Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11CoP/395/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patrície Železníkovej a členiek senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Aleny Čakváriovej, právnej veci o spôsobilosti na právne úkony B. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom R.-H., toho času bytom O. H. 5, XXX XX R., zastúpenej JUDr. Libušou Dočkalovou, advokátkou, so sídlom Lachova 32, 851 03 Bratislava, zastúpenou procesným opatrovníkom G.. N. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom R.-H., toho času O. H. 5, XXX XX R., za účasti Krajskej prokuratúry Bratislava, so sídlom Vajnorská 47, 812 56 Bratislava a Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, so sídlom Račianska 153, 831 54 Bratislava, v konaní začatom ex offo, na odvolanie Ivety Mihokovej, opatrovníčky a Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. -462 zo dňa 23.05.2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti výrokov I., II., III., IV., m e n í tak, že konanie vo veci obmedzenia spôsobilosti na právne úkony G. G., nar. XX.XX.XXXX sa z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bratislava V, rozsudkom, zo dňa 23.05.2019, č.k. -462, vo výroku I. obmedzil spôsobilosť na právne úkony B. G., nar. XX.XX.XXXX tak, že nie je spôsobilá rozhodovať o svojej liečbe vrátane psychiatrickej liečby, vo výroku II. jej za opatrovníčku ustanovil jej dcéru N. G., nar. XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná zastupovať ju a rozhodovať v právnych úkonoch v rozsahu jej obmedzenia, vo výroku III. opatrovníčke uložil povinnosť podávať príslušnému súdu správu o výkone jej funkcie vždy k 01.12. a 01.06. v každom kalendárnom roku, vo IV. návrh posudzovanej na zastavenie konania zamietol, vo výroku V. rozhodol, že trovy znaleckého dokazovania hradí štát, vo výroku VI. o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa , , a , , , (ďalej len ) a skutkovo tým, že na základe vykonaného dokazovania znaleckým posudkom MUDr. Vojtecha Palháziho zo dňa 14.07.2018 a výsluchom znalca, jeho záverov ktoré vyplynuli z komplexnej zdravotnej dokumentácie posudzovanej a lekárskych správ z jej hospitalizácie v psychiatrickom zariadení, lekárskymi správami ošetrujúcej psychiatričky MUDr. Zdenky Betákovej mal za preukázané, že Iveta Mihoková (ďalej len posudzovaná) trpí závažným duševným ochorením chronifikovanou schizoafektívnou poruchou, ochorenie ktoré je chronické a trvalé bez možnosti jeho vyliečenia a ktoré jej neumožňuje byť spôsobilou na právne úkony čo do rozhodovania o svojej liečbe. Vychádzal z vyjadrenia znalca, že možno očakávať zlepšenie jej zdravotného stavu v zmysle sociálnej úzdravy, ak bude pravidelne navštevovať svoju psychiatrickú ambulanciu, užívať pravidelne odporúčané lieky a nikto z jej okruhu známych nebude podporovať jej boj za pravdu (psychotickú). Zohľadnil závery

znalca, že posudzovaná je k svojmu ochoreniu nekritická, pričom vzhľadom na nivelizáciu kognitívnych funkcií, je predpoklad zhoršenia jej zdravotného stavu, že v dôsledku svojho ochorenia a náhľadu naň, nie je schopná včasnej intervencie svojho stavu aj keď je dispenzarizovaná u psychiatričky, ku ktorej sa v minulosti nie vždy dostavovala na kontroly, posielala iné osoby pre recepty, zmenila si sama užívanie liekov, opakovane odmietla podpisovať informovaný súhlas, odmietala sa podrobiť vyšetreniu pred znalcami, odmietla rajónnym psychiatrom navrhovanú hospitalizáciu. Mal za to, že je v záujme posudzovanej obmedziť ju v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu samostatne rozhodovať o svojej liečbe vrátane psychiatrickej liečby a vzhľadom na jej aktuálny zdravotný stav jej ponechal spôsobilosť na všetky ostatné právne úkony. Uviedol, že posudzovaná za asistencie svojej rodiny zvláda svoju existenciu v medziach spoločenských konvencií, ktorú bude doživotne potrebovať. Čo sa týka schopnosti posudzovanej hospodáriť, uviedol, že je schopná sama riadne nakladať so svojím majetkom. Mal za to, že rozhodnutím súdu je možné predísť ďalšej závažnej dekompenzácie zdravotného stavu posudzovanej, tak ako v roku 2017, v dôsledku čoho bolo ohrozené nielen jej zdravie, ale aj jej život /napr. chcela skočiť z okna, lebo chcela odletieť na „svoju planétu“, nechápala, že sa zabije, keď vypadne z okna, bola agresívna verbálne aj brachiálne, nechcela užívať potravu ani tekutiny). Poukázal na vyjadrenie vtedy prijímajúcej lekárky MUDr. Petruškovej, že u posudzovanej bola prítomná výrazná a dlhotrvajúca psychotická dekompenzácia. V danom prípade s ohľadom na odmietanie a nekritičnosť posudzovanej k svojmu ochoreniu ustálil predpoklad zhoršenia jej zdravotného stavu bez dodržiavania liečebného režimu. Uviedol, že rovnako ako znalec, videl ako jediné riešenie zabezpečenia posudzovanej, jej dlhodobú podporu zo strany opatrovníčky a rodiny pri dohliadaní na pravidelné kontroly u jej psychiatričky a dodržiavanie liečby. Zistenia znalca považoval za jednoznačné, keď tento vychádzal z výpisov z komplexnej zdravotnej dokumentácie posudzovanej, obsahu jej podaní a prejavov, pričom to, že znalec posudzovanú osobne nevyšetril súd prvej inštancie nepovažoval za nedostatok jeho znaleckého skúmania a jeho záverov dôvodiac, že znalec mal dostatok podkladov na vypracovanie znaleckého posudku. Na námietku zaujatosti vznesenú posudzovanou voči znalcovi neprihliadal z dôvodu jej včasného neuplatnenia, okolnosť že znalec pracuje na klinike, na ktorej bola posudzovaná hospitalizovaná nevyhodnotil ako prekážku jeho zaujatosti a objektívnosti. Uviedol, že nemohol rozhodnúť iba na základe predložených lekárskych správ a vyjadrení ošetrujúcej psychiatričky MUDr. Zdenky Betákovej, keď tieto obsahujú informáciu, že ich obsah je diktovaný a vydávaný na žiadosť posudzovanej. Uviedol, že posudzovaná nemá kritický náhľad na svoje ochorenie, ale na druhej strane vie, že trpí psychiatrickým ochorením, je poberateľkou invalidného dôchodku a s obsahom správ pre Sociálnu poisťovňu je stotožnená. V týchto je jasne uvedená nielen jej diagnóza, ale okrem iného aj to, že ide o chronický stav a že odmieta svoje ochorenie. Mal za to, že na základe súdneho rozhodnutia a prostredníctvom ustanovenej opatrovníčky bude môcť posudzovaná zvládnuť svoje ochorenie a nastúpiť na cestu riadnej sociálnej úzdravy. Skutočnosť, že aktuálne posudzovaná nepodáva podania a trestné oznámenia vyhodnotil tak, že má obavu z rozhodnutia súdu, avšak nejde o jej presvedčenie, že jej početné podania sú plné bludov. Za opatrovníka posudzovanej v rozsahu jej obmedzenia jej ustanovil opatrovníčku jej dcéru, ktorá s ňou žije v spoločnej domácnosti a trvale jej pomáha. O trovách dôkazov rozhodol podľa a o trovách konania podľa .

3. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie Úrad komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, navrhujúc rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a konanie zastaviť. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ďalej len ), je v rozpore s právnou úpravou Slovenskej republiky o poskytovaní zdravotnej starostlivosti , , o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o zdravotnej starostlivosti). Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je podmienené informovaným súhlasom, na základe ktorého zdravotnícke zariadenie poskytne zdravotnú starostlivosť k chorobe určenej zdravotníckym pracovníkom, pričom zdravotnícke zariadenie má povinnosť poskytnúť zdravotnú starostlivosť správne. Zákon o zdravotnej starostlivosti ďalej určuje, že informovaný súhlas sa nevyžaduje v určitých prípadoch. Jedným z nich je i nevyžadovanie informovaného súhlasu pri poskytnutí zdravotnej starostlivosti od osoby, ktorá v dôsledku duševnej choroby alebo s príznakmi duševnej poruchy ohrozuje seba alebo svoje okolie, alebo ak hrozí vážne zhoršenie jej zdravotného stavu. Toto zákonné ustanovenie je dostačujúce na poskytnutie zdravotnej starostlivosti a je len na zdravotníckom zariadení, aby ho využilo. Zákon o zdravotnej starostlivosti povinnosť posúdiť diagnózu a spôsob jej liečenia ukladá zdravotníckemu zariadeniu. Uviedol, že rodinný príslušník aj keď nie je opatrovníkom, môže pri zhoršení zdravotného stavu zavolať lekársku pomoc, rozprávať s chorým a presviedčať ho o správnosti liečby. Ustanovenie opatrovníka duševne chorej

osobe na právne úkony súvisiace s poskytovaním liečby, vrátane psychiatrickej liečby je nadbytočné a súčasne nezákonné, zasahujúce do jej ľudských práv, porušujúce Čl. 8 Právo na rešpektovanie súkromia a rodinného života Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím ČI. 12 Rovnosť pred zákonom a ČI. 22 Rešpektovanie súkromia. V predmetnej veci ide o zásah, ktorý nie je v súlade so zákonom, keďže platná právna úprava poskytovania zdravotnej starostlivosti presne vymedzuje kto poskytuje zdravotnú starostlivosť, za akých podmienok a to i osobám s duševnou chorobou alebo jej príznakmi. Platná právna úprava v tiež upravuje konanie o prípustnosti prevzatia a držania v zdravotníckom zariadení v až . Samotná skutočnosť, že osoba trpí duševnou poruchou nie je ešte dôvodom na obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony, musí byť vždy konkrétne uvedené, koho alebo čo ohrozuje plná spôsobilosť osoby obmedzovanej a súčasne je potrebné odôvodniť, prečo nemožno situáciu riešiť miernejšími prostriedkami (Nález US ČR sp. zn. ). Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd za základ svojho rozhodnutia považuje znalecký posudok o zdravotnom stave posudzovanej, avšak nepovažoval za dôležité jej sociálne zručnosti, to, že si vybavuje svoje úradné záležitosti, berie lieky, vedie domácnosť a tieto vyhodnotil. I keby odvolací súd pripustil, že súdy majú právomoc rozhodovať i o spôsobilosti osoby rozhodovať o jej liečbe, vrátane psychiatrickej liečby, v prípade posudzovanej musí dospieť k záveru, že dosiahnutý stupeň jej sociálnej úzdravy svedčí pre zrušenie tohto obmedzenia. Posudzovaná žije bežným životom, stará sa o domácnosť, berie lieky, radí sa so svojimi deťmi, ktoré, ako súd sám uvádza, sú jej nápomocné a v prípade potreby ju usmerňujú. Bola vypočutá v súdnom konaní a nevznikla žiadna neprimeraná emočná reakcia, nedošlo k dekompenzácii jej psychického stavu a ani v priebehu a ani po pojednávaní nedošlo k aktivácii jej paranoidne-perzekučného bludného systému. Súd nedostatočne, resp. vôbec neodôvodnil, prečo nepostačuje ustanovenie opatrovníka posudzovanej podľa , teda prečo nemožno situáciu riešiť miernejšími prostriedkami. Zdôraznil, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony sa zapisuje do občianskeho preukazu, čo posudzovanú výrazne obmedzí v jej bežnom živote a komunikácii s úradmi či bankami alebo pri uzavretí pracovnej zmluvy, zmluvy s telekomunikačným operátorom atď., môže byť považovaná za osobu nespoľahlivú, nekompetentnú, nevierohodnú.

