, žalovaní poznamenávajú, že v jeho prípade už vôbec nie je daný dôvod na reštriktívny výklad pomeru úspechu aplikovaný súdom pri rozhodovaní o trovách vo vzťahu k žalovaným 1/ a 2/, t.j. stotožňovanie úspechu s úspechom, čo do základu nárokov. Vo vzťahu k žalovanému 3/ bol žalobca neúspešný, čo do základu aj výšky uplatnených nárokov, preto v dôsledku zavinenia žalobcu pri zastavení konania voči žalovanému 3/ je základom pre určenie výšky trov žalovaného voči nemu žalobcom uplatňovaný nárok, t.j. suma 12.000 €.
37. Súd prvej inštancie tak priznal žalobcovi nároky za užívanie vlastníckeho podielu na pozemku vo veľkosti 1/30 k celku zodpovedajúceho výmere 9,166 m2 za obdobie od 02.11.2014 do 24.05.2016 a nároky za užívanie vlastníckeho podielu žalobcu na pozemku vo veľkosti 1/30 + 2/30, spolu 3/30 k celku zodpovedajúceho výmere 27,50 m2 za obdobie od 25.05.2016 do 15.10.2016, resp. aj za ďalšie obdobie do 19.10.2017, ktoré predstavujú z celkovej sumy priznanej súdom sumu 442 €. Ďalej priznal nároky za užívanie vlastníckeho podielu žalobcu vo veľkosti 1/30 + 2/30, spolu 3/30 k celku zodpovedajúceho výmere 27,50 m2 od 19.10.2017 do budúcna, ktoré predstavujú časť vo výške zaokrúhlene 621 € za obdobie od 19.10.2017 do rozhodnutia súdu, t.j. 02.07.2020.
38. Podstatnou je skutočnosť, že súd vyhovel žalobe aj v časti, v ktorej si žalobca uplatňoval nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia do budúcna, teda nároky, ktoré v čase ich uplatnenia podaním žalobcu doručeným súdu ešte ani len nevznikli, neboli splatné, ani uplatnené u žalovaných. Súd svoje závery neodôvodnil a neuviedol žiadnu právnu argumentáciu, prečo nárokom žalobcu v tejto časti vyhovel. Požiadavka relevantného odôvodnenia rozsudku vo vzťahu k týmto nárokom uplatneným do budúcna je daná okrem iných zvlášť z dôvodu, že vyhovenie takto uplatneným nárokom sa minimálne vymyká bežnej rozhodovacej praxi všeobecných súdov pri nárokoch uplatňovaných titulom vydania bezdôvodného obohatenia. V dôsledku uvedeného sú závery súdu v tejto časti nielen nesprávne a nezákonné, ale aj nepreskúmateľné.
39. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne a právne správne. Uviedol, že výpočet realizovaný žalovanými v odvolaní nie je správny. Výsledkom tohto výpočtu totižto má byť hodnota 3.150 €/rok, týmto krokom je splnená podmienka označenia nesprávneho odvolania ako celku, a nie je možné sa na základe záverov právneho zástupcu žalovaných pridržiavať jeho námietok. V podanom odvolaní sa opakovane uvádza aj to, že sa medzi účastníkmi vysporiadava orná pôda, čo sa ale vymyká reálnemu stavu nehnuteľnosti, na ktorej je už roky postavená nehnuteľnosť - budova vo vlastníctve žalovaných. Aj súdom je preukázané, že sa jedná o stavebný pozemok, čo potvrdili aj všetky znalecké posudky. Žalovaní zjavne pre vypočítavé dôvody nevysporiadavali nehnuteľnosť- pozemok, na ktorom stojí nehnuteľnosť - budova v ich osobnom vlastníctve, s cieľom marenia vymáhaných prípadných pohľadávok, nakoľko podiely pozemku odkupovali od rodiny žalobcu na spoločnosť ESO, s.r.o.