Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_10Csr-4-2017.pdf
PDF · 88.73 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csr/4/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobkyne 1/ S. P., K.. X. Q. XXXX, XXX XX P., R.Ž. XXX/XX, a žalobkyne 2/ S. P., K.. XX. Q. XXXX, XXX XX P., R. XXX/XX, obe zastúpené advokátkou JUDr. Oľgou Jankovičovou, 962 71 Dudince, Okružná 160, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., 824 96 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., 811 04 Bratislava, Kubániho 16, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., so sídlom 821 08 Bratislava, Krížna 56, sp. zn. 304/07/16 zo dňa 10. apríla 2017.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyniam 1/ a 2/ trovy konania v rozsahu 100 % v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia vyššieho súdneho úradníka o ich výške.
odôvodnenie:
1. Žalobkyne žiadajú o zrušenie rozhodcovského rozsudku vydaného v spotrebiteľskej veci. Uvádzajú, že zmluva o úvere uzavretá so žalovaným, na plnenie z ktorej boli zaviazané rozhodcovským rozsudkom Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o., sp. zn. 304/07/16 zo dňa 10. apríla 2017 (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“), je neplatná od počiatku pre rozpor so zákonom, obsahuje neprijateľné podmienky a úžernícky úrok. Tvrdia, že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.
2. Súd rozsudkom č.k. 10Csr/4/2017 - 55 zo dňa 9. novembra 2018 zrušil rozhodcovský rozsudok z dôvodu, že rozhodcovskú doložku oprávňujúcu rozhodcovský súd vo veci konať a rozhodnúť, posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku absolútne neplatnú v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Na odvolanie žalovaného odvolací súd uznesením č.k. 43CoSr/3/2019 - 87 zo dňa 30. mája 2019 rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie so záverom, že nesúhlasí s tým, že rozhodcovská doložka je absolútne neplatná, pretože predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, ani s tým, že obchádza zákon. Uložil súdu prvej inštancie vychádzať z toho, že rozhodcovské zmluvy boli v danej veci uzavreté platne a žalobu žalobkýň znovu posúdiť z dôvodov v ňom uvedených.
3. Žalobkyne sa k rozhodnutiu odvolacieho súdu nevyjadrili, žalovaný žiada žalobu zamietnuť s poukazom na jeho skoršie vyjadrenia, že dohodnutá odplata za poskytnutie úveru podstatne neprevyšuje odplatu na finančnom trhu, spotrebiteľský úver nemusí obsahovať delenie splátok na istinu, úrok a poplatky.
4. Súd pojednával v neprítomnosti strán (180 C.s.p.). Žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podaniami strán a listinami v spise, vrátane pripojeného spisu rozhodcovského súdu, pričom zistil nasledovné.
5. Rozhodcovským rozsudkom uložil Slovenský arbitrážny súd žalobkyniam 1/ a 2/ zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne 1 181,43 eura s príslušenstvom (zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania) z titulu zmluvy o úvere č. 8200062630 zo dňa 18. decembra 2013 vrátane náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky a trov rozhodcovského konania.
6. Vzťah strán súd posúdil ako spotrebiteľský v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, lebo predmetom rozhodcovského konania bol nárok z úverovej zmluvy, v rámci ktorej žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa (predmetom jeho podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov) a žalobkyne v postavení spotrebiteľa (podľa zmluvy nekonali v rámci obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti). Na konanie sa preto použije zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v zmysle ustanovení § 1 ods. 2 a § 2 ods. 1 uvedeného zákona.
7. Súd konštatuje, že žalobkyne podali žalobu v zákonnej trojmesačnej lehote odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku (16. mája 2017, resp. 15. mája 2017) uvedenej v § 46 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z., lebo podľa obálky ju podali na pošte dňa 14. júna 2017.
8. Žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku môže byť podaná z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 45 ods. 1 pod písm. a) - l) zákona č. 335/2014 Z. z. Jedným z nich (písm. i/) je dôvod namietaný žalobkyňami, že stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa, a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu. Okrem toho je v zmysle § 45 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. súd povinný ex offo vždy preskúmať aj dôvody podľa § 45 ods. 1 písm. c), e) a i) - l) uvedeného zákona. Súd skúmal dôvody podľa § 45 ods. 1 písm. c), e) a i) - l) zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Právomoc rozhodcovského súdu je v danom prípade daná s prihliadnutím na záver odvolacieho súdu o platnom dojednaní rozhodcovských zmlúv.
