Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_5Tos-54-2021.pdf
PDF · 76.87 KB
Case nature
Area
Subarea
5Tos/54/2021
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka, LL.M. a sudcov Mgr. Jána Bednára a JUDr. Bc. Viktora Marka, PhD., v trestnej veci obvineného E. T., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., prejednal na neverejnom zasadnutí dňa 18. mája 2021 sťažnosť obvineného proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 0T/62/2021 zo dňa 04.05.2021 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť obvineného E. T. z a m i e t a.
Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. väzbu obvineného dohľadom probačného a mediačného úradníka n e n a h r á d z a.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením sp. zn. 0T/62/2021 zo dňa 04.05.2021 sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Rimavská Sobota podľa § 72 ods. 1 písm. a) Tr. por. vzal obvineného E. T. do väzby z dôvodov podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por. Väzba u obvineného začala plynúť dňa 02.05.2021 o 04.50 hod. a vykonáva sa v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. súd u obvineného väzbu nenahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka, keď mal za to, že účel väzby nemožno dosiahnuť týmto náhradným trestnoprávnym inštitútom.
Proti tomuto uzneseniu podal obvinený priamo do zápisnice o výsluchu zo dňa 04.05.2021 sťažnosť, ktorú odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu podaním doručeným krajskému súdu dňa 15.05.2021. V písomných dôvodoch sťažnosti namietal záver povereného príslušníka OO PZ Jesenské o dôvodnosti vzneseného obvinenia, ktorý aj vzhľadom na rozhodnutie prokurátora Okresnej prokuratúry Rimavská Sobota, ktorým zamietol jeho sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, a názor sudcu pre prípravné konanie v napadnutom uznesení, považoval za nesprávny a nezákonný. K vzneseniu jeho obvinenia došlo len na základe trestného oznámenia I. S. a jeho dodatku, ktoré svojím obsahom neodôvodňovalo posúdenie skutku ako prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Tr. zák. ani postup podľa § 206 ods. 1 Tr. por. Z uvedeného trestného oznámenia nie je zrejmé, kedy (v akom časovom rozpätí) a akým spôsobom sa mal dopúšťať protiprávneho konania, nie sú v ňom konkretizované vyhrážky, ktorých sa mal dopúšťať dlhšiu dobu, a teda poverený príslušník PZ nemohol bez ďalších dôkazov skutok posúdiť a rozhodnúť o vznesení obvinenia. Poškodená okrem iného popisuje, ako ju mal dňa 30.04.2021 fyzicky napadnúť a dať jej dve facky na ľavé líce, napriek tomu, z lekárskej správy k jej zraneniam zo dňa 01.05. 2021 vyplýva, že má len napuchnuté pravé koleno, bolestivý ľavý lakeť. Podľa názoru sťažovateľa bolo potrebné na návrh obhajcu vypočuť svedka I. T., ktorý sa v čase, keď sa skutky mali stať, nachádzal v spoločnom dome. Ďalej namietal, že výpovede svedkyne
- poškodenej I. S. a jej rodinných príslušníkov v postavení svedkov - E. T. a C. P. neboli vykonané v súlade s ust. § 134 ods. 4 T r. por. s využitím technických zariadení určených na záznam zvuku a obrazu alebo s využitím technických zariadení určených na prenos a záznam zvuku a obrazu, preto nemôžu byť posúdené ako dôkazy, ktorými sa sudca pre prípravné konanie riadil pri rozhodovaní o väzbe. V kontexte
uvádzaných skutočností nie sú naplnené formálne ani materiálne podmienky pre jeho väzbu. Navyše, konanie trpí procesnou vadou tým, že ako obvinený nebol poučený, že sa môže zúčastniť záverečného preštudovania spisového materiálu, resp. že sa môže tohto práva vzdať, s čím sa sudca pre prípravné konanie v napadnutom uznesením žiadnym spôsobom nevysporiadal. Z týchto dôvodov navrhol, aby ho krajský súd prepustil z väzby na slobodu, nakoľko dôvody jeho väzby nie sú dané, alternatívne, pokiaľ ustáli dôvody jeho väzby, aby túto nahradil dohľadom probačného a mediačného úradníka za uloženia primeraných obmedzení.
Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Na základe podanej sťažnosti krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie a predchádzajúce konanie, pričom dospel k záveru, že sťažnosť obvineného nebola dôvodne podaná, pretože u obvineného pri rozhodovaní o jeho vzatí do väzby existovali zákonné dôvody preventívnej väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por.
Podľa § 71 ods. 1 Tr. por., obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že a) ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest, b) bude pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie, alebo c) bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil.
Krajský súd v prvom rade konštatuje, že napadnuté uznesenie obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle Trestného poriadku, pričom sudca pre prípravné konanie svoje rozhodnutie aj dostatočným spôsobom v intenciách ustanovenia § 176 ods. 2 Tr. por. zdôvodnil.
