Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoCsp/10/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému: W. M., O.. XX.XX.XXXX, V. X. G., P. X. XXX/XX, o zaplatenie 6.040,70 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 5.12.2019 sp.zn.

rozhodol:

M e n í rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 5. decembra 2019 č.k. -115 vo výroku II, tak, že povoľuje žalovanému istinu v sume 3.312,27 € spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.312,27 € od 5.3.2016 do zaplatenia splácať v pravidelných mesačných splátkach po 40 € mesačne splatných vždy do 20. dňa v mesiaci počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného splatenia dlhu pod následkom straty výhody splátok v prípade neuhradenia, čo i len jednej splátky riadne a včas.

Stranám sporu n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom zo dňa 5.12.2019 č.k. -115 rozhodol nasledovne: I. Konanie o zaplatenie sumy 2.728,43 eur s 5,05 % úrokom z omeškania od 5.3.2016 do zaplatenia z a s t a v u j e. II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 3.312,27 eur spolu s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.312,27 eur od 5.3.2016 do zaplatenia, ktoré sumy súd p o v o ľ u j e žalovanému uhrádzať v mesačných splátkach vo výške 90,- eur, splatných vždy k 20. dňu v mesiaci, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ktorých výška bude vyčíslená samostatným uznesením po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa pôvodný žalobca (VÚB a.s.) domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 6.040,70 € s príslušenstvom a náhrady trov konania a to titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 24.4.2014, ktorú zmluvu so žalovaným uzatvoril právny predchodcu žalobcu a to spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s.. Žalobca súčasne žiadal priznať náhradu trov konania. Žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 20.4.2014 zmluvu o pôžičke evid.č. XXXXXXX, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička vo výške 5.563,49 eur. Žalovaný mal splácať pôžičku v pravidelných 88 mesačných splátkach v sume 149,77 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 13.179,76 eur. Žalovaný do podania žaloby uhradil sumu 2.251,22 eur. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil svoju povinnosť

splácať poskytnutú pôžičku, žalobca listom vyzval žalovaného k úhrade dlžných splátok, pričom žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa 28.2.2016 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom "Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru". Žalovaný dlžné splátky neuhradil.

3. Právne vec posúdil podľa , , o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, spolu s os. 9, , Obč. zákonníka a nariadenia vlády SR č.

4. Po zhodnotení vykonaného dokazovania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel k tomu, že v konaní bolo medzi stranami nesporné (a žalobcom tiež preukázané), že žalovanému bol na základe Zmluvy poskytnutý úver vo výške 5.563,49 eur, ktorý sa zaviazal vrátiť spolu s úrokom a poplatkami v dohodnutých splátkach. Žalobca preukázal postúpenie pohľadávky pôvodného veriteľa voči žalovanému na seba, ako aj oznámenie postúpenia pohľadávky žalovanému. Z dôvodu, že žalobca sa v konaní domáhal iba zaplatenia rozdielu medzi poskytnutým úverom a jeho splatenou časťou a iné nároky zo Zmluvy si neuplatnil, nebolo zo strany súdu potrebné podrobiť Zmluvu podrobnej kontrole z hľadiska ochrany spotrebiteľa. Nárok žalobcu na vrátenie nesplatenej časti poskytnutého úveru považoval súd prvej inštancie za nesporný bez ohľadu na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Spornou skutočnosťou ostala výška úhrady zvyšku žalovanej istiny, nakoľko žalovaný tvrdil, že uhradil žalobcovi viac ako je uvedené v žalobe. Predložil poštové poukážky, tieto sa však netýkali istiny žalovanej v tomto konaní VS XXXXXXX ale, inej pohľadávky evidovanej žalobcom pod VS XXXXXXX. Na základe uvedeného súd považoval za skutočne uhradenú iba časť úveru vo výške 2.251,22 eur a preto žalobe v časti uplatnenej istiny vyhovel. Rovnako súd žalobe vyhovel aj v časti uplatneného úroku z omeškania z tejto sumy, ktorý bol uplatnený v zákonnej výške, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti.

5. S poukazom na ustanovenie a , vzhľadom na pomery žalovaného uvedené v odpore a ostaných vyjadreniach, súd umožnil žalovanému splácať dlžné sumy (istinu a úroky z omeškania) v mesačných splátkach po 90,- eur, pod následkami straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej z nich. Výšku splátok súd považoval za primeranú k výške dlžnej sumy a k dobe potrebnej na úplné uhradenie dlhu.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 262 ods. 1,2 spolu s § 255 ods. 1, pričom o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa zásady úspechu a v spore úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania.

7. Proti uvedenému rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie a to voči súdom stanovenej splatnosti (t.j. odvolaním nenapadol výrok I., ktorým bolo konanie zastavené, výrok III. o trovách konania, ani základ výroku II., ktorým súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom). Žalovaný žiadal, aby odvolací súd znížil výšku splátok stanovenú súdom prvej inštancie na sumu 40 € mesačne. Poukázal na to, že spláca tej istej spoločnosti mesačne dve iné splátky, každú po 20 €, okrem toho sa snaží splácať aj iné splátky, preto v prípade ak by na základe napadnutého rozsudku bol povinný uhrádzať sumu 90 €, nebol by schopný splácať iné záväzky.