9. V rámci predzmluvných vzťahov žiadali žalobkyne v bode 5. označenej ako „Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v EUR (vyplňte)“ o poskytnutie sumy 1 170 eur splatnej v 42 mesačných splátkach po 62,69 eura, s úrokom 70,02 % ročne s predpokladanou RPMN za úver 70,02 %, s poskytnutou čiastkou revolvingu 616,87 eura s úrokom 76,21 % a predpokladanou RPMN revolvingu 63,32%.
10. V bode 6. zmluvy s názvom „Údaje o schválenom revolvingovom úvere v EUR (nevypĺňajte)“ je uvedená ako poskytnutá čiastka úveru suma 1 020 eur (t.j. znížená) splatná v 42 mesačných splátkach po 54,65 eura, s úrokom 70,01 % ročne a RPMN 67,53 %, poskytnutá čiastka revolvingu 537,76 eura s úrokom 76,10 % a predpokladanou RPMN revolvingu 60,49 %.
11. Návrh zmluvy podpísali žalobkyne 14. decembra 2013 v Dudinciach a žalovaný 18. decembra 2013 v Bratislave. Listom zo dňa 18. decembra 2013 oznámil žalovaný žalobkyniam údaje o schválenom úvere.
12. Rozhodcovský súd na posúdenie nárokov z predmetnej zmluvy aplikoval zákon č. 129/2010 Z.z., pričom citoval aj § 9 ods. 2 zákona, podľa ktorého zmluva o úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať náležitosti uvedené pod písm. a) - y). V čase podpisu zmluvy išlo o.i. o tieto náležitosti: g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
13. Účelom § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný o náležitostiach zmluvy. Žalobkyne žiadali o poskytnutie úveru v sume 1 170 eur, no poskytnutý im bol len úver 1 020 eur. Pokiaľ ide o RPMN, z jednotlivých nadpisov zmluvy a pokynu „vyplňte“ vyplýva, že žalobkyne vyplnili bod 5. zmluvy, ktorý obsahuje ich návrh v zmysle § 43a Občianskeho zákonníka uzavrieť zmluvu s predpokladanou RPMN za úver 70,02 % a predpokladanou RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,32%. Bod 6. zmluvy s pokynom „nevypĺňajte“ obsahuje prijatie návrhu žalovaným zo sumou úveru 1 020 eur, s RPMN za úver 67,53 % a predpokladanou RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 60,49%.
14. Je zrejmé, že v časti sumy úveru, ako aj RPMN, sa prijatie návrhu líši od pôvodného návrhu žalobkýň, preto nie je zmluva o spotrebiteľskom úvere v tejto časti platne uzavretá. V zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka predstavuje prijatie návrhu obsahujúce dodatky, výhrady obmedzenia alebo iné zmeny odmietnutie návrhu a považuje sa za nový návrh. Pre zavŕšenie kontraktačného procesu mali žalobkyne akceptovať takto pozmenený návrh v časti výšky úveru aj RPMN, čo sa však nestalo.
15. V zmysle § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon. Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 1 vyžaduje písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu (§ 46 ods. 2 OZ). Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh (§ 44 ods. 2 OZ). Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobkyne podpísali žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/ zmluvy s vyplnenými bodmi 1, 5 agentom žalovaného, ktorý súd považuje za návrh na uzavretie zmluvy. Následne zástupca žalovaného podpísal a vyplnil bod 6. predmetnej žiadosti a vystavil oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré malo byť prijatím návrhu, a teda uzavretím zmluvy. Súd zistil, že návrh na uzavretie zmluvy (žiadosť) a prijatie návrhu (žiadosť - bod 6 a oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi) nie sú totožné a líšia sa v údaji o výške poskytnutého úveru, RPMN za úver i RPMN za úver po poskytnutí revolvingu. Preto nemožno hovoriť o akceptácii návrhu (žiadosti) zo strany žalovaného, ale o novom návrhu, ktorý by mali žalobkyne písomne prijať alebo odmietnuť (§ 44 OZ). V konaní však nebolo preukázané, že by žalobkyne následne urobili ďalší písomný úkon, z ktorého by vyplynulo, že takýto nový návrh žalovaného prijali. Zatiaľ čo Občiansky zákonník spája nedodržanie formy právneho úkonu s absolútnou neplatnosťou, zákon č. 129/2010 Z. z. stanovuje, že ak zmluva nemá písomnú formu, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ustanovenie § 40 ods. 1 OZ je lex generalis voči paragrafu 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., ktorý je k nemu lex specialis, a má teda pred aplikáciou § 40 ods. 1 OZ prednosť. Ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola uzatvorená písomne, resp. neobsahuje zákonné náležitosti, je teda poskytnutý spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov, čo možno považovať za primeranú sankciu za porušenie povinnosti uzavrieť zmluvu písomne (pozri uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 23. mája 2019 č. k. 16Co/235/2018).
