Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11CoP-327-2019.pdf
PDF · 129.52 KB
Case nature
Area
Subarea
11CoP/327/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa : U. S., nar. XX.XX.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova č. 7/A, Bratislava, dieťa rodičov : matka M. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, C., zastúpenej: AK PG s.r.o., IČO: 36 866 911, so sídlom Vápenná 7, Bratislava a otec U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXXX, o zvýšenie výživného, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 05.06.2019, č.k. 27P/170/2018-157, jednomyseľne takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa m e n í tak, že otec je povinný od 10.10.2018 platiť výživné na maloletého U. S., nar. XX.XX.XXXX vo výške 200 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Zročné výživné za obdobie od 10.10.2018 do 18.05.2021 na maloletého U. S., nar. XX.XX.XXXX v sume 633 eur je otec povinný zaplatiť matke, do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo zvyšku sa návrh matky z a m i e t a. Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 21.9.2017, č.k. 27P/220/2016-110, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 9.10.2018, č.k. 11CoP/19/2018-180, v časti týkajúcej sa výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletého. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
V napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie zamietol návrh matky doručený súdu dňa 21.11.2018 na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa na sumu 350 eur mesačne, počnúc dňom 1.9.2018 (výrok I.) a s použitím § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „ C.m.p.“) rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok II.). 2. Rozhodnutie právne odôvodnil § 62 ods.1,2,4, § 75 ods.1, § 76 ods.1, § 77 ods.1, § 78 ods.1,3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „Zákon o rodine“) , keď po vykonanom dokazovaní zistil, že Okresný súd Bratislava II, rozsudkom, zo dňa 21.09.2017, č. k. 27P/220/2016-110, rozviedol manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, maloletého U. nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletého sú oprávnení obaja rodičia, styk otca s maloletým U. neupravil a otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške 200 eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc doručením rozsudku. Na odvolanie otca, Krajský súd v Bratislave, rozsudkom, č. k. 11CoP/19/2018-180, zo dňa 09.10.2018, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca zmenil tak, že otca zaviazal povinnosťou platiť výživné na maloletého U., nar. XX.XX.XXXX vo výške 180 eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku. V posudzovanej veci matka v daňovom priznaní za rok 2018 deklarovala základ dane vo výške 2 250,60 eur, za rok 2016 bol jej základ dane 2 819,80 eur čo znamená
síce zmenu príjmu, ale nie výraznú. Zmena na strane matky maloletého je v tom, že nežije sama ako pri pôvodnej úprave výživného, ale s priateľom, s ktorým má v podielovom spoluvlastníctve byt v S. C., ktorý nadobudli v apríli v roku 2018 (ešte pred rozhodnutím o odvolaní otca proti poslednému súdnemu rozhodnutiu), na byt čerpajú hypotekárny úver s mesačnou splátkou matky vo výške 240 eur a náklady na vedenie domácnosti si v súčasnosti delia. Otec maloletého v čase pôvodného určenia výživného deklaroval svoj príjem vo výške 760 eur, v súčasnosti jeho zárobok predstavuje cca 1 000 eur mesačne, nadobudol nehnuteľnosť (rodinný dom v D.), na ktorý čerpá hypotekárny úver, ktorý spláca v pravidelných mesačných splátkach po 580 eur. 3. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že matka podala návrh na zvýšenie výživného dňa 21.11.2018, teda necelý mesiac po právoplatnosti posledného rozhodnutia o určení výživného. Pri pôvodnej úprave výživného (v čase rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II ) maloletý U. navštevoval materskú školu, avšak ku dňu rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave (09.10.2018) navštevoval od septembra 2018 základnú školu , o čom mal odvolací súd vedomosť a napriek tomu znížil výživné určené súdom prvej inštancie z 200 eur na 180 eur. Navyše, podľa popisu výdavkov dieťaťa v predchádzajúcom súdnom konaní a v súčasnosti, podľa názoru súdu prvej inštancie nedošlo k vzniku nových výdavkov, ktoré by odôvodňovali zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca. Rovnako ako v roku 2018 (v čase určenia výživného Krajským súdom v Bratislave) mal maloletý bežné výdavky vzhľadom na svoj vek, stravu, oblečenie, obuv, hygienu, výdavky v škole ako aj voľnočasové aktivity. Z existencie takmer rovnakých výdavkov bolo určené výživné sumou 180 eur v súlade so zákonom a v záujme dieťaťa na zabezpečenie jeho potrieb, ktoré sa od poslednej úpravy nezmenili. Na základe uvedeného nemal súd prvej inštancie za preukázané, že od poslednej úpravy výživného vykonanej rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, č. k. 11CoP/19/2018-180, zo dňa 09.10.2018, (ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.10.2018), došlo k takej podstatnej zmene pomerov na strane účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. V tejto súvislosti poukázal na platnú judikatúru, podľa ktorej pri zmene výšky výživného musí byť preukázaná podstatná zmena pomerov, pretože v opačnom prípade by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného rozhodnutia. 4. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka maloletého navrhujúc, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a jej návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca od 01.09.2018 vyhovel. Uviedla, že základnou a kľúčovou otázkou pri hodnotení opodstatnenosti odvolania je poúdenie momentu, kedy bol naposledy zistený skutkový stav, z ktorého sa vychádzalo pri určovaní výšky výživného na maloletého rozsudkom Krajského súdu v Bratislave. Poukazujúc na § 383 C.s.p. a na to, že odvolací súd pri poslednom súdnom rozhodnutí nedoplnil a ani nezopakoval dokazovanie mal za zrejmé, že odvolací súd vychádzal zo stavu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie (21.09.2017) na základe čoho tvrdenie súdu prvej inštancie o tom, že odvolací súd vychádzal zo stavu ku dňu 09.10.201 nestojí na právnom základe a tento najvýznamnejší dôvod vedúci súd prvej inštancie k zamietnutiu návrhu matky na zvýšenie výživného nemôže obstáť. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní opomenul, že maloletý začal navštevovať základnú školu, príjem otca sa zvýšil na sumu cca 1 000 eur mesačne a otec si kúpil nehnuteľnosť (rodinný dom s 6 árovým pozemkom), na ktorý čerpá hypotekárny úver, (ktorého výšku otec nepreukázal) mesačnou splátkou 580 eur mesačne, pričom výživné má prednosť pred splátkou hypotekárneho úveru. Náklady matky vynakladané na opodstatnené potreby maloletého dieťaťa sa od 21.09.2017 dramaticky zvýšili a tieto v konaní matka aj riadne preukázala. 5. Otec v písomnom vyjadrení nesúhlasil s odvolaním matky a poukázal na to, že z ustálenej rozhodovacej praxe Okresného súdu Bratislava II, ako i ostatných súdov v Bratislave je možné konštatovať, že výživné vo výške 180 eur mesačne predstavuje skôr hornú hranicu priznávaného výživného a v danej veci nie je dôvod na jeho úpravu. Po tom, čo nadobudol nehnuteľnosť a vyriešil si otázku bývania, podal na súde návrh na úpravu jeho styku so synom. Náklady na dieťa v porovnateľnom veku nemôžu byť vo výške 700 eur mesačne a matka (ako aj väčšina obyvateľov Slovenska) by si pri takýchto nákladoch nemohla dovoliť mať a vychovávať dieťa. 6. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu matky uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia prezentovaného na pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 05.06.2019, kde navrhol zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca na maloletého na sumu 250 eur mesačne. 7. Matka v následnom písomnom podaní uviedla, že aj keď by bol príjem otca cca 950 eur mesačne, v porovnaní so zárobkom v konaní o určení pôvodného výživného si významne prilepšil. Pokiaľ otec udáva, že náklady na maloletého boli v auguste 2019 rozdelené medzi rodičov (z dôvodu takmer rovnomernej starostlivosti rodičov o maloletého) nemyslí na to, že maloletému je nutné zabezpečiť potreby v každej sfére jeho života, vrátane potrieb do školy, ktoré mu zabezpečovala už v daný mesiac.