4. Proti rozsudku v časti I., II. III., IV. a VI. podala podľa , , , a odvolanie prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne posudzovaná. Žiadala napadnuté rozhodnutie zmeniť a konanie zastaviť a priznať jej nárok na náhradu trov celého konania. Namietala nesplnenie podmienok konania a nesprávny procesný postup ktorým jej súd znemožnil uskutočňovať jej procesné práva v miere porušenia práva na spravodlivý proces. Namietala nedoručenie rozsudku k jej rukám v rozpore s prvá veta . Uviedla, že podnet Okresnej prokuratúry Bratislava V č. -3 zo dňa 12.4.2013, nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, ku ktorým mal súd v zmysle prihliadať. Opiera sa o Znalecký posudok číslo 5/2013 zo dňa 22.03.2013, vypracovaný na základe uznesenia vyšetrovateľa zo dňa 24.04.2013, za účelom vyšetrenia jej duševného stavu ako poškodenej v konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ BA V pod ČVS: ORP-35/Ps-B5-2012. Na vyšetrenie k súdnemu znalcovi bola bez predchádzajúceho upozornenia a poučenia eskortovaná policajnou hliadkou a odovzdaná MUDr. Halmovi. Uvedený znalecký posudok nebol obstaraný zákonným spôsobom a nie je znaleckým posudkom vypracovaným na účely konania o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony, sám o sebe nedáva spoľahlivý podklad na začatie konania a preto súd nemal k nemu prihliadať. Mala za to, že po týchto zisteniach, zohľadniac jej zdravotný stav a realizovanú liečbu, odpadol predmet konania a súd mal konanie zastaviť. Namietala postup súdu, ktorý začal konať ex offo a nedoručoval jej žiadne písomnosti a rozhodnutia (Uznesenie č.k. -23 zo dňa 18.04.2013 o začatí konania ex offo, Uznesenie č.k. -24 zo dňa 18.04.2013 o ustanovení opatrovníka pre konanie, Uznesenie č.k. -25 zo dňa 18.04.2013 o nariadení znaleckého dokazovania znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Klaudiou Stanislavovou), ktoré jej boli doručené až prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne dňa 03.03.2014. Dôvodila, že konanie sa začalo dňom vydaných uznesení, pričom prvé pojednávanie vo veci bolo vytýčené až za účinnosti nového kódexu (CMP, ) dňa 02.11.2017, pričom súd po zmene právnych predpisov upravujúcich konanie ponechal v platnosti bezo zmeny uznesenie č.k. -23 zo dňa 18.04.2013 o začatí konania ex offo a nezmenil ho v zmysle novej legislatívnej úpravy. Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci namietajúc, že sa nedozvedela kedy a z akých dôvodov došlo k zmene zákonného sudcu. Namietala, že súd nariadil znalecké dokazovania na začiatku konania (uznesením č.k. -23 zo dňa 18.04.2013) v rozpore so súdnou praxou a , a súd tak mohol urobiť až po vypočutí účastníkov konania. Namietala, že súd neprihliadol k jej námietkam zo dňa 13.06.2018, k uzneseniu č.k. -233 zo dňa 10.05.2018, o zmene uznesenia o

