Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-90-2020.pdf
PDF · 101.85 KB
Case nature
Area
Subarea
19Csp/90/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou, v právnej veci žalobcu: Ľ. W., A.. XX.XX.XXXX, S. W. F. XX, XXX XX F., Š. E. X., v konaní právne zast.: Mgr. Peter Kováčik, advokát, so sídlom Laurinská 3, 811 01 Bratislava, IČO: 53 286 090, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, organizačná zložka BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 821 08 Bratislava, IČO: 47 258 713 v konaní právne zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, v konaní o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 973,-€ s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 100,- € do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti z a m i e t a .
Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 973,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 973,- € od 01.11.2020 do zaplatenia. V žalobe poukázal na to, že medzi žalobcom ako spotrebiteľom a právnym predchodcom žalovaného (CETELEM Slovensko a.s.) ako veriteľom došlo k uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní platobnej karty AURA. Z dôvodu neplatného uzatvorenia predmetnej zmluvy bol žalobca povinný veriteľovi uhradiť iba skutočne poskytnuté finančné prostriedky na podklade tejto zmluvy. Vzhľadom na to, že žalobca na predmetnú zmluvu veriteľovi uhradil finančné prostriedky značne prevyšujúce poskytnuté plnenie zo strany veriteľa, na ktoré mal veriteľ právny nárok, na strane veriteľa došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktorého vydania sa žalobca domáhal v konaní vedenom pred Okresným súdom Ž. A. M. F. X.. N.. XCsp/XX/XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Ž. A. M. N. T. XX.XX.XXXX sp. zn. XCsp/XX/XXXX-XXX došlo zo strany súdu k právoplatnému uloženiu povinnosti žalovanému vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 3.242,- € spolu s príslušenstvom z dôvodu, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu práv na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na tieto skutočnosti a na nižšie citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa vznikol žalobcovi ako spotrebiteľovi nárok na primerané finančné zadosťučinenie, ktorého sa podanou žalobou domáha. Žalobca poukázal na ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého má spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Podľa názoru žalobcu je primerané finančné zadosťučinenie považované za nástroj k odstráneniu ujmy nemateriálnej povahy, a teda nie ako náhradu za spôsobenú materiálnu škodu. Plní taktiež preventívnu funkciu, pretože musí odradiť od ďalšieho nezákonného postupu porušiteľa (nositeľa zákonných povinností). Tento účinok môže vyvolať len finančné zadosťučinenie zodpovedajúce významu chráneného záujmu. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa XX.XX.XXXX vydaný v konaní vedenom pod sp. zn. XCdo/XXX/XXXX, podľa ktorého, pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti treba rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve. Žalobca poukázal na to, že v prejednávanom prípade je táto podmienka splnená právoplatným rozsudkom Okresného súdu Ž. A. M. N. T. XX.XX.XXXX vydaným pod sp. zn. XCsp/XX/XXXX, ktorým konajúci súd priznal žalobcovi právoplatný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.242,-€ s príslušenstvom. Postupom žalovaného došlo k porušeniu práv vyplývajúcich mu z predpisov na ochranu spotrebiteľa, ako aj vzhľadom na to, že z jeho strany došlo aj k úspešnému uplatneniu porušenia práva na súde, preto si žalobca uplatnil nárok na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 973,-€. Pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia žalobca zohľadnil rôzne kritériá, a to intenzitu, časové trvanie závadného konania, satisfakčnú a sankčnú funkciu a podobne. Poukázal na to, že práve žalovaný koncipoval obsah formulárovej zmluvy o úvere v rozpore so znením zákona o spotrebiteľských úveroch. V závere žalobca poukázal na to, že žalovaný do podania žaloby na súd, napriek výzve žalobcu dlžnú sumu nevrátil, preto si uplatnil okrem zaplateniu dlžnej sumy aj zákonný úrok z omeškania zo sumy primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 973,- € vo výške 5 % ročne odo dňa 01.11.2020, teda odo dňa nasledujúceho po konci lehoty na dobrovoľné vrátenie dlžnej sumy na základe predžalobnej výzvy.