( kde sú konateľmi), čím je vlastne zmarený reálny zápis budovy k pozemku na LV, ako aj získanie popisného čísla k stavbe, a teda marili vysporiadaniu stojacej budovy a pozemku ako celku. V odvolaní sa uvádza, že žalovaní mali žalobcovi ponúkať sumu prenájmu 7 €/m2, čo v odvolaní podľa právneho zástupcu žalovaných mal súd v rozsudku nesprávne uvádzať. Dňa 08.02.2017 bolo na adresu žalobcu doručené stanovisko k výzve na uzavretie zmluvy o nájme. V ňom P.. D. ako splnomocnenec žalovaných oznamuje, že jej klienti majú záujem vysporiadať nároky a za prenájom pozemku - ornej pôdy žiadajú nájomnú zmluvu vo výške 3 €/m2/ rok (čo je uvedené správne v rozsudku súdu prvej inštancie). V súdnom spise ale splnomocnenec P.. D. predkladá súdu stanovisko zo dňa 30.01.2017, ktoré žalobcovi v takomto znení doručené nebolo, s dopísaním sumy 7 €/rok/m2, ako nájom a dopísaním celého 4. odseku. Tento sa nachádza v súdnom spise na č.l. 74. Po nahliadaní do spisu žalobca podáva súdu vysvetlenie, doručuje pravý doklad, a to stanovisko zo dňa 30.01.2017, doručené poštovým doručovateľom na adresu žalobcu. Súd vyhodnotil pravosť dokladu, na základe čoho sa v rozsudku správne uvádza cena žalovaných v rozsahu 1,50 -3 €/rok/m2. K odvolacej námietke o preferovaní znaleckého posudku G.. C. žalobca uvádza, že rozsudok v sporovej veci rozsiahlo odôvodňuje výber, formu a náležitosti znaleckého posudku, ako aj vyhodnocuje, prečo nemôže do rozhodovania pojať nájomné zmluvy doručované žalovanými. Nájomné zmluvy, ktoré dookola preferovali žalovaní svedčia o tom, že žalovaní vlastne nechceli nechávať vyhotovovať svoj vlastný znalecký posudok, preukázali by tým vyššie ceny prenájmu. Napriek tomu, že sami požadovali kontrolný znalecký posudok, jeho vypracovanie nakoniec zmarili. Žalovaní počas súdneho konania nedeklarovali a nepodložili svoje tvrdenia a námietky relevantným dôkazom. Svoju obranu postavili iba na námietkach všetkého, čo žalobca predkladal. Dokonca namietaním,
že znalecký posudok G.. C. obsahuje iba kúpne zmluvy žalobcu, je dôležité pripomenúť, že ak v zmluvách vystupoval iba žalobca, to neznamená, že sa nedosiahla cena voľnej hospodárskej súťaže. K namietanému prepočtu žalovaných žalobca uvádza, že rozdiel ceny v znaleckom posudku a zmluvách žalovaných je cca 1,35 €/m2/rok, čo je pri výmere vysporiadavanej nehnuteľnosti o veľkosti 27,5 m2 nepatrná a zanedbateľná. Preto aj odvolanie považuje žalobca za účelové a slúžiace iba na oddialenie povinnosti vyplatenia bezdôvodného obohatenia. Žalovaní nevidia rozdiel všeobecnej ceny nehnuteľnosti a všeobecnej trhovej ceny nehnuteľnosti, čo je reálnejší trhový znak primeranej ceny vysporiadania nehnuteľnosti. O tom pojednáva porovnávacia metóda znaleckého posudku. Všeobecná hodnota pozemkov a ich nájmu stanovená akoukoľvek metódou musí zodpovedať realitnému trhu. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Rozsudok má pritom v čase vyhlásenia obsahovať primeranú náhradu bezdôvodného obohatenia plynúcu z neplatenia nájomného za využívanú nehnuteľnosť. Treba podotknúť, že plynutím času je preukázané, že hodnota vysporiadavanej nehnuteľnosti v časti nájomného sa zvyšuje vzhľadom na rast trhových cien nehnuteľností.
40. K uplatnenému nároku do budúcna zo strany žalobcu žalobca uvádza, že znamená čas do vyhlásenia rozsudku, teda pre dôvody, ktoré zabránia množeniu žalobných návrhov žalobcom pre opakované skutočnosti bezdôvodného obohacovania žalovanými.