Z obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že uznesením povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ v Rimavskej Sobote pod ČVS: ORP-206/JE-RS-2021 zo dňa 02.05.2021 bolo E. T. vznesené obvinenie pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. na skutkovom základe, ako je to uvedené v odôvodnení napadnutého uznesenia. Pokiaľ ide o materiálne podmienky v čase rozhodovania súdu o väzbe, krajský súd po preskúmaní spisového materiálu v rozsahu zodpovedajúcom rozhodnutiu o väzbe obvineného konštatuje, že doposiaľ zistené skutočnosti a zabezpečené dôkazy v prípravnom konaní nasvedčujú tomu, že skutok, ktorý mu je kladený za vinu, bol spáchaný a tento napĺňa zákonné znaky vyššie uvedeného trestného činu. Zo spisového materiálu rovnako vyplýva dôvodné podozrenie, že ho spáchal obvinený Marian Bari. Aj keď obvinený spáchanie skutku poprel, dôvodnosť jeho obvinenia v dostatočnej miere odôvodňujú skutočnosti uvedené v zápisnici o trestnom oznámení podanom I. S. zo dňa 01.05.2021, doplnení tejto zápisnice zo dňa 01.05.2021, na ktoré nadväzuje jej výpoveď v postavení svedkyne-poškodenej a v neposlednom rade výpoveď svedkyne C. P., ktorá bola priamym svedkom ich vzájomných hádok, ako aj toho, že obvinený poškodenú bil. Táto svedkyňa uviedla, že viackrát počula buchot z vedľajšej izby, počula vyhrážky, keď obvinený poškodenej povedal, že ju zabije, vykrúti jej krk, tiež, že ju pichne nožom. Z listinných dôkazov, ktoré sú obsahom predloženého trestného spisu, krajský súd poukazuje na lekársku správu zo dňa 01.05.2021, ktorej súčasťou je vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zranenia poškodenej mohli vzniknúť ňou opísaným spôsobom po inzultácií obvineným. V neposlednom rade bol do spisového materiálu zabezpečený odpis z Registra trestov SR a výpis z ústrednej evidencie priestupkov MV SR na osobu obvineného.
K argumentácii obhajoby v podanej sťažnosti krajský súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o väzbe súdy nerozhodujú o vine, resp. nevine obvineného, ale posudzujú len to, či v danom štádiu trestného konania zistené skutočnosti dostatočne odôvodňujú podozrenie, že konkrétna osoba je páchateľom skutku, ktorý má byť trestným činom. S poukazom na vyššie uvedené vykonané dôkazy prípravného konania potom neprisvedčil námietkam sťažovateľa o absencii nevyhnutných dôkazov odôvodňujúcich
vznesenie obvinenia postupom podľa § 206 ods. 1 Tr. por. Za nedôvodné pritom považoval aj námietky týkajúce sa nezákonnosti výsluchov svedkyne - poškodenej a svedkov E. T. a C. P. s poukazom na ust. § 134 ods. 4 Tr. por., keď poškodenú nepovažoval za obzvlášť zraniteľnú obeť, tak ako je definovaná v ust. § 2 zák. č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov.
Pokiaľ ide o dôvodnú obavu z pokračovania v trestnej činnosti v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., krajský súd si v zhode s názorom okresného súdu osvojil, že obvinenému nie je možné zabrániť v ďalšom páchaní v trestnej činnosti inak ako jeho vzatím do väzby. V prípade obvineného boli preukázané konkrétne okolnosti nasvedčujúce dôvodnosti obavy, že bude pokračovať v trestnej činnosti. Tieto spočívajú v kriminálnej minulosti obvineného, ktorý je celkom 9-krát súdom trestaný, a to aj za násilnú trestnú činnosť. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T/266/2012 zo dňa 24.10.2013, ktorý bol v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/141/13 zo dňa 08.01.2014 uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. d) Tr. zák. a prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, z výkonu ktorého bol uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4PP/57/2017 zo dňa 23.11.2017 podmienečne prepustený na skúšobnú dobu 5 rokov. Z uvedeného je zrejmé, že skutku v prejednávanej veci sa obvinený mal dopustiť počas plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Tieto skutočnosti preukazujú, že výkon predošlých nepodmienečných trestov ani podmienečné prepustenie z výkonu trestu u obvineného nesplnili svoj prevýchovný účel a tento sa opätovne dopustil násilnej trestnej činnosti. S poukazom na uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že u obvineného je plne odôvodnená existencia obavy v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., teda že po prepustení z väzby na slobodu bude pokračovať v trestnej činnosti. Pre vzatie obvineného do väzby boli v čase rozhodnutia súdu splnené aj formálne podmienky vyžadované zákonom. Obvinenému bolo riadnym procesným postupom podľa § 206 ods. 1 Tr. por. vznesené obvinenie a v zákonnej lehote bola predvedený pred sudcu pre prípravné konanie, ktorý obvineného v 48-hodinovej lehote od jeho prevzatia (§ 87 ods. 2 Tr. por.) vypočul a rozhodol o jeho väzbe. Procesné práva obvinenej osoby zo strany orgánov činných v trestnom konaní boli dodržané, pričom osobitne sa žiada uviesť, že podľa obsahu spisu obvinený bol poučený o jeho práve na oboznámenie sa s obsahom vyšetrovacieho spisu, ktorého sa vzdal (č. l. 29) a krajský súd nezistil ani žiadne ďalšie obhajobou namietané závažné procesné pochybenia v trestnom konaní. Nakoniec, krajský súd považoval za správny postup okresného súdu pokiaľ dohľad probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. nepovažoval za dostatočný pre nahradenie účelu väzby obvineného.
Vzhľadom na nález Ústavného súdu SR č. 67/2013-41 bolo aj povinnosťou krajského súdu skúmať, či účel väzby nemožno dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. por. V tejto súvislosti krajský súd dospel k záveru, že v posudzovanom prípade zatiaľ nie je možné účel preventívnej väzby obvineného dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka, a to s ohľadom na okolnosti prejednávaného prípadu, najmä povahu trestnej činnosti, ale aj osobu obvineného, ktorý doterajším spôsobom svojho života (recidíva násilnej trestnej činnosti) nedáva záruku na to, že by podmienky probačného dohľadu dodržiaval. Preto väzbu obvineného nenahradil miernejšími alternatívnymi prostriedkami, ktoré sú len možnosťou, nie právom osôb, ktoré sú vo väzbe.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto senát Krajského súdu v Banskej Bystrici rozhodol tak, že sťažnosť obvineného podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.
Uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por. v spojení s § 180 Tr. por.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.