Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_3To-22-2021.pdf
PDF · 89.05 KB
Case nature
Area
Subarea
3To/22/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a JUDr. Danice Veselovskej v trestnej veci obžalovaného F. Q., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/191/2020 zo dňa 27.01.2021, na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. mája 2021 pomerom hlasov 3:0 takto
rozhodol:
Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sa
obžalovanému F. Q., nar. XX.XX.XXXX v B., trvale bytom B., T. 6
u k l a d á
Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. l/, § 38 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 4 (štyri) roky.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/191/2020 zo dňa 27.01.2021 bol obžalovaný F. Q. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 25.10.2020 v čase asi o 00.30 hodine, v Bratislave - Petržalke, na Holičskej ulici smerom na Šintavskú ulicu, viedol ako vodič osobné motorové vozidlo továrenskej značky Honda CR-V, čiernej farby, evidenčného čísla BL-XXXCI, pričom na ceste pred budovou banky VÚB, bol hliadkou policajného zboru zastavený a kontrolovaný, pričom počas kontroly bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške, pri ktorej mu elektronický merač AlcoQuant 6020plus č. A410031, dňa 25.10.2020 v čase o 00.36 hodine
nameral hodnotu 0,99mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu, čo predstavuje 2,06 promile a dňa 25.10.2020 v čase o 00.52 hodine nameral hodnotu 0,97 mg etanolu na liter vydychovaného vzduchu, čo predstavuje 2,02 promile,
Podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona bol obžalovanému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 4 (štyri) roky.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie obžalovaný F. Q.. Odvolanie smeruje proti výroku o treste, pričom obžalovaný namieta neprimeranosť uloženého trestu odňatia slobody. Prvostupňovým rozsudkom došlo k uloženiu nepodmienečného trestu odňatia slobody a to aj napriek tomu, že obžalovaný spáchal iba prečin, k jeho spáchaniu sa priznal a prevažujú u neho poľahčujúce okolnosti.
Obžalovaný dôvodí tým, že v prípade uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody nastanú u neho vážne následky spočívajúce v tom, že si nebude môcť riadne a včas plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére, narušia sa jeho väzby k dcére, môže dôjsť k vážnej psychickej ujme u matky obžalovaného, ktorá trpí stratou otca a obžalovaný je jej oporou. Ohrozené je tiež jeho zamestnanie, nakoľko pracuje od 15.02.2021 ako kuchár a v súčasnej epidemickej situácii je veľmi ťažké nájsť si znovu prácu. Prílohou odvolania je aj pracovná zmluva zo dňa 09.02.2021.
Obžalovaný ďalej uvádza, že na hlavnom pojednávaní predložil doklad o preskúmaní zdravotnej spôsobilosti a lekársku správu, z ktorých je zrejmé, že nie je alkoholik a tento prípad bol ojedinelého charakteru a túto skutočnosť mal okresný súd pri ukladaní trestu zohľadniť. Prvostupňový súd sa podľa obžalovaného uchýlil k tzv. totálnej kontradiktórnosti s prvkami silnej oportunity a vôbec nevenoval potrebnú pozornosť posúdeniu dopadu zvoleného trestu na osobný život obžalovaného a jeho pomery.
Na základe vyššie uvedených argumentov navrhol obžalovaný krajskému súdu, aby zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a vec vrátil okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
Na verejnom zasadnutí obhajca obžalovaného zotrval na dôvodoch podaného odvolania a znovu upriamil pozornosť na už spomínané vážne dôsledky, ktoré by mohli u obžalovaného v prípade uloženia nepodmienečného trestu nastať. Zdôraznil tiež, že psychiatrické vyšetrenie nepotvrdilo žiadnu závislosť, obžalovaný má rodinné zázemie, dobrý vzťah so svojou dcérou a zamestnanie. Obhajca modifikoval pôvodne uvedený záverečný návrh s tým, že krajskému súdu navrhol, aby v rámci vlastnej kompetencie zrušil uložený trest a sám rozhodol o uložení trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom, prípadne iného alternatívneho trestu.
Zástupkyňa krajskej prokuratúry označila uložený trest za primeraný a zákonný, zohľadňujúci okolnosti skutku a jeho závažnosť. Vzhľadom na uvedené navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť.
Obžalovaný opätovne oľutoval spáchanie skutku a uviedol, že nič také viac nespácha. Aj napriek tomu, že sa rozviedol, chce udržiavať blízky kontakt s dcérou ma podporovať ju v štúdiu.
Krajský súd v Bratislave, na podklade riadne a včas podaného odvolania obžalovaného, v intenciách § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal napadnutý rozsudok.
