Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2P/6/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Otíliou Dolákovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: N. G.Č., nar. XX. XX. XXXX, (ďalej len „maloletá"), bývajúca u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova č. 7/A, 816 16 Bratislava (ďalej len „opatrovníčka maloletej"), dieťa rodičov: matky: G.. N. Ž.Á., nar. X.X.XXXX, trvalý pobyt Z. J. Č.. X, XXX XX Bratislava, bydlisko Ž. Č.. X, XXX XX Bratislava, zastúpená právnym zástupcom: Advokátska kanceláriou JUDr. Tomáš Havlík, s.r.o., Mickiewiczova č. 9, 811 07 Bratislava a otca: F.. Z. E., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt I.H. XXX, XXX XX J., toho času bydlisko v Anglicku, XX G. V., N. N. XNB, zastúpený právnou zástupkyňou: JUDr. Lucia Krausová, advokátka, Bernolákova č. 403/50, 029 01 Námestovo, v konaní o návrhu matky o udelenie súhlasu za otca na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletej, takto

rozhodol:

I. Súd udeľuje matke maloletej N. G., nar. XX. XX. XXXX, za otca maloletej súhlas na podanie žiadosti na príslušný matričný úrad o zmenu priezviska maloletej z priezviska „G.“ na priezvisko „L.“.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.Matka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 09.04.2019, domáhala udelenia súhlasu za otca maloletej na podanie žiadosti na príslušný matričný úrad na zmenu priezviska maloletej z priezviska „G.“ na priezvisko „Ž.“

2.Matka v návrhu a počas konania uvádzala, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. -112 zo dňa 10. 02. 2016, právoplatným dňa 03. 11. 2016, bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá súčasne maloletú aj zastupuje a spravuje jej majetok. Otcovi bola súdom uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 200 Eur od 16. 06. 2015 a sumou 30 Eur mesačne na tvorbu úspor, pričom zročné výživné za obdobie od 16. 06. 2015 do 31. 01. 2016 otcovi nevzniklo. Maloletá sa narodila z mimomanželského vzťahu rodičov. Otec maloletej žije dlhodobo v Anglicku. Styk otca s maloletou je v rozsahu 8 hodín ročne. Matka uzavrela dňa 24.03.2018 manželstvo s Z. Ž.. Po uzatvorení manželstva s Z. Ž. má matka priezvisko „Ž.“. S manželom žijú v spoločnej domácnosti od roku 2016. Dňa XX.XX.XXXX sa im narodila

maloletá X. Ž.. Otec maloletej má priezvisko „E.“. Maloletá má priezvisko „G.“. Je to rodné priezvisko matky. Matka maloletej uvádzala, že rozdielne priezviska maloletej, jej matky a nevlastnej sestry maloletej, ako aj samotného otca maloletej, nie je v záujme maloletej. Rozdielnosť priezvisk maloletej, matka, a nevlastnej sestry maloletej, im komplikuje aj bežný život pri vybavovaní úradných záležitostí ako napr. u lekára alebo v škôlke. Rozdielnosť priezvisk môže na maloletú pôsobiť stresujúco, a to v súvislosti aj s možnými reakciami okolia na túto skutočnosť, ako aj reakciami rovesníkov maloletej,

najmä ak maloletá pôjde na základnú školu. Maloletá nebude rozumieť prečo má iné priezvisko ako jej matka, nevlastná sestra, i jej otec. Z týchto situácií môže byť maloletá nešťastná, frustrovaná, môžu jej spôsobiť psychické zranenie a trvalú ujmu. Podľa matky tak existujú dôvody osobitného zreteľa a zmena priezviska maloletej na priezvisko jej matky je v jej najlepšom záujme.