nariadení znaleckého dokazovania, ktorými namietala nariadené znalecké dokazovanie. So závermi znaleckého posudku zo dňa 14.07.2018 vypracovanému MUDr. Vojtechom Palházym nesúhlasila, považujúc ich za nejednoznačné a nepresvedčivé. Zistenie znalca o prítomnosti ťažkej anozognózie (neschopnosť priznať si, že je človek chorý) je nepodložené a nezodpovedá faktickému stavu, neuvádza sa ani v jednej lekárskej správe. Okrem záverov znaleckého dokazovania namietala aj jeho proces, keď MUDr. Vojtech Pálházy sa mal vzdať vypracovania znaleckého posudku pre nedostatok neutrality z dôvodu, že podľa jeho vlastného vyjadrenia bol v tíme ošetrujúcich lekárov počas jej hospitalizácie v UNB Ružinov v roku 2017 a tento fakt vylučuje jeho pozíciu súdneho znalca v tomto prípade. Vlastné vyšetrenie nevykonal, bez jej súhlasu alebo privolenia súdu si nebol oprávnený vyžiadať od ošetrujúcich lekárov, ako aj jeho zamestnávateľa zdravotnú dokumentáciu a oboznámiť sa s jej obsahom, ani ju použiť na účely vypracovania znaleckého posudku. Na zverejnenie zdravotných údajov neboli splnené podmienky v zmysle . Znalecký posudok vykazuje formálne nedostatky, keď neobsahuje doložku v zmysle požiadavky zákona. Nestotožnila sa zo záverom súdu prvej inštancie, keď v konaní neboli preukázané žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že obmedzenie spôsobilosti na právne úkony týkajúce sa len jednej oblasti jej života (rozhodovanie o liečbe vrátane psychiatrickej liečby) je nevyhnutné. Od kedy sa dozvedela o tomto konaní využila všetky prostriedky na svoju obranu, postupovala podľa pokynov súdu, zúčastnila sa všetkých pojednávaní, osobne sa vo veci vyjadrovala a na svojich vyjadreniach zotrvala. V zmysle náhľadu súdu prvej inštancie jej zdravotný stav nevyžaduje žiadne iné obmedzenia na právnych úkonoch. To znamená, že je v plnom rozsahu spôsobilá na všetky právne úkony s výnimkou rozhodovania o svojej liečbe. Napriek zisteniu, že pozná svoj zdravotný stav, súd prvej inštancie nevzal v úvahu ostatné sociálne aspekty, nezohľadnil, že je v dobrovoľne a stále v tej istej psychiatrickej ambulancii od roku 2004, že jej zdravotný stav je do takej miery stabilizovaný, že sa dokáže starať nielen o seba, zabezpečovať svoje životné potreby a potreby svojej rodiny, ale aj vstupovať do rôznych právnych vzťahov vo verejnom sektore. O tom, že dodržiava liečebný režim, svedčí jej zdravotný stav, keď za celú dobu 15 rokov bola len jeden krát hospitalizovaná pre základné ochorenie. V zmysle tohto rozhodnutia tak nemôže samostatne navštíviť ani iných odborných lekárov. Zdôraznila, že súd v čase svojho rozhodovania dňa 23.05.2019 zohľadňoval dekompezánciu jej zdravotného stavu a hospitalizáciu v roku 2017, nezohľadnil však, že v čase vyhlásenia rozsudku bol jej zdravotný stav stabilizovaný, čo vyplývalo z aktuálnej lekárskej správy MUDr. Zdenky Betákovej zo dňa 10.04.2019. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku deklaruje, že sa pridržiava len jedného dôkazu, ktorým je znalecký posudok, z ktorého vyvodil rozhodujúce závery pre svoje rozhodnutie, čo je v rozpore so zásadou a všetky ostatné dôkazy (výpovede svedkov, lekárske správy, jej podania a vyjadrenia na pojednávaní) vyhodnotil v jej neprospech. Nesprávne konštatoval, že nemohol rozhodnúť iba na základe potvrdení jej ošetrujúcej psychiatričky MUDr. Zdenky Betákovej, keď táto uviedla, že obsah jej potvrdení je diktovaný a vydávaný na jej žiadosť, pretože za ich obsah zodpovedá lekárka, ktorá by nevydala potvrdenia nezodpovedajúce realite. Súd si nesprávne vyložil postup pri vydaní lekárskych správ, pričom tieto sú tými najdôležitejšími dôkazmi v jej prospech, keď jej ošetrujúca lekárka ju pozná 15 rokov. Odmietla generalizované konštatovanie súdu, že nespolupracuje a odmieta svoje ochorenie, keď minimálne od roku 2012, teda počas celého obdobia súdneho konania dobrovoľne dodržiava liečbu a pravidelné kontroly. Žiadala o priznanie náhrady trov konania podľa , keď začatie konania nezavinila a teda trovy konania (trovy právneho zastúpenia) by jej inak neboli vznikli. 5. Proti rozsudku podala odvolanie procesná opatrovníčka posudzovanej, žiadajúc rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a konanie zastaviť a priznať posudzovanej nárok na náhradu trov konania. Uviedla, že s posudzovanou, svojou matkou žije v spoločnej domácnosti, táto je samostatná a sebestačná, svoje ochorenie pozná, pri liečbe spolupracuje a dodržiava pravidelné kontroly u svojej psychiatričky ako aj predpísanú liečbu. Nesúhlasila s postupom a so závermi súdu prvej inštancie, ktorý svoje rozhodnutie založil na nezákonnom znaleckom posudku MUDr. Vojtecha Palházyho, ktorý posudzovanú osobne nevyšetril. Súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s námietkami predkladanými účastníkmi konania v prebiehajúcom konaní, vykonané dokazovanie nesprávne zhodnotil a vo veci nesprávne rozhodol.

6. Okresná prokuratúra Bratislava V vo vyjadrení k podaným odvolaniam uviedla, že predmetné konanie bolo súdom začaté z úradnej povinnosti na podnet tunajšej prokuratúry zo dňa 12.04.2013 z dôvodu, že posudzovaná podávala veľké množstvo nejasných trestných oznámení, pričom v konaní vedenom pod sp.zn. bol vyšetrený jej duševný stav znalcami MUDr. Halmom a MUDr. Nosáľovou, ktorí v znaleckom posudku u posudzovanej konštatovali duševnú poruchu trvalého charakteru a navrhli zmenu jej právneho statusu minimálne pre oblasť podávania oznámení orgánom činným v trestnom konaní a rozhodovania o jej psychiatrickej liečbe, aby obmedzovanú bolo možné liečiť aj proti jej