Návrh na úpravu styku podal otec účelovo len kvôli konaniu o určenie výživného, aby mohol predložiť dôkaz, že sa o dieťa stará. 8. Otec v písomnom vyjadrení zo dňa 08.10.2019 konštatoval, že výživné na dieťa je určené v sume postačujúcej potrebám dieťaťa a majetkovým pomerom oboch rodičov. Matka síce tvrdí, že nie je schopný splácať svoju hypotéku v sume 580 eur mesačne ale zároveň požaduje, aby súd zdvojnásobil výšku príspevku na výživu a výchovu dieťaťa. výživného. 9. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65 a § 66 C.m.p., keď nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, s nariadením odvolacieho pojednávania, na ktorom zopakoval a doplnil dokazovanie (§ 378 ods. 1, 385 ods. 1,2 C.s.p., § 35, § 36, § 37 C.m.p.) a dospel k nasledujúcim záverom. 10. Podľa § 2 ods. 1 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. 11. Ako prvoradé odvolací súd konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady, týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods.1 C.m.p., § 380 ods. 2 C.s.p.). 12. Predmetné konanie bolo začaté na základe návrhu matky, doručeného súdu prvej inštancie dňa 21.11.2018, ktorým sa domáhala s účinnosťou od 01.09.2018 zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletému U. S., nar. XX.XX.XXXX na sumu 350 eur mesačne. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí tento návrh matky zamietol dôvodiac jednak neexistenciou podstatnej zmeny pomerov na strane rodičov a ďalej tým, že matka podala návrh na zvýšenie výživného dňa 21.11.2018 (necelý mesiac po právoplatnosti posledného rozhodnutia o určení výživného), keď rovnako ako v roku 2018 (v čase určenia výživného Krajským súdom v Bratislave) mal maloletý bežné výdavky vzhľadom na svoj vek, stravu, oblečenie, obuv, hygienu, výdavky v škole ako aj voľnočasové aktivity a z existencie takmer rovnakých výdavkov bolo určené výživné sumou 180 eur v súlade so zákonom a v záujme dieťaťa na zabezpečenie jeho potrieb, ktoré sa od poslednej úpravy nezmenili. 13. V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplýva, že Okresný súd Bratislava II, rozsudkom zo dňa 21.09.2017, č.k. 27P/220/2016-110, rozviedol manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, maloletého U. nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletého sú oprávnení obaja rodičia, styk otca s maloletým U. neupravil a otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške 200 eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc doručením rozsudku. Po odvolaní otca Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 11CoP/19/2018-180 zo dňa 09.10.2018 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa vyživovacej povinnosti otca zmenil tak, že otca zaviazal povinnosťou platiť výživné na maloletého U., nar. XX.XX.XXXX vo výške 180 eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku (uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 24.10.2018). 14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 16. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 17. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. 19. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 20. Ustanovenie § 230 C.s.p. určuje, že ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Ustanovenie § 121 C.m.p. upravuje možnosť zmeny rozsudku vo veciach (o.i.) výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých, a to aj bez návrhu. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci znova rozhodnúť je zmena pomerov. Znamená to, že okolnosti, z ktorých súd vychádzal v čase vyhlásenia posledného rozhodnutia sa zmenili v takej miere, že sa závažnejším
spôsobom prejavujú v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená okolnosťami na strane oprávnenej, alebo povinnej osoby, pričom prejaviť sa môže aj objektívne vývojom životných nákladov. Zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď preukázateľne k zmene pomerov došlo. 21. Predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je základnou a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie opodstatnenosti nároku osoby, dožadujúcej sa návrhom úpravy výživného. Za zmenu pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pri posudzovaní zmenených pomerov je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia. 22. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd v konaní o úpravu výživného nemôže skúmať správnosť pôvodného rozsudku, (ktorého výrokom sú účastníci a aj súd v zmysle § 228, § 230 C.s.p. viazaní), ale musí sa dôsledne zaoberať otázkou, či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie v budúcnosti splatného výživného. Zmenu pomerov v zmysle ust. § 121 C.m.p., § 78 ods.1 Zákona o rodine je treba definovať ako stav odlišný od stavu, ktorý bol rozhodujúci pri predchádzajúcom rozhodovaní. Zmena rozsudku v zmysle citovaných ustanovení nie je možná spätne bez obmedzenia, teda aj za obdobie pred vyhlásením pozmeňovaného rozsudku ( R 2/1985). V prejednávanej veci bolo preto podstatným ustálenie, aký skutkový stav bol rozhodujúci pre súd pri predchádzajúcom rozhodnutí o výške vyživovacej povinnosti otca, či stav existujúci v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu matky bol odlišný a či sa prejavil v pomeroch účastníkov konania v miere potrebnej pre možné použitie ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine. Súd prvej inštancie sa tomuto posúdeniu v napadnutom rozhodnutí dôsledne nevenoval a následne dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a aj nesprávnym právnym záverom. 23. Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 21.09.2017, č.k. 27P/220/2016-110, ktorým rozviedol manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, maloletého U., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že zastupovať a spravovať majetok maloletého sú oprávnení obaja rodičia, styk otca s maloletým U. neupravil a otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého vo výške 200 eur mesačne, vždy k 15. dňu v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc doručením rozsudku vyplýva, že pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzal konajúci súd z pomerov v tom čase aktuálne existujúcich a strane oboch rodičov. Matka podľa jej tvrdenia v danom čase dosahovala príjem 600 -700 eur mesačne, hradila nájomné vo výške 580 eur, 242 eur za prenájom nechtového salóna, 22 eur preddavky do poisťovní, 70 eur telefón, 150 eur materiál na prácu, 20 eur škôlka, 10 eur ZRPŠ, 30 eur strava v škôlke, 16 eur krúžky, 400 eur strava, 60 eur drogéria, 75 eur oblečenie, 100 eur voľnočasové aktivity, 50 eur doprava, 40 eur lieky pre maloletého počas sezóny (maloletý bol alergikom). Otec bol v danom čase zamestnaný v gastre, kde dosahoval príjem 360 eur mesačne, na sprepitnom udával 300 eur a sumu 100 eur na akciách, ktoré boli priemerne jedenkrát v mesiaci, v danom čase býval v byte spolu s rodičmi, mal výdavky na bývanie vo výške 250 -300 eur mesačne, 30 eur telefón a 160 eur na motorové vozidlo. Súd prvej inštancie uviedol, že určené výživné (200 eur) je v možnostiach a schopnostiach otca platiť, keď podľa jeho názoru otec dostatočne nevyužíval svoj potenciál a nevyvíjal dostatočné úsilie, aby si našiel na trhu práce vhodné povolanie so stabilným príjmom. 24. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 09.10.2018, č.k. 11CoP/19/2018-180, ktorým bol na odvolanie otca bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1 C.s.p.) a s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C.s.p. zmenený rozsudok Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 21.09.2017, č.k. 27P/220/2016-110, v časti vyživovacej povinnosti otca a otcovi bola počnúc právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva uložená povinnosť platiť výživné na maloletého U. S., nar. XX.XX.XXXX vo výške 180 eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky vyplýva, že dôvodom na zmenu výšky vyživovacej povinnosti otca bola úvaha odvolacieho súdu, ktorý pri akceptovaní skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, s prihliadnutím na vek a potreby maloletého U. a schopnosti a možnosti otca, považoval za primeranú výšku výživného na maloletého sumu 180 eur mesačne. Na otcom v odvolacom konaní oznámené zaradenie do evidencie nezamestnaných dňom 08.01.2018 neprihliadol konštatujúc, že je povinnosťou otca nájsť si prácu
a zabezpečiť pravidelný príjem, keď jeho zákonnou povinnosťou je prispievať na výživu maloletého dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť. 25. Vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu rozhodujúceho pre súd pri predchádzajúcom rozhodnutí o výške vyživovacej povinnosti otca, sa odvolací súd následne zaoberal tým, či stav existujúci v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o návrhu matky na zvýšenie výživného a aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu o odvolaní matky proti zamietajúcemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie bol odlišný v miere potrebnej pre možné použitie ust. § 78 ods.1 Zákona o rodine. 26. Odvolací súd v priebehu odvolacieho konania zopakovaným a doplneným dokazovaním (daňových priznaní matky za rok 2019, 2020 a dokladov o vyplatených príspevkoch - Opatrenia 4A, Zmluvy o úvere na bývanie č. XXXXXX, Listu vlastníctva č. XXXX kat. územia D., mzdových listov otca za roky 2018 až 2021, Zmluvy o splátkovom úvere z 05.04.2019, oboznámením sa s obsahom rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 21.9.2017, č.k. 27P/220/2016-110, rozsudku Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 9.10.2018, č.k. 11 CoP/19/2018-180, rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 24.06.2020, č.k. 49P/115/2019-172, matkou doložených dokladov o nákladoch vynakladaných na potreby maloletého, ako aj oboznámením s ostatným obsahom spisu) zistil, že otec má dosiahnuté stredoškolské vzdelanie ako letecký mechanik, spoločne s partnerkou dňa 05.04.2019 uzavreli so Slovenskou sporiteľňou, a.s. Zmluvu o splátkovom úvere (úver na bývanie), na základe ktorej bol dlžníkom poskytnutý úver na bývanie vo výške 170 000 eur, s mesačnou splátkou 579,60 eur mesačne ; v čase rozhodovania odvolacieho súdu splátka predstavuje sumu 544 eur. Z Listu vlastníctva č. XXXX, okres M. K., kat. územie D. vyplýva, že otec je výlučným vlastníkom nehnuteľností: záhrady o výmere 318 m2, ostatnej plochy o výmere 105 m2, zastavanej plochy o výmere 132 m2 a rodinného domu súp. č. XXXX, ktoré nadobudol Kúpnou zmluvou V XXXX/XX, ktorej vklad bol povolený dňa 02.07.2019, č.z. 1118/19. Otec k 01.04.2018 uzatvoril pracovný pomer so spol. Volkswagen Slovakia, a.s. kde dosiahol od 4/2018 do 12/2018 priemerný príjem 1 007 eur netto, za rok 2019 1 192 eur netto, za rok 2020 1 213 eur netto a za rok 2021 (od 1/2021 do 3/2021) 1064 eur netto. 27. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že matka má dosiahnuté úplné stredoškolské vzdelanie, od 1.9.2014 podniká ako fyzická osoba na základe živnostenského oprávnenia v odbore manikúra, podľa daňových priznaní v roku rok 2016 dosiahla z tejto činnosti príjem 3 590 a vynaložila výdavky 770 eur, v roku 2018 dosiahla príjem 2 889 eur a vynaložila výdavky 638,40 eur, v roku 2019 dosiahla príjem 3 511 eur a vynaložila výdavky 801 eur, v roku 2020 dosiahla príjem 3 732,50 eur a vynaložila výdavky 3 015,36 eur, jej príjem za tento rok bol podľa doložených dokladov a tvrdenia matky, vrátane vyplatených príspevkov na základe Opatrenia 4A vo výške 4 507,50 eur a za obdobie 1 - 3/2021 boli matke vyplatené príspevky na základe Opatrenia 4A vo výške 2 055 eur. Matka sa od posledného súdneho rozhodnutia stala podielovou spoluvlastníčkou 4 izb. bytu v S. C., na ktorý im bol so súčasným partnerom poskytnutý hypotekárny úver vo výške 128 917 eur s mesačnými splátkami 415,54 eur. 28. Maloletý je od 01.09.2018 žiakom I. stupňa Základnej školy na M. ulici v C., je alergik, v návrhu na začatie konania matka uviedla mesačné výdavky na dieťa v celkovej sume 800 eur - strava v škole 30 eur, strava v domácnosti 205 eur, lekárska starostlivosť 30 eur (lieky na alergiu, vitamíny), škola ZRPŠ 13 eur, nábytok do detskej izby 106,50 eur, školské potreby 27,50 eur, krúžok hip-hop 12 eur, knihy do školy 4 eura, triedny fond 13 eur, letné tábory a škola v prírode 30 eur, družina 16,38 eur, oblečenie 83,30 eur, obuv 54 eur, hračky 15 eur, kultúra 20 eur a náklady na bývanie. V priebehu odvolacieho konania matka špecifikovala náklady na maloletého v celkovej výške 834,44 eur pozostávajúce z nákladov na bývanie 162,50 eur, 11,50 eur elektrina , 8,50 eur RTVS, 200 eur strava v domácnosti, 30 eur strava mimo domácnosti, 15 eur strava v škole , 20 eur hygienické potreby a drogéria, 15 eur vitamíny, 12,50 imunoglukan, 10 eur potreby počas pandémie, 80 eur cestovné výdavky (škola), 60 eur voľný čas, 40 eur krúžky, papiernictvo, hračky , potreby do školy, 16,67 eur Vianoce, sviatky, darčeky, oslava, 25 eur dovolenky, 7,50 eur imunoalergológ, 6,66 eur zubár, 14,53 družina, 10 eur kaderník, 20 eur vreckové, 8 eur kredit do telefónu, 10 eur triedny fond. 29. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 24.06.2020, č.k. 49P/115/2019-172, bola schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej je otec oprávnený sa stretávať s maloletým U., nar. XX.XX.XXXX každý párny kalendárny týždeň od piatka od 11,30 hod. do nedele do 16,00 hod., počas Veľkonočných sviatkov a prázdnin každý nepárny kalendárny rok od štvrtka od 9,00 hod. do soboty 19,00 hod. a každý párny kalendárny rok od soboty od 19,00 hod. do utorka do 16,00 hod., počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 06.07. od 9,00 hod. do 19.07. do 19,00 hod., posledný nepárny kalendárny týždeň v júli od piatka od 9,00 hod. do nedele do 19,00hod. a od 15.08. od 9,00 hod. do 21.08. do 19,00 hod. a podľa dohodnutej úpravy aj počas vianočných prázdnin s tým, že miestom prevzatia a odovzdania dieťaťa počas školského roka je školské zariadenie, ktoré maloletý aktuálne navštevuje a miestom odovzdania je miesto bydliska maloletého dieťaťa, určené dohodou rodičov.
