Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Tos/29/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a JUDr. Moniky Liptákovej, na neverejnom zasadnutí konanom 18. mája 2021 o sťažnosti odsúdeného E. U. proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok sp. zn. z 29.3.2021 takto

rozhodol:

Podľa sťažnosť odsúdeného E. U. z a m i e t a, pretože nie je dôvodná.

odôvodnenie:

Okresný súd Ružomberok uznesením, sp. zn. z 29.3.2021 podľa a Tr. zák. vyslovil, že odsúdený E. U. sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia uloženej trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok zo dňa 18.4.2017 sp. zn. , právoplatným dňa 18.4.2017, neosvedčil a vykoná trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť odsúdený, ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. Poukazuje na to, že vydané rozhodnutie o neosvedčení sa doteraz nenadobudlo právoplatnosť a de iure neexistuje. V danej veci uplynula jednoročná lehota na rozhodovanie o prípadnom sa neosvedčení odsúdeného už 18.4.2021, nakoľko skúšobná doba uplynula 18.4.2021. Táto okolnosť vytvára prekážku možnosti vydať rozhodnutie o nesvedčení sa odsúdeného v sťažnostnom konaní. Je nutné celé konanie o neosvedčení sa odsúdeného ukončiť v jednoročnej lehote, nakoľko konanie je potrebné vnímať ako jeden celok. V danom prípade súd na priestupkové konanie vedené v roku 2018 a 2019 neprihliadol, hoci v tom čase plynula skúšobná doba a tieto priestupky mali byť spáchané viac ako rok pred uplynutím skúšobnej doby 3 rokov. Z uvedeného teda plynie záver, že záznamy o priestupkoch z roku 2018 a 2019 súd nevyhodnotil ako také, ktoré by zakladali potrebu začať konanie o neosvedčení sa odsúdeného v skúšobnej dobe. Týmto postupom dal súd odsúdenému najavo, že priestupkové konania neboli dôvodom na vyslovenie jeho neosvedčenia sa v skúšobnej dobe. Zistenia súdu o spáchaných priestupkoch odsúdeného vyplývajúce z vyhotoveného výpisu z registra priestupkov nie sú procesne použiteľné, nakoľko štátne orgány nemajú právo viesť register priestupkov a žiadny zákon im takéto právo nedáva. Záver súdu o tom, že odsúdený neviedol riadny život v skúšobnej dobe je nesprávny. Potrestanie za zaznamenané priestupky bolo zahladené s účinkom nemožnosti na ne prihliadať nielen v trestnom, ale aj v inom konaní. Práve preto bol odsúdeným navrhnutý dôkaz výsluchu údajne poškodenej priestupkom odsúdeného sv. H. z výsluchu ktorej vyplynulo, že údajné priestupky sa nestali, resp. stali spôsobom ktorý neumožňujú hodnotiť konanie odsúdeného ako osobitne závažne protispoločenské. Menovaná dokonca priznala, že sama odsúdeného napadla ako prvá. Súd v rámci dokazovania neskúmal, či pokuty za priestupky neboli medzičasom zaplatené, teda nezisťoval či vo vzťahu k daným priestupkom nedošlo k ich zahladeniu zaplatením per analógia ako v trestnom konaní pri trestoch peňažných, kde účinok zahladenia nastáva ich zaplatením. Ak by boli dané dôvody na vyslovenie neosvedčenia sa odsúdeného, má za to, že pri súčasnej situácii v súvislosti so šírením nákazy COVID-19 bolo možné ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti a súčasne uplatniť niektoré z opatrení podľa § 50 ods. 4

písm. a), b) alebo c) Tr. zák. Na základe uvedeného krajský súd žiada, aby napadnuté uznesenie zrušil a danú vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného E. U. nie je dôvodná.

Podľa orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Povinnosť vyplývajúca z citovaného zákonného ustanovenia , t.j. zistiť skutkový stav veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí nielen pre rozhodovanie o otázke viny a trestu, či nároku na náhradu škody, ale aj pre rozhodovanie ktorejkoľvek otázky, ktorú treba v trestnom konaní riešiť. Uplatňuje sa v každom štádiu trestného konania, teda aj vo vykonávacom konaní. Preto náležite musí byť zistené tiež to, či podmienečne odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a či vyhovel uloženým podmienkam. Z týchto zistení treba vychádzať pri rozhodovaní.