vôli, vzhľadom na jej úplné popieranie ochorenia. V predmetnom súdnom konaní bol vypracovaný znalecký posudok znalcom MUDr. Vojtechom Pálházym zo dňa 14.07.2018, ktorý vo svojich záveroch potvrdil predošlé zistenia znalcov a dospel k záveru, že psychické ochorenie posudzovanej vyžaduje obmedzenie jej právnej spôsobilosti pre oblasť podávania podnetov a návrhov orgánom činným v trestnom konaní a pre oblasť medicínskych úkonov týkajúcich sa jej duševného stavu, ktoré potvrdil aj výpoveďou dňa 08.01.2019. Súd rozhodol vo veci na základe riadne vykonaného dokazovania, pričom aktuálny zdravotný stav posudzovanej potvrdený znaleckým dokazovaním, odôvodňoval jej obmedzenie spôsobilosti na právne úkony v určenom rozsahu. Rozsudok považovala za vecne správny, keď posudzovaná pre nekritický postoj k svojmu ochoreniu nie je schopná náležite rozhodovať o svojej liečbe. 7. Posudzovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 02.10.2019 s vyjadrením Okresnej prokuratúry Bratislava V prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne nesúhlasila, nakoľko opomína zásadné nedostatky znaleckého dokazovania (formálne a materiálne), pre ktoré znalecký posudok MUDr. Vojtecha Pálházyho nemôže obstáť ako dôkaz. Vo svojej podstate posudok súdneho znalca MUDr. Vojtecha Pálházyho je obhajobou posudku vypracovaného skôr (č. 5/2013 zo dňa 22.03.2013 - MUDr. Halmo a MUDr. Nosáľová), na ktorom Okresná prokuratúra Bratislava V založila svoje podnet zo dňa 12.04.2013. Ide o nedostatok neutrality súdneho znalca, spôsob zadováženia podkladov, absenciu vlastného vyšetrenia posudzovanej a nesprávnej znaleckej doložky. Uviedla, že Okresná prokuratúra Bratislava V opomína aj okolnosti, za ktorých bol vypracovaný posudok (MUDr. Halma a MUDr. Nosáľovej). Faktický stav je zrejmý z Uznesenia ČVS: SKIS-121/OISZ-V2014 zo dňa 28.03.2014, v ktorom sa konštatuje, že nebola o inštitúte predvedenia poučená v predvolaní v zmysle . Preto znalecký posudok číslo 5/2013 zo dňa 22.03.2013 bol zadovážený v rozpore so zákonom, vychádzal z neznalosti faktov významných pre jeho zistenia (údaje o rodinnej anamnéze, o jej zdravotnom stave), čo malo vplyv na jeho nesprávne závery uvedené aj vo vyjadrení okresnej prokuratúry. Tvrdenie Okresnej prokuratúry Bratislava V o jej aktuálnom stave potvrdenom znaleckým posudkom významným pre vydanie rozhodnutia neobstojí, nakoľko od vypracovania znaleckého posudku MUDr. Vojtecha Pálházyho (14.07.2018) ku dňu vyhlásenia rozsudku (23.05.2019) uplynula doba 10 mesiacov a posudok trpí takými vadami, pre ktoré naň súd nemal prihliadať.

8. Procesná opatrovníčka posudzovanej vo svojom vyjadrení zo dňa 10.09.2019 s vyjadrením Okresnej prokuratúry Bratislava V nesúhlasila a zotrvala na dôvodoch svojho odvolania. Stotožnila sa s vyjadrením právnej zástupkyne posudzovanej a zdôraznila, že jej matka naďalej riadne vedie svoju domácnosť, dobre s nimi vychádza a nepretržite dodržiava liečebný režim.

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolania proti rozsudku boli podané včas ( ), oprávnenými osobami ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( a ), na odvolacom pojednávaní ( ods. ods. 1 ), v neprítomnosti zástupcu Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorý mal vykázané doručenie predvolania na pojednávanie, svoju neúčasť ospravedlnil z pracovných dôvodov nežiadajúc o odročenie pojednávania, po doplnení dokazovania ( ) výsluchom posudzovanej, opatrovníčky, prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave, výsluchom ošetrujúcej lekárky posudzovanej MUDr. Zdenky Betákovej (postupom podľa ), dospel k záveru, že odvolaniu posudzovanej, jej opatrovníčky a Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím je potrebné vyhovieť.

10. Z obsahu spisu je zrejmé, že Okresný súd Bratislava V začal konanie ex offo uznesením č.k. -23 zo dňa 18.04.2013 (podľa , ) na podnet Okresnej prokuratúry Bratislava V podanom na súd dňa 15.04.2013, prílohou ktorého bol znalecký posudok zo dňa 22.03.2013, vypracovaný v konaní sp.zn. č.5/2013 znalcami MUDr. Martinom Halmom a MUDr. Petrou Nosáľovou, v ktorom znalci u posudzovanej zistili duševnú poruchu označovanú ako trvalá porucha s bludmi. Po zohľadnení záverov znaleckého posudku OR PZ Bratislava V, odbor poriadkovej polície, OO PZ Petržalka, Bohrova 22, Bratislava, uznesením ČVS: ORP-35/PS-B5-2012 zo dňa 28.03.2013, zastavilo trestné stíhanie voči neznámemu páchateľovi, začatom na základe osobne podaného trestného oznámenia B. G. dňa 04.01.2012. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom posudzovanej, jej právnej zástupkyne, procesnej opatrovníčky, zástupcu Okresnej prokuratúry Bratislava V a Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, znaleckým posudkom vypracovaným znalcom MUDr. Vojtechom Pálházym zo dňa

14.07.2018 a jeho výsluchom, podaniami posudzovanej, oboznámil sa so spisom tamojšieho súdu sp.zn. , spisom Okresného súdu Bratislava II sp.zn. o prípustnosti prevzatia do ústavu zdravotnej starostlivosti posudzovanej, šetrením Mestskej časti Bratislava-Petržalka zo dňa 05.12.2013, hodnotením bývalého zamestnávateľa posudzovanej Mestskej knižnice Bratislava z 12/2013, správou UN Bratislava-Nemocnica Ružinov, Psychiatrická klinika SZU zo dňa 15.08.2017 o hospitalizácii posudzovanej od 15.01.2017 do 24.02.2017 a liečbu pre Dg. schizoafektívna porucha, manický typ, lekárskymi správami a potvrdeniami jej ošetrujúcej psychiatričky MUDr. Zdenky Betákovej. Na základe vyhodnotenia takto vykonaného dokazovania, po zistení, že zdravotný stav posudzovanej si nevyžaduje žiadne iné obmedzenia na právnych úkonoch, napadnutým rozsudkom obmedzil B. G. v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu rozhodovania o svojej liečbe vrátane psychiatrickej liečby, za opatrovníčku ustanovil jej dcéru N. G., nar. XX.XX.XXXX a návrh posudzovanej na zastavenie konania zamietol. O trovách znaleckého dokazovania rozhodol podľa 251 , o trovách konania podľa . Predmetom odvolacieho konania s poukazom na dôvody podaných odvolaní bolo posúdiť postup súdu prvej inštancie a závery jeho rozhodnutia t.j. či existujú dôvody pre obmedzenie posudzovanej v spôsobilosti na právne úkony v oblasti rozhodovania o jej liečbe vrátane psychiatrickej liečby.

