Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Ek-1197-2020.pdf
PDF · 87.82 KB
Case nature
Subarea
8Ek/1197/2020
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: H. Š., K.. XX. XX. XXXX, O. F. XXX, XXX XX F., zast.: AKWH Legal, s. r. o., so sídlom Miletičova 1, 821 08 Bratislava-Ružinov, IČO: 36 862 134, proti povinnej: Q. I., K.. XX. XX. XXXX, O. Q. XXX, XXX XX Q. o vymoženie 2 500,00 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom X.. X. Y., so sídlom exekútorského úradu W. XXXX, XXX XX I., H.: XX XXX XXX, V. W..G.. XXXXEX XXX/XX o návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa §61l ods. 3 Exekučného poriadku zamieta.
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinnej na zastavenie exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 16. 07. 2020, domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 2 500,00 EUR s prísl., na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Komárno, č.k. 3T/80/2018-107 zo dňa 10.06.2019, právoplatné a vykonateľné dňa 10. 06. 2019.
2. Poverením zo dňa 17. 09. 2020 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora X.. X. Y., so sídlom exekútorského úradu W. XXXX, XXX XX I., (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý ju vedie pod sp.zn. XXXXEX XXX/XX.
3. Súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 24. 10. 2020, ktoré bolo doručené povinnej dňa 04. 11. 2020. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie vo veci XXXXEX XXX/XX zo dňa 16. 11. 2020 bol spolu s prílohami: „Potvrdenie o vklade hotovosti, Potvrdenie o prevzatí peňažnej čiastky 500,00 Eur“, podaný na poštovú prepravu dňa 18. 11. 2020 a doručený súdnemu exekútorovi dňa 20. 11. 2020. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie označenom ako „Námietka“ vznáša námietku voči výške pohľadávky, keďže z danej sumy (2 500,00 Eur) oprávnenému uhradila 2 x 500,00 Eur, a ako dôkaz prikladá kópiu potvrdenia z banky a kópiu potvrdenia s podpisom oprávneného o prijatí sumy. Zároveň namieta znášanie trov exekúcie, keďže oprávnený sa mal podľa dohody dostaviť na pojednávanie v trestnej veci a tam mu mala odovzdať zostatok dlhu vo výške 1 500,00 Eur, avšak v deň pojednávania sa nedostavil. Platba bola dohodnutá na deň pojednávania z dôvodu, že oprávnený požiadal, aby mu neposielala peniaze ani na účet, ani poštou, aby ich mohol použiť len pre seba a zatajiť pred ostatnými členmi domácnosti. Teda samotný oprávnený zamedzil možnosti riadne a včas vyrovnať podlžnosť a preto má trovy exekučného konania uhradiť oprávnený. Po kladnom vybavení jej námietky je ochotná oprávnenému dlh vrátiť.
4. Oprávnený sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 18. 12. 2020 vyjadril k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie, v ktorom okrem iného uviedol, že (tvoriacej rozdiel medzi trovami právneho zastúpenia vyčíslenými z pôvodnej pohľadávky 2500,00 Eur a zostávajúcej pohľadávky 1500,00 Eur).
Oprávnený sa však nestotožňuje s tvrdeniami povinnej k zamýšľanej úhrade zostávajúcej pohľadávky vo výške 1500,00 Eur. Ak by povinná mala skutočný záujem oprávnenému riadne a dobrovoľne uhradiť túto časť pohľadávky, mala k dispozícii číslo bankového účtu ako aj adresu pobytu povinného, čo vyplýva aj z povinnou predložených dokladov, najmä potvrdenia, na ktorom oprávnený povinnej výslovnej oznamuje, že ďalšie plnenie voči jeho osobe môže byť vo forme bezhotovostného prevodu na tam uvedený bankový účet alebo poštovou poukážkou. Okrem toho povinná mohla postupovať aj podľa § 568 Občianskeho zákonníka uložením zostávajúcej pohľadávky do notárskej úschovy v prospech oprávneného. Vzhľadom na tieto skutočnosti oprávnený naďalej zotrváva na vykonaní exekúcie voči povinnej vo zvyšnom rozsahu, t.j. dlžnej pohľadávky 1 500,00 Eur, trov právneho zastúpenia 111,13 Eur a trov oprávneného pri exekúcii 5,40 Eur.