2. Žalovaný so žalobou žalobcu nesúhlasil a žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na to, že pre priznanie nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia musia byť splnené podmienky, ktoré vyplývajú priamo z ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Prvým základným predpokladom pre priznanie nároku na primerané finančné zadosťučinenie je spotrebiteľom úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitných predpisov na súde. Občiansky zákonníka inštitút primeraného finančného zadosťučinenia neupravuje, najbližšie sa primerané finančné zadosťučinenie svojim charakterom nemajetkovej ujmy podobá právu na náhradu nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom ustanovenia o náhrade škody sú upravené v ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka. Na základe analógie žalovaný dospel k záveru, že právo na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia je osobne späté s osobou, ktorá sa dopustila porušenia práv alebo povinností vyplývajúcich z predpisov o ochrane spotrebiteľa. Podľa názoru žalovaného má spotrebiteľ právo na primerané finančné zadosťučinenie za predpokladu, že na strane dodávateľa boli naplnené predpoklady zodpovednosti, ktorými sú - porušenie práv a povinností vyplývajúcich zo zákona o ochrane spotrebiteľa a z osobitných predpisov, vznik ujmy a príčinná súvislosť medzi nimi. Pod nemajetkovou ujmou sa rozumie taká ujma, ktorá sa premieta do psychickej sféry človeka a do jej postavenia v spoločnosti. Poukázal na to, že nemajetkovú ujmu je potrebné odlíšiť od majetkovej ujmy, pri ktorej môže spotrebiteľ využiť inštitút zodpovednosti za škodu alebo inštitút zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že súd má možnosť vyhlásiť zmluvnú podmienku za neprijateľnú aj v konaní, v ktorom dodávateľ žaluje spotrebiteľa o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy. Súd však v rozsudku sp. zn. XCsp/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, z ktorého žalobca odvodzuje právo na zaplatenie finančného zadosťučinenia neobsahuje vo svojom výroku znenie žiadnej neprijateľnej zmluvnej podmienky, ani v časti odôvodnenia súd nekonštatuje žiadne porušenia povinnosti dodávateľa voči spotrebiteľovi. Rozsudok sa nezaoberá skúmaním prípadného porušenia práv spotrebiteľa, alebo povinností dodávateľa a ani takúto skutočnosť vo svojom výroku nekonštatuje. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný poukázal na to, že má za to, že nárok na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia nie je daný a spotrebiteľovi ho nemožno priznať. Záverom žalovaný poukázal na to, že primerané finančné zadosťučinenie nemá slúžiť ako akási náhrada za uplatnené finančné plnenie. Podľa názoru žalovaného došlo k náprave porušeného práva vydaním rozsudku Okresného súdu Ž.G. A. M. X.. N.. XCsp/XX/XXXX-XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom bolo žalobcovi vydané bezdôvodné obohatenie, a tým bol dostatočne naplnený aj účel primeraného finančného zadosťučinenia. Opätovné sankcionovanie v podobe priznania neprimeraného nároku uplatneného zo strany žalobcu by bolo vzhľadom na predchádzajúce konanie
neprimerane prísne a nespravodlivé a malo by za následok spôsobenie hrubej nerovnováhy medzi právami a povinnosťami veriteľa a spotrebiteľa.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov - rozsudok Okresného súdu Ž. A. M. X.. N.. XCsp/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti predmetného rozsudku, výzvou na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zo dňa XX.XX.XXXX s doručenkou, prehľadom úverového účtu žalobcu ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými v spisovom materiáli, a zistil nasledovný skutkový stav veci:
4. Rozsudkom Okresného súdu Ž. A. M. X.. N.. XCsp/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.242,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z danej sumy od XX.XX.XXXX do zaplatenia z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia súd zistil, že súd sa prioritne zaoberal tým, či vôbec došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy, a to bez toho, aby skúmal zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere. Súd poukázal na ust. § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. v platnom znení ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, z ktorého je zrejmé, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu inak je absolútne neplatná (§ 40 ods. 1 OZ). Pôvodný veriteľ mal v prípade akceptácie písomného návrhu žalobcu o poskytnutie úverového rámca písomne žalobcovi oznámiť jeho prijatie, pre uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere je plnenie poskytnutím úverovej karty nepostačujúce. Z vykonaného dokazovania preto súd dospel k záveru, že nebola splnená podmienka písomnej formy predmetnej zmluvy o revolvingovom úvere, pričom písomná forma nebola dodržaná práve z dôvodu absencie prijatia návrhu na jej uzatvorenie zo strany žalovaného, preto súd takúto zmluvy považoval za neplatnú z dôvodu nedodržania písomnej formy. Z vyššie uvedených dôvodov súd následne z dôvodu neplatnosti zmluvy konštatoval, že žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 3.242,-€. Námietku premlčania vznesenú žalovaným považoval za dôvodnú len pokiaľ ide o prijaté platby pred dátumom XX.XX.XXXX, vo zvyšnej časti, t.j. za obdobie od XX.XX.XXXX T. XX.XX.XXXX považoval nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3.242,-€ za dôvodný a uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie.
5. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovaného výzvou zo dňa XX.XX.XXXX na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 973,- € najneskôr v lehote do XX.XX.XXXX. Predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie neuhradil.
6. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného na základe výzvy súdu súd zistil, že záväzok žalobcu vznikol dlhodobým využívaním kreditnej karty (od roku 2002 - 2019). Žalobca si neplnil svoje povinnosti riadne a včas, preto žalovaný vypovedal zmluvu o spotrebiteľskom úvere, o čom informoval žalobcu listom zo dňa XX.XX.XXXX. V dôsledku toho sa úver stal splatný v celom rozsahu. Aj napriek tomu, že žalobca bol zmluvnou stranou, ktorá porušila svoju zmluvnú povinnosť platiť riadne a včas,, žalovaný k vymáhaniu dlžnej čiastky nepristúpil ani prostredníctvom realizácie zrážok zo mzdy a dlžnú čiastku rovnako od žalobcu nevymáhal ani súdnou cestou. Na základe súdneho rozhodnutia sp. zn. XCsp/XX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi plnenie vo výške 3.242,- €, ktorú povinnosť si žalovaný voči žalobcovi splnil plnením zo dňa XX.XX.XXXX.
7. Podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len "kolektívne záujmy spotrebiteľov"). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
8. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Žalobca v konaní jednoznačne preukázal, a to predložením rozsudku Okresného súdu Ž. A. M. sp. zn. XCsp/XX/XXXX-
XXX zo dňa XX.XX.XXXX, že jeho konkrétne práva ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa boli porušené v dôsledku konania žalovaného, čím mu v súlade s § 3 ods. 5 uvedeného zákona vznikol nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Súd sa nestotožňuje s tvrdeniami žalovaného, že za dané porušenie práv žalovaného postačovalo žalobcovi vydanie bezdôvodného obohatenia v rámci konania XCsp/XX/XXXX, nakoľko zákonodarca v uvedenom ustanovení zákona o ochrane spotrebiteľa explicitne uvádza, že spotrebiteľ má právo na primerané finančné zadosťučinenie v prípadoch, keď na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej daným zákonom resp. osobitnými predpismi od toho kto za porušenie práva alebo povinnosti zodpovedá. Vydanie prípadnej škody, či bezdôvodného obohatenia pritom nemá na priznanie finančného zadosťučinenia vplyv. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný porušením svojich povinností vyplývajúcich z ustanovenia § 4 ods. 1 zák. o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvného vzťahu, neuzavrel so žalobcom zmluvu v zákonom predpísanej písomnej forme. Z vyššie uvedených dôvodov bola následne zmluva s poukazom na ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení ku dňu uzatvorenia zmluvy, posúdená súdom ako neplatná a žalovanému bola súdom uložená povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie. Predmetnú vadu spôsobil svojim konaním samotný žalovaný, tým, že neakceptoval písomný návrh žalobcu na poskytnutie úverového rámca a písomne žalobcovi ako spotrebiteľovi neoznámil jeho prijatie. Samotné poskytnutie finančných prostriedkov v prípade, kde zákonodarca vyžaduje písomný právny úkon, nepostačuje, ako to konštatoval vo svojom rozhodnutí prvostupňový súd. Žalobca žalobou podanou v súdnom konaní XCsp/XX/XXXX úspešne uplatnil svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému a preukázal, že žalovaný porušil svoje povinnosti ustanovené zákonom č. 258/2001 Z.z., keď zmluvu so žalobcom neuzavrel v obligatórnej písomnej forme. Z uvedeného dôvodu mal súd za preukázané, že v súlade s vyššie citovanou zákonnou úpravou došlo k porušeniu povinnosti žalovaného, za ktoré porušenie povinnosti zodpovedá samotný žalovaný. Potom v súlade s ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. má spotrebiteľ právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti zodpovedá. V ďalšom sa súd preto zaoberal konkrétnymi skutkovými zisteniami ohľadne rozsahu, intenzity a následkov zásahu žalovaného do práv a oprávnených záujmov žalobcu. Uvedené posúdenie je vecou individuálnych skutkových zistení, s tým, že súd následne na základne svojej úvahy na podklade týchto zistení rozhodne, v akom rozsahu prizná finančné zadosťučinenie, ktoré musí byť primerané k skutkovým zisteniam. Primerané finančné zadosťučinenie predstavuje peňažnú protihodnotu nemajetkovej ujmy, no súčasne nepredstavuje náhradu za uplatnené finančné plnenie alebo prípadnú náhradu škody. Pokiaľ sa jedná o výšku náhrady, pri jej posudzovaní a dôvodnosti je potrebné vychádzať zo satisfakčnej a preventívnej funkcie finančného zadosťučinenia. Účelom satisfakčnej funkcie je optimálne vyváženie a zmiernenie následkov zásahu, ktorou je možné zmierniť dôsledky zásahu. Z prevenčnej funkcie primeraného finančného zadosťučinenia zas vyplýva, že súd predovšetkým zvažuje okolnosti na strane rušiteľa, jeho subjektívnu stránku, najmä príčiny, ktoré viedli rušiteľa k zásahu, jeho intenzitu trvania, možnosť recidívy a pod.. Na druhej strane priznaná náhrada primeraného finančného zadosťučinenia nemôže znamenať neprimerané obohatenie spotrebiteľa. Pri stanovení primeranosti finančného zadosťučinenia súd dospel k záveru, že primeraným, vzhľadom na zistené skutkové okolnosti prípadu, sa súdu javí zadosťučinenie vo výške 100,- €. Súd danú sumu považoval za primeranú s ohľadom na intenzitu v zásahu žalovaného do práva žalobcu ako spotrebiteľa, slabšej zmluvnej strany, ktoré porušenie práva vlastne predstavuje nedodržanie písomnej formy zmluvného vzťahu. Odhliadnuc od uvedeného, súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že aj pokiaľ nebola zmluva o spotrebiteľskom úvere uzatvorená v písomnej forme, zmluvné strany po celú dobu zmluvného vzťahu postupovali v jej zmysle, a to aj s plnením odplaty, či príslušných sankcií, ktoré neboli dojednané v predpísanej forme, a teda boli absolútne neplatné. Žalobca tak za spotrebiteľský úver zaplatil viac, hoci žalovaný nemal právny dôvod od neho plnenie na podklade takto neplatne uzatvoreného zmluvného vzťahu, požadovať. Žalovaný svojim protiprávnym konaním tak neoprávnene zinkasoval