Vzhľadom na obsah uvedeného ustanovenia odvolací súd na základe revízneho princípu, ktorého rozsah je determinovaný práve týmto ustanovením, preskúmal nielen výrok o treste, ale preskúmal aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo tomuto napadnutému výroku a tiež prihliadol aj na chyby, ktoré síce odvolaním vytýkané neboli, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie mimoriadneho opravného prostriedku t.j. dovolania (§ 371 ods. 1 Tr. poriadku), pričom zistil, že odvolanie obžalovaného je opodstatnené.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku orgány činné v trestnom konaní potupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
V prejednávanej trestnej veci na hlavnom pojednávaní konanom dňa 27.01.2021 obžalovaný postupom podľa § 257 ods. 1 Tr. poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku a zároveň na všetky otázky položené podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. poriadku odpovedal „áno“ a následne správne súd prvého stupňa uznesením rozhodol, že vyhlásenie obžalovaného prijíma a v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Tr. poriadku rozhodol, že ku skutkovým okolnostiam nebude vykonané dokazovanie.
Správne preto postupoval súd prvého stupňa, keď obžalovaného F. Staňa uznal vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona na skutkovom základe tak, ako je uvedený v obžalobe.
Je potrebné uviesť, že odvolací súd sa skutkovými zisteniami nezaoberal, pretože rozhodnutie o prijatí vyhlásenia obžalovaného, že je vinný, nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a preto ho nemožno meniť ani v konaní o riadnom opravnom prostriedku.
S poukazom na vyhlásenie obžalovaného o priznaní viny na hlavnom pojednávaní, zákonne a vecne správne okresný súd rozhodol o vykonaní dôkazov súvisiacich iba s výrokom o treste.
Pokiaľ ide o výroky napadnutého rozsudku v súvislosti s uloženým trestom, je potrebné konštatovať, že formálny postup okresného súdu bol dodržaný. Z hľadiska výmery trestu a spôsobu jeho výkonu, sa však odvolací súd s názorom okresného súdu nestotožnil, nakoľko považuje ním vymeraný trest za neprimerane prísny. Súd prvého stupňa pri úvahách súvisiacich s výrokom o treste neprihliadol dôsledne na zásady ukladania trestov (§ 34 Tr. zákona) a nevyhnutnosť uloženia nepodmienečného trestu odôvodnil tým, že obžalovanému bola nameraná hladina 2,06 promile alkoholu a v minulosti už bol postihnutý za dopravné priestupky. Nedostatočne však okresný súd pri úvahách o treste zohľadňoval okolnosti na strane páchateľa, komplexne jeho doterajší život a charakter porušenia dopravných predpisov, za ktoré bol v minulosti sankcionovaný.
Je potrebné súhlasiť so záverom okresného súdu v tom, že u obžalovaného bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Tr. zákona, teda, že sa k trestnej činnosti v celom rozsahu priznal a úprimne oľutoval svoje konanie. Vzhľadom na uvedené, došlo k prevahe poľahčujúcich okolností a úprave hornej hranice trestnej sadzby uvedenej v § 289 ods. 1 Tr. zákona, ktorá sa znížila o jednu tretinu z rozdielu hornej a dolnej hranice pôvodnej trestnej sadzby. Takto upravená trestná sadzba je nula až osem mesiacov a okresným súdom bol teda pôvodne uložený trest presne v polovici upravenej trestnej sadzby.
Ustanovenie § 34 ods. 4 Tr. zákona stanovuje povinnosť súdu prihliadať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Po komplexnom posúdení jednotlivých kritérií odvolací súd nevyhodnotil ako nevyhnutné uloženie trestu odňatia slobody s preferenciou represívneho účinku.
S ohľadom na zistené fakty, je možné dôvodne predpokladať, že u obžalovaného bude dostatočne účinným opatrením trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu. Tento záver odvolací súd opiera o komplexné posúdenie všetkých zistených okolností na strane obžalovaného, ako aj okolností skutku. Vychádzajúc z odpisu registra trestov obžalovaného, nachádza sa v ňom jediný zahladený záznam o odsúdení z roku 2004 za prečin majetkového charakteru. Obžalovaný sa v skúšobnej dobe osvedčil, ide o diametrálne odlišný charakter trestnej činnosti a od odsúdenia uplynula doba 16 rokov. Čo sa týka záznamov v evidencii priestupkov, obžalovaný spáchal tri priestupky na úseku cestnej dopravy, ktoré boli vybavené blokovými pokutami v rozpätí od 40 do 100 Eur, pričom ani v jednom z priestupkov nebolo zaznamenané požitie alkoholu vodičom. Ďalej bolo zistené, že obžalovaný nemá
podľa vyjadrenia psychiatričky problémy s alkoholom, nakoľko neboli u neho zistené žiadne známky závislosti od alkoholu, drog a iných návykových látok. Možno teda dedukovať, že ide v jeho prípade o bežný konzum alkoholu a nie medicínsky problém. Obžalovaný je riadne začlenený do pracovného procesu, čomu nasvedčuje listinný dôkaz v podobe pracovnej zmluvy doplnenej obžalovaným v rámci dôvodov odvolania. Z pracovnej zmluvy vyplýva, že je zamestnaný ako kuchár v Univerzitnej nemocnici Bratislava. Z hľadiska rodinných pomerov je obžalovaný rozvedený, s vyživovacou povinnosťou voči svojej 15-ročnej dcére, s ktorou sa pravidelne kontaktuje.