11. Pokiaľ posudzovaná namietala postup súdu, ktorý po začatí konania ex offo jej uznesenie č.k. -23 zo dňa 18.04.2013, uznesenie č.k. -24 zo dňa 18.04.2013 o ustanovení procesného opatrovníka a uznesenie č.k. -25 zo dňa 18.04.2013 o nariadení znaleckého dokazovania nedoručoval k jej rukám, odvolací súd súhlasí, avšak všetky rozhodnutia a písomnosti súdu jej od 03.03.2014 boli doručované prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne, preto uvedené pochybenie súdu nezakladá dôvody porušenia práva na spravodlivý proces. Rovnako ani postup súdu, ktorý rozsudok posudzovanej doručil prostredníctvom jej právnej zástupkyne ( , ). Pokiaľ posudzovaná namietala dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý vydal uznesenie ex offo o začatí konania (uznesenie č.k. -23 zo dňa 18.04.2013), na základe podnetu Okresnej prokuratúry Bratislava V zo dňa 12.04.2013, ktorý podľa nej nespĺňa zákonom predpísané náležitosti a opiera sa o Znalecký posudok číslo 5/2013 zo dňa 22.03.2013, vypracovaný na základe uznesenia vyšetrovateľa zo dňa 24.04.2013 za účelom vyšetrenia jej duševného stavu v postavení poškodenej v konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ BA V pod ČVS: ORP-35/Ps-B5-2012, odvolací súd udáva, že uznesenie súdu prvej inštancie č.k. -23 zo dňa 18.04.2013 o začatí konania bolo správne vydané podľa 81 ods.1 . Pokiaľ súd prvej inštancie v čase prijatia podnetu Okresnej prokuratúry Bratislava V dňa 15.04.2013 tento vyhodnotil ako dôvodný, pričom vychádzal z pripojených listín (vrátane znaleckého posudku číslo 5/2013 zo dňa 22.03.2013), odvolací súd nezistil dôvody na spochybnenie jeho postupu, ktorý bol súladný s vtedy platnou právnou úpravou. Pokiaľ namietala postup súdu prvej inštancie ktorý vo veci ďalej konal, konanie nezastavil a nariadil znalecké dokazovanie odvolací súd udáva, že súd v konaní o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, v konaní ktoré je možné začať aj bez návrhu postupuje ex offo, je povinný vykonať potrebné a zákonom stanovené dokazovanie a ďalej v ňom postupuje podľa výsledkov vykonaného dokazovania a nie podľa obsahu podnetu na začatie konania. Pokiaľ namietala, že súd uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania zo dňa 18.04.2014 vydal bez vypočutia účastníkov konania, nezakladá bez ďalšieho nesprávny postup súdu a to aj vzhľadom na jeho ďalšie úkony, keď v konaní neskôr rozhodol o zmene znalca (uznesenie č.k -233 zo dňa 10.05.2018) po nariadení pojednávania a výsluchu účastníkov konania, vrátane posudzovanej (dňa 10.05.2018). Námietka posudzovanej, že súd prvej inštancie po zmene právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetné konanie ponechal v platnosti bezo zmeny uznesenie č.k. -23 zo dňa 18.04.2013 o začatí konania ex offo a nezmenil ho v zmysle novej legislatívnej úpravy, nie je správna. V čase začatia konania bola účinná úprava konania o pozbavenie spôsobilosti na právne úkony v ust. až , dňa 01.07.2016 nadobudli účinnosť nové civilné kódexy , , ktoré súd prvej inštancie správne aplikoval v prejednávanom prípade po ich účinnosti, avšak účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti týchto zákonov zostali zachované. K postaveniu prokurátora v konaní odvolací súd upresňuje, že tento nepodal návrh na začatie konania, do konania vstúpil dňa 25.04.2013 na základe vstupového oprávnenia ( ). K námietke posudzovanej, že sa nedozvedela o zmene zákonného sudcu v konaní odvolací udáva, že zmena zákonného sudcu vyplýva z rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava V na rok 2014, Spr. 3613/2013, s účinnosťou od 02.01.2014, zverejneného na internete. Odvolací súd v danom prípade uzatvára, že nezistil nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by znemožnil posudzovanej aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (odvolací dôvod podľa ), ktorý by viedol odvolací súd k úvahe o dôvodnosti postupu podľa .

12. Podľa súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

13. Podľa od znaleckého dokazovania možno upustiť, ak súd na zistenie skutočného stavu veci považuje za postačujúce vyslúchnuť ošetrujúceho lekára.

14. Odvolací súd v odvolacom konaní v záujme zistenia skutočného stavu veci ( ) v čase svojho rozhodnutia doplnil dokazovanie ( , ) výsluchom posudzovanej, opatrovníčky, prokurátora Krajskej prokuratúry v Bratislave a výsluchom ošetrujúcej lekárky posudzovanej, psychiatričky MUDr. Zdenky Betákovej v súlade s . Udáva, že aj keď pre zachovanie kvalifikovanej ochrany práv a právom chránených záujmov je dôvodné, že jedným z dôkazných prostriedkov v konaní o spôsobilosti na právne úkony posudzovanej osoby je znalecký posudok, v danom prípade nevyhodnocoval závery znaleckého posudku MUDr. Vojtecha Palházyho zo dňa 14.07.2018, (ktorý bol podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie) vzhľadom na odstup času od jeho vyhotovenia a upustil od nariadenia ďalšieho znaleckého dokazovania, keď za postačujúce v danom prípade považoval doplniť dokazovanie odborným vyjadrením ošetrujúceho lekára. Z obsahu lekárskych správ ošetrujúcej lekárky tvoriacich obsah spisového materiálu (zo dňa 05.12.2013, 08.09.2017, 14.10.2017, 11.04.2018, 19.12.2018, 10.04.2019, 31.03.2021), ustálil, že zdravotný stav posudzovanej z hľadiska časového horizontu a zdravotného poškodenia je dlhodobo nemenný a zdravotná dokumentácia posudzovanej je u ošetrujúcej lekárky vedená od roku 2004. Výsluch ošetrujúcej lekárky posudzovanej vykonal postupom podľa podľa , keď v čase prebiehajúceho odvolacieho konania platili pandemické opatrenia štátu z dôvodu šírenia nákazlivej choroby Covid 19, ktoré obmedzovali priebeh súdnych pojednávaní, pojednávania odvolacieho súdu aj v tomto prípade museli byť z týchto dôvodov opakovane odročené a osobná účasť svedkyne na pojednávaní bola ohrozená. Spôsob výsluchu svedkyne účastníci konania nenamietali a po oboznámení sa s jeho vykonaním návrhy na doplnenie dokazovania nemali.

15. Výsluchom ošetrujúcej lekárky posudzovanej MUDr. Zdenky Betákovej so sídlom Rajecká 1-3, Bratislava, bolo v odvolacom konaní preukázané, že pani B. G. eviduje vo svojej psychiatrickej ambulancii pre jej základné ochorenie od roku 2004, posudzovaná rešpektuje liečebné metódy a postupy, dodržuje liečebný režim, predpísané lieky užíva pravidelne (je nastavená na liečbu depotnými neuroleptikami-injekciami l x za 4 týždne). Uviedla, že posudzovanej v období predchádzajúcich 2 rokoch hospitalizáciu neodporúčala. Posudzovaná navštevuje psychiatrickú ambulanciu sama, dobrovoľne, pravidelne a v stanovených termínoch. Prítomnosť inej osoby pri vyšetrení posudzovanej nie je potrebná, o svojich veciach sa posudzovaná rozhoduje samostatne.

16. Posudzovaná zotrvala na svojich vyjadreniach žiadajúc aby odvolací súd jej odvolaniu vyhovel a zohľadňoval, že k MUDr. Zdenke Betákovej chodí pravidelne niekoľko rokov, úplne pravidelne od roku 2012. Prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne uviedla, že podnet bol podaný neoprávnene a konanie súdu prvej inštancie začaté ex offo nebolo dôvodné, čo bolo výsluchom ošetrujúcej lekárky potvrdené. Uplatnila si náhradu trov konania voči prokuratúre, na ktoré má právny ako aj morálny nárok. Uviedla, že Centrum právnej pomoci nezastrešuje celé konanie, keď niekedy v roku 2016 na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci jej bolo odňaté právo na poskytovanie právnej pomoci, pričom si za celú dobu konania hradila trovy sama, tak ako ich priebežne predkladala.

17. Opatrovníčka posudzovanej zotrvala na dôvodoch svojho odvolania a žiadala mu vyhovieť. Uviedla, že jej matka ako aj celá rodina ťažko znášali súdne konanie, ktoré malo negatívny dopad na ich rodinný a osobný život.

18. Krajská prokuratúra v Bratislave vzhľadom na doplnené dokazovanie v odvolacom konaní výsluchom ošetrujúcej lekárky a zmeny dôkaznej situácie, navrhla bez návrhov na doplnenie dokazovania odvolaniu vyhovieť. Mala za to, že zdravotný stav posudzovanej je stabilizovaný v dôsledku pravidelných návštev lekárky a dodržiavania liečby, kedy došlo k sociálnej úzdrave tak, ako to uvádza MUDr. Vojtech Palházy v znaleckom posudku. Mala za to, že konanie bolo začaté dôvodne a v jeho dôsledku v priebehu konania posudzovaná začala spolupracovať s lekárom a dodržiavať liečbu.

19. Podľa , , ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, nie je vôbec schopná robiť právne úkony, súd ju pozbaví spôsobilosti na právne úkony (ods.

1). Ak fyzická osoba pre duševnú poruchu, ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných prostriedkov či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd obmedzí jej spôsobilosť na právne úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí (ods. 2). Súd pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti zmení alebo zruší, ak sa zmenia alebo ak odpadnú dôvody, ktoré k nim viedli (ods. 3).

20. Podľa zákonným zástupcom fyzickej osoby, ktorú súd rozhodnutím pozbavil spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony súd rozhodnutím obmedzil, je súdom ustanovený opatrovník.

21. Podľa , ak sa za opatrovníka nemôže ustanoviť príbuzný fyzickej osoby ani iná osoba, ktorá spĺňa podmienky pre ustanovenie za opatrovníka, ustanoví súd za opatrovníka orgán miestnej správy, prípadne jeho zariadenie, ak je oprávnené vystupovať vo svojom mene.

22. Podľa konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony je spojené s konaním o ustanovení opatrovníka podľa až 277.

23. Podľa ak súd rozhodne o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, vo výroku rozsudku vymedzí rozsah, v akom spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzil, a ustanoví jej opatrovníka.

