Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Cb-151-2020.pdf
PDF · 89.85 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cb/151/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, Ph.D., v právnej veci žalobcu: P. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X. XXXX/XX, XXX XX Ž., právne zastúpený: JUDr. Michala Dománková, advokát so sídlom 1. mája 66, 024 04 Kysucké Nové Mesto, proti žalovanému: MAKRO KONZULT, spol. s r.o., so sídlom Gaštanová 7, 010 01 Žilina, IČO: 36 377 961, o zrušenie účasti spoločníka v spoločnosti, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e ú č a s ť žalobkyne P. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. X. XXXX/XX, XXX XX Ž. ako spoločníka v spoločnosti MAKRO KONZULT, spol. s r.o., IČO: 36 377 961, so sídlom Gaštanová 7, 010 01 Žilina, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 10920/L.
Žalobkyňa m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 06.10.2020 domáha voči žalovanému
- spoločnosti MAKRO KONZULT, spol. s r.o., so sídlom Gaštanová 7, 010 01 Žilina, IČO: 36 377 961 zrušenia svojej účasti v obchodnej spoločnosti, a to s odôvodnením, že žalobkyňa nadobudla obchodný podiel v žalovanom na základe požiadavky v tom čase manžela žalobkyne, ktorý je jedným zo zakladajúcich spoločníkov žalovaného a aktuálnym spoločníkom a súčasne jedným z konateľov žalovaného. Manželstvo žalobkyne trvalo od roku 1991 do roku 2006, pričom už počas rozvodového konania došlo medzi manželmi k dohode o odkúpení obchodného podielu žalobkyne, k čomu však napriek opakovaným výzvam nedošlo. Žalobkyňa návrh na zrušenie svojej účasti odôvodnila tým, že po celý čas od nadobudnutia obchodného podielu v žalovanom žalobkyňa pôsobila v žalovanom len výlučne formálne, na činnosti a výsledku podnikania žalovaného sa nikdy svojim vkladom nepodieľala, nevykonávala žiadne práva vyplývajúce jej z obchodného podielu, najmä týkajúce sa riadenia spoločnosti žalovaného a kontroly jeho činnosti na valnom zhromaždení. Vo väzbe na citované zákonné ustanovenia § 114 ods. 1, § 122 ods. 1, § 126, § 129 ods. 1 a § 130 Obchodného zákonníka žalobkyňa uviedla, že na valné zhromaždenie žalovaného nebola nikdy pozvaná, nezúčastnila sa jediného valného zhromaždenia či už osobne, alebo v zastúpení, pričom svoje práva týkajúce sa riadenia žalovaného ako spoločnosti a kontroly žalovaného môže vykonávať najmä na valnom zhromaždení ako najvyššieho orgánu žalovaného. Žalobkyni tiež nebol zo strany ostatných spoločníkov žalovaného alebo konateľov žalovaného doručený návrh uznesenia, o ktorom by rozhodovala spoločnosť mimo valného zhromaždenia.
2. Vo väzbe na citované ustanovenie § 123 ods. 1 Obchodného zákonníka žalobkyňa uviedla, že po celú dobu od nadobudnutia obchodného podielu žalobkyni nebol v žalovanom ani jedenkrát vyplatený podiel na zisku žalovaného a nakoľko žalobkyňa nedisponuje žiadnymi informáciami o podnikateľských
aktivitách žalovaného a ani o príjmoch žalovaného, nevie posúdiť, či jej podiel na zisku nebol doposiaľ vyplatený s poukazom na ust. § 123 ods. 2 Obchodného zákonníka. V nadväznosti na citované ust. § 179 ods. 3 a 4 Obchodného zákonníka žalobkyňa uviedla, že z verejne dostupných informácií nadobudla vedomosť, že žalovaný je platcom DPH, pričom v rokoch 2012, 2014, 2017, 2018 a 2019 vykazoval zisk a nemá žiadne dlhy a nedoplatky. S poukazom na citované ust. § 135 ods. 1, § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka uviedla, že konatelia žalovaného žalobkyňu nikdy o záležitostiach spoločnosti neinformovali, žalobkyňa nemá žiadnu vedomosť o stave žalovaného a o jeho podnikateľských aktivitách, pričom konatelia so žalobkyňou nekomunikujú. Okrem toho, že žalobkyňa je toho času zamestnaná v spoločnosti emma s.r.o. na pozícii administratívneho pracovníka, z dôvodu pandémie koronavírusu COVID-19 a horšej ekonomickej situácie jej zamestnávateľa sa žalobkyňa obáva straty zamestnania a tým aj jediného príjmu, vyslovuje obavy, že v prípade skončenia jej pracovného pomeru sa žalobkyňa nemôže zaradiť do evidencie uchádzačov o zamestnanie a tým pádom jej nevzniká nárok na dávku v nezamestnanosti, nakoľko uchádzačom o zamestnanie nemôže byť samostatne zárobkovo činná osoba, za ktorú sa považuje i spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným.
