Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Tos-66-2021.pdf
PDF · 92.69 KB
Case nature
Area
Subarea
3Tos/66/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci odsúdeného I. Y., nar. XX.XX.XXXX, v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 18.05.2021 v Trnave, prejednal sťažnosť okresného prokurátora v Trnave proti uzneseniu Okresného súdu v Trnave zo dňa 14.04.2021, sp. zn. 29PP/87/2021 a takto
rozhodol:
Podľa § 194 odsek 1 písm. a/ Trestného poriadku z r u š u j e napadnuté uznesenie v celom rozsahu
Podľa § 415 odsek 1 Trestného poriadku s poukazom § 66 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, § 67 odsek 1 Trestného zákona návrh odsúdeného I. Y., nar. XX.XX.XXXX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody ÚVV a ÚVTOS Leopoldov, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 12.12.2008, sp.zn. 35T/7/2008, z a m i e t a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol :
Podľa § 415 odsek 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 odsek 1, § 67 odsek 1, § 66 odsek 2, Trestného zákona sa odsúdený I. Y., nar. XX.XX.XXXX, t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v ÚVV a ÚVTOS Leopoldov,
podmienečne prepúšťa
z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 12.12.2008, sp. zn. 35T/7/2008.
Podľa § 68 odsek 1 Trestného zákona súd určuje odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 68 odsek 1 Trestného zákona súd nad odsúdeným nariaďuje probačný dohľad vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 51 odsek 4 písm. k/ Trestného zákona súd odsúdenému ustanovuje povinnosť spočívajúcu v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe, alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie.
Podľa § 51 odsek 3 písm. b/ Trestného zákona súd odsúdenému určuje obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.
Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil (v rozsahu č.l. 26-28 spisu) splnením všetkých troch zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie ako i poskytnutím možnosti odsúdenému viesť riadny život s určením dlhšej skúšobnej doby a to v trvaní 5-tich rokov, počas ktorej bude môcť sledovať
dlhšiu dobu po podmienečnom prepustení správanie odsúdeného. Zároveň odsúdenému nariadil aj probačným dohľad vo výmere 24 mesiacov a ustanovil primeranú povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie ako aj obmedzenie spočívajúce najmä v zákaze požívania alkoholických nápojov.
Proti tomuto uzneseniu v zákonom stanovenej lehote, ihneď po vyhlásení uznesenia na verejnom zasadnutí, zahlásil sťažnosť prokurátor okresnej prokuratúry (č.l. 24spisu).
Odsúdený prítomný na verejnom zasadnutí sa vzdal práva na podanie sťažnosti (č.l. 24 spisu).
Prokurátor zahlásenú sťažnosť písomne odôvodnil v rozsahu č.l. 31-32 spisu v ktorej uviedol, že rozhodnutie okresného súdu nepovažuje za správne a zákonné nakoľko je toho názoru, že odsúdený splnil formálne podmienky pre podmienečné prepustenie tým, že vykonal tri štvrtiny uloženého trestu. Z vykonaného dokazovania na verejnom zasadnutí však nevyplýva, že od odsúdeného možno očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Z výpisu z registra trestov je zrejmé, že odsúdený I. Y. bol doposiaľ 3-krát súdne trestaný, tretíkrát je vo výkone trestu odňatia slobody. Prvýkrát bol odsúdený v roku 2003 Okresným súdom Žilina sp. zn. 1T/200/03 na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, z ktorého bol 23.06.2004 podmienečne prepustený so skúšobnou dobou 2 roky, ale dňa 05.09.2006 mu bol nariadený výkon zvyšku tohto trestu. Následne bol dňa 19.12.2005 (právoplatne 18.03.2006) odsúdený Okresným súdom Žilina sp. zn. 1T/189/2005 na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, z ktorého bol opäť podmienečne prepustený dňa 19.10.2006 na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. V tomto prípade podmienečného prepustenia sa síce osvedčil, ale už dňa 09.04.2008, teda približne polroka po uplynutí skúšobnej doby podmienečného prepustenia, sa dopustil obzvlášť závažného zločinu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 20, § 145 odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona. Za tento obzvlášť závažný zločin mu bol dňa 12.12.2008 uložený Okresným súdom Žilina nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 14 rokov, ktorý si v súčasnosti aj vykonáva. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že napriek tomu, že odsúdený I. Y. bol v relatívne krátkej dobe 2-krát po sebe podmienečne prepustený z výkonu trestu, pričom v prvom prípade počas skúšobnej doby neviedol riadny život súd rozhodol, že zvyšok trestu vykoná a v druhom prípade v relatívne krátkej dobe, ani nie pol roka po uplynutí skúšobnej doby, sa opätovne dopustil ďalšej trestnej činnosti, dokonca spáchal obzvlášť závažný zločin, teda stupeň závažnosti jeho trestnej činnosti sa výrazne zvýšil. S poukazom na záverečnú časť hodnotenia riaditeľa ústavu z ktorého evidentne vyplýva, že odsúdený iba čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu, mal za to, že jeho osoba neposkytuje dostatočnú záruku, že v budúcnosti povedie riadny život, a teda nie sú splnené všetky podmienky pre jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
V závere navrhol, aby Krajský súd v Trnave podľa § 194 odsek 1 písm. a/ Trestného poriadku zrušil uznesenie Okresného súdu v Trnave sp. zn. 29PP/87/2021 zo dňa 14.04.2021 a sám vo veci rozhodol. K odôvodneniu sťažnosti okresného prokurátora sa písomne vyjadril i odsúdený I. Y. (č.l. 34-35 spisu) v ktorej poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.11.2020 sp. zn. 4Urtos/6/2020 v ktorom najvyšší súd skonštatoval, že pokiaľ prokurátorka namieta existenciu materiálnej podmienky podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, predovšetkým závažnosťou trestnej činnosti, je potrebné konštatovať to, čo už právne uviedol okresný súd, že zákonodarca pamätá na prípady ako tento, kde umožňujú páchateľovi po splnení určitých podmienok predčasne opustiť ÚVTOS avšak pokiaľ by sme prijali závery prokuratúry, bolo by nemožné pri závažných trestných činoch, ani napriek pozitívnemu hodnoteniu podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a/ správnosť výrokov napadnutého uznesenia proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť b/ konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Krajský súd preskúmal v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 192 odsek 1 písm. a/, písm. b/ Trestného poriadku, správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým prokurátor podal sťažnosť, ako i konanie týmto výrokom napadnutého uznesenia predchádzajúce a zistil, že podaná sťažnosť je dôvodná. Podľa § 66 odsek 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a/ ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody,
b/ ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 odsek 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 67 ods.1)Trestného zákona, osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.
Podľa § 415 odsek 1 Trestného poriadku, o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov, dôveryhodnej osoby alebo na návrh odsúdeného, alebo osoby, ktorá môže sa odsúdeného podať odvolanie v jeho prospech na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí 1 roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho podal odsúdený predčasne.
Z obsahu spisového materiálu sťažnostný súd zistil, že
• odsúdený vykoná trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 12.12.2008 sp. zn. 35T/7/2008 pre trestný čin - obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 2 Trestného zákona, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 14 rokov so zaradením do ústavu stredným stupňom stráženia
• odsúdený lehotu na podanie žiadosti o podmienečné prepustenie splnil dňa 10.09.2019 a predpokladaný koniec trestu má 08.03.2023
• správanie a vystupovanie odsúdeného je na požadovanej úrovni, príkazy a pokyny personálu ústavu plní, počas výkonu trestu bol 21-krát disciplinárne odmenený, naposledy 30.12.2020 za vzorné plnenie pracovných povinností, disciplinárne potrestaný nebol
• v rámci vnútornej diferenciácie je umiestnený do diferenciačnej skupiny „A“, kde bol dňa 22.11.2019 umiestnený na základe dlhodobého plnenia stanoveného programu zaobchádzania,
• dňa 25.07.2016 bol Okresným súdom Trnava preradený z maximálneho stupňa stráženia do ústavu so stredným stupňom stráženia
• odsúdený za účelom plnenia pracovných povinností má umožnený voľný pohyb po ústave, k pracovným povinnostiam pristupuje svedomito a zodpovedne, je na neho spoľahnutie
• sociálny kontakt počas výkonu trestu udržiava iba s inými odsúdenými formou korešpondencie, kontakt s manželkou a synmi, ako aj sestrou neudržiava.
• stanovené ciele programu zaobchádzania priebežne plní.
• resocializačná prognóza odsúdeného sa vzhľadom na stredné riziko sociálneho zlyhania javí ako menej priaznivá z dôvodu, že pred nástupom do výkonu trestu opakovane páchal trestnú činnosť, nemal stabilné zamestnanie a aktuálne je odsúdený za obzvlášť závažný zločin,
• v závere riaditeľ ústavu skonštatoval, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie z výkonu trestu a odporúča ho podmienečné prepustenie s dohľadom;
Z registra trestov odsúdeného vyplýva, že má tri záznamy.
Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 11.12.2003 sp. zn. 1T/200/2003 bol odsúdený podľa § 197a odsek 1, odsek 2, § 175 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona č. 140/1961 na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny. Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 13.06.2004 sp. zn. 22PP/382/2004 bol podmienečne prepustený so skúšobnou dobou v trvaní 2 rokov. Zvyšok trestu v trvaní 10 mesiacov, 28 dní mu bol nariadený 05.09.2006 vykonať v ústave na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Trest vykonal 10.10.2009.
Trestným rozkazom Okresného súdu Žilina zo dňa 19.12.2005 sp. zn. 1T/189/2005 pre trestný čin podľa § 213 odsek 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. bol odsúdený na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny. Z výkonu trestu odňatia slobody bol uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 19.10.2006 sp. zn. 3PP/6/2006 podmienečne prepustený so skúšobnou dobou v trvaní 1 roka. V skúšobnej dobe sa dňa 02.04.2008 osvedčil.
Rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 12.12.2008 sp. zn. 35T/7/2008 odsúdený pre obzvlášť závažný zločin podľa § 20 k § 145 odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona 300/2005 na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 14 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a ochranný dohľad na 1 rok s povinnosťou 1-krát v kalendárnom týždni sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka.
Krajský súd konštatuje, že okresný súd po obdržaní návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody postupoval procesne správne, keď vo veci určil termín verejného zasadnutia, kde mal možnosť odsúdený vyjadriť sa k priebehu svojho výkonu trestu odňatia slobody ako aj k dôvodom pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.
Podľa § 67 odsek 1 Trestného zákona, osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na trest odňatia slobody podľa § 47 odsek 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody. K splneniu zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 67 odsek 1 Trestného zákona sťažnostný súd uvádza, že splnenie formálnej podmienky z pohľadu dĺžky doteraz vykonaného trestu odňatia slobody bolo splnené tak, ako to konštatoval i súd I. stupňa v napadnutom uznesení.
Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie bol odsúdený automaticky podmienečne prepustený po uplynutí ustanovenej doby bez zreteľa na účel trestu. Je potrebné vziať do úvahy i samotný účel trestu, ktorý obsahuje viac komponentov, ku ktorým súdy pri svojom rozhodovaní musia prihliadnuť. Podstatou ich úvah je potom v konečnom dôsledku dôvodnosť predpokladu, že odsúdený povedie v budúcnosti, i na slobode, riadny život s minimalizáciou rizika jeho recidívy. Pokiaľ všeobecný súd prihliadne na okolnosť, že nie je zabezpečená podmienka budúceho riadneho života sťažovateľa, je to výlučne iba vecou jeho uváženia ak dospel k záveru, že doterajší výkon trestu odňatia slobody neodstránil charakterové vlastnosti, ktoré sťažovateľa viedli k páchaniu závažnej trestnej činnosti (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 14.02.2008 sp. zn. IV ÚS 53/08).
Prvá materiálna podmienka teda či odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody plnením svojich povinností a svojim správaním preukazoval polepšenie vyplýva najmä z hodnotenia odsúdeného vypracovaného príslušným ústavom na výkon trestu.
Sťažnostný súd konštatuje, že z vypracovaného hodnotenia riaditeľa ústavu na osobu odsúdeného vyplýva, že odsúdený počas výkonu trestu odňatia slobody preukazuje snahu po náprave, nakoľko počas výkonu trestu odňatia slobody dosiahol 21 disciplinárnych odmien, jeho správanie je na požadovanej úrovni, je bezproblémový a je na neho spoľahnutie. Taktiež stanovené ciele programu zaobchádzania priebežne plní. Nemožno však opomenúť, že odsúdený je vo výkone trestu už tretí krát, teda vie ako si vytvoriť podmienky na dosiahnutie odmeny a kladného hodnotenie.
Materiálnou podmienkou možnosti očakávania, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život v zmysle § 66 odsek 1 Trestného zákona je potrebné i v prípade uvedeného v bode 1/ skúmať aj pri zohľadnení okolností predchádzajúceho života odsúdeného vrátane jeho skorších odsúdení (R 5/2017).
Teda pri skúmaní druhej materiálnej podmienky je potrebné posúdiť všetky okolnosti súvisiace s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám a pravidlám, prostredie, v ktorom žil pred nástupom trestu, akej povahy charakteru bola spáchaná trestná činnosť. To všetko sa skúma za jediným účelom a to takým, či možno prijať prognózu, že odsúdený v prípade prepustenia na slobodu povedie riadny život, t. j. život v súlade s právnymi morálnymi a etickými normami spoločnosti (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 154/2009 z 10.11.2009).
Sťažnostný súd sa nemôže so záverom súdu I. stupňa ohľadne splnenia druhej materiálnej podmienky stotožniť a to s poukazom na register trestov odsúdeného, ktorý bol doposiaľ 3-krát súdne trestaný a tretíkrát je vo výkone trestu odňatia slobody. Prvýkrát bol odsúdený v roku 2003 Okresným súdom Žilina sp. zn. 1T/200/2003 na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, z ktorého bol dňa 23.06.2004 podmienečne prepustený so skúšobnou dobou 2 roky. Vzhľadom k tomu, že sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody neosvedčil, bol mu dňa 05.09.2006 nariadený výkon zvyšku trestu zákazu činnosti. Následne bol dňa 19.12.2005 odsúdený Okresným súdom Žilina sp. zn. 1T/189/2005 na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 10 mesiacov, z ktorého bol opäť podmienečne prepustený dňa 19.10.2006 so skúšobnou dobou v trvaní 1 roka. Je pravda, že počas skúšobnej dobe sa osvedčil následne však v krátkej dobe po uplynutí skúšobnej doby sa dopustil obzvlášť závažného zločinu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 145 odsek 1, odsek 2 písm. b/ Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 14 rokov, ktorý v súčasnosti vykonáva. Teda odsúdený uloženú šancu viesť riadny život nevyužil ale práve naopak preukázal to, že toto poskytnutie dôvery nemalo na neho žiadny prevýchovný účinok, nakoľko následne na to spáchal najzávažnejší trestný čin akým je trestný čin vraždy.
Nápravu odsúdeného I. Y. sťažnostný súd považuje za podstatne sťaženú a to vzhľadom na jeho osobu ( viackrát súdne trestaný nepodmienečnými trestami) a najmä z pohľadu povahy spáchaného trestného činu pre ktorý vykonáva trest odňatia slobody a to s poukazom na ustanovenie § 66 odsek 2 Trestného zákona, ktorý výslovne určuje, že pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliada aj na povahu spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykoná.
Sťažnostný súd zároveň poukazuje aj na závery hodnotenia riaditeľa ústavu z ktorého vyplýva, že resocializačná prognóza odsúdeného vzhľadom na stredné riziko sociálneho zlyhania sa javí ako menej priaznivá a výkon trestu odňatia slobody iba čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie. Preto ani doposiaľ získaných 21 odmien za riadne plnenie si pracovných povinností odsúdeným, nie je takou podstatnou okolnosťou, ktorá by mohla mať pozitívny vplyv na elimináciu jeho recidívy do budúcna.
Doterajší spôsob života odsúdeného, povaha spáchaného trestného činu pre ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody, zaradenie odsúdeného do ústavu so stredným stupňom stráženia ako aj skutočnosť, že sociálny kontakt počas výkonu trestu udržiava iba s inými odsúdenými formou korešpondencie, nedávajú dostatočnú záruku, že protiprávne konanie odsúdeného sa už nebude opakovať.
Účelom trestu je ochrana spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti a trest má odrádzať aj ostatných členov spoločnosti od páchania trestných činov.
Vzhľadom k uvedenému je v záujme zabezpečenia nápravy odsúdeného a splnenia účelu uloženého trestu odňatia slobody, aby odsúdený uložený trest odňatia slobody ďalej vykonával v rozsahu, ako mu bol uložený odsudzujúcim rozhodnutím súdu.
Podľa § 194 ods.1) Trestného poriadku, ak nezamietne nadriadený orgán sťažnosť, zruší napadnuté uznesenie, a ak je podľa povahy veci potrebné nové rozhodnutie,
a) rozhodne vo veci sám,
Na základe vyššie uvedených skutočností sťažnostný súd napadnuté uznesenie podľa § 194 odsek 1 písm. a/ Trestného poriadku v celom rozsahu zrušil a sám vo veci rozhodol tak, že návrh odsúdeného I. Y. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina zo dňa 12.12.2008 sp. zn. 35T/7/2008 zamieta.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.