16. Ďalej zo spisu vyplýva, že pri výpočte RPMN vychádzal žalovaný ako veriteľ z poskytnutej sumy úveru 1 020 eura, ktorú mali žalobkyne s úrokmi zaplatiť v 42 mesačných splátkach á 54,65 eura v celkovej sume 2 295,30 eura. Žalovaný do výpočtu RPMN evidentne nezahrnul odplatu za službu podľa bodu 8. žiadosti o úver, t.j. odplatu v zmysle „Dohody o poskytnutí služby“ vo finálnej sume 146,92 eura (uvedenej v oznámení veriteľa o schválení úveru). Vzhľadom na to, že „Dohoda o poskytovaní služby“ bola inkorporovaná priamo v predtlačenom texte žiadosti o úver, je zrejmé, že išlo o dojednanie závislé. Text „dohody“ nebol v žiadosti o úver nijako odčlenený, práve naopak, nachádzal sa uprostred žiadosti, možnosť odmietnuť túto „dohodu“ nebola v texte osobitne vyjadrená (napr. zaškrtnutím súhlasu, resp. nesúhlasu s „dohodou“). Pod textom sa nachádzalo iba miesto na podpis, ktoré vyvolávalo dojem, že ide o podpis pod žiadosťou o poskytnutie úveru. „Dohoda“ síce obsahovala text (bod 8.6), že uzavretie dohody nie je podmienkou uzavretia zmluvy o úvere, z okolností veci sa však súdu javí, že ide len o ustanovenie čisto formálne, včlenené do žiadosti skutočne v neprospech spotrebiteľa za účelom účtovania si ďalšieho skrytého poplatku za poskytnutie úveru. Záväzku spotrebiteľa (dlžníka) totiž nekorešpondovalo žiadne skutočné protiplnenie - poplatok za „službu“ bol splatný už dojednaním možnosti požiadať o odklad splátok a veriteľ oň automaticky sumu úveru znížil hneď pri poskytnutí úveru (čo vyplýva z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku). Súd poplatok za „službu“ hodnotí ako skrytý poplatok za poskytnutie úveru, ktorý bol započítaný na schválenú výšku úveru. Ale pretože ho žalovaný ako poplatok do zmluvy neuviedol, nezahrnul ho ani do výpočtu RPMN za úver, v dôsledku čoho výška RPMN nezodpovedá skutočnosti. Ak by žalovaný totiž do celkovej čiastky, ktorú má spotrebiteľ
(žalobkyňa) zaplatiť na základe úveru zahrnul aj tento poplatok v sume 146,92 eura, výsledná RPMN úveru by bola evidentne vyššia (podľa prepočtu súdu by pri zohľadnení poplatku RPMN predstavovala 89,24%). Z toho je zrejmé, že RPMN - náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z., bola v zmluve uvedená nesprávne, a to jednoznačne v neprospech spotrebiteľa, aj v dôsledku čoho sa úver v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom a účinnom v čase podpisu zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.
17. Tým, že rozhodcovský súd v napadnutom rozhodcovskom rozsudku žalovanému priznal okrem istiny aj úroky a poplatky, zjavne rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Žalobkyniam bol poskytnutý úver 1 020 eur (z ktorého ešte bol odpočítaný poplatok za poskytnutie úveru), zaplatili 1 113,87 eura a rozhodcovský súd ich zaviazal zaplatiť ešte 1 181,43 eura spolu so zmluvnou pokutou a úrokom z omeškania vrátane náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky a trovami konania.
18. Stály rozhodcovský súd je povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu. Ak spotrebiteľská zmluva nebola uzavretá v písomnej forme a neobsahuje obligatórne zákonné náležitosti, súd by pri rozhodovaní veci priznal len istinu (s úrokom z omeškania), t.j. nárok odlišný od toho, aký bol priznaný rozhodcovským súdom.
19. Vychádzajúc z uvedeného je daný dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. i) zákona č. 335/20014 Z. z.
20. Z dôvodu hospodárnosti konania súd neskúmal ďalšie námietky žalobkýň týkajúce sa neprimeranej výšky odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov, hoci možno uviesť, že sa javí, že RPMN vo výške 67,53 % podstatne prevyšuje odplatu obvyklú na finančnom trhu za obdobné spotrebiteľské úvery v čase uzavretia úverovej zmluvy.
21. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd priznal v konaní úspešným žalobkyniam plnú náhradu trov konania od žalovaného. O výške trov rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo sa ním sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané. Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že bolo porušené právo na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie, e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.