Podľa § 50 ods. 4 Tr. zák. ak odsúdený viedol v skúšobnej dobe riadny život a splnil povinnosť nahradiť škodu spôsobenú trestným činom alebo zaplatiť dlh alebo zameškané výživné, ak boli uložené, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, že sa trest odňatia slobody vykoná. Rovnako súd postupuje aj v prípade iných obmedzení alebo povinností podľa § 51 ods. 3 a 4, ak boli uložené. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou. Výnimočne môže súd vzhľadom na okolnosti prípadu ponechať podmienečné odsúdenie v platnosti, hoci odsúdený konaním spáchaným v skúšobnej dobe dal príčinu na nariadenie výkonu trestu, a súčasne môže a) ustanoviť nad odsúdeným probačný dohľad a uložiť doteraz neuložené primerané obmedzenia alebo primerané povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a 4 smerujúce k tomu, aby viedol riadny život, b) primerane predĺžiť skúšobnú dobu, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1.

Okresný súd v danom prípade postupoval dôsledne a dokazovaním, ktoré na verejnom zasadnutí vykonal, si vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že odsúdený E. U. sa v skúšobnej dobe odsúdenia na trest odňatia slobody, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený, neosvedčil.

Treba stručne pripomenúť, že trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok zo dňa 18.4.2017 sp. zn. , právoplatným dňa 18.4.2017 bol E. U. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. a), § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Okresný súd nesprávne konštatoval začiatok plynutia skúšobnej doby odo dňa 18.4.2017, pretože v zmysle § 50 ods. 1 Tr. zák. skúšobná doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, pričom trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 18.4.2017. Skúšobná doba podmienečného odsúdenia preto plynula odo dňa 19.4.2017 do dňa 18.4. 2020.

Preskúmaním spisového materiálu, krajský súd dospel k zhodnému záveru ako okresný súd, že odsúdený E. U. počas plynutia skúšobnej doby neviedol riadny život, pretože v čase plynutia skúšobnej doby sa dopustil viacerých protiprávnych konaní. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania odsúdený sa počas plynutia skúšobnej doby dopustil 3 priestupkov. Dňa 3.6.2018 sa dopustil priestupku na úseku cestnej dopravy, za ktorý mu bola v rozkaznom konaní uložená pokuta vo výške 220,- EUR, pričom sa jednalo o závažný priestupok (požitie alkoholu pred jazdou). Ďalej sa dňa 20.6.2019 dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že fyzicky napadol syna svojej družky, čím mu spôsobil ľahké poranenia, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 50,- EUR. Dňa 10.7.2019 sa odsúdený opäť dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že fyzicky napadol svoju družku, udrel ju rukou do

ľavej strany hrudníka, pričom jej spôsobil ľahké zranenia, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 30,- EUR.

Nadriadený súd zdôrazňuje, že pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, možno hodnotiť len tie okolnosti, ktoré nastali v skúšobnej dobe. Pri posudzovaní otázky, či sa podmienečne odsúdený osvedčil, je relevantné to, či viedol riadny život a či vyhovel uloženým podmienkam, pričom treba skúmať správanie odsúdeného počas celej skúšobnej doby a hodnotiť len tie okolnosti, ktoré nastali v skúšobnej dobe. Za vedenie riadneho života treba považovať to, že odsúdený dodržiaval právny poriadok a ďalšie základné normy občianskej spoločnosti, plnil si svoje povinnosti voči štátu, rodine i spoločnosti, nezneužíval svoje práva voči spoluobčanom, nenarušoval občianske spolužitie v bydlisku ani zamestnaní, nedopúšťal sa priestupkov, iných deliktov a trestných činov.

