Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/45/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. a JUDr. Anny Kovaľovej, PhD. v právnej veci žalobcu X. Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v O., na ul. G. D. č. XXB, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Doláková, PhD., s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Martinčekovej č. 13, IČO: 50 361 368, proti žalovanej X. J., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v S. č. XXX, právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Marián Kurhajec, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Bajkalskej č. 13, IČO: 36 860 662, o zaplatenie sumy 2.175,20 eur s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 27.01.2023 č.k. -168, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.175,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 241,64 eur od 06.09.2021 do zaplatenia, zo sumy 241,64 eur od 06.10.2021 do zaplatenia, zo sumy 241,64 eur od 06.11.2021 do zaplatenia, zo sumy 241,64 eur od 06.12.2021 do zaplatenia, zo sumy 241,64 eur od 06.01.2022 do zaplatenia, zo sumy 241,64 eur od 06.02.2022 do zaplatenia, zo sumy 241,64 eur od 06.03.2022 do zaplatenia, zo sumy 241,64 eur od 06.04.2022 do zaplatenia a zo sumy 241,64 eur od 06.05.2022 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal voči žalovanej právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že na základe Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „VÚB hypotéka refinančná“ zo dňa 30.04.2021, Všeobecná úverová banka, a.s. poskytla Ing. X. J. a žalobcovi úver vo výške 298.000 eur za účelom splatenia skôr poskytnutého úveru. Súčasne banka podmienila poskytnutie úveru predložením potvrdenia o splatení predchádzajúceho úveru a súčasne zriadením záložného práva k bytu č. XX, garážovému státiu F garážovému státiu F a skladu garáže č. X.XX.XX, zapísaným na LV č. XXXXX, ako aj k prislúchajúcim zastavaným a priľahlým pozemkom k bytu, pričom k uvedeným nehnuteľnostiam bolo v čase podpisu zmluvy zriadené záložné právo v prospech I. banka, a.s.

3. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava III č.k. -271 bolo zistené, že poručiteľ Ing. X. J. zomrel dňa XX.XX.XXXX a dedičmi sa stali jeho rodičia, teda žalovaná a X. J., obaja v podiele X/X. Do aktív patril byt č. XX, nebytové priestory a prislúchajúce podiely na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a zastavaných pozemkoch a súčasne pasíva, úver poskytnutý Všeobecnou

úverovou bankou, a.s. vo výške 1/2. Pohľadávka voči žalobcovi v akejkoľvek výške zistená v konaní o dedičstve nebola.

4. Z potvrdenia Všeobecnej úverovej banky, a.s. zo dňa 07.06.2022 bolo zistené, že žalobca v období od 09.09.2021 do 18.05.2022 uhradil z titulu hypotekárneho úveru sumu 8.700,78 eur. Z uvedenej sumy bola suma 6.407,15 eur započítaná na istinu, suma 2.291,89 eur na úrok, suma 0,24 eur na sankčný úrok a suma 1,50 eur ako poplatok za upomienku.

5. Z LV č. XXXXX, kat. úz. Y. bolo zistené, že žalobca a právni nástupcovia poručiteľa boli v čase podania žaloby zapísaní ako podieloví spoluvlastníci bytu č. XX a nebytových priestorov v bytovom dome, ako aj zastavaných pozemkov, pričom ako nadobúdací titul je u žalobcu uvedená kúpna zmluva evidovaná pod V-XXXXX/XXXX zo dňa 06.09.2017. K nehnuteľnostiam bolo súčasne zriadené záložné právo v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s. pod V-XXXXX/XXXX zo dňa 24.05.2021.

6. Z výpisu z účtu vedeného v I. banka, a.s. na meno žalobcu bolo zistené, že poručiteľ dňa 12.07.2021 na účet žalobcu previedol sumu 24.000 eur. Zo strany žalovanej bol predložený len prvý list výpisu.

7. Civilný sporový proces sa okrem iného zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy vyplývajúce z hmotného práva vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy.

8. V ustanovení je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach, a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

9. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi.