24. Podľa ten, o koho spôsobilosti sa koná, má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.

25. Z dôvodu, že obmedzenie spôsobilosti človeka vykonávať právne úkony predstavuje mimoriadne závažný zásah do jeho osobného statusu, vyžaduje sa, aby právny poriadok presne stanovil podmienky, za ktorých k obmedzeniu spôsobilosti človeka na právne úkony môže dôjsť. V prípade, ak má byť do prirodzených práv človeka na osobnú slobodu a na jeho nedotknuteľnosť zasiahnuté, musí byť rešpektovaná jeho ľudská dôstojnosť rovnako ako zásada, že záujmy a blaho ľudskej bytosti sú nadriadené záujmom spoločnosti. Právomoc obmedziť človeka v spôsobilosti na právne úkony má len súd. Dôvodom pre obmedzenie spôsobilosti na právne úkony môže byť v zmysle citovaného výlučne len duševná porucha, ktorá nie je len prechodná, ak dosiahne taký stupeň, že človeku bráni v určitých záležitostiach človeku konať. K rozhodnutiu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa musí pristupovať so zreteľom k subjektívnemu hľadisku v tom smere, že nie je rozhodné, o akú diagnózu duševnej poruchy v konkrétnom prípade ide, ale relevantné je, ako sa prejavuje v psychickej spôsobilosti konkrétnej osoby, t. j. či ide o tak podstatnú odchýlku od normálneho psychického vývoja človeka, ktorá mu v určitom rozsahu bráni postarať sa o vlastné záležitosti. Samotná skutočnosť, že človek trpí duševnou poruchou, ešte nie je dôvodom pre obmedzenie jeho svojprávnosti. V odôvodnení rozhodnutia o obmedzení svojprávnosti sa vyžaduje, aby bolo konkrétne uvedené, koho resp. čo ohrozuje plná svojprávnosť osoby obmedzovanej a tiež je potrebné uviesť, prečo nie je možné situáciu riešiť miernejšími prostriedkami. Ohrozenie aktívnym právnym konaním, ktorá má byť dôvodom pre zásah do spôsobilosti na právne úkony nemôže byť len hypotetické, ale toto ohrozenie musí byť reálne preukázané (Nález ÚS ČR II.934/16).

26. Odvolací súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie a po doplnení dokazovania v odvolacom konaní, vyhodnotiac dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti v nadväznosti na zistenie skutočného stavu veci v čase svojho rozhodnutia, na rozdiel od záverov súdu prvej inštancie nezistil dôvody na zásah do osobného statusu posudzovanej jej obmedzením v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu rozhodovania o svojej liečbe. Dopĺňa, že samotná existencia duševnej poruchy na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony nestačí, keď ďalším predpokladom je, že táto trvalá duševná porucha celkom vylučuje schopnosť človeka uskutočňovať právne úkony. Zodpovedať túto otázku možno iba na základe vykonaného komplexného dokazovania a jeho náležitého vyhodnotenia. Súd je povinný uskutočňovať aj iné dôkazy ako len znalecký posudok z odboru psychiatrie, a to najmä výsluch potenciálne postihovaného človeka, a dôkazy smerujúce k posúdeniu jeho mnohovrstevných sociálnych a právnych interakcií (vzťah medzi postihovanou osobou a inými, napr. spoločnosťou), majetkových, rodinných, politických a pod. To, či osoba trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodnou, je otázka odborná, ktorú súd nemôže posúdiť, ale spadá do kompetencie znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Aj keď má znalecké dokazovanie špecifický charakter a zvláštne

postavenie medzi dôkaznými prostriedkami, zostáva jedným z možných dôkazov. Pri preukázaní, že posudzovaná trpí diagnózou schizoafektívna porucha, manický typ, odvolací súd osobitnú pozornosť venoval vyhodnoteniu skutočností majúcich podstatný význam pre jeho rozhodnutie, či si posudzovaná dostatočne uvedomuje svoj zdravotný stav, dobrovoľne a pravidelne dodržiava liečbu, či je vo svojom živote napriek psychickému ochoreniu ktoré nie len prechodné, samostatná a schopná sa o svoje bežné potreby postarať, či spôsobom svojho života a celkového sociálneho a rodinného zázemia, nie je ohrozená na živote a zdraví. Odvolací súd preto za podstatné považoval zistenia v akom prostredí posudzovaná žije, najmä, že žije v spoločnej domácnosti so svojou dcérou, ktorá jej pomáha, pozná jej zdravotný stav a je jej nápomocná tak v bežnom živote ako aj pri udržiavaní jej zdravotného stavu, užívaní liekov a celkovej životosprávy. Skutočnosť, že posudzovaná je dostatočne spolupracujúcou pacientkou, dodržiavajúcej pokyny lekára, mal odvolací súd preukázané aj doplneným dokazovaním v odvolacom konaní výsluchom ošetrujúcej lekárky - psychiatričky MUDr. Zdenky Betákovej, ktorá aktuálne potvrdila dlhodobú samostatnosť posudzovanej pri dodržiavaní liečby a jej pokynov, bez nutnosti odporúčania hospitalizácie. Súčasne potvrdila stabilizovaný zdravotný stav posudzovanej, bez porúch správania. Odvolací súd po zistení, že posudzovaná si je svojho ochorenia dostatočne vedomá v dôsledku čoho dobrovoľne a samostatne dodržiava liečebný režim, dospel k záveru, že v danom prípade nie je v jej záujme potrebné, obmedziť ju v spôsobilosti na právne úkony v rozsahu rozhodovania o svojej liečbe.

27. S poukazom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil podľa .

28. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

29. Podľa súd môže náhradu trov konania priznať ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.

30. Podľa povinnosť nahradiť trovy konania nemožno uložiť prokurátorovi.

31. Pokiaľ si posudzovaná prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne uplatnila náhradu trov konania, tieto nemohli byť priznané v konaní začatom ex offo (aj bez návrhu) podľa ust. , ako výnimky zo všeobecného pravidla o náhrade trov v konania obsiahnutého v ust. , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Odvolací súd poukazuje na zásadu z ktorej vychádza, že každý účastník si platí trovy konania ktoré mu vzniknú, jedinú výnimkou v tomto smere predstavujú trovy, ktoré hradí štát (trovy ktoré vznikli v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku v konaní o spôsobilosti na právne úkony). Odvolací súd v danom prípade nemal preukázané dôvody pre priznanie náhrady trov konania tak, ako to posudzovaná v odvolacom konaní navrhovala.

32. O trovách celého konania bolo rozhodnuté podľa .

33. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).