Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11Er-4909-2006.pdf
PDF · 84.63 KB
Case nature
Subarea
11Er/4909/2006
Uznesenie
Okresný súd Zvolen vo veci exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jánom Debnárom, Exekútorský úrad so sídlom Krné 84, 962 12 Detva, pod sp. zn. EX 746/2006 proti povinnému: P. W., A.. XX.XX.XXXX, W. X.E. XXX, T., v prospech oprávneného: U.. N. E. W., A.. XX.XX.XXXX, W. X. XXXX/XX, W. G., o uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 172,61 Eur zameškaného výživného a 43,15 Eur mesačne bežného výživného, takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdny exekútor m á p r á v o na náhradu trov exekúcie vo výške 53,86 Eur.
III. Súd upravuje účtovné oddelenie tunajšieho súdu, aby v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti prvého výroku tohto uznesenia vyplatilo súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 53,86 Eur z rozpočtových prostriedkov súdu.
IV. Súd n e m á p r á v o na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen poveril dňa 20.11.2006 súdneho exekútora JUDr. Jána Debnára vykonaním exekúcie proti povinnému v prospech oprávnenej vymožením zameškaného výživného vo výške 5.200,- Sk (172,61 Eur) a bežného výživného vo výške 1.300,- Sk (43,15 Eur) mesačne od 1.10.2006, a to na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 11P/521/2006-252 zo dňa 3.3.2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 16CoP/34/2006-269 zo dňa 20.7.2006 a návrhu oprávnenej na vykonanie exekúcie zo dňa 6.10.2006.
2. Dňa 2.4.2012 bolo súdu doručené podanie povinného označené ako „Odvolanie proti exekúcii č. 746/2006“, z ktorého vyplýva, že povinný žiada zastaviť exekúciu, nakoľko na základe trestného oznámenia vo veci zanedbania povinnej výživy zaplatil zameškané výživné k rukám matky oprávnenej. Súd si vyžiadal stanovisko už plnoletej oprávnenej, ktorá uviedla, že všetky záznamy o úhradách sa nachádzajú v spise súdneho exekútora, ktorému boli odovzdané.
3. Z predloženého spisu súdneho exekútora bolo zistené nasledovné: Dňa 9.10.2006 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Žiadosťou zo dňa 31.10.2006 požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 30.11.2006 oznámila oprávnená súdnemu exekútorovi úhradu zameškaného výživného vo výške 5.500,- Sk (182,57 Eur). Dňa 7.12.2006 bolo súdnemu exekútorovi doručené poverenie na vykonanie exekúcie. Dňa 27.12.2006 doručil súdny exekútor povinnému upovedomenie o začatí exekúcie. Dňa 23.11.2007 oznámila oprávnená súdnemu exekútorovi, že povinný uhradil zameškané aj bežné výživné v celom rozsahu. Súdny exekútor vydal príkaz na začatie exekúcie a exekučný príkaz na zrážky zo mzdy pre vymoženie trov exekúcie vo výške 2.142,- Sk (71,10 Eur). Dňa 2.4.2008 požiadal súdny exekútor súd o preddavok na trovy exekúcie.
Uznesením č. k. 11Er/4909/2006-11 zo dňa 9.4.2008 mu bol priznaný preddavok na trovy exekúcie vo výške 1.500,- Sk (49,79 Eur). Preddavok mu bol vyplatený dňa 27.10.2008.
4. Dňa 14.06.2008 nadobudla oprávnená plnoletosť. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 9C/149/2009-52 zo dňa 17.12.2009 bol zmenený exekučný titul tak, že povinný bol od 1.9.2009 povinný platiť oprávnenej výživné vo výške 100 Eur mesačne. Dňa 13.8.2010 vydal súdny exekútor upovedomenie o vykonaní exekúcie odobratím vodičského preukazu povinného. Dňa 11.9.2010 oznámila oprávnená súdnemu exekútorovi, že aktuálny dlh povinného na výživnom voči nej predstavuje 1.558,90 Eur (zameškané výživné za obdobie od marca 2009 do septembra 2010). Dňa 21.10.2010 vydal súdny exekútor exekučný príkaz na zadržanie vodičského preukazu povinného. Exekučný príkaz sa nepodarilo vykonať, nakoľko povinný sa dlhodobo nezdržiaval v mieste svojho bydliska. Dňa 4.5.2011 oznámila a zdokladovala matka oprávnenej úhrady vo výške 1.158,90 Eur a žiadala exekúciu zastaviť, hoci už oprávnenú v tom čase nezastupovala. Dňa 18.5.2011 vyzval súdny exekútor povinného na úhradu trov exekúcie vo výške 616,21 Eur. Následne dňa 15.3.2012 vydal exekučný príkaz na zrážky zo mzdy na trovy exekúcie vo výške 616,21 Eur.
5. Dňa 7.4.2012 bolo súdnemu exekútorovi doručené vyššie uvedené podanie povinného označené ako „Odvolanie proti exekúcii č. 746/2006-26“, ktoré bolo následne preposlané súdu na rozhodnutie. K podaniu povinného sa dňa 9.5.2012 vyjadrila matka oprávnenej, hoci už v tom čase nebola zákonnou zástupkyňou oprávnenej. Podľa záznamov súdneho exekútora ku dňu 15.6.2012 dlhoval povinný na výživnom 200 Eur. Dňa 15.8.2012 bolo súdnemu exekútorovi oznámené, že exekučný príkaz na vykonanie zrážok zo mzdy už nie je možné vykonať, nakoľko povinný už u adresovaného zamestnávateľa nepracuje.
