Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Cb-173-2019.pdf
PDF · 90.65 KB
Case nature
Area
Subarea
35Cb/173/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci žalobcu: H Point, s.r.o., Magnezitárska 11, Košice - Ťahanovce, IČO: 43 838 286, zast. F. & L. Y. firm s.r.o., N. XX, N. proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. V.. J. I., advokát, X. nábrežie X/A, Z. o zaplatenie 265,18 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 265,18 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa 9.6.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi plnú náhradu trov konania. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na súd dňa 20.9.2019 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil istinu vo výške 265,18 EUR s príslušenstvom z titulu nevyplatenia časti náhrady škody. 2. Nárok žalobca odôvodnil neoprávneným odmietnutím vyplatenia časti nároku na náhradu škody titulom škodovej udalosti. Právnemu predchodcovi žalobcu na motorovom vozidle značky O. J. II, S.: KE-XXXLV vznikla škoda vo výške 1.433,29 EUR. Žalovaný na základe oznámenia škodovej udalosti nepriznal právnemu predchodcovi žalobcu časť uplatnenej náhrady škody spočívajúcej v znížení hodinovej sadzby účtovanej servisom. Právny predchodca žalobcu neuznanú časť náhrady postúpil zmluvne na žalobcu. Žalobca je toho názoru, že odmietnutie vyplatenia časti náhrady škody žalovaným bolo porušením povinností žalovaného. 3. Súd vo veci vydal dňa 3.10.2019 Platobný rozkaz sp. zn. XXUp/XXX/XXXX. 4. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odôvodnený odpor. 5. Žalovaný v odpore viedol, že neuznáva žalovaný nárok v celom rozsahu nakoľko žalobca nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu, namietol absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a žalovaný uhradil priznanú časť náhrady škody. 6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej, kalkulácie opravy, faktúra, oznámenie o poistnom plnení, zmluva o postúpení pohľadávky a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav: 7. Z vyjadrenia žalobcu súd zistil, že dňa 8.4.2019 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej vznikla škoda na motorovom vozidle W.. R. M., škodu spôsobil vodič motorového vozidla s S.: TN-XXXFP ktorý bol zákonne poistený u žalovaného. B. predchodca žalobcu si nechal poškodenie svojho motorového vozidla opraviť u žalobcu. Náklady opravy boli žalobcom fakturované právnemu predchodcovi žalobcu vo výške X.XXX,XX EUR. 8. Z fa č. B súd zistil, že žalobca vystavil právnemu predchodcovi žalobcu faktúru na sumu X.XXX,XX EUR.
9. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 27.5.2019 súd zistil, že žalovaný oznámil právnemu predchodcovi žalobcu, že kráti poistné plnenie vo výške 265,18 EUR ako nelikvidnú položku spočívajúce v navýšení ceny práce. 10. Zo E. o postúpení pohľadávky zo dňa X.X.XXXX súd zistil, že právny predchodca žalobcu postúpil krátený nárok na poistné plnenie na žalobcu. 11. Podľa ust. § 11, ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 12. Podľa ust. § 15, ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok preukázať. 21). 13. Podľa ust. § 191, ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 14. Podľa ust. § 218, ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. 15. Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že žalobca si v konaní uplatnil nárok vyplývajúci zo škody spôsobenej na motorovom vozidle v rozsahu zamietnutej výšky plnenia náhrady škody titulom krátenia ceny normohodiny. 16. Súd v konaní skonštatoval, že spornou medzi stranami sporu je skutočnosť, či žalovaný dôvodne krátil vyplatené poistné plnenie v časti výšky ceny normohodiny. 17. V časti procesnej obrany žalovaného spočívajúcej v tvrdení, že žalobca trpí nedostatkom aktívnej legitimácie z dôvodu, že právni predchodcovia žalobcu boli dlžníkmi žalobcu z dôvodu neuhradenia časti faktúr za opravu a teda nemohli platne postúpiť pohľadávky súd ustálil, že uhradenie záväzku právneho predchodcu žalobcu žalobcovi formou postúpenia pohľadávky právneho predchodcu žalobcu voči žalovanému neodporuje žiadnemu z platných ustanovení príslušných právnych predpisov a je teda platným postúpením. Na základe uvedeného má teda žalobca dostatok aktívnej vecnej legitimácie na uplatnenie žalovaného nároku voči žalovanému. 