41. Žalovaní deklarujú súpis nehnuteľností, na ktorých má žalobca nepatrné podiely. Predaje takýchto nehnuteľností závisia od vôle predaja všetkých spoluvlastníkov, nie iba žalobcu. Odvolanie žalovaných považuje za tendenčné, v odvolaní o príjme 8.000 € za odpredaj nehnuteľnosti, zmluva uvádzaná v znaleckom posudku G.. C.. Predaj uvedenej nehnuteľnosti sa uskutočnil pred podaním žalobného návrhu, pričom žalovaní ani ich právny zástupca nedokazuje finančnú hotovosť na strane žalobcu v čase podania žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorú by vedel a mohol použiť na úhradu súdnych trov. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Žalovaní podľa žalobcu neuniesli povinnosť tvrdenia, nemohli tak splniť ani označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Sú to práve žalovaní, ktorí počas celého súdneho konania nepredkladali relevantné dôkazy smerujúce k právnemu ustáleniu veci. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
42. Žalovaní v odvolacej replike uviedli, že z verejne dostupných údajov katastra nehnuteľností je zrejmé, že pozemok parcela registra E KN č. 6622/502 má charakter zastavanej plochy a nádvoria, aj keď je vedený na LV č. XXXXXX k. ú. S. ako orná pôda. Pozemok je sčasti zastavaný stavbou súp. č. 3060 vedenou na LV č. XXXXX v BSM žalovaných 1/ a 2/, a v ostatnej časti tvorí priľahlú plochu k tejto stavbe. Pozemky pod označenou stavbou aj priľahlé pozemky sú vo výlučnom vlastníctve žalovaného 3/, okrem parc. č. EKN č. 6622/502, ktorá je vedená v spoluvlastníctve žalovaného 3/ a žalobcu. Zrušenie a vyporiadanie tohto spoluvlastníctva je toho času predmetom samostatného súdneho konania.
43. V odvolaní došlo k zrejmej chybe v písaní, keď pri prepočte žalobcom uplatňovanej výšky bezdôvodného obohatenia 12.600 € za obdobie 16.10.2013 do 15.10.2016, t. j. za tri roky bol celkový nárok delený číslom 4 namiesto tri roky. Uvedené nič nemení na správnosti výslednej jednotkovej ceny, a to 152,727 €/m2/rok, ktorú si v konaní uplatnil žalobca a svedčí o nesprávnosti a zmätočnosti záverov súdu o tom, že žalobca si uplatnil v konaní nároky v jednotkovej výške 12,73 €/m2/rok.
44. Žalobca vo svojom vyjadrení síce popiera, že mu bola žalovanými ponúkaná ešte pred začatím súdneho konania odplata za užívanie jeho podielu na pozemku vo výške 7 €/m2/rok, súčasne však obsah jeho vyjadrenia potvrdzuje, že s takouto ponukou bol oboznámený v priebehu konania. Napriek tomu až do konca konania zotrval na svojich 20-násobne vyšších nárokoch. Za tohto stavu bola dôvodná, primeraná a účelná obrana žalovaných, ak poukázali na obvyklú výšku nájmu pri ornej pôde v rozmedzí 1,50 až 3 €/m2/rok, pričom obvyklú výšku nájmu za pozemok zastavaný stavbou navrhovali ustáliť znaleckým dokazovaním nariadeným súdom a sami predložili ako dôkaz nájomné zmluvy, z ktorých vyplýva obvyklá výška nájmu v priemere 6,717 €/m2/rok.
45. V dôsledku neprimeraných nárokov žalobcu pred začatím konania aj v priebehu konania bola zmarená dohoda strán pred začatím, či v priebehu konania a bola dôvodná a úspešná obrana žalovaných v priebehu konania. Žalovaní z titulu ich procesného postavenia realizovali svoje procesné práva
spočívajúce vo svojej obrane a nie znášaní dôkazného bremena na preukázanie dôvodnosti nárokov žalobcu, opomenutie čoho sa pokúša žalobca nedôvodne pripisovať na ich ťarchu. Naopak žalobca neprodukoval dôkazy, ktorými by obhájil ním uplatňované zjavné neprimerané nároky.
46. Súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nevyhodnotil, prečo nemôže do rozhodovania pojať nájomné zmluvy doručované žalovanými a nevysporiadal sa ani s ostatnými dôkazmi vo vzťahu k určeniu výšky bezdôvodného obohatenia z dôvodov podrobne uvedených v odvolaní. Námietka nedostatočných dôvodov rozsudku okresného súdu vo vzťahu k akceptácii nárokov uplatnených žalobcom do budúcna, t. j. do vyhlásenia rozsudku nie je tzv. novotou v konaní.
47. Zo strany žalobcu nebola podaná odvolacia duplika.
48. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalovaných 1/ a 2/ ako podané včas oprávnenými osobami proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. a/, d/, f/, h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných je čiastočne dôvodné (čo do výroku o trovách konania a trovách štátu).
49. Rozsudok je vo výroku III. vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v tomto rozsahu potvrdil.
50. Proti výroku I. rozsudku, ktorým súd konanie proti žalovanému 3/ zastavil, výroku II., ktorým súd priznal žalovanému 3/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu a výroku IV., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol, odvolanie zo strany žalobcu ani žalovaných podané nebolo, preto rozsudok súdu prvej inštancie v tomto rozsahu nadobudol právoplatnosť a nebol predmetom odvolacieho prieskumu.
51. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.5.2021 o 10.25 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 3.5.2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
52. Žalovaní namietali odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a/ CSP, t. j., že neboli splnené procesné podmienky, § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t. j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, t. j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
53. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP odvolací súd uvádza, že procesné podmienky definuje CSP ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Teória civilného práva procesného rozoznáva vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu), procesné podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom a riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého priebehu konania. V prípade zistenia nedostatku neodstrániteľných procesných podmienok, tieto bránia súdu v konaní a rozhodnutí. Po zistení nedostatku odstrániteľných procesných podmienok, súd sa pokúsi tento nedostatok odstrániť. V prípade neodstránenia odstrániteľného nedostatku súd konanie zastaví.
54. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.
55. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.
56. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.
57. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody v potvrdenej časti nie sú naplnené.
58. Rozhodnutiu súdu v potvrdenej časti nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok v napadnutých výrokoch nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
59. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 ods. 1,2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok vo výroku III. ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
60. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v potvrdenej časti, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaných nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku v potvrdenej časti a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku v potvrdenej časti.
61. Žalovaní vo svojom odvolaní (v jeho podstatnej časti) len zopakovali a podrobnejšie rozviedli svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie dôsledne vyporiadal aj s tým, prečo na ne neprihliadol.
62. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaných odvolací súd uvádza nasledovné:
63. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
64. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
65. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatí, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu.
66. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že bezdôvodným obohatením je aj majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, teda v prípade užívania veci vo vlastníctve iného bez nájomnej alebo inej zmluvy, oprávňujúcej tretiu osobu užívať cudziu vec.
67. Pre posúdenie základu predmetu sporu (vydanie bezdôvodného obohatenia) bolo podstatné, že žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodieloví spoluvlastníci stavby, ležiacej aj na pozemku (jeho časti) vo vlastníctve žalobcu, pričom spoluvlastnícky podiel žalobcu bol využívaný bez akéhokoľvek právneho titulu, nakoľko so žalobcom nebola uzavretá žiadna zmluva, ktorá by žalovaných oprávňovala spoluvlastnícky podiel žalobcu uvedeným spôsobom užívať.
68. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, a medzi stranami sporu ani nebolo sporné, že žalobca je podielovým spoluvlastníkom pozemku parcela č. 6622/502 o celkovej výmere 275 m2, pričom jeho spoluvlastnícky podiel 1/30 predstavuje výmeru 9,1666 m2 a spoluvlastnícky podiel 2/30 predstavuje výmeru 18,3333 m2. Rovnako nebola sporná ani tá skutočnosť, že na tomto pozemku je postavená budova v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/.
