Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_37C-33-2020.pdf
PDF · 69.83 KB
Case nature
Subarea
37C/33/2020
Uznesenie
Okresný súd Košice I v spore žalobcu: Mesto Košice, IČO: 00 691 135, so sídlom Trieda SNP 48/ A, Košice a žalovaného: MIMISO Košice s.r.o., IČO: 36 179 124, so sídlom Donská 12, Košice, zast. JUDr. Viktorom Sásfaiom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Mlynárska 15, Košice, o určenie neplatnosti zmluvy
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e .
II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou na tunajšom súde dňa 28.09.2020 domáhal, aby súd určil, že kúpna zmluva, ktorou žalovaný nadobudol spoluvlastnícke podiely vo výške 1/160 k celku na parc. M.-N. Č.. XXXX/XXX, W.. O. G. Č.. XXXX, vo výške 1/160 k celku na parc. M.-N. Č.. XXXX/XXX, W.. O. G. Č.. XXXX, vo výške 3/160 k celku na parc. KN-C Č.. XXXX/XXX, W.. O. G. Č.. XXXX, v katastrálnom území Nové Ťahanovce, obec Košice - Sídlisko Ťahanovce, okres Košice I na základe rozhodnutia Okresného úradu Košice, katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva sp. zn. V-10257/2017 zo dňa 27.9.2017 - 1486/2017 je neplatná.
2. V priebehu konania bolo dňa 07.05.2021 súdu doručené podanie žalobcu, ktorým zobral žalobca žalobu v celom rozsahu späť.
3. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa ust. § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa ust. § 146 ods. 2 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu voči žalovanému v celom rozsahu späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu ako aj pojednávanie, súd s poukazom na citované zákonné ustanovenia § 145 a § 146 odsek 1, odsek 2 CSP, súd rešpektujúc toto dispozičné právo žalobcu, konanie bez ďalšieho zastavil.
7. V priebehu konania dňa 23.12.2020 bol na tunajší súd doručený návrh na pristúpenie ďalšieho subjektu na strane žalovaného. Vzhľadom na to, že v konaní došlo k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu, súd o návrhu na pristúpenie ďalšieho subjektu z dôvodu hospodárnosti konania nerozhodoval.
8. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
9. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
10. Náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie bola transformovaná do podoby vyjadrenej v § 256 CSP a znamená, že trovy je povinná nahradiť tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Zmyslom využitia tejto zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pojem „procesné zavinenie“, použitý v ustanovení § 256 CSP sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pojem „procesné zavinenie“ je tak potrebné vykladať komplexne a extenzívne, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre, t.j. nie v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie účastníka konania. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011 sp. zn. 7M Cdo 4/2010).
11. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 od. 1 CSP je súd povinný vždy skúmať či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Na strane žalobcu existuje procesné zavinenie napríklad, ak podal žalobu vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdu alebo podal žalobu, hoci existovala prekážka rei iudicatae alebo prekážka litispendencie, alebo ak bez dôvodu vzal žalobu späť a podobne. Pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je potrebné vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu) a dôvodom späťvzatia žaloby. Pri riešení otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza výlučne z procesného hľadiska, keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale procesného práva a so zreteľom na procesný výsledok. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.
12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. V zmysle uvedeného ustanovenia súd pri rozhodovaní o trovách konania skúmal procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na oboch procesných stranách. Konanie bolo zastavené v dôsledku späťvzatia žalobcu bez uvedenia dôvodu. Nakoľko dôvod späťvzatia nie je kvalifikovaný, súd má za to, že späťvzatie zavinil žalobca. Žalovaný späťvzatie nezavinil, a preto má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP ) uviesť, proti ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.