3.K návrhu sa otec zastúpený právnou zástupkyňou vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 20.05.2019. Mal za to, že vo veci neboli splnené zákonné predpoklady na zmenu priezviska maloletej. Rozdielnosť priezvisk detí a rodičov nie je v súčasnej dobe žiadnou výnimkou, pretože je bežné ,že deti sa narodia zo vzťahu rodičov, ktorí nie sú manželmi a matka sa následne vydá a príjme priezvisko manžela. Poukazoval na to, že po narodení maloletej, matka odmietla dať maloletej priezvisko je otca (čím mohla predísť tejto situácii), odmietla akúkoľvek diskusiu s otcom na túto tému. V súvislosti s komplikáciami v bežnom živote, tak ako to uvádza matka, otec uviedol, že tieto matka len konštatuje, vymenúva, ale nepreukazuje. Otec sa nestotožňuje sa ani s názorom matky, že maloletá by mohla byť vystresovaná z reakcií rovesníkov v škôlke a následne v škole z ich rôznych reakcií na rôzne priezviska. Dieťa v tomto veku si v mnohých prípadoch ani neuvedomuje ani len to, že priezvisko má a aká je jeho funkcia. Deti sa v škôlke ani neskôr v škole neoslovujú priezviskom, ale iba krstným menom, tieto sú pre nich dôležité z hľadiska identifikácie. Otec uvádzal, že v roku 2018 matka maloletej požiadala otca o súhlas s osvojením maloletej jej manželom Z. Ž.F.. Otec sa vtedy listom zo dňa 18.05.20218 ohradil, že s takýmto postupom absolútne nesúhlasí, pretože sa cíti byť otcom maloletej, má ju rád, stretáva sa s ňou osobne tak často ako je to v jeho možnostiach (nakoľko žije vo Veľkej Británii a má ešte ďalšie dve deti), je s ňou v pravidelnom telefonickom kontakte, u matky sa informuje o maloletej, riadne si plní vyživovaciu povinnosť, aj nad rámec dohodou stanoveného výživného. Je presvedčený, že správanie matky s uplatňovaním rodičovských práv otca k maloletej smerujú k eliminácii ich vzťahu - otca v očiach maloletej degraduje na „uja Z.“ alebo „Z. z Anglicka“. Otec uviedol, že keď je s maloletou, tak maloletá ho neoslovuje nijako, nevedel uviesť ako o ňom rozpráva inde. Pri telefonovaní otca s maloletou matka nalieha na maloletú, aby predčasne ukončovala telefonáty s otcom. Matka nekomunikuje s otcom, nepodporuje, bráni alebo minimalizuje stretávanie sa otca s maloletou. Utvrdzuje maloletú v tom, že jej manžel, Z. Ž., je jej „tato“. Matka aktívne upevňuje väzbu medzi maloletou a manželom matky, čo má byť podľa otca dokonané buď osvojením maloletej manželom matky alebo zmenou priezviska maloletej tak, aby bolo zhodné s priezviskom manžela matky. Matka otca neoslovila ohľadom akejkoľvek dohody v tomto smere, preto sa domnieval, že téma osvojenia ako aj zmena priezviska maloletej bola uzatvorená. Zdôraznil, že doteraz platná úprava rodičovských práv a povinností k maloletej bola výsledkom dohody medzi rodičmi. Komunikácia medzi rodičmi neprebieha hladko. V prípadoch kedy sa otec snaží akokoľvek uplatniť alebo rozšíriť svoje rodičovské práva, ako aj v prípade, ak nesúhlasí s požiadavkami matky, táto na danú tému nekomunikuje vôbec. Otec poukazoval i na to, že pre rozhodovanie súdu je podstatný stav v čase rozhodovania. Z návrhu však vyplýva, že matka poukazuje na budúci čas. Z tohto je zrejmé, že maloletá v súčasnej dobe rozdiel v priezviskách nepociťuje, nevníma ho, nerieši to. Ide tak výhradne o hodnotenie matky, ktorá nie je stotožnená s rozdielom v priezviskách, čo však nie je dôvod hodný osobitného zreteľa, ktorý by opodstatňoval zmenu priezviska maloletej. Otec mal za to, že v danej veci nie sú splnené zákonné predpoklady na zmenu priezviska maloletej (podľa rozhodovacej praxe súdov - dlhodobý nezáujem otca o maloletú, neplnenie si rodičovských povinností a pod.), a žiadal návrh matky zamietnuť.

4.Súd vykonal vo veci dokazovanie vedúce k zisteniu skutočného stavu veci, výsluchom matky, otca maloletej, oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými obomi účastníkmi konania, zisťovaním názoru maloletej na súde, oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise Okresného súdu Bratislava II sp. zn. , ako aj oboznámením so všetkými listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise, a zistil nasledovný stav veci:

5.Maloletá je dieťaťom rodičov matky G.. N. Ž., rodným priezviskom G. nar. X.X.XXXX a otca F.. Z. E., nar. XX.X.XXXX. Maloletá sa narodila dňa XX.XX.XXXX. Rodičia maloletej neboli nikdy manželia. Maloletá sa narodila po ich krátkej známosti. Rodičia nikdy nežili v spoločnej domácnosti. Dňa 25. 03. 2015 došlo k určeniu otcovstva k maloletej súhlasným vyhlásením rodičov na Matričnom úrade Mestskej časti Bratislava - V.. Ako vyplýva zo zápisnice o určení otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov spísanej na Matričnom úrade Mestskej časti Bratislava - V. dňa 25. 03. 2015 v zmysle ustanovenia § 91 ods. 2 Zákona o rodine, rodičia sa dohodli na priezvisku maloletej „G.“.

6.Narodenie maloletej je zapísané v knihe narodení Matričného úradu Mestskej časti Bratislava - Ružinov vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. Maloletá má v rodnom liste zapísané v časti Meno a priezvisko „N. G.“.