69. Súd prvej inštancie postupoval vecne správne, ak sa najprv vysporiadal so vznesenou námietkou premlčania zo strany žalovaných a následne vyšpecifikoval obdobie nároku žalobcu, s prihliadnutím na okamih nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu.
70. Tento postup súdu prvej inštancie a z neho vyvodený záver nebol napadnutý odvolaním žalobcu ani žalovaných.
71. Predmetom odvolania však bol nesúhlas žalovaných s postupom súdu prvej inštancie ohľadne ustálenia výšky bezdôvodného obohatenia.
72. V prejednávanom spore z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že žalobca si uplatnil nárok za užívanie svojho podielu, a teda vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 12,73 €/m2/rok. Uvedené vyplynulo zo špecifikácie nároku predloženej žalobcom na výzvu súdu prvej inštancie, z ktorej výšky súd v spore vychádzal, a ktorú prevzal aj do svojho odôvodnenia rozhodnutia.
73. Nenáležitá je preto odvolacia námietka žalovaných, že súd v odôvodnení rozsudku opakovane, úplne nesprávne a zmätočne uvádza, že žalobca si uplatňoval jednotkovú výšku bezdôvodného obohatenia v tejto výške t. j. 12,73 €/m2/rok, keď táto mala byť podľa výpočtu žalovaných vo výške 145,45 €/m2/ rok, resp. 152,727 €/m2/rok.
74. Rovnako nenáležitá je odvolacia námietka žalovaných, že žalovaní nepovažovali za dôvodnú a primeranú jednotkovú výšku nájmu (bezdôvodného obohatenia) v sume 1,50 - 3 €/m2/rok ale za dôvodnú považovali výšku 7 €/m2/rok. Uvedená výška (1,50 - 3 €/m2/rok) totiž vyplynula z listinných dôkazov, a to stanoviska právnej zástupkyne žalovaných P.. D. zo dňa 30.01.2017, v originálnom znení doručenom žalobcovi.
75. Nakoľko žalovaní namietali jednotkovú výšku uplatneného nároku, súd prvej inštancie vykonal dokazovanie znaleckým posudkom znalca G.. T.. Závery znaleckého posudku namietal žalobca, ktorý následne predložil súkromný znalecký posudok G.. M. (so závermi ktorého nesúhlasili žalovaní). Žalovaní následne predložili znalecký posudok G.. Š.X..
76. Súd prvej inštancie tak disponoval tromi znaleckými posudkami, v ktorých bola všeobecná hodnota parcely stanovená rozdielne vo výške 15.900 €, 22.569,75 € a 50.110,50 €. Súd konštatoval, že základný rozdiel pri určovaní hodnoty pozemku bol v uplatnenom koeficiente kz - koeficient povyšujúcich faktorov a v uplatnenom koeficiente redukujúcich faktorov (kr). Ďalej uviedol, že s ohľadom na miesto, kde sa
pozemok nachádza, je potrebné zohľadniť fakt, že v časti S. je zvýšený záujem o kúpu nehnuteľností a to najmä s ohľadom na jej polohu k centru mesta. Zároveň je potrebné zohľadniť fakt, že daný pozemok je v podielovom spoluvlastníctve a bez priameho napojenia na cestu. V oboch prípadoch (ohľadne koeficientov) však uzavrel, že nevie vyhodnotiť správnu výšku použitého koeficientu v uvedených znaleckých posudkoch, a teda výšku všeobecnej hodnoty pozemku. Nakoľko všeobecná hodnota nájmu sa odvíja od všeobecnej hodnoty pozemku, súd tak nevedel ustáliť všeobecnú hodnotu nájmu. Z uvedených dôvodov uplatnil kontradiktórnosť konania.
77. Všetky tieto skutočnosti a svoje závery súd prvej inštancie rozviedol v odôvodnení rozsudku v bodoch 40 až 42, pričom dostatočným spôsobom opísal svoje myšlienkové pochody, na základe ktorých dospel k uvedeným záverom.
