Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_34P-40-2021.pdf
PDF · 83.16 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/40/2021
Uznesenie
Okresný súd Trenčín vo veci starostlivosti súdu o maloletého R. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov : matky U. B., rod. I., štátnej občianky F. republiky, trvale bytom Z. F., Z. Z., zastúpenej v konaní právnym zástupcom R. kancelária M. & P., s.r.o., so sídlom v Z., M.. L. XX, C. : XX XXX XXX a otca P. V., štátneho občana F. republiky, trvale bytom U. G. XX, t.č. v J. pre výkon trestu odňatia slobody v Y. nad X., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
O. matky na nariadenie neodkladného opatrenia s a z a m i e t a .
K. z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa matka maloletého dieťaťa domáhala, aby súd neodkladným opatrením upravil styk otca s maloletým R. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletým R. vždy v párnom týždni v roku v nedeľu od XX.XX hod. do XX.XX hod. tak, že matka je povinná maloletého na stretnutia s otcom pripraviť a maloletého odovzdať v párnom týždni roka v nedeľu o XX.XX hod. na mieste jej trvalého bydliska pracovníkovi vykonávajúcemu sociálnoprávnu ochranu detí a vždy v párnom týždni roka v nedeľu o XX.XX hod. si maloletého prevziať od pracovníka vykonávajúceho sociálnoprávnu ochranu detí na mieste jej trvalého bydliska. U. navrhovala neodkladným opatrením zaviazať otca prispievať na výživu maloletého R. sumou 150,-Eur mesačne na bankový účet matky s tým, že neodkladné opatrenie sa nariaďuje až do právoplatnosti rozhodnutia o úprave rodičovských práv a povinností k mal. R.. Matka uviedla, že maloletý R. sa narodil z jej spolužitia s otcom dieťaťa. Po jeho narodení sa začali prehlbovať ich názorové rozdiely, čo vyústilo do konfliktov medzi partnermi, u otca dieťaťa sa začali prejavovať problémy s užívaním alkoholu. Ona spolu s maloletým opustili spoločnú domácnosť po tom, ako otec dieťaťa pod vplyvom alkoholu dňa X.X.XXXX ju v prenajatom byte fyzicky napadol a vyhrážal sa jej zabitím. V dôsledku uvedeného konania bol odporca trestným rozkazom zo dňa XX.XX.XXXX sp.zn.XT/XXX/XXXX uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania. Matka uviedla, že momentálne sa otec dieťaťa nachádza v ÚVTOS v Y. nad X., pričom by mal výkon trestu ukončiť dňa 2.6.2021. Uvedené jeho konanie nebolo jednorazové, fyzicky ju napadol viackrát, čoho svedkom bol aj maloletý R.. Z uvedeného vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi dieťaťa sú trvalo narušené, ich spolužitie v budúcnosti je vylúčené, pričom hlavnou príčinou rozvratu ich vzťahu sú rozdielne názory, nesúlad povahových vlastností, ako aj závislosť otca dieťaťa na alkohole a násilnícke sklony po jeho užití. Ona ako matka dieťaťa žiada, aby súd upravil rodičovské práva a povinnosti k maloletému R. tak, aby súd zveril maloletého do jej osobnej starostlivosti, nakoľko ona je schopná zabezpečiť starostlivosť o maloletého, nakoľko ju zabezpečuje od narodenia. Matka uviedla, že v súčasnosti ona s maloletým žije v prenajatom byte s nájomným 400,- Eur a jej hrubý mesačný príjem je 639,-Eur. Maloletý navštevuje psychologickú ambulanciu, nakoľko mu bolo diagnostikované R.. Navštevuje MŠ, kde školné predstavuje 50,-Eur mesačne a stravné 36,-Eur mesačne. Vzhľadom na majetkové pomery a potreby dieťaťa navrhuje neodkladným opatrením určiť otcovi dieťaťa výživné v nevyhnutnej miere. Vzhľadom na násilnícke sklony otca dieťaťa, kedy ona v
jeho prítomnosti pociťuje obavu o svoj život a zdravie, žiada súd, aby určil, že stretnutia otca s maloletým budú prebiehať za prítomnosti pracovníka ÚPSVaR, ktorý by maloletého v určenom čase prebral od matky a po skončení stretnutia v určenom čase opäť odovzdal , pričom na stretnutí maloletého s otcom by bol neustále prítomný. Vzhľadom na uvedené má matka za to, že je splnená podmienka odôvodnenej potreby dočasnej úpravy pomerov pred podaním návrhu na začatie konania a žiada nariadiť navrhované neodkladné opatrenie.
2. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 326 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
6. Podľa § 360 ods. 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej.
7. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
8. Podľa 367 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.
9. V danej veci sa jedná o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých, ktoré konanie je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku (CMP), pri ktorom sa aplikuje všeobecná subsidiarita Civilného sporového poriadku (CSP) spočívajúca v koncepcii, že CSP upravuje odlišnosti od všeobecného procesného režimu. Teda tam, kde takéto odlišnosti CMP nestanovuje, uplatní sa CSP ako generálny procesný kódex. Aj z nadpisu tretej časti CMP Niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu, je zrejmé, že tento zákon upravuje len niektoré špecifiká neodkladných opatrení pre mimosporové konania s tým, že všeobecná úprava a účel inštitútu neodkladného opatrenia je upravený v príslušných ustanoveniach CSP. Preto súd v danej veci aplikoval príslušné ustanovenia § 324 a nasl. CSP a § 360 a nasl. CMP.
10. Účelom neodkladného opatrenia je okamžite súdne riešiť vec, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu. Neodkladné opatrenie je právnym inštitútom procesného práva, ktoré možno vydať za predpokladu, že sú aspoň osvedčené základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti a dôvodnosti nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana a súčasne, že sa jedná o stav, kedy vec neznesie odklad, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu formou neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie si vyžaduje naliehavosť takéhoto opatrenia, osvedčenie danosti práva a nevyhnutnosť potreby takejto úpravy. Predpokladom jeho nariadenia je teda existencia tak naliehavej potreby výchovného operatívneho zákroku, ktorá neznesie odklad a vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov.
11. V danej veci mal súd za to, že matka síce osvedčila dôvodnosť súdneho konania pre úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, keďže rodičia dieťaťa nežijú spolu, ale nariadenie matkou navrhovaného neodkladného opatrenia nie je dôvodné, pretože nebola splnená podmienka naliehavosti veci a potreby neodkladného a okamžitého zásahu súdu formou matkou navrhovaného neodkladného opatrenia a rovnako nebola splnená podmienka dôvodnosti samotného navrhovaného petitu v časti navrhovanej úpravy styku. Matka dieťaťa žiadala neodkladným opatrením upraviť styk otca s maloletým dieťaťom a súčasne uviedla, že otec dieťaťa sa momentálne nachádza v ÚVTOS s tým, že budúci mesiac by mal výkon trestu ukončiť. Súd však zdôrazňuje, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia a v súčasnosti nie je preto dôvod upravovať styk otca s maloletým, ktorý sa v súčasnosti ani nemôže realizovať, keďže sa otec dieťaťa podľa tvrdenia matky nachádza v ÚVTOS. Tiež nie je dôvodné upravovať styk otca s maloletým ani s poukazom na jeho prepustenie z výkonu trestu v blízkej budúcnosti, pretože za súčasného skutkového stavu nie je ešte zrejmé, či vôbec potom bude splnená podmienka naliehavosti veci a potreba operatívneho zákroku súdu neodkladným opatrením, pretože zatiaľ nie je zrejmé, či sa otec vôbec bude chcieť domáhať styku s maloletým a za akých okolností. Ak by svoje právo ani nemienil realizovať, alebo by medzi rodičmi došlo k dohode, naozaj by nebolo potrebné, aby o tom rozhodoval súd neodkladným opatrením. Okrem toho súd nepozná ani, aké by boli časové možnosti otca, teda, či navrhovaný styk každú párnu nedeľu poobede by mu vyhovoval. Súd zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie je inštitút procesného práva, ktoré by malo mať skôr výnimočný charakter a malo by sa nariaďovať len v prípade, ak je osvedčená dôvodnosť jeho nariadenia, teda okrem splnenia hmotnoprávnej dôvodnosti návrhu aj potreba neodkladného zásahu súdu, čo v danej veci nebolo osvedčené. A podľa názoru súdu nebol dôvodný ani samotný navrhovaný petit, aby dieťa bolo otcovi odovzdávané v nedeľu