7.Maloletá má priezvisko po matke. Je to rodné priezvisko matky, čo vyplýva z rodného listu časti Matka, kde je uvedené, že matka má priezvisko „G.á“. Otec maloletej, ako vyplýva z rodného listu maloletej z časti Otec, má priezvisko „E.“.

8.Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č. k. -112 zo dňa 10. 02. 2016, právoplatným dňa 03. 11. 2016, bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá súčasne maloletú aj zastupuje a spravuje jej majetok. Otcovi bola súdom uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 200 Eur od 16. 06. 2015 a sumou 30 Eur mesačne na tvorbu úspor, pričom zročné výživné za obdobie od 16. 06. 2015 do 31. 01. 2016 otcovi nevzniklo.

9.Dňa XX.XX.XXXX uzavrela matka maloletej manželstvo s Z. Ž.. Prijala jeho priezvisko „Ž.“. Dňa XX.XX.XXXX sa matke a Z. Ž., z ich vtedy ešte partnerského vzťahu, narodila maloletá X. Ž.. Maloletá X. Ž. je tak nevlastnou sestrou maloletej. Jej priezvisko je „Ž.“.

10. Podľa ustanovenia až 4 o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), deti majú spoločné priezvisko rodičov alebo priezvisko jedného z nich určené vyhlásením pri uzavieraní manželstva podľa a . Ak priezvisko maloletého dieťaťa nebolo určené podľa odseku 1 a rodičia majú rôzne priezviská, dohodnú sa o priezvisku dieťaťa a oznámia to matričnému úradu najneskôr do troch dní od narodenia maloletého dieťaťa. Ak sa rodičia nedohodnú o mene alebo priezvisku maloletého dieťaťa alebo ak žiadny z rodičov nie je známy, určí meno alebo priezvisko súd.

11.Podľa ustanovenia až 3 , ak rodičia uzavrú manželstvo po narodení svojho maloletého dieťaťa, bude mať dieťa priezvisko určené pre ich ostatné deti. Ak uzavrie manželstvo matka maloletého dieťaťa, ktorého otec nie je známy, môžu manželia pred matričným úradom súhlasne vyhlásiť, že priezvisko určené pre ich ostatné deti bude mať aj toto maloleté dieťa. Na zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého dieťaťa staršieho ako 15 rokov sa vyžaduje jeho súhlas.

12.Podľa ustanovenia o mene a priezvisku (ďalej len „“), štátny občan Slovenskej republiky po narodení nadobúda spoločné priezvisko rodičov, alebo, ak majú priezviská rôzne, nadobúda priezvisko jedného z nich určené dohodou pri uzavretí manželstva, prípadne, ak rodičia nie sú spolu zosobášení a majú rôzne priezviská, nadobúda priezvisko podľa dohody rodičov. Dohodou možno určiť iba priezvisko, ktoré v čase, keď k dohode došlo, má jeden z rodičov.

13.Podľa ustanovenia , zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

14.Podľa ustanovenia , ak majú rodičia maloletého rôzne priezviská, zmena priezviska rodiča, ktorého priezvisko má maloletý, sa vzťahuje na maloletého, ak s tým súhlasí druhý z rodičov. 15.Podľa ustanovenia , zmena mena alebo zmena priezviska, na ktorú je potrebné povolenie, sa v matrike vykoná na základe predloženia právoplatného rozhodnutia o zmene mena alebo zmene priezviska.

16.Podľa ustanovenia , zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom maloletého, alebo s , alebo ak by bola v rozpore s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym občanom iného štátu.

17. Matka podala dňa 09. 04. 2019 na tunajší súd návrh, v ktorom sa domáhala udelenia súhlasu za otca maloletej na podanie žiadosti na príslušný matričný úrad na zmenu priezviska maloletej z priezviska „G.Č.“ na priezvisko „Ž.“. Počas konania, na prvom pojednávaní v danej veci, dňa 04. 03.

