Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4Csp-44-2020.pdf
PDF · 81.42 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-4Csp/44/2020
Rozhodnutie
Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňou JUDr. Katarínou Krivulčíkovou, v spore žalobcu MINIHOTOVOST, SE, IČO: 04355211, so sídlom náměstí T. G. Masaryka 2392/17, 690 02 Břeclav, Česká republika, právne zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedušovou, advokátkou so sídlom Majerníkova 3479/3A, Bratislava, proti žalovanému N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/X, C. H., o zaplatenie 100,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 100 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 100 Eur od 28.9.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
Žalobca m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, ktorú náhradu trov konania je žalovaný p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 100,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 100,- eur od 28.09.2017 do zaplatenia, nahradiť náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 12,- eur a nahradiť trovy konania. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný sa prostredníctvom webovskej stránky www.minipozicka.sk registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 100,- eur. Žalobca podľa § 2390 a nasl. zákona č. 89/2012 Sb. občanský zákonník a zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úveru v znení neskorších predpisov uzatvoril dňa 05.09.2017 so žalovaným Smlouvu o zápůjčce č. XXXXXX, na základe ktorej ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 100,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 14,- eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 114,- eur, a to do 14 dní odo dňa poskytnutia úveru. Dlh žalovaného sa stal splatným dňa 04.10.2017. Žalobca, v zmysle čl. 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, upozornil upomienkami žalovaného na omeškanie so splátkou úveru, za čo požaduje od žalovaného paušálnu náhradu nákladov spojených s upomienkami vo výške 3,- eur za každú upomienku. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku prostredníctvom 4 upomienok zasielaných formou SMS-správ alebo emailov, ktoré boli žalovanému zaslané dňa 06.10.2017, 09.10.2017, 29.07.2020 a 14.08.2020. Žalobca si v zmysle nariadenia vlády ČR č. 351/2013 Sb. v znení neskorších predpisov uplatnil voči žalovanému aj zákonný úrok z omeškania. Žalobca k žalobe priložil Smlouvu o úvěru č. XXXXXX, Všeobecné podmínky poskytnutí úvěru, upomienky zo dňa 06.10.2017, 09.10.2017, 29.07.2020 a 14.08.2020 a výzvy na zaplatenie zo dňa 07.07.2020 a 06.08.2020.
2. V priebehu konania bol žalobca Okresným súdom Banská Bystrica (upomínacim súdom) vyzvaný, aby uviedol, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, v ktorej sa rozpor so zákonom netýka, a to s vydaním platobného rozkazu na zaplatenie istiny 100,- eur, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 100,- eur od 28.09.2017 do zaplatenia, náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 12,- eur a náhrady trov konania. Žalobca na uvedenú výzvu uviedol, že súhlasí s vydaním platobného rozkazu tak, ako je uvedené vo výzve Okresného súdu Banská Bystrica. V súlade s § 8 ods. 1 zákona č. 307/2019 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov tak platí, že žalobca vzal svoju žalobu v prevyšujúcom rozsahu späť a konanie v prevyšujúcej časti bolo zo zákona zastavené.
3. Žalovanému bola žaloba doručená zverejnením oznámenia o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, nakoľko sa, ani po vykonaní všetkých potrebných úkonov, nepodarilo zistiť skutočný pobyt žalovaného. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
4. Podľa článku 18 bodu 1. a 2. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, 1. Spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluvy buď na súdoch členského štátu, v ktorom má tento účastník bydlisko, alebo - bez ohľadu na bydlisko druhého účastníka - na súdoch podľa miesta bydliska spotrebiteľa. 2. Druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
5. Podľa článku 6 bodu 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 593/2008 z 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ: a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.
6. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
8. Podľa § 497 Obch. zák. zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením Smlouvy o úvěru č. XXXXXX, Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, upomienok zo dňa 06.10.2017, 09.10.2017, 29.07.2020 a 14.08.2020 a výziev na zaplatenie zo dňa 07.07.2020 a 06.08.2020.
10. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané a medzi stranami nesporné, že na základe Smlouvy o úvěru č. XXXXXX zo dňa 05.09.2017, uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom podľa zákona č. 89/2012 Sb. občanský zákonník a zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru, poskytol žalobca žalovanému pôžičku vo výške 100,- eur s úrokom vo výške 0 % a poplatkom za poskytnutie úveru vo výške 14,- eur. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 100,- eur + 14,- eur poplatok za poskytnutie úveru (t. j. spolu sumu 114,- eur) v lehote splatnosti do dňa 19.09.2017. Nesporným bolo aj to, že žalovaný tak neučinil, a to aj napriek žalobcom vyhotoveným a zaslaným upomienkam zo dňa 06.10.2017, 09.10.2017, 29.07.2020 a 14.08.2020 výzvam zo dňa 07.07.2020 a 06.08.2020.
11. Vzhľadom k tomu, že žalobca je obchodnou spoločnosťou so sídlom mimo územia Slovenskej republiky, v tomto prípade ide o spor s tzv. cudzím medzinárodným prvkom. Súd preto skúmal, či má právomoc vec prejednať a rozhodnúť. Keďže žalobca je právnickou osobou so sídlom na území
Českej republiky, na určenie právomoci sa vzťahuje Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach. V tomto spore ide o žalobu proti žalovanému ako spotrebiteľovi s bydliskom na území Slovenskej republiky, preto v zmysle čl. 18 ods. 1 tohto nariadenia je daná právomoc slovenského súdu vec prejednať a rozhodnúť.
12. Z obsahu žaloby vyplýva, že rozhodným právom podľa žalobcu je právo Českej republiky. Súd sa s týmto názorom nestotožňuje. Súd dospel k záveru, že na danú vec je potrebné aplikovať právny poriadok Slovenskej republiky, a to v súlade s čl. 6 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 (Rím I) o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky. V zmysle citovaného článku je rozhodným právom právny poriadok obvyklého pobytu spotrebiteľa za predpokladu, že podnikateľ a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti. V tejto veci je nepochybné, že žalobca vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu žalovaného, teda v Slovenskej republike, nakoľko poskytuje pôžičky prostredníctvom svojej internetovej stránky so slovenskou doménou www.minipozicka.sk, ktorá stránka je celá v slovenskom jazyku. Skutočnosť, že žalobca vykonáva svoju činnosť aj na území Slovenskej republiky je súdu známa aj z jeho úradnej činnosti. Okrem toho je nepochybné aj to, že žalobca svoju podnikateľskú činnosť smeruje na územie Slovenskej republiky, keď čl. III zmluvy umožňuje spotrebiteľovi vykonávať úhrady na účtoch žalobcu zriadených na Slovensku.
13. Súd preto právny vzťah medzi sporovými stranami posúdil podľa slovenských právnych predpisov. Vzhľadom k tomu, že žalobca sa v rámci predmetu svojej činnosti zaviazal poskytnúť žalovanému, ktorý nekonal v rámci obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, plnenie, posúdil súd túto zmluvu ako zmluvu spotrebiteľskú. Keďže bola splatnosť dojednaná do 14 dní odo dňa poskytnutia úveru, táto zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (§ 1 ods. 3 písm. l) zákona). Ide tak o zmluvu o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka.
14. Keďže žalobca si svoje zmluvné povinnosti zo zmluvy o úvere nesplnil, je žaloba dôvodná. Dôvodne bol uplatnený aj úrok z omeškania, nakoľko bol uplatnený len z dlžnej sumy a len za obdobie, v ktorom bol žalovaný v omeškaní (po splatnosti úveru).
15. Súd však nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie 12,- eur, ktorý žalobca označil aj ako zmluvnú pokutu, avšak v skutočnosti šlo o náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Šlo o náklady na vyhotovenie upomienok, pričom žalobca každú upomienku spoplatnil sumou 3,- eur. V tejto časti súd považoval žalobu za nedôvodnú, nakoľko tento poplatok sledoval len záujmy veriteľa a nie spotrebiteľa. Navyše vznik týchto nákladov nebol súdu preukázaný. V prípade, ak by aj preukázaný bol, súd realizáciu štyroch upomienok považuje za neúčelnú. V tejto časti tak sud žalobu zamietol.
16. Súd o trovách rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca mal v danom prípade (takmer) plný úspech, keď žaloba bola zamietnutá len v časti nároku na náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Neúspech žalobcu je preto možné považovať za nepatrný. Súd preto rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku cestou Okresného súdu Považská Bystrica na Krajský súd v Trenčíne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, uvedenie spisovej značky, čo sa ním sleduje a podpis; § 127 ods. 1,2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, a) že neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak žalovaný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže žalobca podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu (Exekučný poriadok).