78. Nedôvodná je preto odvolacia námietka žalovaných, že súd prvej inštancie sa pri učinení svojich záverov vôbec nezaoberal znaleckými posudkami predloženými stranami sporu v konaní.
79. Ani odvolacia námietka žalovaných, ktorou namietali neakceptovateľnosť preferovania znaleckého posudku Ing. Faitha oproti ostatným dôkazom, nie je náležitá.
80. Súd prvej inštancie náležitým spôsobom odôvodnil, prečo pri svojom rozhodnutí vychádzal zo znaleckého posudku G.. C.. Vychádzal z jeho záverov z dôvodu, že ním mal byť odstránený veľký nesúlad medzi všeobecnou hodnotou nájmu stanovenou znaleckým posudkom Ing. Daňka a všeobecnou hodnotou nájmu stanovenou znaleckým posudkom G.. M., G.. Š. všeobecnú hodnotu nájmu neohodnotil. Súd posúdil predmetný znalecký posudok a dospel k záveru, že spĺňa zákonné podmienky kladené na jeho obsah a formu. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie (bod 56 až 61) a na tomto mieste ho neopakuje.
81. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalovaných, že súd prvej inštancie neakceptovateľným spôsobom nereflektoval na žalovanými predložené nájomné zmluvy ako dôkazy nižšej právnej sily. Súd predložené nájomné zmluvy vyhodnotil (bod 48 odôvodnenia) a konštatoval, že tieto dôkazy (nájomné zmluvy) nasvedčujú tomu, že výška nájmu pozemkov v danej lokalite sa pohybuje v sumách cca 6 - 7 €/m2/rok. Uzavrel, že nájom stanovený znalcom je v porovnaní s predloženými zmluvami primeraný (bod 64 odôvodnenia). Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vyhodnotil predložené dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, bez preferovania konkrétneho dôkazu, a preto jeho závery sú presvedčivé.
82. Súd prvej inštancie preto rozhodol vecne správne, ak ustálil výšku bezdôvodného obohatenia v sume 8,358 €/m2/rok, vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku G.. C., a následne vyčíslil celkovú výšku bezdôvodného obohatenia v sume 1.063 €, spolu s príslušenstvom v zákonnej výške.
83. Čo sa týka odvolacej námietky žalovaných, že súd vyhovel žalobe aj v časti, v ktorej si žalobca uplatňoval nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia do budúcna, odvolací súd má za to, že ani táto odvolacia námietka nie je náležitá.
84. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je rozhodujúci stav v čase jeho rozhodovania. Nakoľko ku dňu rozhodnutia súdu nárok žalobcu aj za obdobie od 16.10.2016 do (právoplatného) rozhodnutia nebol zo strany žalovaných uspokojený, a súd pripustil zmenu žaloby aj za toto obdobie, nie je postup súdu možno považovať za nesprávny. V čase rozhodnutia súdu bol totiž nárok žalobcu za predmetné obdobie už splatný, a uplatnenie tohto nároku najprv u žalovaných nie je podmienkou jeho uplatnenia na súde.
85. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku III. v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.
86. Vo vzťahu k výrokom V. a VI. rozsudku rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho bol naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.
87. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou námietkou žalovaných týkajúcej sa aplikácie reštriktívneho výkladu pomeru úspechu, t. j. stotožňovanie úspechu s úspechom čo do základu nárokov pri rozhodovaní o trovách konania, a má za to, že táto odvolacia námietka je dôvodná.
88. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi proti žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP (výrok V.). Uviedol, že žalobca bol vo vzťahu k právnemu základu plne úspešný, čo je pri rozhodovaní o náhrade trov konania v prípadoch, kedy výška peňažného plnenia závisí od odborného posúdenia alebo od úvahy súdu, základné. Skutočnosť, že v časti finančného vyjadrenia tohto nároku bol žalobca čiastočne úspešný, je sprevádzajúce, a prejaví sa iba vo výške trov konania tak, že výška tarifnej odmeny bude zodpovedať priznanej sume.