18. Taktiež námietku žalovaného o absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky z dôvodu neexistencie predmetu postúpenia súd vzhľadom na horeuvedené vyhodnotil ako účelovú a nedôvodnú. Tvrdenie žalovaného o absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení z dôvodu absencie konkrétneho prejavu vôle postupcu týkajúceho sa postúpenia súd vyhodnotil ako účelové nakoľko zmluva o postúpení pohľadávky dostatočne identifikuje pohľadávku a vôľu postupcu postúpiť cez určenie predmetu postúpenia. 19. Ako nespornú súd vyhodnotil existenciu poistenia škodcu, jeho rozsah, okolnosti vzniku škodovej udalosti a rozsah vyplatenia plnenia. 20. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že nelikvidná položka predstavuje rozdiel medzi žalobcom účtovanou cenou normohodiny. Žalobca účtoval právnemu predchodcovi normohodinu v cene 29,50 EUR bez DPH a žalovaný priznal titulom náhrady škody cenu normohodiny vo výške 16,67 EUR bez DPH. 21. Pre úspech žalovaného v časti procesnej obrany spočívajúcej v neprimeranosti výšky ceny normohodiny žalobcu by žalovaný musel preukázať, že žalobcom účtovaná výška normohodiny v zjavnom nepomere k obvyklej cene v lokalite. To v konaní nepreukázal. Taktiež súd bral do úvahy skutočnosť, že od právneho predchodcu žalobcu ako osoby poškodenej škodovou udalosťou nie je možné v žiadnom prípade spravodlivo požadovať aby si pred umiestnením vozidla do servisu urobil prieskum ceny normohodín všetkých servisov v okolí a zvolil si servis s podľa žalovaného primeranou výškou ceny normohodiny. Uvedenému postupu tiež bráni skutočnosť, že žalovaný nikdy nezverejnil ním akceptovanú výšku ceny normohodín. Žalobca v konaní tiež predložil cenníky konkurenčných autoservisov preukazujúce, že použitá cena normohodiny je nižšou než u konkurenčných servisov. 22. Označenie žalobcu ako neautorizovaného servisu nie je dôvodom ani na použitie nižšej ceny normohodiny v zmysle ustálenej judikatúry. 23. Tvrdenie žalovaného o tom, že cenu normohodiny určil systém F. nie je dostatočným dôvodom na nepriznanie ceny normohodiny stanovenej žalobcom a žalovaný nepreukázal iný dôvod použitia ním stanovenej ceny normohodiny. Žalobca ponukami konkurenčných autoservisov v regióne preukázal, že ceny normohodín v regióne za vozidlá rovnakej kategórie prevyšujú cenu normohodiny žalobcu.
24. Na základe uvedeného je teda nesporné, že právny predchodca žalobcu si u žalovaného uplatnili v priznanej časti reálnu výšku škody, ktorá mu vznikla ako náklad opravy a uvedenia motorového vozidla do stavu v akom sa nachádzalo pred škodovou udalosťou. 25. Z vykonaného dokazovania súd konštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno a preukázal relevanciu žaloby v celom rozsahu. 26. S poukazom na horeuvedené súd skonštatoval, že žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania dôvodnosti nároku v priznanej časti a preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 27. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške odo dňa po uplynutí 15 dňovej lehoty v zmysle ust. § 517 OZ. 28. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania súd rozhodol podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. <aspi://module='F.'&link='XX/XXXX%XXZ.z.'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'> s tým, že omeškanie stanovil v zmysle ust. § 11 ods. 8 a § 11 ods. 6 písm. a/ zák. č. 381/2001 Z.z. <aspi:// module='F.'&link='XXX/XXXX%XXZ.z.'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'> dňom nasledujúcim po uplynutí 15 dňovej lehoty od ukončenia šetrenia. 