5. Súdny exekútor vo svojom podaní zo dňa 13. 03. 2020 označenom ako „Predloženie návrhu povinného na zastavenie exekúcie“ predložil súdu návrh povinnej na zastavenie exekúcie spolu s prílohami „Potvrdenie o vklade hotovosti, Potvrdenie o prevzatí peňažnej čiastky 500 Eur“ a doručenkou preukazujúcou doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnej, vyjadrenie oprávneného k návrhu povinnej a Upovedomenie o čiastočnom zastavení exekúcie sp.zn. XXXXEX XXX/XX - 20 zo dňa 21. 12. 2020. Súdny exekútor vo svojom podaní okrem iného uviedol, že cit.: „...v prílohe zasielam návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s príslušnou dokumentáciou, keďže rozhodovanie o tomto návrhu na zastavenie exekúcie patrí do rozhodovacej činnosti súdu. V prílohe prikladám aj vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, ktorým čiastočne vyhovel návrhu povinného a navrhol čiastočné zastavenie exekúcie v rozsahu 1.035,86 EUR. Na základe tejto skutočnosti vydal súdny exekútor Upovedomenie o čiastočnom zastavení exekúcie. Vo zvyšnom rozsahu je potrebné, aby o návrhu na zastavenie exekúcie rozhodol súd“.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
9. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
12. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladom vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, a dobrovoľne sa nesplnila.
13. Exekučný súd v konaní povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktoré vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
14. Súd po preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie exekúcie spolu s prílohami konštatuje, že povinná podala návrh na zastavenie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Takto podaný návrh na zastavenie exekúcie má s poukazom na § 61k ods. 2 Exekučného poriadku odkladný účinok.
15. Podľa § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ak zastavenie exekúcie navrhol oprávnený.
16. Povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie namieta výšku pohľadávky, keďže z danej sumy (2 500,00 Eur) oprávnenému uhradila 2 x 500,00 Eur, a ako dôkaz prikladá kópiu potvrdenia z banky a kópiu potvrdenia s podpisom oprávneného o prijatí sumy. Súd k predmetnú uvádza, že oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie navrhol čiastočné zastavenie exekúcie v rozsahu dlžnej pohľadávky 1 000,00 Eur a tomu príslušnej časti trov právneho zastúpenia vo výške sumy 35,86 Eur, nakoľko eviduje povinnou uvedené platby 2x 500,00 Eur, t.j. spolu 1000,00 Eur. Súd preto na základe vyššie uvedeného odkazuje na Upovedomenie o čiastočnom zastavení exekúcie sp.zn. XXXXEX XXX/XX - XX zo dňa 21. 12. 2020, ktorým v zmysle vyššie citovaného § 61n ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, súdny exekútor v rozsahu dlžnej pohľadávky 1000,00 Eur a tomu príslušnej časti trov právneho zastúpenia vo výške sumy 35,86 Eur exekúciu v danej veci čiastočne zastavil.
17. Súd vo vzťahu k námietke povinnej voči znášaniu trov exekúcie, z dôvodu že oprávnený sa mal podľa dohody dostaviť na pojednávanie v trestnej veci a tam mu mala odovzdať zostatok dlhu vo výške 1 500,00 Eur, avšak v deň pojednávania sa nedostavil, pričom platba bola dohodnutá na deň pojednávania, z dôvodu, že oprávnený požiadal, aby mu neposielala peniaze ani na účet, ani poštou, aby ich mohol použiť len pre seba a zatajiť pred ostatnými členmi domácnosti, a teda, že samotný oprávnený zamedzil možnosti riadne a včas vyrovnať podlžnosť a preto má trovy exekučného konania uhradiť oprávnený, uvádza, že predmetné námietky nemôže akceptovať.