2020, súd zistil, že matka danú vec pred podaním návrhu na súd s otcom maloletej neriešila, nesnažila sa zistiť názor otca na zmenu priezviska maloletej ešte pred podaním návrhu. Otec sa o zámere matky zmeniť priezvisko maloletej dozvedel až zo samotného návrhu matky podaného na súd. Otec uvádzal, rovnako ako v jeho písomnom vyjadrení k návrhu, že máji 2018 matka maloletej požiadala otca o súhlas s osvojením maloletej jej manželom Z. Ž., pričom vtedy matka poukázala i na to, že považuje za viac ako vhodné, aby mala maloletá priezvisko zhodné s matkou a jej nevlastnou sestrou. Otec vtedy s osvojením a následnou zmenou priezviska maloletej nesúhlasil. Matka po tomto nesúhlase otca nepodala na súd návrh na osvojenie maloletej manželom matky. Predmetný návrh na súd na zmenu priezviska maloletej podala matka až 09. 04. 2019. Na pojednávaní dňa 04. 03. 2020 mali rodičia prvý krát možnosť viesť dialóg o predmetnej veci, keďže rodičia spolu nekomunikujú a nekontaktujú sa. Otec nesúhlasil, rovnako ako v jeho písomnom vyjadrení k návrhu, so zmenou priezviska maloletej. Návrh na zmenu priezviska maloletej považoval za prostriedok na odstrihnutie otca zo života maloletej. Súd zistil, že maloletá nemá vedomosť, že otec je jej biologický a matrikový otec. Volá ho „ujo Z.“. Za svojho otca považuje manžela matky a aj ho volá „tatino“. Otec sa s maloletou stretáva asi dva krát do roka, keď príde na Slovensko, pretože dlhodobo žije v Anglicku. Otec sa s maloletou stretáva vždy za prítomnosti matky. Maloletej vždy prinesie darčeky. Otec výživné platí riadne. Rodičia, za prítomnosti ich právnych zástupcov, po usmernení súdu i opatrovníčky maloletej, sa dohodli, že oslovia detského psychológa za účelom poradenstva v danej veci.

18. Matka na základe záverov na pojednávaní dňa 04. 03. 2020 (odsek 17 tohto rozsudku) doručila súdu dňa 03. 06. 2020 správu psychologičky S.. D. G. z S. - súkromná psychologické služby, V. Č.. XX, XXX XX Bratislava, zo dňa 26. 05. 2020. Psychologičku vyhľadala a oslovila matka. Bola tam aj s maloletou. Otec u psychologičky nebol, nemal o stretnutí so psychologičkou vedomosť. Psychologička podporila zmenu priezviska maloletej, pretože podľa jej názoru môže prispieť k neskoršiemu harmonickému psychickému vývinu. Psychologička odporučila zmenu priezviska ešte pred nástupom maloletej do základnej školy. Matka uviedla, že sa snažila osloviť znalcov za účelom zabezpečenia a predloženia súdu súkromný znalecký posudok. Znalci neboli ochotní na základe objednávky matky vyhotoviť znalecký posudok. Boli ochotní vyhotoviť znalecký posudok iba na základe nariadenia súdu. Preto matka oslovila psychologičku S.. D. G. L. S. - súkromná psychologické služby, V. Č.. XX, XXX XX Bratislava, za účelom poradenstva v tejto veci.

19.Počas konania, i napriek maximálnej snahe súdu a opatrovníčky maloletej, ani po doručení súdu správy detskej psychologičky, sa rodičia v danej veci nedohodli. Preto opatrovníčka maloletej odporučila vo veci zistiť názor maloletej na súde. Rodičia so zisťovaním názoru maloletej v tejto veci súhlasili. Matka, ktorá maloletú pozná najlepšie, uviedla, že zisťovanie názoru na súde maloletú nestraumatizuje, nebude ju stresovať, že maloletá je smelá, spoločenská. Súd pripustil tento návrh opatrovníčky maloletej na zisťovanie názoru maloletej na súde, za súhlasu oboch rodičov. Súd oboznámil rodičov s priebehom zisťovania názoru maloletej. Súd oboznámil rodičov, že zisťovanie názoru maloletej bude viesť veľmi citlivo, vzhľadom na jej nízky vek, a najmä na to, že maloletá ešte aj v uvedenom čase nevedela, že otec je jej biologický otec. Matka uviedla, že maloletej povedala, že má maloletá priezvisko po dedkovi a babke, a že by si priala, aby sa maloletá volala ako matka. Súd dôrazne apeloval v tejto súvislosti na oboch rodičov, za podpory opatrovníčky maloletej, že je vecou „oboch rodičov“, aby po prípadnej konzultácii s detskou psychologičkou, oznámili maloletej v správny čas a správnym spôsobom, že jej biologický otec je otec, ktorého maloletá volá „ujo Z. alebo ujo z Anglicka“, a že otcom maloletej nie je manžel matky Z. Ž., ktorého volá maloletá „tatino“. Maloletá má právo vedieť, kto je jej otec.

20. Dňa 12. 05. 2021 súd zisťoval názor maloletej v danej veci na súde, za prítomnosti opatrovníčky maloletej. Súd zisťoval názor maloletej v tzv. detskej izbe. Rodičia stáli na chodbe pred detskou izbou. Súd i opatrovníčka maloletej k maloletej pristupovali primerane jej veku a skutočnosti, že maloletá ani v čase zisťovania jej názoru na jej priezvisko, nemala vedomosť, kto jej je skutočný otec. Maloletá bola uvoľnená, spoločenská, komunikovala spontánne. Sedela za stolíkom kreslila si obrázok, ktorý je založený v spise. Na tému „priezviska“ však nekomunikovala. Súd akceptoval, že čo sa týka tejto témy maloletá nekomunikovala. Súd tak pohovorom (výsluchom) maloletej na súde tak nezistil názor maloletej v tejto veci. Nezistil, či maloletá v jej veku, 6 rokov, vie rozlíšiť pojem meno a priezvisko, ako

vníma pojem priezvisko, či vníma rozdiely v priezvisku svojom, matky, nevlastnej sestry a manžela matky (nie otca, pretože maloletá nevie, že je jej otec), či sa chce mať iné priezvisko atd.