Aj napriek argumentu, o ktorý sa opiera vo svojom stanovisku prokurátor a zvýrazňuje ho aj súd prvého stupňa a je ním vyššia hladina alkoholu nameraná v dychu obžalovaného (2,06 promile), je možné prijať záver, že všetky ďalšie skutočnosti, ktoré boli vykonaným dokazovaním vo vzťahu k obžalovanému zistené, svedčia skôr v jeho prospech a umožňujú prijať záver o dostatočnosti sankcie v podobe preventívneho trestu, teda trestu s preferovaním výchovného pôsobenia pred represívnym. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné starostlivejšie vyhodnocovať prípadný dopad krátkodobého nepodmienečného trestu na život obžalovaného a následky, ktoré by mohli jeho uložením nastať. Pri páchateľovi, ktorý je riadne začlenený do pracovného života, má vytvorené rodinné zázemie a vybudované vzťahy so svojou bližšou či vzdialenejšou rodinou, je v prípade prvého vážnejšieho porušenia zákona žiadúce preferovať miernejšie preventívne sankcie. A až v prípade zistenia ich nedostatočnosti zvoliť prísnejší trest s nariadením jeho výkonu. Za významný fakt považuje krajský súd aj to, že obžalovaný si napriek požitiu alkoholu, nesadol za volant počas dňa, ale uprostred noci, teda v oveľa redšej premávke s logicky nižšou šancou pri nameranej hladine alkoholu spôsobiť vážnejšie následky na zdraví, či majetku iných účastníkov cestnej premávky.
Zohľadňujúc všetky zákonné kritéria vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona, uložil súd obžalovanému trest odňatia slobody v polovici trestnej sadzby, vo výmere štyri mesiace, pričom ide o trest, ktorý je vzhľadom na všetky zistené a už konštatované okolnosti prípadu a okolnosti na strane obžalovaného, primeraný.
V súlade s ustanovením § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zákona bol obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní dva roky. Uvedená dĺžka skúšobnej doby je podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne dlhým časovým úsekom na preverenie vhodnosti a účelnosti zvolenej sankcie a zároveň bude pre obžalovaného predstavovať dostatočne účinný nástroj hrozby nepodmienečným trestom v prípade porušenia podmienok podmienečného odsúdenia.
Krajský súd nezdieľa názor prvostupňového súdu o nevyhnutnosti uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody. Doteraz jediným jeho záznamom v registri trestov je odsúdenie pre trestný čin majetkového charakteru z roku 2004, kedy mu bol uložený trest odňatia slobody s podmienečným odkladom. Tento trest obžalovaný riadne vykonal, vyhovel uloženým podmienkam a preto bolo rozhodnuté o osvedčení v skúšobnej dobe.
S prihliadnutím na účel trestu je nutné súhlasiť s rozhodnutím prvostupňového súdu pokiaľ ide o uloženie trestu zákazu činnosti zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu. Ako už bolo konštatované, obžalovaný sa bez preukázania vážneho dôvodu rozhodol riadiť motorové vozidlo napriek tomu, že večer pred jazdou vypil doma fľašu vína. Svojim nezodpovedným prístupom vystavil seba, ako aj ostatných účastníkov cestnej premávky riziku, pretože je všeobecne známe, že vodič, ktorému je nameraná hladina alkoholu 0,97 mg/l, nie je plne spôsobilým na vedenie motorového vozidla, jeho reakcie sú spomalené a schopnosť správne vyhodnotiť situáciu v cestnej premávke podstatne znížená.
Vzhľadom na uvedené argumenty považuje odvolací súd výmeru uloženého trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na štyri roky za síce citeľný postih, avšak tento v sebe odráža aj predchádzajúce nedisciplinované správanie obžalovaného ako vodiča, ktorému už v minulosti pre priestupky na úseku cestnej dopravy boli uložené sankcie vo forme pokuty. Nakoľko sa s touto výmerou stotožnil, bol trest zákazu činnosti po zrušení prvostupňového rozhodnutia do rozsudku krajského súdu fakticky iba prevzatý
Riadiac sa vyššie opísanými úvahami krajský súd postupom podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. poriadku zrušil výrok o treste uloženom obžalovanému rozsudkom okresného súdu a v súlade
s ustanovením § 322 ods. 3 Tr. poriadku ho nahradil novým výrokom o treste. Dôvodom zrušenia prvostupňového rozsudku v časti výroku o treste bolo zistenie o neprimeranosti uloženého trestu.
Z týchto dôvodov krajský súd po zrušení napadnutého rozhodnutia rozhodol podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku vo veci sám tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.