18. Súd sa stotožňuje s právnym názorom oprávneného, nakoľko plnenie priamo do rúk oprávneného je len jednou z mnohých možností, ako mohla povinná splniť svoju povinnosť. Povinná mala možnosť splniť svoj dlh prevodom na bankový účet, resp. formou poštového peňažného poukazu, nakoľko adresa oprávneného jej bola z rozhodnutia súdu známa. K tvrdeniu povinnej ohľadom existencie vyššie uvedenej dohody s oprávneným o spôsobe úhrady zostatku dlhu súd uvádza, že povinná existenciu predmetnej dohody nepreukázala a rovnako súdu nepreukázala ani to, že samotný oprávnený zamedzil možnosti riadne a včas vyrovnať podlžnosť.
19. Podľa § 568 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak dlžník nemôže splniť svoj záväzok veriteľovi, pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené pochybnosti, kto je veriteľom, alebo veriteľa nepozná, nastávajú účinky splnenia záväzku, ak jeho
predmet dlžník uloží do notárskej úschovy na účely splnenia záväzku. Vynaložené potrebné náklady s tým spojené znáša veriteľ.
20. Súd ďalej poukazuje aj na ustanovenie § 568 Občianskeho zákonníka, ktoré dlžníkovi priznáva možnosť v určitých hraničných situáciách zložiť predmet dlhu do notárskej úschovy. Povinná však ani túto možnosť priamo predpokladanú zákonom nevyužila a nezložila zostávajúcu časť náhrady škody vo výške 1 500,00 Eur, ktorej vymoženie je predmetom exekúcie do notárskej úschovy, čím by došlo k splneniu dlhu.
21. Keďže návrh na vykonanie exekúcie bol oprávneným podaný dôvodne, oprávnený má v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie, pričom predmetné trovy vymáha exekútor spolu s pohľadávkou oprávneného.
22. Súd na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu po preskúmaní návrhu povinnej na zastavenie exekúcie a vyjadrenia oprávneného v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku konštatuje, že nie je možné návrhu povinnej na zastavenie exekúcie vyhovieť. Povinná nepreukázal existenciu žiadneho dôvodu, ktorý by v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku mohol byť podkladom pre zastavenie exekúcie, a preto návrh povinnej na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
23. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
24. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
25. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
26. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
27. V ustanovení § 255 CSP v spojení s § 200 Exekučného poriadku sa ako kritérium priznania náhrady trov exekučného konania premieta zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) a to tak, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi konania preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené trovy, ktoré tento vynaložil v súvislosti s uplatnením alebo bránením svojho práva. V zmysle § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, exekučný súd súčasne rozhoduje o nároku na náhradu trov konania ako aj o ich výške (k tomu porovnaj aj § 199d Exekučného poriadku). Oprávnený bol v tomto konaní úspešný (súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol), voči povinnému mu tak vznikol nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie (§ 199d ods. 1 Exekučného poriadku). Oprávnený si však v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie žiadne trovy konania voči povinnému neuplatnil. Exekučný poriadok výslovne nerieši situáciu, ak si účastník konania, ktorý na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, žiadne trovy konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie neuplatnil a ani nevyčíslil. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto s použitím základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov exekučného konania oprávneného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak účastník konania o náhradu trov zjavne neprejavil záujem a ani si ich nevyčíslil, je v podmienkach exekučného konania na mieste rozhodnúť tak, že sa mu nárok na náhradu trov daného konania nepriznáva. Prihliadol najmä na skutočnosť, že
exekučné konanie je ovládané dispozitívnym princípom a exekučný súd nesmie viesť exekúciu voči povinnému v rozsahu, ktorý oprávnený nepožaduje. Z uvedených dôvodov súd oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nepriznal, tak ako je uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.