30. Matka v priebehu odvolacieho pojednávania v zhode s predloženou písomnou špecifikáciu deklarovala výdavky maloletého a uviedla, že v spoločnej domácnosti žije s partnerom, jej príjmy sú také, aké si vykazuje v daňových priznaniach a finančne jej pomáha partner. 31. Otec v priebehu odvolacieho pojednávania uviedol, že v rodinnom dome býva spoločne s partnerkou, maloletému v čase, kedy je u neho kupuje oblečenie, darčeky a knižky, v lete roku 2020 bol maloletý u neho v rozsahu 3 týždňov, trávi s ním letné dovolenky, kedy zvyčajne chodievajú do Tatier na chatu rodinnej známej. 32. Kolízny opatrovník v priebehu odvolacieho pojednávania uviedol, že za primerané zvýšenie výživného považuje sumu 200 eur mesačne. V čase predchádzajúceho konania vykonali šetrenie v domácnosti otca, ktorý má pre maloletého štandardne zariadenú detskú izbu. 33. Berúc v úvahu výsledky vykonaného dokazovania dospel odvolací súd k záveru, že na strane maloletého nastala zmena pomerov od 01.09.2018 nástupom dieťaťa do 1. ročníka základnej školy. Pokiaľ však ide o skladbu výdavkov na maloleté dieťa prezentovaných matkou (v súčasnosti je maloletý U. žiakom 3. ročníka základnej školy), odvolací súd nezistil v porovnaní s nákladmi prezentovanými matkou a zohľadnenými súdmi pri poslednom súdnom rozhodnutí jej podstatnú zmenu, keďže sa stále jedná o bežné potreby maloletého súvisiace s bývaním, ošatením, stravou, zdravotnou starostlivosťou (maloletý U. bol alergikom aj v čase posledného súdneho rozhodnutia a nemá ďalšie iné zdravotné problémy), školskou a mimoškolskou činnosťou, keď maloletý mal v čase posledného súdneho rozhodnutia porovnateľné náklady súvisiace s dochádzkou do materskej školy a krúžkami (v čase posledného súdneho rozhodnutia navštevoval krúžok tvorivé ručičky a anglického jazyka a kone) ako má v súčasnosti so školskou dochádzkou a v konaní nebolo zistené, že by sa maloletý aktívne venoval záujmovej činnosti, vyžadujúcej si osobitné náklady (napr. športu a pod.). 34. Zmenu pomerov odvolací súd konštatuje na strane oboch rodičov maloletého dieťaťa, ktorí sa stali vlastníkmi nehnuteľností, v ktorých v súčasnosti spoločne s partnermi bývajú (otec sa stal výlučným vlastníkom rodinného domu a záhrady v D. a matka podielovou spoluvlastníčkou 4 izb. bytu v S. C.), na ktorých obstaranie sa (spoločne so súčasnými partnermi) zaťažili úvermi (otec v hodnote 170 000 eur, matka v hodnote 128 917 eur). Na strane oboch rodičov konštatuje v porovnaní s pomermi rodičov v čase posledného súdneho rozhodnutia pozitívnu zmenu aj v ich finančných pomeroch - otec v riadnom pracovnom pomere v spoločnosti Volkswagen, a.s. od 01.04.2018 dosahuje pravidelný priemerný čistý mesačný príjem pohybujúci sa vo výške od 1 007 eur za rok 2018 do sumy 1 213 eur za rok 2020, vrátane platov naviac a odmien, matka vykonávajúca činnosť na základe živnostenského oprávnenia (manikúra) dosiahla v roku 2018 príjem 2 889 eur, v roku 2019 3 511 eur, v roku 2020 4 507,50 eur (aj s príspevkami na základe Opatrenia 4A vo výške 4 507,50 eur) a za obdobie 1 - 3/2021 vo výške 2 055 eur (matka pred odvolacím súdom uviedla, že, jej príjmy sú také, aké si vykazuje v daňových priznaniach a pokiaľ v predchádzajúcom súdnom konaní uviedla vyššiu výšku príjmov, v tom čase mala k dispozícii financie, ktoré zdedila). Na strane oboch rodičov konštatuje zmenu v skladbe a výške výdavkov súvisiacich s bývaním - náklady otca v súčasnosti predstavujú 544 eur úver, 160 eur elektrika, 30 eur voda, 70 eur za balík telefón, internet a TV (v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia býval u rodičov, ktorým v súvislosti s bývaním uhrádzal sumu 100 eur mesačne), náklady matky predstavujú 110 eur poplatky správcovi, 213 eur úver, 23 eur elektrina, 2,35 eur RTVS (matka v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia bývala spoločne s maloletým v prenajatom byte s nájomným 580 eur mesačne). 