21. Matka prostredníctvom jej právneho zástupcu počas konania, po zisťovaní názoru maloletej na súde, uviedla, že problém s priezviskom maloletej nastane, až keď maloletá začne chodiť teraz v septembri do základnej školy. V škôlke volajú deti menom. Vyzerá to tak, že maloletá ešte priezvisko nevníma, čo je aj dobré, pretože by prípadnú zmenu priezviska ani nepostrehla. Maloletá bude v škole určite konfrontovaná so situáciou, že sa jej deti budú pýtať, prečo sa volá inak ako jej matka a sestra. Matka podala návrh na zmenu priezviska práve z dôvodu predísť týmto situáciám, predísť prípadným zraneniam maloletej z týchto situácii. Zmena priezviska je v záujme maloletej, zmena priezviska maloletú nijako nepoškodí. Vec je potrebné podľa matky posúdiť komplexne, aj z hľadiska budúcnosti, nie iba prítomnosti. Dôvody, ktoré viedli matku k podaniu návrhu nepovažoval za hypotetické, ale za reálne, ktoré existujú a budú existovať, pretože maloletá v septembri tohto roku začne chodiť do školy a v škole sú takéto situácie bežné. Rozdielnosť priezvisk v rodine, v ktorej maloletá žije a vyrastá, môže pre maloletú priniesť rôzne nepríjemné situácie a komplikácie i vzhľadom na súčasnú a zjavne aj budúcu pandemickú situáciu.

22.Otec prostredníctvom jeho právneho zástupcu, po zisťovaní názoru maloletej, uviedol, že matka uvádza praktickú stránku, ktorá ju vedie k zmene priezviska maloletej. Podľa otca, žiadne praktické a ešte k tomu aj hypotetické (majú nastať v budúcnosti) dôvody matka neosvedčila. Ide iba o želanie matky, nejde o potrebu maloletej. Zmena priezviska by nebola v záujme maloletej, ale v záujme matky. V záujme maloletej by to bolo vtedy, keby bola väčšia a sama by to chcela.

23. Opatrovníčka maloletej sa priklonila k návrhu matky na zmenu priezviska, rozhodnutie však ponechala na súd. Uviedla, že je potrebné, aby sa otec s maloletou pravidelne stretával, a aby rodičia v správny čas, po konzultácii s detskou psychologičkou, maloletej oznámili kto je biologický otec maloletej. Odporučila rodičom, aby uvedené riešili spolu, obaja rodičia, keďže mnohé skutočnosti týkajúcej sa maloletej, ako vyplynulo počas konania, rieši matka sama, bez vedomia a účasti otca. Opatrovníčka maloletej uviedla, že ich podporou návrhu matky, otec nestráca rodičovské práva k maloletej, rolu otca v živote maloletej, dôležitosť tejto role v živote maloletej. Naopak, opatrovníčka maloletej, bude ďalej sledovať v záujme maloletej, akým spôsobom bude ďalej prebiehať styk otca s maloletou, aby nedošlo k prípadnému vytesneniu otca zo života maloletej, tak ako sa toho obáva otec maloletej.