8. Žalobca sa k podanému odvolaniu vyjadril písomne považujúc ho za nedôvodné, pretože skutočnosti týkajúce sa nepriaznivej situácie žalovaného nepovažuje za relevantné dôvody na podanie odvolania. So znížením splátky určenej súdom na sumu 30 € nesúhlasil, považujúc ju za neprimeranú k výške vymáhanej sumy. Navrhol, aby odvolací súd odmietol podané odvolanie z dôvodu absencie vecného odôvodnenia. Následne na výzvu súdu žalobca oznámil, že po vydaní napadnutého rozsudku žalovaný vykonal na súdom priznanú pohľadávku úhrady spolu v sume 200 € a to platbami zo dňa 25.9.2020, 13.10.2020, 12.11.2020, 15.12.2020 a 13.1.2020, každú v sume 40 €. Žalobca doplnil, že splátka 40 € mesačne je neúmerná k pomeru výšky istiny, nakoľko žalovaný by len samotnú istinu splácal vyše 5 rokov (77 splátok). Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu potvrdil.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( účinného od 01.07.2016, ďalej len ) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti

rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. a , teda preskúmal rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej je dôvodné.

10. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom rozhodovania súdu prvej inštancie a predmetom odvolacieho prieskumu bola iba splatnosť už právoplatne priznanej pohľadávky žalobcu.

11. V prejednávanom spore neboli splnené podmienky ani na potvrdenie rozsudku, ani na jeho zrušenie, preto odvolací súd rozsudok zmenil tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia ( ).

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18. mája 2021 o 10.10 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 3.5.2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia , , a a contrario.

13. Podstatou odvolacích námietok je stanovenie výšky mesačných splátok.

14. Odvolací súd považuje záver súdu o potrebe povoliť žalovanej splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach (pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania s plnením ktorejkoľvek splátky) za vecne správny, avšak za nesprávne považuje stanovenie výšky splátky v sume 90 € mesačne.

15. Podľa ust. , ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

16. Podľa ust. , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

17. Podľa ust. , ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

18. Procesná norma (ust. ) ako hlavné (prioritné) pravidlo určuje, že v prípade povinnosti uloženej súdom je túto povinný subjekt splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výnimka z tejto zásady je založená na vlastnej úvahe súdu (t.j. je možná i bez návrhu dlžníka, spravidla však je s ním spojená), že peňažné plnenie v konkrétnom prípade sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí súd. Podľa ustálenej súdnej praxe hľadiskami pre úvahu súdu o priznaní výhody splácania dlhu v mesačných splátkach, sú najmä výška priznaného plnenia, platobná schopnosť dlžníka, i v konaní prejavená jeho snaha splniť záväzok, možnosť žalobcu domáhať sa celého plnenia v prípade nedodržania jednotlivých splátok, ako aj skutočnosť, či povolenie splátok v riešenom prípade nebude pre žalobcu (vzhľadom na jeho osobné pomery) príliš ťaživé. Stanovenie dlhšej lehoty na plnenie alebo povolenie splátok dlžníkovi teda nie je závislé od návrhu strany sporu, ale súd je oprávnený sám zvážiť, či povolenie tejto výhody je vhodné so zreteľom na sociálne pomery toho, komu sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisudzovanej sumy alebo na iné okolnosti prípadu.

19. Súd prvej inštancie v danej veci rozhodol v súlade s ust. a uvedenými zásadami a povolil žalovanému zaplatiť dlžné plnenie v splátkach s tým, že v prípade neplnenia si povinnosti úhrady splátok, žalovaný stratí výhodu splátok a stane sa zročným celý dlh naraz. Súd prvej inštancie správne pri svojom rozhodnutí prihliadol na nepriaznivé príjmové a majetkové pomery žalovaného uvedené v odpore a ostaných vyjadreniach, preukázané listinnými dôkazmi, ktoré predložil.

20. Je zrejmé, že zostatok úveru je žalovaný schopný zaplatiť iba v splátkach, keďže jeho mesačné príjmy mu neumožňujú splatiť úver naraz. Za takejto situácie teda súd prvej inštancie postupoval správne, ak žalovanému umožnil splácať žalobcovi pohľadávku v splátkach, avšak výšku splátky súd prvej inštancie nestanovil správne.

21. Pri stanovení výšky splátky je nevyhnutné prihliadnuť na aktuálne príjmové a majetkové pomery žalovaného, výšku priznaného plnenia a dopad povolenia splácať dlh v splátkach na veriteľa, teda na žalobcu. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že povolenie neprimerane nízkych splátok nie je ani v záujme žalovaného, pretože by dochádzalo k zvyšovaniu dlhu v dôsledku narastania úrokov z omeškania. Naopak príliš vysoké splátky sa minú svojmu účelu, nakoľko ich žalovaný nebude schopný uhrádzať v dôsledku čoho sa stane zročným celý dlh naraz.

22. Zohľadniac aktuálnu schopnosť žalovaného splácať dlh (vychádzajúc z jeho aktuálnych príjmových a majetkových pomerov) a výšky pohľadávky s príslušenstvom odvolací súd dospel k záveru, že primeranou je splátka vo výške 40 €. Pri uhrádzaní istiny vo výške 2.728,43 € splátkami po 40 € dôjde k úhrade tejto pohľadávky približne za obdobie 5 a pol roka (68 mesiacov), ktoré obdobie odvolací súd nepovažuje za neprimerané a nad mieru prípustnú zaťažujúce žalobcu.

23. Odvolací súd zároveň poznamenáva, že pri rozhodovaní v danej veci prihliadol aj na tú skutočnosť, že v prípade nedodržania splátok zo strany žalovaného je žalobca chránený stratou výhody splátok pre žalovaného a nemôže mu vzniknúť žiadna ujma.

24. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o lehote na plnenie tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

25. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a , . Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalovanému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli a ani si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil. Preto odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).