35. Odvolací súd následne svoje skutkové zistenia o zmene majetkových a aj finančných pomerov rodičov musel tieto zmeny premietnuť do výšky výživného prináležiaceho maloletému. Musel pritom zohľadňovať, že výživným sa rozumejú náklady na uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu je poskytované v súvislosti s jeho všestranným rozvojom, tak po stránke fyzickej ako aj po stránke duševnej. Rozsah nákladov na úhradu životných potrieb osoby odkázanej na výživné je rôzna, a to vzhľadom na vek, zdravotný stav ale aj vzhľadom na nadanie (schopnosti) tejto osoby, spôsob prípravy na jej budúce povolanie a pod.. Základom pre hodnotenie schopností a možností rodičov plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu, je zistenie ich skutočných príjmov ale aj podkladov odôvodňujúcich záver, že tento dosahovaný príjem zodpovedá ich telesným a duševným schopnostiam, skúsenostiam v plnení pracovných povinností, ako aj miestnym, lokálnym možnostiam ich uplatnenia a závisí aj od zisťovania ich celkových majetkových pomerov v širšom slova zmysle. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti (resp. pri rozhodovaní o zmene výšky už určeného výživného) má súd vychádzať jednak zo všeobecných hľadísk, t.j. zo skúmania odôvodnených potrieb dieťaťa; rozsah ktorých je rôzny vzhľadom na vek, zdravotný stav, spôsob prípravy na budúce povolanie, nadanie, záujmy dieťaťa; a vychádza zároveň aj z reálnych možností a schopností rodičov dieťaťa plniť si svoju vyživovaciu povinnosť. Medzi týmito dvoma kritériami, t.j. medzi odôvodnenými potrebami dieťaťa a reálnymi schopnosťami a možnosťami rodičov platí zásada priamej úmernosti, ktorá je plne
v súlade s normatívnou zásadou, že dieťa má právo žiť na takej úrovni, na akej žijú jeho rodičia. Odôvodnenými potrebami sú aj také potreby, ktoré nie sú celkom bežné, ale zároveň sú pre vývoj dieťaťa prospešné, napr. rekreačné, kultúrne, vo vyššej miere zmierňujúce zdravotný hendikep a pod.. Rozsah odôvodnených potrieb osoby odkázanej na výživné, je teda súčasne závislý od reálnych schopností a možností osôb povinných poskytovať výživné, t.j. od ich zárobkových schopností a možností, počtu ich celkových vyživovacích povinností a pod.. 36. V danej veci odvolací súd vychádzal pri ustaľovaní rozsahu odôvodnených potrieb maloletého U. z jeho základných potrieb (bývanie, stravovanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť, náklady súvisiace so školskou dochádzkou a pod.) so zohľadnením práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov, v ktorej nevzhliadol na strane rodičov podstatný rozdiel. Schopnosti a možnosti oboch rodičov, ktorí dosiahli úplné stredné vzdelanie sú v zásade rovnaké, obaja rodičia sú zaťažení splátkami úveru, ktorý čerpajú na zaobstaranie nehnuteľnosti, v ktorej aktuálne so súčasnými partnermi bývajú, príjmy rodičov sa v porovnaní s posledným rozhodnutím súdu zvýšili a deklarované príjmy na strane matky nezodpovedajú nákladom, ktoré matka podľa vyčíslenia vynakladá na výchovu a starostlivosť o dieťa a ktoré výrazne presahujú jej finančné možnosti (bez právneho významu je v tomto smere zvyšovanie životnej úrovne matky a aj dieťaťa dobrovoľnými plneniami zo strany súčasného partnera matky, ktorý matke finančne pomáha). Odvolací súd s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, za majetkovým a zárobkovým možnostiam rodičov, ich schopnostiam a výške životnej úrovne rodičov, považuje odôvodnené potreby maloletého v celkovej sume 380 eur mesačne, pozostávajúce z nákladov na bývanie v sume 75 eur (55 eur správcovský poplatok, 11,50 elektrina, 8,50 TV, internet), z nákladov na stravovanie vo výške 160 eur (130 eur strava doma, 30 eur strava v škole), z nákladov na obuv a ošatenie vo výške 50 eur , z nákladov na zdravotnú starostlivosť vo výške 30 eur (alergia, zubár), z nákladov na cestovné 10 eur, z nákladov na školu 25 eur (15 eur družina, 10 eur triedny fond, doplatky na učebnice, školské pomôcky), z nákladov na hygienické potreby a drogériu vo výške 10 eur a z nákladov súvisiacich s trávením voľného času (20 eur). Pokiaľ matka v písomnej špecifikácii uviedla mesačné náklady na maloleté dieťa v sume 834, 44 eur, tieto považuje odvolací súd za nadsadené a nezodpovedajúce majetkovým, zárobkovým a ani finančným pomerom oboch rodičov a ani výške ich životnej úrovne. Pri ustaľovaní rozsahu odôvodnených potrieb maloletého U. odvolací súd vychádzal z dokladov, ktorými matka preukazovala náklady súvisiace s bývaním maloletého (pri ktorých nemohol zohľadniť úverové