3. Vo väzbe na ust. § 104 ods. 1, § 105 ods. 1 o sociálnom poistení a § 5 písm. d) a § 6 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách v nezamestnanosti v znení neskorších predpisov žalobkyňa uviedla, že po rozvode manželstva sa spoliehala na odkúpenie obchodného podielu v zmysle dohody manželov, k čomu však ku dňu podania žaloby nedošlo, a to napriek opakovaným žiadostiam zo strany žalobkyne. Listom zo dňa 06.04.2020 vyzvala žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaného a ostatných spoločníkov obchodnej spoločnosti žalovaného na odkúpenie obchodného podielu, hoci aj za symbolickú cenu, na čo buď nebolo reagované, vôbec alebo výslovne odmietnuté.
4. V súlade s ust. § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka má žalobkyňa za to, že všetky v žalobe uvedené skutočnosti odôvodňujú návrh na zrušenie účasti žalobkyne v obchodnej spoločnosti, keďže na žalobkyni nemožno spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti žalovaného naďalej zotrvávala. Postavenie žalobkyne je čisto formálne, nijakým spôsobom sa nepodieľa na právach a povinnostiach vyplývajúcich z obchodného podielu v žalovanom, o záležitostiach žalovaného nie je informovaná, zo zisku žalovaného žalobkyni nikdy nebol vyplatený žiaden podiel a navyše je v situácii, kedy žalobkyni hrozí strata jej jediného príjmu zo závislej činnosti a z dôvodu, že je spoločníkom žalovaného by v prípade skončenia pracovného pomeru nevznikol žalobkyni ani nárok na dávku v nezamestnanosti. Žalobkyňa vzhľadom na existujúci stav pociťuje neistotu a nemá záujem ďalej zotrvať v spoločnosti žalovaného.
5. Žalobkyňa ako dôkaz v žalobe označila úplný výpis z obchodného registra žalovaného, návrh na výsluch strany - žalobcu, fotokópiu rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 27C/153/2005-98 zo dňa 25.10.2006 o rozvode manželstva, výpisy z webovej stránky www.finstat.sk za roky 2012, 2014, 2018 a 2019, súčasne vykonala návrhy na výsluch svedkov - konateľov a spoločníkov obchodnej spoločnosti žalovaného N.. J. J., N.. Z. C. a T. T., listom adresovaným žalovanému dňa 06.04.2020, listom adresovaným ostatným spoločníkom žalovaného dňa 14.09.2020 a e-mailovou komunikáciou medzi právnym zástupcom žalobkyne a spoločníčkou N.. Z. C..
6. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
7. Pojednávanie konané dňa 18.05.2021 sa uskutočnilo v neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalovaného.
8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobkyňou do obsahu spisového materiálu a pripojeným registrovým spisom Okresného súdu Žilina oddiel Sro, vl. č. 10920/L. Vzhľadom na pasívny postoj žalovaného v konaní súd vyhodnotil skutkové tvrdenia uvádzané žalobkyňou v podanej žalobe za nesporné, ktoré sa stali skutkovým základom pre ďalšie rozhodovanie súdu. Z vykonaných dôkazov súd dospel k záveru o dôvodnosti žalobkyňou uplatneného nároku. Na predmetný skutkový stav súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia:
9. Podľa ustanovenia §-u 148 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločník nemôže zo spoločnosti vystúpiť, môže však navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať, aby v spoločnosti zotrval. Ustanovenia § 113 ods. 5 a 6 platia obdobne.
10. Podľa §-u 150 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, spoločníkovi, ktorého účasť v spoločnosti súd zrušil alebo ktorý bol vylúčený, vzniká právo na vyrovnací podiel ( § 61 ods. 2 a 3). Rovnaké právo má dedič alebo právny nástupca spoločníka, pokiaľ naňho neprešiel obchodný podiel ( § 116). Vyrovnací podiel sa vypočíta pomerom splateného vkladu spoločníka, ktorého účasť v spoločnosti zanikla, k splateným vkladom všetkých spoločníkov, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
11. Z citácie ust. § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že spoločník môže navrhnúť, aby súd zrušil jeho účasť v spoločnosti, ak nemožno od neho spravodlivo požadovať ďalšie zotrvanie v spoločnosti. Jedným z judikatúrou akceptovaných dôvodov zrušenia účasti spoločníka v spoločnosti je neplnenie základného účelu spoločnosti, a to nevykonávanie spoločnej činnosti, ktorá situácia môže nastať v dôsledku nezhody spoločníkov, prípadne vzájomným ignorovaním sa spoločníkov, či vytváraním konfliktných situácií. Jedným z dôvodov zrušenia účasti spoločníka v spoločnosti môže byť aj závažné porušovanie povinností spoločnosťou alebo ostatnými spoločníkmi voči spoločníkovi (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. Obo 128/96) a v takom prípade je irelevantné, či k porušovaniu dochádza voči menšinovým alebo väčšinovým spoločníkom. Súd v takom prípade zisťuje, či sú splnené podmienky pre možnosť zrušenia účasti spoločníka v obchodnej spoločnosti a súčasne preskúmava rozsah a intenzitu prípadných nezhôd medzi spoločníkmi s prihliadnutím na vôľu ostatných spoločníkov na zotrvaní spoločníka v spoločnosti. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno na preukázanie týchto okolností zaťažuje spoločníka, ktorý má na zrušení svojej účasti záujem. V prípade zrušenia účasti spoločníka súdom prechádza obchodný podiel tohto spoločníka na spoločnosť, ktorá ho na základe rozhodnutia valného zhromaždenia môže previesť na iného spoločníka alebo tretiu osobu.