10. V konaní nebolo sporné, že žalobcovi a poručiteľovi bol I. bankou, a.s. poskytnutý hypotekárny úver na kúpu bytu č. XX. Rovnako nebolo sporné, že žalobcovi a poručiteľovi bol Všeobecnou úverovou bankou, a.s. poskytnutý refinančný hypotekárny úver, ktorým obaja dlžníci vyplatili pôvodný hypotekárny úver poskytnutý I. bankou, a.s. Za týchto okolností mali obaja dlžníci povinnosť podieľať sa na úhrade splátok úveru. Vzhľadom na úmrtie pôvodného dlžníka Ing. X. J. sa jeho právnym nástupcom stala žalovaná s výškou dedičského podielu v 1/2, čo predstavuje podiel 1/4 zo spoločných pasív žalobcu a poručiteľa. Žalovaná nerozporovala skutočnosť, že nadobudla dedičský podiel po neb. poručiteľovi a ani že za obdobie od 09.09.2021 do 18.05.2022 žalobca uhradil z titulu hypotekárneho úveru poskytnutého Všeobecnou úverovou bankou, a.s. sumu 8.700,78 eur. Uvedená skutočnosť teda bola považovaná za nespornú, rovnako ako tvrdenie, že okrem žalobcu sa na úhrade uvedených splátok nikto ďalší nepodieľal. Za týchto okolností žalobcovi vzniklo právo na náhradu časti poskytnutého plnenia spoločného záväzku vo výške prislúchajúcej dedičskému podielu, pričom podiel žalovanej predstavuje 1/4 z celku.

11. Čo sa týka argumentácie žalovanej, že dňa 12.07.2021 poručiteľ na účet žalobcu uhradil sumu 24.000 eur a týmto sa žalobca mal bezdôvodne obohatiť, tejto nebolo možné prisvedčiť. Uvedené plnenie bolo poskytnuté poručiteľom za života, pričom sám sa vydania bezdôvodného obohatenia nedomáhal. Rovnako v prospech žalobcu svedčí skutočnosť, že žalovaná nepreukázala, aby predmetná pohľadávka poručiteľa voči žalobcovi existovala v čase jeho úmrtia, a teda že by bola aktívne legitimovanou na jej vymáhanie. Prvoinštančný súd zároveň prisvedčil argumentácii žalobcu, že suma 24.000 eur bola spolu s prostriedkami žalobcu použitá na vyrovnanie pôvodného hypotekárneho úveru v I. banke, a.s., o čom svedčí skutočnosť, že žiaden záväzok z tohto titulu nebol v dedičskom konaní po poručiteľovi prihlásený a navyše pôvodné záložné právo I. banky, a.s. bolo vymazané z listu vlastníctva. Je tak nepochybné, že pôvodný úverový vzťah zanikol splnením. V prospech tohto tvrdenia svedčí tiež žalobcom prezentovaný výpis z účtu, z ktorého žalovaná predložila len prvú stranu, pričom platba bola uvedená na druhej strane výpisu. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie na kompenzačnú námietku žalovanej neprihliadol a žalobe v časti istiny vyhovel.

12. Čo sa týka uplatneného príslušenstva, v konaní bolo nesporné, že žalobca plnil splátky hypotekárneho úveru nad rámec svojho podielu na záväzku, pričom povinným plniť bol v 1/2 poručiteľ. Za týchto okolností žalovaná ako právny nástupca poručiteľa s podielom 1/4 k celku mala rovnako povinnosť plniť a nesplnenie tejto povinnosti má za následok vznik omeškania. V takom prípade je zákonným dôsledok omeškania vznik nároku na úrok z omeškania v zákonnej výške, a preto aj v tejto časti bolo žalobe vyhovené.

13. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. ods. l

14. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla rozsudok zmeniť tak, aby žaloba žalobcu bola zamietnutá. Alternatívne požadovala rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedla, že k vydaniu napadnutého rozsudku došlo na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

15. Žalovaná v priebehu konania preukázala výpisom z účtu žalobcu, že dňa 12.07.2021 tento prijal od poručiteľa sumu vo výške 24.000 eur. Keďže na takúto platbu neexistoval žiaden právny dôvod, žalovaná už v odpore považovala prijatie tejto platby za bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu a v tomto smere uplatnila kompenzačnú námietku. Predmetný nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom, ktoré je spôsobilé dedenia a teda jeho prechodu na dedičov. Suma vo výške 24.000 eur bola síce uhradená za života poručiteľa, avšak len pár dní pred jeho smrťou. Poručiteľ zomrel dňa XX.XX.XXXX a platba vo výške 24.000 eur bola prijatá na účet žalobcu dňa 12.07.2021, teda 16 dní pred smrťou poručiteľa, teda poručiteľ sa jej evidentne nemal kedy domáhať. Prevod peňažných prostriedkov žalovaná v konaní preukázala výpisom z účtu žalobcu, ktorý žalobca poskytol žalovanej v rámci dedičského konania. Prijatie tejto sumy žalobca v rámci vzájomného rokovania, ako aj v danom konaní žiadnym spôsobom relevantne nevysvetlil. Nie je na mieste, aby žalovaná preukazovala neexistujúcu skutočnosť, t.j. že neexistoval právny dôvod na platbu dňa 12.07.2021 vo výške 24.000 eur v prospech žalobcu. Ide o tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, v rámci ktorej platí, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti. Preukazovanie takejto skutočnosti je zo strany žalovanej spravidla objektívne nemožné a v danom prípade sa teda presúva dôkazné bremeno na protistranu, teda žalobcu.

16. Žalobca sa žiadnym spôsobom relevantne nevyjadril, aký bol právny dôvod prijatia sumy 24.000 eur dňa 12.07.2021 od poručiteľa, pričom raz tvrdí, že sa mohlo jednať o dar alebo o splnenie záväzku, ktorý žiadnym bližším spôsobom ani nešpecifikoval alebo že išlo o plnenie z refinančnej hypotéky.

17. Súd dospel k záveru o splatení predchádzajúcej hypotéky len z jedného výpisu z účtu žalobcu, z ktorého si osvojil teóriu žalobcu, že účet, z ktorého prijal žalobca dňa 12.07.2021 peňažné prostriedky od poručiteľa, bol hypotekárnym účtom, čo však nevyplýva zo žiadneho dôkazu. Taktiež argumentácia, že došlo k výmazu záložného práva I. banky, a.s., nie je dôkazom o tom, že tento úver v I. banke, a.s. bol splatený spoločne žalobcom ako aj poručiteľom. Napokon je absolútne nedokázaný záver, že žalobca a poručiteľ spoločne každý vo svojej polovici splatili predchádzajúci úver v I. banke, a.s. Nebolo

preukázané, koľko vlastných prostriedkov použil žalobca ako jeden z úverových dlžníkov na splatenie úveru v I. banke, a.s., či splatil rovnako ako poručiteľ. Žalovaná je toho názoru, že v tomto smere ležalo a leží dôkazné bremeno na žalobcovi, ktorý mal v konaní preukázať, že obaja úveroví dlžníci splatili úver I. banke, a.s. rovným dielom, t.j. každý vo svojej polovici, teda pokiaľ nešlo o iný, žalobcom spomínaný dôvod prijatia platby a táto skutočnosť nevyplýva ani z predloženého výpisu z účtu žalobcu, z ktorého je len zrejmé, že poručiteľ uhradil žalobcovi dňa 12.07.2021 sumu 24.000 eur a žalobca dňa 20.07.2021 uhradil sumu 39.072,35 eur na splatenie úveru, aspoň tak túto platbu identifikovala právna zástupkyňa žalobcu. Aj z tohto dôkazu nevyplýva, že by poručiteľ a žalobca uhradili rovnakú sumu, nakoľko pokiaľ zostatok úveru v I. banke, a.s. bol vo výške 39.072,35 eur, tak poručiteľ mal uhrádzať len polovicu z tejto sumy a to sumu 19.536,18 eur. Z výpisu z účtu žalobcu však vyplýva, že poručiteľ zaplatil na účet žalobcu sumu 24.000 eur, čo je o 4.463,83 eur viac ako by mal a táto suma by teda predstavovala plnenie bez právneho dôvodu v prospech prijímateľa peňažných prostriedkov, teda žalobcu.

18. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

19. Odvolací súd v zmysle zásad ust. , a preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

20. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

21. Pokiaľ ide o námietky žalovanej o porušení jej práv na spravodlivé súdne konanie, s týmito nie je možné sa stotožniť.

22. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom odmietnutia spravodlivosti.

23. Na rokovaní Občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, ktoré sa uskutočnilo 03. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa “.

24. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, je potrebné považovať za plne opodstatnené aj v preskúmavanej veci. Obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napr. vtedy, keď rozhodnutie súdu neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém, prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za následok justičný omyl.

25. Je nevyhnutné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces.

26. Odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých prvoinštančný súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v súlade s ust.

27. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, prebral a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Pod procesným postupom sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.

28. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli ani nijak nevyšli počas konania najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo, opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

29. Dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy a v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon. Žiaden dôkaz nemá predpísanú dôkaznú zákonnú silu ( Základných princípov ). Rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu ( ) a nie strán sporu.

30. Okrem základných princípov je hodnotenie dôkazov upravené v ust. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

31. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku.

32. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

33. V prejednávanej veci bola to práve žalovaná, ktorá vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku vzniesla kompenzačnú námietku iba do výšky žalobou uplatnenej pohľadávky s poukazom na žalobcom prijatú sumu 24.000 eur od poručiteľa dňa 12.07.2021. Bolo preto predovšetkým na tejto strane sporu hodnoverne preukázať, či išlo o plnenie prijaté bez právneho dôvodu, najmä za situácie, ak žalobca a poručiteľ žili v spoločnej domácnosti v byte, ktorý spoločne nadobudli do podielového spoluvlastníctva z prostriedkov úveru poskytnutých I. bankou, a.s. Rovnako výsledkom vykonaného dokazovania zodpovedá i záver o splatení tohto úveru formou jeho refinancovania iným úverom poskytnutým Všeobecnou úverovou bankou, a.s. na základe Zmluvy o poskytnutí úveru na bývanie „VÚB hypotéka refinančná“ zo dňa 30.04.2021. Iba táto pohľadávka Všeobecnej úverovej banky, a.s. a nie aj pohľadávka I. banky, a.s. je uvedená v uznesení Okresného súdu Bratislava III vydaného vo veci ako dlh poručiteľa.

34. V niektorých prípadoch strana zaťažená dôkazným bremenom objektívne nemá a nemôže mať k dispozícii informácie o skutočnostiach významných pre rozhodnutie v spore. Právna teória aj súdna prax v obdobných prípadoch používa na vystihnutie tejto procesnej situácie pojem „informačný deficit“ strany zaťaženej dôkazným bremenom, negatíva ktorého pre túto stranu môžu byť preklenuté tzv. vysvetľovacou povinnosťou strany nezaťaženej dôkazným bremenom (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci ). Zároveň tiež platí, že uvedenú vysvetľovaciu povinnosť nemožno zamieňať s obrátením dôkazného bremena.

35. V prejednávanej veci jedinou osobou, ktorá mohla poskytnúť vysvetlenie k otázke dôvodu poskytnutia a použitia sumy 24.000 eur žalobcovi zo strany poručiteľa mohol byť iba žalobca ako osoba žijúca v spoločnej domácnosti s poručiteľom. Podanie takéhoto vysvetlenia ale nebolo možné bez procesnej aktivity žalovanej, teda bez návrhu na vykonanie takéhoto dokazovania. Žiaden takýto návrh na výsluch žalobcu ako strany sporu podľa ust. , zo strany žalovanej podaný nebol.

36. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

37. Zároveň žalobcovi majúcemu v odvolacom konaní plný úspech, bola priznaná i náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % v súlade s ust. , a , s tým, že o výške náhrady týchto trov rozhodne súd prvej inštancie.

38. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C SP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (6 429 ods. 1 ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).