zaťaženie matky a ani výdavky súvisiace s vlastníctvom nehnuteľnosti - poistenie, daň z nehnuteľnosti) a náklady vynakladané v súvislosti so školskou dochádzkou maloletého a potrebnou zdravotnou starostlivosťou. Pokiaľ ide o náklady v položkách obuv, ošatenie, strava doma, hygienické potreby a drogéria, voľný čas, pri týchto odvolací súd vychádzal zo všeobecných poznatkov o cenách tovarov a služieb a primeranosti ich obvyklej spotreby dieťaťom v porovnateľnom veku a pri porovnateľnej životnej úrovni rodičov. Pri matkou prezentovaných nákladoch na dopravu vo výške 80 eur musel zohľadniť ich neprimeranosť a to, že spôsob dopravy maloletého do školského zariadenia bol zvolený matkou na základe jej vlastnej úvahy. 37. Pri určovaní miery, ktorou sa na odôvodnených nákladoch maloletého dieťaťa bude podieľať každý z rodičov, odvolací súd na jednej strane zohľadňoval osobnú starostlivosť matky o maloletého, ktorou čiastočne kompenzuje časť svojej vyživovacej povinnosti k dieťaťu, na strane druhej však musel zohľadniť aj reálne realizovaný rozsah styku otca s maloletým, počas ktorého sa otec o maloletého osobne stará, v tomto čase uspokojuje základné potreby dieťaťa a rovnako ako matka vynakladá finančné prostriedky súvisiace s trávením voľného času s dieťaťom (styk otca so synom je v rozsahu cca 5 dní v každom mesiaci, v rozsahu troch týždňov cez letné prázdniny a medzi rodičmi dohodnutom rozsahu počas Veľkej noci a zimných prázdnin). Vychádzajúc z uvedeného má odvolací súd za to, že spravodlivou mierou, ktorou sa na odôvodnených nákladoch maloletého majú podieľať obaja rodičia, je suma 200 eur na strane otca a suma 180 eur na strane matky. 38. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil majúc za to, že v danom prípade nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie a ani na jeho zrušenie. 39. V rozhodnutí odvolací súd otcovi uložil povinnosť od 10.10.2018 platiť výživné na maloletého U. S., nar. XX.XX.XXXX vo výške 200 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a vo zvyšku návrh matky na zvýšenie výživného od 01.09.2018 na sumu 350 eur ako nedôvodný zamietol. V súvislosti s návrhom matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca za obdobie od 01.09.2018 do 09.10.2018 poukazuje na obsah odôvodnenia ods. 12, 13, 20, 21 a 22 tohto rozhodnutia a konštatuje jeho bezzákladovosť, keďže zmena predchádzajúceho rozhodnutia o vyživovacej povinnosti rodiča nie je možná za obdobie pred vyhlásením pozmeňovaného rozsudku (R 2/1985). V súvislosti s určenou výškou zvýšeného výživného a jeho zamietnutia nad sumu 200 eur, poukazuje na skutkové a právne závery uvedené v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia.
39. O povinnosti otca zaplatiť zročné výživné za obdobie od 10.10.2018 do 18.05.2021 na maloletého U. S., nar. XX.XX.XXXX v sume 633 eur, do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia, odvolací súd rozhodol podľa § 232 ods.3 C.s.p. majúc za to, že výška zročného výživného si vzhľadom na aktuálne otcom dosahovaný príjem vyžaduje poskytnutie dlhšej ako trojdňovej lehoty určenej v citovanom zákonnom ustanovení. Pri určovaní výšky zročného výživného zohľadňoval, že v konaní bolo medzi rodičmi nesporným, že otec od rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave zo dňa 09.10.2018, č.k. 11CoP/19/2018-180, prispieval na výživu maloletého sumou 180 eur mesačne. Výšku zročného výživného v celkovej sume 633 eur ustálil ako 53 eur za rok 2018 (od 10.10.2018 do 31.10.2018 13 eur, 11,12/2018 2 x 20 eur), 480 eur za roky 2019 a 2020 (24 mesiacov x 20 eur) a 100 eur za mesiace 1/ až 5/2021. 40. Zmenu rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 21.9.2017, č.k. 27P/220/2016-110, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, zo dňa 9.10.2018, č.k. 11 CoP/19/2018-180, v časti týkajúcej sa výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletého odvolací súd vo výroku rozhodnutia deklaroval s poukazom na ust. § 121 C.m.p. a § 78 ods.1 Zákona o rodine. 41. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p. v spojení s § 262 ods.1, § 396 ods.2 C.s.p. 42. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods.1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).