od žalobcu finančnú sumu minimálne vo výške 3.242,- €, teda v sume väčšieho rozsahu, ktorú sumu žalobcovi zadržiaval po dlhšie časové obdobie, a dané finančné prostriedky neoprávnene používal, hoci na ne nemal nárok. Žalovaný vydal žalobcovi dané finančné prostriedky na podklade rozhodnutia v konaní XCsp/XX/XXXX, a to dňa XX.XX.XXXX, teda ešte pred právoplatnosťou tohto rozhodnutia (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX a vykonateľnosť dňa XX.XX.XXXX). Súd má preto vzhľadom na výšku predmetnej sumy a obdobie zadržiavania finančných prostriedkov za to, že na reparáciu daného stavu žalobcu nepostačuje, že žalobcovi bola daná suma bezdôvodného obohatenia vydaná v súdnom konaní XCsp/XX/XXXX. Na druhej strane, súd pri stanovovaní výšky finančnej náhrady prihliadol aj na to, že žalobca uvedené splátky úverového vzťahu hradil žalovanému počas trvania zmluvného vzťahu dobrovoľne, a to bez toho, aby mu žalovaný vykonával zrážky zo
mzdy v neprimeranej výške, resp. voči nemu viedol exekúciu, ktorá by predstavovala ďalší vážny zásah do práv žalobcu. Navyše, súd na druhej strane prihliadol na benefity daného zmluvného vzťahu pre žalobcu (využívanie kreditnej karty, prostredníctvom ktorej žalobca voľne čerpal peňažné prostriedky poskytnuté žalovaným počas obdobia rokov 2002 - 2019). Z vyššie uvedených dôvodov súd ustálil výšku primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 100,- €, ktorá spĺňa, podľa názoru súdu satisfakčnú funkciu zadosťučinenia, tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Pokiaľ sa žalobca domáhal vydania finančného zadosťučinenia vo výške 973,- €, súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamietol. Súd len záverom k výhradám žalovaného v tom smere, že predmetná zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, a preto nedošlo k porušeniu žiadnych práv spotrebiteľa, dodáva, že zákonodarca nespája porušenie práv spotrebiteľa v zmysle ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa len s konštatovaním existencie neprijateľných zmluvných podmienok v zmluvnom vzťahu, avšak s akýmkoľvek porušením práv a povinností ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pokiaľ súd konštatoval porušenie ustanovení osobitného predpisu, a to zák. č. 258/2001 Z.z. v nedodržaní písomnej formy zmluvného vzťahu, je nutné prisvedčiť žalobcovi, že došlo k porušeniu práv spotrebiteľa, a teda v súlade s vyššie uvedeným ustanovením zákona aj k vzniku nároku na vydanie primeraného finančného zadosťučinenia. 9. Súd zamietol žalobu aj v časti, v ktorej sa žalobca domáhal priznania úroku z omeškania zo sumy finančného zadosťučinenia, a to odo dňa márneho uplynutia lehoty na plnenie poskytnutej vo výzve na vydanie bezdôvodného obohatenia. V danom smere súd poukazuje na to, že povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba splnenia; až uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa dlžník dostáva do omeškania. Súd v danom smere poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky - rozsudok z 24. júna 1998, sp. zn. 1 Co 15/97, ktorý bol uverejnený Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, zošit 3, pod por. č. 45/2000, už judikoval, že povinnosť zaplatiť náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom je určená doba plnenia, až uplynutím takto určenej lehoty splnenia sa dlžník dostáva do omeškania.
10. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal úspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania. Aj keď žalobca v súdnom konaní uplatňoval právo na finančné zadosťučinenie vo vyššej výške, z ktorého dôvodu mu nárok bol v časti zamietnutý, súd žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania, keďže v danom prípade výška finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu (ako už bolo konštatované vyššie).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie.