Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6CoCsp-23-2020.pdf
PDF · 108.56 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/23/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobkyne: W. A., G.. XX.XX.XXXX, K. Z. C., Z. XX, zast. JUDr. Monikou Marjanovič, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Urbánkova 1562/6, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zast. : Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kubániho 16, o určenie, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 14. novembra 2019 sp. zn. 24Csp/232/2018
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 14. novembra 2019 č.k. 24Csp/232/2018-171.
Žalobkyňa má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1.Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) zhora označeným rozsudkom určil, že zmluva o revolvingovom úvere č. 194461-72633, uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 17.6.2014, je bezúročná a bez poplatkov. Priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % proti žalovanému.
3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že dňa 17.6.2014 uzavreli strany sporu zmluvu o revolvingovom úvere, ktorou sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobkyni úver vo výške 4.212 € na účely výkonu jej podnikateľskej činnosti. Žalobkyňa bola v zmluve označená ako W. A. - W. L., Z. XX, C., IČO: 41 427 572 a ako bankové spojenie bola uvedená VÚB, a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX. Zo žiadosti o úver zo dňa 13.6.2014 vzal súd za preukázané, že žalobkyňa bola označená ako W. A. s uvedením rodného čísla a adresy C., Z. XX. V časti ekonomických údajoch o žiadateľovi bolo uvedené jej IČO a označenie: živnosť s dátumom začiatku podnikania 20.6.2005. Z rozhodcovskej zmluvy zo dňa 17.6.2014 súd zistil, že žalobkyňa bola označená ako W. A. - W. L., Z. XX, C.T., IČO: 41 427 527, rod. č. XXXXXX/XXXX. Výsluchom žalobkyne zistil, že obchodnému zástupcovi žalovaného poskytla živnostenské oprávnenie, keďže sa jej obchodný zástupca dotazoval na jej zamestnávateľa a príjmy. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že poskytnuté finančné prostriedky vo výške 2.000 € boli žalovaným poukázané na účet žalobkyne vo VÚB, a.s., č.ú. : XXXXXXXXXX dňa 19.6.2014, pričom išlo o zmluvu o bežnom účte vedenom pre fyzické osoby. Z výpisu zo živnostenského registra vzal súd za preukázané, že žalobkyňa vykonáva podnikateľskú činnosť pod obchodným menom W. A. - W. L., IČO: 41 427 572, miesto podnikania C., Z. XX, deň vzniku oprávnenia 20.6.2005. Za preukázanú považoval aj tú skutočnosť, že okrem bežného účtu vedeného pre fyzické osoby žalobkyňa disponovala aj podnikateľským účtom, odlišným od účtu, na ktorý boli poukázané poskytnuté finančné prostriedky zo zmluvy o úvere. Z výpisu z účtu žalobkyne č. 26293684159, na ktorý boli poukázané žalobkyni finančné prostriedky zo zmluvy o úvere vzal súd za preukázané, že z neho žalobkyňa vykonala platby v období
od 19.6.2014 vo výške 128,37 €, 575 €, 43,58 €, 20 €, 10 €, 65 €, 84 €, 34,33 €, 700 € titulom vrátenia peňazí, 76,78 € v prospech Home Credit, 10 €, 65,76 € v prospech GE Money, 66,78 € v prospech Home Credit, ďalej splátky CO - Brant 10 € a 20 € a splátka 17,04 €. Z výpovede žalobkyne vzal za preukázané, že úver vo výške 2.000 € potrebovala na splatenie svojich dlhov, pričom obchodná zástupkyňa jej povedala, že jej invalidný dôchodok nie je postačujúci pre poskytnutie úveru, a preto žiadala od nej daňové priznanie. Úver teda nebrala na podnikateľský účel, ale pre svoju potrebu a nemala vedomosť o existencii dvoch variant zmluvy. Sama nevypisovala ani žiadosť o poskytnutie úveru, túto vypisovala obchodná zástupkyňa. Tieto údaje obchodná zástupkyňa opísala z daňového priznania bez jej vedomia. Skutočnosť, že žalobkyňa nebrala úver na účely podnikania, preukazovala aj dohodou o poskytnutí príspevku občanovi so zdravotným postihnutím na prevádzkovanie alebo vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, uzatvorenou podľa § 57 zákona 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dňa 11. mája 2012, na základe ktorej jej bol poskytnutý finančný príspevok vo výške 8.274,16 €.
4. Právne súd posudzoval vec podľa ust. § 52, § 53b, § 54 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) v spojení s ust. § 1, § 2, § 9 a § 11 zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z vykonaného dokazovania uzavrel, že aj keď žalobkyňa bola v zmluve o revolvingovom úvere označená svojim obchodným menom, v konaní nebolo preukázané, že úver jej bol poskytnutý na účely podnikania. Finančné prostriedky titulom úverovej zmluvy jej boli vyplatené na jej osobný účet a prihliadol aj na tú skutočnosť, že žiadosť o poskytnutie úveru nevypĺňala žalobkyňa sama, pričom v žiadosti je označená jednak svojim menom, priezviskom a rodným číslom, ale zároveň je tam uvedené aj IČO, čo však samo o sebe nemá za následok záver, že zmluvu neuzatvárala ako spotrebiteľ. Použitie poskytnutých finančných prostriedkov na splatenie dlhov nesúvisiacich s podnikateľskou činnosťou, teda použitie úveru na osobné účely žalobkyňa preukázala aj s výpisom z osobného účtu, na ktorý jej boli finančné prostriedky titulom úverovej zmluvy poukázané. Uzavrel teda, že samotná skutočnosť, že žalobkyňa bola v čase uzavretia zmluvy držiteľkou živnostenského oprávnenia, nevylučuje možnosť uzavretia zmluvy v postavení spotrebiteľky. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nepreukázal, že úver bol poskytnutý žalobkyni na podnikateľskú činnosť, súd posudzoval zmluvu o úvere ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere a keďže táto neobsahovala všetky obligatórne náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona 129/2010 Z.z., rozhodol v súlade s § 11 ods. 1 písm. b/ zákona 129/2010 Z.z., že predmetný úver je bezúročný a bez poplatkov. Konkrétne chýbajúcimi náležitosťami boli okrem iných úroková sadzba, RPMN, celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, priemerná hodnota RPMN a ďalšie.
5. K námietke žalovaného o prekážke už začatého konania v totožnej veci súd uviedol, že na Okresnom súde Bratislava V prebieha pod sp. zn. 3CbZm/669/2015 konanie o návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, v ktorom aj bol vydaný tento zmenkový platobný rozkaz, proti nemu bol podaný odpor a konanie nie je právoplatne skončené, avšak nejde o prekážku litispendencie, keďže predmetom konania na Okresnom súde Bratislava V je žaloba o plnenie a predmetom konania na Okresnom súde Košice I je určovacia žaloba - o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov.
6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal úspešnej žalobkyni proti neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania.
7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd zamietne žalobu a prizná mu náhradu trov celého konania, alternatívne navrhol zrušiť rozsudok a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Nesúhlasil so záverom súdu o spotrebiteľskom charaktere poskytnutého úveru. Poukázal na to, že nie je možné na základe skutočností vzniknutých po uzavretí úverovej zmluvy a po poskytnutí úveru posudzovať povahu úverového vzťahu. Je preto právne bezvýznamná skutočnosť, či poskytnuté peňažné prostriedky boli aj skutočne použité na podnikateľské účely. Pokiaľ súd odvodzoval nepodnikateľský charakter zmluvného vzťahu z tej skutočnosti, že úver bol vyplatený na osobný účet žalobcu, vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalobkyňa mala dva rôzne účty, pričom v prípade fyzickej osoby podnikateľa žiadny zákon ani nevyžaduje mať podnikateľský účet. Žalovaný nemal možnosť zo samotného čísla účtu uvedeného v zmluve zistiť, že ide práve o osobný účet žalobkyne. Vytýkal súdu, že pri posudzovaní charakteru zmluvného vzťahu vôbec nevyhodnotil žiadosť o úver a jej obsah, ani zmluvu o úvere. Súd nezohľadnil, že žalobkyňa vystupovala pod svojim obchodným menom a že o úver žiadala na prevádzkový účel. Poukázal na to, že spochybňovanie povahy zmluvného vzťahu nastalo práve v čase, kedy bolo začaté súdne konanie o zaplatenie dlžných nárokov
pred Okresným súdom Bratislava V. Zotrval na existencii prekážky litispendencie, keďže v konaní pred Okresným súdom Bratislava V je žalované zaplatenie peňažnej sumy, pričom na základe podaného odporu proti platobnému rozkazu sa v rámci konania ako predbežná otázka posudzuje aj samotný charakter zmluvného vzťahu.
8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný nijako nepreukázal, že žalobkyňa požiadala o podnikateľský úver a zneužijúc svoje postavenie sám predložil žalobkyni na podpis formulárovú zmluvu o úvere na podnikateľské účely z dôvodu možného zastretia skutočného účelu zmluvy, ktorú žalobkyňa podpísala. Uviedla, že v prípade pochybností, či ide o spotrebiteľskú zmluvu, má dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ). Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne - spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie dlžníka identifikačným číslom, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s podnikateľskou činnosťou dlžníka vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. Za vecne správny preto považuje záver súdu o spotrebiteľskom charaktere danej zmluvy. Žalovaný sa svojim konaním snažil obísť spotrebiteľskú ochranu a nanútil žalobkyni účel úveru na podnikateľský, čo je konaním v rozpore s dobrými mravmi. V konaní pritom nebolo preukázané, že žalobkyňa si zobrala úver ako podnikateľka, pretože uvedenie samotného IČO na zmluve nehovorí o tom, že úver bol na podnikateľský účel. Žiadosť o úver pritom vyplňovala obchodná zástupkyňa žalovaného, ktorá svojvoľne zaškrtla políčko s účelom úveru prevádzkový. Žalobkyňa nepotrebovala finančné prostriedky na podnikanie chránenej dielni, pretože na ten účel jej bol poskytnutý príspevok. K tvrdenej prekážke res iudicata žalobkyňa uviedla, že o tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený, t.j. vyplýva z rovnakého skutku. Zmenkový platobný rozkaz nezakladá prekážku res iudicata, pretože v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2009 sp. zn. 5Cdo/120/2009 nie je daná totožnosť predmetu konania, pretože uplatnený nárok nevyplýva z rovnakých skutkových tvrdení. Skutkovým tvrdením žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 3CbZm/669/2015 je, že vystavením zmenky sa žalobkyňa zaviazala, že zaplatí zmenkovú pohľadávku, avšak skutkovým tvrdením žalobkyne v tomto prebiehajúcom konaní je, že medzi stranami bola uzavretá spotrebiteľská zmluva o revolvingovom úvere, ktorá neobsahuje viaceré náležitosti podľa zákona 129/2010 Z.z.
9. Ďalšie vyjadrenia v spore podané neboli.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.
11. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18. mája 2021 o 9.35 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 11. mája 2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 CSP.
13. Žalovaný v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP, t.j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (d/), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
14. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
15. Súd prvej inštancie vo veci náležite zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, rozsudok náležite odôvodnil
a neboli zistené ani vady procesných podmienok, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
16. Súd svoje úvahy, ako dospel k skutkovým a právnym záverom, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav a právne predpisy, ktoré aplikoval.
17. Žalovaný v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.
18. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o spotrebiteľskom charaktere právneho vzťahu vzniknutého zo zmluvy o revolvingovom úvere, uzavretej medzi stranami sporu dňa 17.6.2014, ako aj so záverom, že úver poskytnutý na základe vyššie uvedenej zmluvy je bezúročný a bez poplatkov z dôvodov, ako ich podrobne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré dôvody odvolací súd v celom rozsahu odkazuje a s týmito sa stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP).
19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné :
20. Podstatou odvolacích námietok žalovaného je tvrdenie, že právny vzťah zo zmluvy o revolvingovom úvere nie je spotrebiteľského charakteru a prejednaniu veci bráni prekážka litispendencie.
21. Pokiaľ by súd striktne vychádzal z obsahu zmluvy o revolvingovom úvere, v ktorej je uvedené, že veriteľ poskytuje dlžníkovi úver na účely výkonu jeho podnikateľskej činnosti a rovnako, pokiaľ by súd striktne vychádzal z označenia žalobkyne ako dlžníka jej obchodným menom a IČO-m, mohli by tieto skutočnosti nasvedčovať nespotrebiteľskému (podnikateľskému) charakteru právneho vzťahu. Odvolaciemu súdu je však známe z úradnej činnosti (z iných sporov týkajúcich sa žalovaného), že obchodní zástupcovia žalovaného sa dopúšťali nekalej obchodnej praktiky, keď svojvoľne vyznačovali spotrebiteľom ako účel úveru „na podnikanie“ s odôvodnením, že údajne je vybavenie úveru jednoduchšie. S prihliadnutím na možný výskyt zastierania skutočného účelu uzavretia zmluvy správne súd zameral dokazovanie aj na tú skutočnosť, na aký účel boli finančné prostriedky žalobkyni v skutočnosti poskytnuté a v tomto smere sama žalobkyňa ponúkla dôkazné prostriedky na preukázanie tej skutočnosti, že finančné prostriedky titulom úverovej zmluvy jej boli poskytnuté na jej osobný účet a že z týchto prostriedkov uhradila svoje osobné dlhy, a nie dlhy vzniknuté z titulu podnikania. Zároveň preukázala súdu aj tú skutočnosť, že na účely podnikania nepotrebovala úver, keďže na ten účel jej bol poskytnutý príspevok zo strany štátu. Zohľadniac skutočnosť, že žalobkyňa preukázala použitie finančných prostriedkov na zaplatenie svojich osobných dlhov, že finančné prostriedky boli poukázané na osobný účet žalobkyne a nie podnikateľský, ktorým v čase uzavretia zmluvy disponovala, zohľadniac rozpor označenia žalobkyne ako dlžníka v žiadosti o úver, kde je označená menom bez dodatku obchodného mena, ako aj s poukazom na rozhodcovskú zmluvu, kde je síce označená aj obchodným menom, avšak zároveň aj rodným číslom, je správny záver súdu o potrebe aplikácie právnych noriem spotrebiteľského práva na daný právny vzťah, a to aj s poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmluvy výklad priaznivejší pre spotrebiteľa.
22. Dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že úver bol poskytnutý na podnikateľskú činnosť, je na žalovanom a odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalovaný nepreukázal, že úver poskytol žalobkyni na podnikateľské účely. Len samotné označenie žalobkyne jej obchodným menom a IČO- m nemá samo o sebe za následok, že v zmluvnom vzťahu z úverovej zmluvy nemala postavenie spotrebiteľa.
23. Existujúce pochybnosti o (ne)spotrebiteľskom charaktere zmluvy je potrebné odstrániť spôsobom známym pre dôkazné bremeno, čo znamená, že aj nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, spôsobom nevzbudzujúcim odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť len označenie účelu - výkon zamestnania/povolania/podnikania, pričom absentuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s podnikateľskou činnosťou dlžníka má vôbec uzavretie príslušnej zmluvy
(obdobne viď aj rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 2 Co 10/2019 zo dňa 9.5.2019 v obdobnej veci žalovaného).
24. Ani skutočnosť, že žalobkyňa bola v čase uzavretia zmluvy fyzickou osobou podnikajúcou na základe živnostenského oprávnenia, nevylučuje možnosť uzavrieť zmluvu v postavení spotrebiteľky, ako to už ustálila súdna prax.
25. Žalobkyňa v konaní dôveryhodne opísala a aj preukázala, že peňažné prostriedky potrebovala na svoju osobnú spotrebu a použila ich na úhradu dlhov, ktoré s podnikaním nesúviseli, išlo o predchádzajúce dlžoby voči nebankovým subjektom Home Credit, Ge Money atď. Prostriedky jej boli poskytnuté na jej osobný účet a žalovaný v konaní nepreukázal, že úver poskytol žalobkyni na účel výkonu podnikania.
26. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie o tom, že zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ, za vecne správny.
27. Po zistení, že zmluva o revolvingovom úvere je zmluvou spotrebiteľskou, súd prvej inštancie správne pristúpil k skúmaniu zákonom predpísaných náležitostí takejto zmluvy podľa § 9 zákona 129/2010 Z.z. a po zistení, že chýbajú náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c/, d/, f/, i/, j/, g/, o/ a y/ správne rozhodol, že úver je podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov.
28. Žalovaný v odvolaní závery súdu o chýbajúcich zákonných náležitostiach ani nerozporoval a vo vzťahu k týmto záverom súdu nevzniesol žiadne námietky. Ako vyplynulo z dokazovania, žalovaný tieto náležitosti v zmluve neuvádzal argumentujúc tým, že medzi stranami sporu nešlo o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy.
29. K tvrdenej prekážke litispendencie s poukazom na konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 3 CbZm/669/2015 na základe návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu odvolací súd uvádza, že v zmysle § 159 CSP začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr (§ 159 CSP).
30. Totožnosť sporu je daná dvoma kritériami, ktorými sú totožnosť predmetu sporu a totožnosť strán. Totožnosť strany sa neurčuje z hľadiska procesného postavenia, nie je preto rozhodujúce, či tá ktorá strana vystupuje v konaní ako žalobca alebo žalovaný. Totožnosť predmetu sporu je daná v prípade, ak predmetom druhého, neskôr začatého sporu, je ten istý nárok, ktorý je uplatňovaný už v prvom spore z rovnakého skutkového základu či skutkového deja. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t.j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode.
31. Podmienka totožnosti predmetu sporu v tu prebiehajúcom konaní o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkou a v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 3 CbZm/669/2015 splnená nie je, pretože v oboch konaniach sa uplatňuje iný nárok, ktorý nevyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, a teda je založený na inom právnom dôvode.
32. V konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp.zn. 3 CbZm/669/2015 sa uplatňuje nárok na plnenie titulom zmenky zo dňa 17.6.2014, teda právnym dôvodom uplatneného nároku je zmenka, konanie bolo začaté dňa 8.7.2015, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, kedy v konaní o vydanie zmenkového platobného rozkazu súd neskúmal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu so zmenkovým dlžníkom, t.j. v danom prípade neskúmal zmluvu, z ktorej vznikla pohľadávka zabezpečená zmenkou.
33. V tu prejednávanej veci je predmetom konania určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, pričom ide o nárok uplatnený z úverovej zmluvy, teda skutkovým tvrdením žalobkyne je uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere v rozpore so zákonom 129/2010 Z.z., kým v konaní o zmenkovom platobnom rozkaze žalovaný v postavení žalobcu svoj nárok odvíja od skutkového tvrdenia o vystavení zmenky zo dňa 17.6.2014.
34. S poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne dospel k záveru o neexistencii prekážky už začatého konania, prípadne prekážky rozsúdenej veci, ktoré by bránili vo veci rozhodnúť a nedôvodná je preto aj táto odvolacia námietka žalovaného.
35. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, vrátane výroku o nároku na náhradu trov konania potvrdil.
36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, nemá preto právo na náhradu trov odvolacieho konania a vznikla mu povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnej žalobkyni v plnom rozsahu. Odvolací súd z týchto dôvodov priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).