24. Súd všeobecne uvádza, že spôsob určovania a zmeny mena a priezviska maloletého dieťaťa upravujú ustanovenia až 4, až 3 a . Priezvisko možno identifikovať ako časť osobného mena fyzickej osoby v dvoj a viacmennej pomenúvacej sústave, ktoré sa pridáva k rodnému menu osoby pre „bližšie identifikovanie osoby“. Priezvisko má vo väčšine kultúr aj rodový charakter a vyjadruje príslušnosť (patríš k nám, patrím k Vám) osoby k rodu matky, rodu otca, oboch rodov. V niektorých kultúrach vyjadruje príslušnosť aj k národu, etniku, či dokonca i k náboženstvu, spoločenskej vrstve (kaste). Vyjadruje však najmä príslušnosť k pôvodnej a následne i širšej rodine. Vyjadruje „korene osoby“. Každý občan Slovenskej republiky musí mať meno aj priezvisko a tieto nadobúda už pri narodení. Priezvisko je tak základným formálnym identifikátorom osoby. Má však aj širší rozmer, keď do značnej miery vytvára aj našu vlastnú identitu, s ktorou sa fyzická osoba prirodzene stotožňuje. Právo na meno a teda aj na jeho časť - priezvisko patrí medzi základné práva dieťaťa dané ustanovením čl. 7 Dohovoru o právach dieťaťa. Preto prípadná zmena priezviska maloletého dieťaťa nie je len „formálnym“ úkonom, ale do značnej miery ide o skutočný zásah do identity maloletého dieťaťa, ktorý môže a pravdepodobne aj bude mať určitý dopad na jeho ďalší vývin. Preto sa vždy odporúča rodičom, aby si svoj zámer zmeniť maloletému dieťaťu priezvisko vopred dobre premysleli, skonzultovali s detským psychológom, prihliadajúc na najlepší záujem maloletého dieťaťa. Odporúča sa, aby nešlo o zámer zmeniť priezvisko maloletému dieťaťu predčasný, emotívny, neuvážený, zrealizovaný buď v hneve a nenávisti k druhému rodičovi alebo naopak zrealizovaný v zamilovanosti a láske k novému partnerovi alebo manželovi. 25. Na povolenie zmeny priezviska maloletého dieťaťa je príslušný matričný úrad podľa trvalého pobytu maloletého dieťaťa. Žiadosť o zmenu priezviska maloletého dieťaťa podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas so zmenou s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom. V oboch prípadoch sa teda vždy vyžaduje súhlas oboch rodičov

so zmenou priezviska. Pokiaľ druhý rodič so zmenou priezviska nesúhlasí, k žiadosti sa priloží namiesto jeho písomného súhlasu právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas. 26.Zmena priezviska maloletého dieťaťa je v zmysle ustanovenia podstatnou otázkou výchovy maloletého dieťaťa, o ktorej rodičia vždy rozhodujú spoločne bez ohľadu na to, či je alebo nie je dieťa zverené jednému z nich do osobnej starostlivosti. Pokiaľ sa o podstatnej otázke výchovy maloletého dieťaťa rodičia nedokážu dohodnúť, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Súd tak rozhoduje o nahradení vôle (o súhlase druhého rodiča), čo pri zmene priezviska znamená, že rozhoduje o udelení súhlasu k podaniu žiadosti o zmenu priezviska na príslušný matričný úrad. 27. Súd ďalej všeobecne uvádza, že keďže zmena priezviska maloletého dieťaťa je závažným zásahom do práv maloletého dieťaťa, súd udelí súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska výlučne v prípade, ak je zmena priezviska v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Súd posudzuje dôvody, ktoré vedú rodiča k podaniu návrhu o nahradenie súhlasu druhého rodiča s podaním žiadosti na zmenu priezviska na príslušný matrikový úrad, každý jednotlivo a zároveň v ich súbehu a to tak, aby v konečnom rozhodnutí dokázal objektívne určiť, či tieto dôvody sú natoľko závažné a trvalé, že v záujme maloletého dieťaťa bude zmena priezviska maloletého dieťaťa. Pokiaľ súd dospeje k názoru, že zmena priezviska je v záujme maloletého dieťaťa, tak udelí súhlas s podaním žiadosti na zmenu priezviska maloletého dieťaťa na príslušnom matričnom úrade. V opačnom prípade návrh zamietne. Medzi najčastejšie prípady, keď sa jeden z rodičov na súde domáha udelenia súhlasu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa, patria prípady maloletých detí pochádzajúcich z rozvedených manželstiev alebo rozídených partnerstiev. Po rozvode manželstva, si väčšina matiek zmení svoje priezvisko na svoje rodné priezvisko alebo v partnerstve mala stále svoje rodné priezvisko, čím vznikne stav, keď maloleté dieťa nesie rozdielne priezvisko ako jeho matka. Alebo po rozchode partnerstva má matka a maloleté dieťa rodné priezvisko matky, ktorá však následne uzatvorí manželstvo s iným mužom, ktorého priezvisko si zoberie a v novom manželstve má ďalšie maloleté dieťa, a všetci traja majú rovnaké priezvisko. Takáto rozdielnosť priezvisk môže viesť k problémom maloletého dieťaťa v sociálnej interakcii najmä v škole s rovesníkmi, keď je maloleté dieťa niekedy nútené odpovedať na nepríjemné otázky rovesníkov, prečo sa volá inak ako jeho matka a pod., čo môže u mal. dieťaťa vyvolávať zbytočný stres a v extrémnych prípadoch aj problém s vlastnou identitou. Dôvodom pre zmenu priezviska však nie je iba samotná skutočnosť, že maloleté dieťa nesie iné priezvisko ako rodič. 28. Matka podala na tunajší súd návrh, v ktorom sa domáhala udelenia súhlasu za otca maloletej na podanie žiadosti na príslušný matričný úrad na zmenu priezviska maloletej z priezviska „G.“ na priezvisko „Ž.“. Súd počas konania zistil, tak ako to vyššie uvádzal, že matka svoj zámer zmeniť maloletej priezvisko nekonzultovala pred podaním návrhu na súd s otcom maloletej, nezisťovala jeho názor na túto vec, nezisťovala, či súhlasí alebo nesúhlasí s jej zámerom zmeniť priezvisko maloletej. Otec sa o zámere matky zmeniť priezvisko maloletej dozvedel až po doručení mu návrhu súdom. Súd tu poukazuje na ustanovenie , podľa ktorého ak sa rodičia „nedohodnú“ o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, rozhodne na návrh niektorého z nich súd. Súd považuje za zmenu priezviska za podstatnú otázku týkajúcu sa výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Preto bola matka maloletej, ešte pred podaním návrhu na súd, povinná osloviť otca maloletej s touto vecou. Bola povinná pokúsiť sa s otcom viesť v danej veci dialóg, vysvetliť otcovi svoje dôvody, ktoré ju viedli k zámeru zmeniť maloletej priezvisko. Bola povinná sa s otcom aspoň pokúsiť dohodnúť, čo však matka neurobila. Preto súd od začiatku konania, až do autoritatívneho rozhodnutia vo veci, za spolupráce opatrovníčky maloletej, viedol oboch rodičov k zmierlivému riešeniu veci, k uzatvoreniu dohody (bez ohľadu aká by bola). Súd počas celého konania tak dal rodičom dostatočný i časový priestor na dialóg, výmenu

názorov, keďže rodičia mimo pojednávaní spolu veľmi nekomunikovali. Všetko však bezúspešne. Obaja rodičia počas celého konania zotrvali na svojich pôvodných názoroch vo veci, ani jeden z nich svoj pôvodný názor nezmenil, ani neboli ochotní pripustiť zmenu ich pôvodného názoru. Preto súd v danej veci rozhodol autoritatívne. 29. Súd uvádza, že zmena priezviska maloletej je značným zásahom nielen do práv otca (aj keď maloletá nemá priezvisko otca), ale aj do práv samotnej maloletej. Keďže sa rodičia nedohodli počas celého konania na zmene priezviska maloletej, súd v tomto konaní skúmal, či udelí za otca maloletej súhlas matke na podanie žiadosti na príslušný matričný úrad o zmenu priezviska maloletej z priezviska „G.“ na priezvisko „Ž.“. Súd teda skúmal, či dôvody uvádzané matkou, ktoré ju viedli k podaniu návrhu na zmenu priezviska maloletej, sú skutočne tak vážnymi dôvodmi, ktoré by odôvodňovali vyhoveniu návrhu matky a či zmena priezviska by bola skutočne na prospech maloletej v jej reálnom živote, keďže k zmene priezviska maloletej musia viesť skutočne vážne dôvody a musí byť v jej záujme.

30. Súd ustálil, zvažujúc všetky skutočnosti týkajúce sa danej veci v komplexnosti celej rodinnej situácie, že dôvody, ktoré uvádzala matky, sú dôvodné. Súd má za to, že rozdielne priezviská maloletej (G.), matky (Ž.) a nevlastnej sestry maloletej (Ž.), vedú a môžu viesť v budúcnosti ešte viac, môžu mať dopad na nerušený psychický vývoj maloletej, môžu vieš ku komplikáciám, nedorozumeniam a problémom aj v praktickom bežnom živote maloletej a matky. Rozdielnosť priezvisk si maloletá v súčasnej dobe pravdepodobne (súd používa pojem pravdepodobne, pretože pripúšťa, že maloletá nechcela o téme priezvisko rozprávať, aj keď si to uvedomuje) ešte neuvedomuje, vychádzajúc zo zisťovania jej názoru na súde. Súd však zohľadnil pri svojom rozhodnutí aj budúci možný stav, aj keď v čase rozhodovania ešte nereálny a hypotetický, tak ako uvádzal otec maloletej. Súd v záujme maloletej, jej budúceho čo najharmonickejšieho psychického vývoja, chápe záujem matky maloletej, maloletú ochrániť, najviac čo sa dá, pred možnými stresujúcimi situáciami, ktoré môžu nastať v živote maloletej (v škole, na krúžkoch, v interakcii s akýmikoľvek osobami) v súvislosti s ich rozdielnymi priezviskami. Súd uvádza, že maloletá sa v reálnom živote môže stretnúť, a pravdepodobne by sa aj stretla, s rôznymi reakciami na rozdielnosť priezvisk členov jej rodiny, a to od nevšimnutia si tejto rozdielnosti, cez pozitívnu reakciu, až po reakciu posmešnú a ponižujúcu. Negatívne, ale aj pozitívne reakcie okolia môže maloletá vnímať stresujúcu, zraňujúco, až frustrujúco, čo jej môže spôsobiť trvalú ujmu na psychickom zdraví. Súd pri rozhodovaní v danej veci zohľadnil i správu psychologičky S.. D. G. L. S. - súkromná psychologické služby, V. Č.. XX, XXX XX Bratislava, zo dňa 26. 05. 2020, ktorá podporila zmenu priezviska maloletej, pretože podľa jej názoru môže prispieť k neskoršiemu harmonickému psychickému vývinu, a ktorá odporučila zmenu priezviska maloletej ešte pred nástupom maloletej do základnej školy. Súd tak ustálil, že dôvody uvádzané matkou, ktoré ju viedli k podaniu návrhu na zmenu priezviska maloletej, sú vážnymi dôvodmi, ktoré odôvodňujú vyhoveniu návrhu matky, keďže k realizácia zmeny priezviska maloletej bude v záujme maloletej. Preto súd udelil matke maloletej za otca maloletej súhlas na podanie žiadosti na príslušný matričný úrad o zmenu priezviska maloletej z priezviska „G.“ na priezvisko „Ž.“. Súd uvádza, že súd rozhodol o udelení súhlasu matke za otca maloletej na podanie žiadosti na príslušný matričný úrad o zmenu priezviska maloletej, avšak matka maloletej nakoniec takúto žiadosť na príslušný matričný úrad nakoniec nemusí podať, pretože udelenie súhlasu súdu za otca s podaním žiadosti, neznamená určenie i povinnosti matke takúto žiadosť i podať. Matka sa nakoniec môže rozhodnúť, že takúto žiadosť o zmenu priezviská nepodá alebo otec môže svoj nesúhlas zmeniť a nakoniec môže súhlasiť.