6. Dňa 7.11.2012 oznámila matka oprávnenej súdnemu exekútorovi, že dlžné výživné predstavuje 500 Eur. Dňa 27.11.2012 súdnemu exekútorovi oznámila, že dlžné výživné bolo uhradené. Následne súdny exekútor zisťoval príjmy povinného a zistil, že povinný od posledného zamestnanie nemá žiadne príjmy.
7. Dňa 14.11.2014 oznámila matka oprávnenej súdnemu exekútorovi, že povinný uhradil ku dňu 31.7.2014 bežné a aj dlžné výživné priamo oprávnenej N. W., ktorá ukončila štúdium na vysokej škole a dňa X.X.XXXX nastúpila do zamestnania. Napriek vykonanej úhrade bežného a dlžného výživného má za to, že trovy exekúcie má povinnosť uhradiť povinný. Súdny exekútor opätovne zisťoval príjmy povinného, pričom zistil, že povinný bol zamestnaný od 27.10.2014 do 16.11.2014 Od tohto dátumu už žiadny iný majetok ani príjmy zisťované neboli.
8. Podľa § 243h ods. 1 zákona. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
9. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len ako „EP“), súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 10. Zo spisu súdneho exekútora vyplýva, že povinný od začiatku exekúcie hradil výživné k rukám zákonnej zástupkyne oprávnenej. Hoci sa v spise súdneho exekútora nenachádzajú doklady o všetkých úhradách, na základe vyjadrenia matky oprávnenej zo dňa 14.11.2014 je možné považovať za nesporné, že pohľadávka oprávnenej voči povinnému bola uhradená až do 31.7.2014. Matka oprávnenej uviedla, že od 1.9.2014 je oprávnená zamestnaná, z čoho možno dedukovať, že je schopná sa samostatne živiť. Keďže však otázku zániku vyživovacej povinnosti si nemôže posúdiť exekučný súd (viď rozhodnutie publikované pod č. R 53/1971), súd nemohol zastaviť exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. f) EP.
11. Súd však zo spisu súdneho exekútora a následným zisťovaním aktuálnych majetkových pomerov povinného zistil, že povinný už dlhú dobu nevlastní žiadny exekvovateľný majetok, nemá žiadne úspory na účtoch a jeho príjem minimálne presahuje výšku životného minima, pričom pri odpočítaní základnej sumy, ktorú nie je možné zraziť z príjmu podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z. z. a rozsahu zrážok podľa § 69 a nasl. EP je možné konštatovať, že príjem povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. S ohľadom na dlhý čas, po ktorý sa nepodarilo súdnemu exekútorovi vymôcť ani časť trov exekúcie, je možné konštatovať, že povinný je dlhodobo nemajetný. Ďalšími úkonmi súdneho exekútora by dochádzalo k zbytočnému navyšovaniu trov exekúcie, ktoré v konečnom dôsledku hradí štát. Takého
konanie považuje súd za neefektívne a nehospodárne. S ohľadom na tieto skutočnosti potom exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP.
12. Podľa § 200 ods. 5 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
14. Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
15. Podľa § 30 vyhlášky MS SR č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
16. Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, účinnej do 31.3.2017 (ďalej len „vyhláška“), v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
17. Podľa znenia § 14 ods. 1 vyhlášky, účinného do 30.4.2008, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
18. Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky účinnej pred 30.4.2008 základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 Eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
19. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky účinnej pred 30.4.2008 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 Eur).
20. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
21. Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
22. Podľa § 4 vyhlášky základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16). Ak však ide o exekúciu na podklade exekučného titulu, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora je trojročné plnenie.
23. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
24. Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
25. Súdny exekútor si uplatnil odmenu vo výške 46,48 Eur za 7 začatých hodín exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 2 vyhlášky a odmenu vo výške 16,60 Eur za 5 úkonov exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 3 vyhlášky. Hoci je možné konštatovať, že pohľadávka oprávnenej bola vymožená (bola uhradená po začatí exekúcie) a súdny exekútor mal nárok na odmenu z tejto vymoženej sumy, keďže si uplatnil odmenu iba vo výške 63,08 Eur, súd mu takto uplatnenú odmenu priznal. Vyúčtované úkony súdneho exekútora mal z jeho spisu za preukázané. Rovnako mu uznal hotové výdavky vo výške 23,29 Eur, ktoré mal z predloženého spisu preukázané (28 x poštovné). Keďže je súdny exekútor platiteľom DPH, vznikol mu nárok na DPH z odmeny a náhrad vo výške 17,28 Eur.
26. Dňa 27.10.2008 bol súdnemu exekútorovi vyplatený preddavok na trovy exekúcie vo výške 49,79 Eur. S ohľadom na tento preddavok súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie vo výške 53,86 Eur, ktoré mu podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku nahradí súd, ktorý nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Poučenie:
Proti prvému výroku tohto uznesenia je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Proti druhému, tretiemu a štvrtému výroku tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.