poobede pracovníkom ÚPSVaR. Pokiaľ má matka dieťaťa obavy a strach o seba pri preberaní dieťaťa na styk z dôvodu správania otca dieťaťa voči nej vychádzajúc z jej predchádzajúcej skúsenosti, nič jej nebráni zabezpečiť k sebe nejakú osobu, ktorá by bola ochotná nedele poobede tráviť pri nej, ale súd naozaj nevidí dôvod a hlavne ani zákonný podklad, prečo by mal ukladať povinnosť preberania a odovzdávania dieťaťa prostredníctvom pracovníka úradu mimo jeho pracovného času, na úkor jeho voľna cez víkend, hoci je to aj zamestnanec orgánu sociálnoprávnej ochrany detí. Zamestnanci orgánu sociálnoprávnej ochrany detí majú síce pohotovostné služby, ale tie sú na účely riešenia závažných prípadov náhleho ohrozenia dieťaťa a potreby operatívneho zákroku, ale určite nie pre službu preberania a odovzdávania dieťaťa na styk druhému rodičov a ich opakovanú účasť na víkendových stykoch len z dôvodu, že sa matka bojí o svoju bezpečnosť. Pokiaľ matka v odôvodnení svojho návrhu žiadala realizovať styk otca s maloletým v prítomnosti pracovníka ÚPSVaR, k tomu súd uvádza, že k takému zásahu do rodičovských práv otca by súd ani nevidel dôvod, nakoľko matka ani nikde v návrhu neuviedla dôvod pre takúto jej požiadavku vo vzťahu k maloletému dieťaťu, ktorú mimochodom potom v samotnom petite ani nežiadala.
12. Pokiaľ ide o návrh matky na uloženie vyživovacej povinnosti otcovi k maloletému dieťaťu neodkladným opatrením, ani tú súd nemal osvedčenú dôvodnosť neodkladného opatrenia a potrebu okamžitého zásahu súdu. Matka dieťaťa len uvádzala svoje príjmové a výdavkové pomery a výdavkové pomery dieťaťa, ale nepreukázala a dokonca ani netvrdila, že by otec dieťaťa nebol ochotný dobrovoľne prispievať na výživu maloletého. Súd opätovne zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie treba chápať ako inštitút procesného práva, ktoré by malo mať skôr výnimočný charakter a v žiadnom prípade nie je jeho účelom nahrádzať rozhodnutie vo veci samej, ktorému má predchádzať riadne a dôsledné dokazovanie, čo v rámci skráteného konania o neodkladnom opatrení nie je možné. A možno ho nariadiť len za splnenia podmienky, že bez jeho nariadenia je výživa dieťaťa ohrozená a povinný rodič sa odmieta dobrovoľne podieľať na výžive dieťaťa aspoň v nevyhnutnej miere. V danej veci však matka súdu uvedené neosvedčila. V súčasnosti sa otec dieťaťa nachádza v ÚVTOS a pokiaľ je pracovne zaradený, je možné mu robiť primerané zrážky z odmeny, ale o to musí otec aj matka požiadať, pričom matka nepreukázala, že urobila uvedené kroky. A pokiaľ otec dieťaťa nie je pracovne zaradený, tak je vysoko pravdepodobné, že preto nie je v jeho aktuálnych možnostiach prispievať na výživu maloletého v zmysle navrhovaného neodkladného opatrenia. Onedlho by mal byť otec dieťaťa podľa udania matky prepustený z výkonu trestu na slobodu, pričom v tomto štádiu konania nie je osvedčené, že by otec potom nebol ochotný dobrovoľne prispievať na výživu maloletého aspoň v nevyhnutnej miere. V prípade, že matka potom osvedčí jeho absolútnu neochotu a ohrozenie výživy dieťaťa, môže opätovne podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ale v súčasnosti súd nemá osvedčenú naliehavosť veci a návrh matky považuje za predčasný. Okrem toho súd poukazuje na to, že neodkladným opatrením možno nariadiť platenie výživného len v nevyhnutnej miere, pričom matkou požadovaná suma výživného 150,-Eur mesačne prekračuje požiadavku nevyhnutnej miery.
13. S poukazom na všetky vyššie uvedené dôvody súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol ako nedôvodný.
14. Podľa § 52 z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
15. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Keďže v danej veci bol podaný len návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a nie aj návrh vo veci samej, je toto uznesenie aj rozhodnutím, ktorým sa toto konanie končí, preto súd rozhodoval aj o trovách konania. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (trojmo). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods.1 CSP možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.