89. Vzhľadom na žalobcov úspech v konaní, súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť štátu na účet súdu spoločne a nerozdielne sumu 299,87 € titulom trov štátu (odmena znalca vyplatená zo štátnych prostriedkov - výrok VI).
90. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
91. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
92. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane.
93. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov buď pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Ak je pomer úspechu obidvoch strán zhruba rovnaký, súd rozhodne, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
94. Zásadu úspechu vo veci (§ 255 CSP) treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku.
95. Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142 ods. 3 OSP, podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.
96. Podľa judikatúry k § 142 ods. 3 OSP bolo možné priznať strane sporu plnú náhradu trov konania v prípade, že výška plnenia závisela od znaleckého posudku iba vtedy, keď mala sporová strana čo do základu veci plný úspech. Ust. § 142 ods. 3 OSP sa mohlo uplatniť len vtedy, ak neúspech sa prejavil len vo výške plnenia, a to práve preto, že žalobca túto výšku nemohol v čase podania žaloby presne určiť a z toho dôvodu musela byť určená znaleckým posudkom.
97. V prejednávanom spore však nebola naplnená dikcia plného úspechu žalobcu čo do základu veci.
98. Súd prvej inštancie totiž žalobu žalobcu týkajúcu sa nároku za obdobie od 16.10.2013 do 01.11.2014 zamietol z dôvodu premlčania (v rozsahu podielu 3/30 k celku), a nárok za obdobie od 02.11.2014 do 24.05.2016 zamietol z dôvodu, že žalobca nebol vlastníkom nehnuteľnosti v rozsahu podielu 2/30 k celku (ale iba 1/30 k celku). V tomto zamietnutom rozsahu žalobca úspech čo do základu jednoznačne nemal.
99. Teda aj keď v prejednávanej veci určenie výšky bezdôvodného obohatenia záviselo od znaleckého posudku, nakoľko súd sám nevie určiť obvyklé nájomné ako napr. stratu na zárobku, a výška obvyklého nájomného musela byť ustálená odborným vyjadrením alebo znaleckým posudkom (navyše v prejednávanom spore boli predložené štyri rozdielne znalecké posudky), bolo potrebné vychádzať z pomerného úspechu sporových strán podľa § 255 ods. 2 CSP, lebo žalobca nebol čo do základu veci
plne úspešný. Jeho neúspech sa neprejavil len vo výške plnenia, ale aj v základe nároku, keď súd zamietol premlčanú časť nároku a časť nároku, keď žalobca nebol vlastníkom nehnuteľnosti v rozsahu podielu 2/30 k celku.
100. Je dôvodné sa zaoberať aj úvahou o tom, či v súčasnosti v prípade bezdôvodného obohatenia na užívanie nehnuteľnosti bez právneho dôvodu žalobca nemohol túto výšku poznať, keď podľa CSP si môže (resp. musí, lebo na ňom je dôkazné bremeno) dať vypracovať pred podaním žaloby znalecký posudok.
101. V okolnostiach tejto veci, keď v spore boli predložené 4 rôzne znalecké posudky s rôznymi závermi, možno pripustiť, že výška plnenia závisela od znaleckého posudku, zvlášť vtedy, ak žalovaní nesúhlasili so závermi súkromného znaleckého posudku G.. M., ktorý predložil žalobca. Vzhľadom na nie plný úspech, čo do základu nároku, je však vylúčené priznanie plnej náhrady trov konania zo súdom priznanej sumy.
102. Nakoľko súd prvej inštancie pri rozhodnutí o trovách štátu (výrok VI.) vychádzal z plného úspechu žalobcu v spore, a teda z nesprávneho výkladu úspechu strany v spore, aj tento výrok je postihnutý vadou nesprávneho právneho posúdenia veci.
103. Z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania (výrok V.) a vo výroku o trovách štátu (výrok VI.) podľa ust. § 389 ods.1 písm. c/ a v zrušenom rozsahu vracia vec súdu na ďalšie konanie.
104. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude rozhodnúť o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania.
105. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).