31. Súd uvádza, že predmetným rozhodnutím súdu, otec maloletej svoje rodičovské práva a povinnosti nestratil, nezmenili sa, nedošlo k ich obmedzeniu. Samotná zmena priezviska maloletej neohrozuje postavenie otca v živote maloletej a neohrozuje jeho rodičovské práva a povinnosti k maloletej, o to viac, že maloletá nemá priezvisko otca, ale rodné priezvisko matky. Súd má za to, že postavenie otca v živote maloletej fakticky ohrozujú obaja rodičia, najmä matka, ktorí neoznámili maloletej do momentu rozhodnutia súdu, že otec je jej skutočným biologickým otcom, ktorí umožňujú, aby maloletá volal otca „ujo Z. alebo ujo z Anglicka“, a ktorí umožnia, aby maloletá považovala za svojho otca manžela matky, ktorého volá „tatino“. 32. Súd na základe vykonaného dokazovania vo veci súd zistil, že rodičia spolu nekomunikujú, nespolupracujú pri výchove a starostlivosti o maloletú. Vzťahy medzi rodičmi, zjavne ide o pozostatok ich nespracovaného rozchodu, sú latentne nespolupracujúce. Súdu sa javí, že matka, majúc za to, maloletá je jej zverená do osobnej starostlivosti, rozhoduje o výchove a starostlivosti iba ona sama. Do výchovy a starostlivosti nezapája otca maloletej, a otec maloletej jej svojou pasivitou uvedené umožňuje, nedomáha sa aktívnym spôsobom realizácie svojich práv (napr. otec nepodal návrh na úpravu styku s maloletou, a je irelevantné, že otec žije dlhodobo v Anglicku). Preto má súd za to, že neharmonická situácia medzi rodičmi je zodpovednosťou oboch rodičov, a toto ich vzájomné nastavenie sa tak následne odráža i na vzťahu s maloletou. Súd tak ako to uvádzal i počas konania, dáva do pozornosti matke, že jej nový manžel nie je otcom maloletej, preto nemôže zastávať rolu otca maloletej, o to viac, ak otec maloletej žije, chce a je ochotný a schopný rolu otca maloletej plniť. Ak matka, možno aj v dobrom, bude vedome alebo nevedome inštalovať do role otca maloletej jej manžela, nevedome tým maloletej ohrozí jej zdravý psychický vývoj, pretože maloletá môže mať v budúcnosti, ktorý sa prejaví najmä v puberte zmätok. Súd v záujme maloletej a v záujme možnosti otca realizovať jeho rodičovské práva, kedže otec počas konania uviedol, že v návrhu matky na zmenu priezviska vidí nástroj na odstrihnutie otca od maloletej, začne konanie ex offo o úpravu styku otca s maloletou. Preto súd apeluje na oboch rodičov, aby za prípadného poradenstva odborníkov, sa snažili, možno aj za pomoci odborníkov, ozdraviť ich rodinný systém, do ktorého patrí - otec, matka, maloletá, a to bez ohľadu na to, že matka ma nového manžela a s ním ďalšie dieťa.

33. O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom súd usúdil, že v danom prípade sa o výnimku zo zákonom stanovenej zásady mimosporového konania, podľa ktorej si každý z účastníkov trovy konania znáša sám, nejedná.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.