29. Súd pri nároku na úroky z omeškania a odvíjajúci sa vznik omeškania uvádza, že v prípade rozsudku v spore o náhradu škody sa jedná o deklaratórny, nie konštitutívny rozsudok, teda súd rozsudkom potvrdzuje existujúci nárok. Nárok na náhradu škody súd nestanovuje podľa vlastnej úvahy ako napr. náhradu nemajetkovej ujmy, teda nárok nevzniká rozhodnutím súdu. Nárok na náhradu škody vznikom nákladov na užívanie náhradného vozidla ( resp. nákladov uskladnenia vozidla ) predstavuje nárok, kde je zrejmé kto škodu spôsobil a v akej výške, teda povinnosť uhradiť škodu vzniká vtedy, keď sa ten kto škodu spôsobil dozvie, v akej výške škodu spôsobil a komu. Ak je možné uplatniť nárok priamo voči poisťovni, tak poisťovňa je povinná plniť v určenej lehote po ukončení šetrenia. Ak poisťovňa ukončí šetrenie tak, že nárok na poistné plnenie nevznikol (škoda nebola preukázaná) avšak v súdnom konaní za rovnakých skutkových tvrdení a dôkazov súd dospel k inému zisteniu, poisťovňa si nemohla riadne splniť svoju povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona o B. <aspi://module='F.'&link='XXX/ XXXX%XXZ.z.%XXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'>, ibaže by nárok nebol riadne uplatnený, teda v konaní pred súdom by bol skutkovo vymedzený alebo preukázaný iným spôsobom. Tiež však musí uviesť, že ust. § 10 ods. 7 zákona o B. <aspi://module='F.'&link='XXX/XXXX%XXZ.z.%XXXXXX'&ucin- k-dni='XX.XX.XXXX'> je potrebné vykladať tak, že poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, teda poisťovňa je povinná plniť do 15 dní od skončenia prešetrovania na zistenie jej povinnosti plniť a to aj vtedy, ak svoju povinnosť stanovila nesprávne. Povinnosť plniť po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia, je len vtedy, ak by poistenec popieral zodpovednosť za škodu a táto bola deklarovaná až rozhodnutím súdu. Povinnosť plniť podľa rozsudku sa nevzťahuje na prípad, keď poškodený uznal zodpovednosť za vznik škody a požiadal poisťovňu o plnenie a poisťovňa nesprávne zistila jeho rozsah povinnosti plniť. Tomuto tvrdeniu zodpovedá povinnosť poisťovne v prípade sporu ustanoviť poistenému zástupcu (§ 10 ods. X <aspi://module='F.'&link='XXX/ XXXX%XXZ.z.%XXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'> zák. o B.). Poisťovňa nemôže mať výhodnejšie postavenie ak odmietne plniť až do doby pokiaľ jej povinnosť nie je stanovená súdom, ako keby riadne vykonala šetrenie a za poisteného nahradila škodu. Tiež ak má poisťovňa povinnosť vykonať šetrenie, musí šetrenie vykonať riadne tak, aby na základe jeho výsledkov nahradila celú spôsobenú a preukázanú škodu. V takomto prípade ad absurdum by každého poškodeného mohla odkázať na konanie pred súdom s písomným odkazom, že rozsah povinnosti plniť nebol riadne preukázaný (§ 10 ods. 6 písm. b/ zák. o B.). Nesplnenie povinnosti podľa § 10 ods. X <aspi://module='F.'&link='XXX/XXXX %XXZ.z.%XXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'> zák. o B. riadne vykonať šetrenie poistnej udalosti a rozhodnúť o nároku je potrebné posúdiť tak, že v danej časti poisťovňa šetrenie nevykonala riadne. To, že súd dospel pri stanovení náhrady škody k iným zisteniam ako poisťovňa - žalovaný, značí porušenie povinnosti poisťovne riadne vykonať šetrenie a priznať zodpovedajúci nárok na poistné plnenie (ibaže by nárok v súdnom konaní bol inak skutkovo odôvodnený či preukázaný inými dôkazmi, ktoré boli pre rozhodnutie poisťovne podstatné a nemohla ich predpokladať). Preto súd podľa § 10 ods. 8 zák. o PZP <aspi://module='F.'&link='XXX/XXXX%XXZ.z.%XXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'> stanovil omeškania žalovaného s náhradou škody od uplynutia 15 dní po ukončení šetrenia podľa § 10 ods. 6 zák. o B. <aspi://module='F.'&link='XXX/XXXX%XXZ.z.%XXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'> vo výške podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z. <aspi://module='F.'&link='XX/XXXX %XXZ.z.'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'>. 30. Žalobcovi vznikli trovy konania.
31. Podľa ust. § 255, ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 32. Podľa ust. § 255, ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 33. Podľa ust. § 262, ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 34. Podľa ust. § 263, ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta. 35. Podľa sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb je súdny poplatok 6% z ceny predmetu konania alebo hodnoty sporu, najmenej 16,50 EUR. 36. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na vyhovenie žalobe v celom rozsahu súd konštatoval 100%-ný úspech žalobcu a priznal mu 100%-nú náhradu trov konania. 37. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).