Zo správania odsúdeného počas skúšobnej doby je teda zrejmé, že výkon podmienečného trestu zjavne nepostačuje na jeho nápravu, pretože odsúdený napriek uloženému podmienečnému trestu naďalej nerešpektoval rozhodnutia štátnych orgánov, ani samotný zákon. Podmienečné odsúdenie ho neovplyvnilo natoľko, aby si uvedomil, že je povinný, podobne ako ostatní občania tejto republiky viesť riadny život, naviac ak „nad ním visel Damoklov meč“ v podobe hrozby výkonu trestu v prípade porušenia základných pravidiel spolunažívania medzi občanmi. Pri vyhodnotení najmä osobnostného postoja odsúdeného s rešpektovaním zákonov platných v Slovenskej republike nemožno prehliadnuť, že má sklony k páchaniu protispoločenského konania a zákony nie je schopný rešpektovať ani po uložení príslušných sankcií.

U odsúdeného absentuje splnenie základnej podmienky pre rozhodnutie o osvedčení a tou je vedenie riadneho života počas skúšobnej doby. Odsúdený porušil zákon opakovane, nešlo u neho o ojedinelé zlyhanie v inak riadnom živote. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že po uplynutí skúšobnej doby sa odsúdený dňa 21.6.2020 opätovne dopustil priestupku proti občianskemu spolunažívaniu tým, že vulgárne nadával svojej družke, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 90,- EUR. Z vyššie uvedených dôvodov nemožno mať za to, že odsúdený viedol riadny život. Za takejto situácie nemožno vysloviť iné, ako to, že odsúdený neviedol v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia riadny život a teda správne neostalo okresnému súdu iné, len rozhodnúť o tom, že odsúdený vykoná trest odňatia slobody.

Na zabezpečenie účelu trestu u odsúdeného, najmä za účelom zabezpečenia funkcie individuálnej, ale aj generálnej prevencie, je potrebné odsúdenému nariadiť výkon trestu odňatia slobody. Na výkon trestu odňatia slobody okresný súd správne odsúdeného zaradil v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, pretože pre takéto rozhodnutie boli splnené všetky tam predpokladané podmienky, a teda že bol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin.

K sťažnostnej námietke odsúdeného, že vydané rozhodnutie o neosvedčení sa do roka od uplynutia skúšobnej doby nenadobudlo právoplatnosť a preto de iure neexistuje, krajský súd uvádza, že v zmysle § 50 ods. 5 Tr. zák. ak súd do roka od uplynutia skúšobnej doby neurobil rozhodnutie podľa odseku 4 bez toho, že by odsúdený mal na tom vinu, má sa za to, že sa odsúdený osvedčil. Predmetné ustanovenia ako základný predpoklad pre zákonnú fikciu osvedčenia sa explicitne hovorí o rozhodnutí súdu a nie o jeho právoplatnosti. Ak by sa vyžadovala právoplatnosť takéhoto rozhodnutia, bolo by to v zákone vyslovene uvedené. Krajský súd preto konštatuje, že pokiaľ súd rozhodol dňa 29.3.2021, stihol jednoročnú lehotu od skončenia skúšobnej doby (skúšobná doba uplynula dňom 18.4.2020, t.j. jednoročná lehota na rozhodnutie súdu o ne/osvedčení sa uplynula 18.4.2021).

Pokiaľ ide o návrh odsúdeného na uplatnenie postupu v zmysle § 50 ods. 4 písm. a), b) Tr. zák., a to ustanovenie probačného dohľadu nad odsúdeným, prípadne uloženie doteraz neuložených primeraných obmedzení a povinností alebo primerané predĺženie skúšobnej doby, nie však viac ako o dva roky, pričom nesmie prekročiť hornú hranicu skúšobnej doby ustanovenej v odseku 1, krajský súd poznamenáva, že tento postup možno aplikovať len za podmienky, že podmienečné odsúdenie stále trvá (je v platnosti), t.j. skúšobná doba podmienečného odsúdenia ešte neuplynula. V prípade odsúdeného E. U. skúšobná doba podmienečného odsúdenia uplynula 18.4.2020 a preto odsúdeným navrhovaný postup krajský súd vyhodnotil ako nedôvodný.

S ohľadom k vyššie uvedenému, keďže krajský súd považuje napadnuté uznesenie za správne a zákonné, rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a sťažnosť odsúdeného zamietol podľa ako nedôvodnú. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.