12. Pri posúdení žalobkyňou uvádzaných dôvodov zrušenia účasti žalobcu v obchodnej spoločnosti súd vzhľadom na pasívny postoj žalovaného vyhodnotil tieto ako v celom rozsahu nesporné. Z uvedených tvrdení žalobkyne teda vyplýva, že účasť žalobkyne v obchodnej spoločnosti žalovaného je výlučne formálna. Na valné zhromaždenia obchodnej spoločnosti žalobkyňa nie je predvolávaná a rovnako jej nie je umožnené vyjadrovať sa k rozhodnutiam prijatým spoločnosťou mimo valného zhromaždenia. Žalobkyňa sa nikdy v minulosti ani aktuálne nepodieľa na činnosti a zisku obchodnej spoločnosti, čím je popretý základný význam a účel účasti žalobkyne v obchodnej spoločnosti žalovaného.
13. Z ostatných tvrdení žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa je obmedzená v možnosti komunikovať so spoločnosťou, nemá možnosť riešiť problémy spoločnosti inými zákonnými prostriedkami a napriek snahe previesť svoj obchodný podiel na ostatných spoločníkov obchodnej spoločnosti žalovaného, k tomu vzhľadom na odmietavý postoj ostatných spoločníkov nedošlo. Vzhľadom na to, že žalobkyňa ako spoločník v obchodnej spoločnosti nemôže byť vedená ako uchádzač o zamestnanie a nemôže z tohto titulu poberať ani sociálne dávky, v aktuálnej situácii vyvolanej pandémiou koronavírusu COVID-19 a s tým súvisiacou zhoršenou ekonomickou situáciou aktuálneho zamestnávateľa žalobkyne, na jej strane existujú odôvodnené obavy straty zamestnania a tým aj jediného jej príjmu. Práve uvedený sociálny status žalobkyne súd vyhodnotil ako zásadný a relevantný dôvod, pre ktorý nemožno od žalobkyne spravodlivo požadovať za daného skutkového stavu ďalšie zotrvanie v obchodnej spoločnosti žalovaného, v dôsledku čoho súd návrhu žalobkyne vyhovel v plnom rozsahu. Na uvedenom mieste súd pre úplnosť poznamenáva, že podľa zákona č. 5/2004 Z. z. o službách v nezamestnanosti, uchádzačom o zamestnanie nie je občan, ktorý vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, za ktorú sa v zmysle § 5 písm. d) citovaného zákona považuje aj účasť v spoločnosti s ručením obmedzeným ako spoločník.
14. Z vykonaných dôkazov vyplýva, že v prípade žalovaného sa nejedná o zadlženú spoločnosť, pričom dôvodnosť žaloby na zrušenie účasti žalobkyne v obchodnej spoločnosti žalovaného žalovaný nerozporoval. Medzi stranami nedochádza k obchodnej spolupráci, ktorá by smerovala k riadnemu podnikateľskému chodu a činnosti spoločnosti a vzhľadom na postoj žalovaného žalobkyňa nemá reálne možnosť riadne vykonávať svoje práva a povinnosti, ktoré jej vyplývajú z jej postavenia spoločníka v žalovanej spoločnosti. Účasť žalobkyne v spoločnosti žalovaného je výlučne formálna. Vo vzťahu k sociálnym pomerom a rizikám, ktoré pre žalobkyňu z jej hoci formálnej účasti v spoločnosti žalovaného plynú, súd má za to, že by bolo nespravodlivé žalobkyňu za daných okolností nútiť, aby u žalovaného naďalej zotrvávala. Ďalšie trvanie účasti žalobkyne v obchodnej spoločnosti žalovaného je za súčasného stavu pomerov medzi spoločníkmi nezlučiteľné s legitímnymi obchodnými záujmami žalovaného a postojmi žalobkyne vyjadrenými v podanej žalobe. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že v posudzovanej právnej veci boli naplnené podmienky zrušenia účasti žalobkyne v obchodnej spoločnosti žalovaného postupom podľa § 148 ods. 1 Obchodného zákonníka, a preto žalobe súd vyhovel.
15. Právoplatnosťou tohto súdneho rozhodnutia dochádza zo zákona k zmene spoločenskej zmluvy, pričom obchodný podiel žalobkyne sa stáva voľným. Zo zákona prechádza obchodný podiel žalobkyne na spoločnosť a žalobkyni, ktorej účasť zanikla, vzniká voči spoločnosti nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu a to v súlade s ustanovením § 61 ods. 2 a 3 a v súlade s ust. § 150 Obchodného zákonníka.
16. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP: Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd na základe princípu úspechu strán v spore tak, že žalobkyni ako úspešnej procesnej strane súd priznal voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).