Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Csp-33-2019.pdf
PDF · 94.65 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/33/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., IČO 35 831 154, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému Š. R., R.. X.X.XXXX, D. K. R. V., Č.. XXX, zastúpenému JUDr. Petrom Vachanom, advokátom so sídlom v Žiline, Pavla Mudroňa 1191/5, o zaplatenie 1.502,98 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie v časti o zaplatenie sumy 291,58 € s 5% ročným úrokom z omeškania od 3.5.2016 do zaplatenia zastavuje.
II. Vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
IV. Žalobcovi vracia súdny poplatok vo výške 10,80 € prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 19.2.2019 sa pôvodný žalobca (VÚB, a.s., IČO 31 320 155) domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 1.502,98 € s 5% ročným úrokom z omeškania od 3.5.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca (Consumer Finance Holding a.s., IČO 35 923 130; CFH a.s.) uzavrel so žalovaným zmluvu o pôžičke, na základe ktorej mu poskytol pôžičku vo výške 3.300 €. Žalovaný mal pôžičku splácať v pravidelných 60-tich mesačných splátkach po 105,90 €, pričom celkovo mal uhradiť 6.354 €. Túto povinnosť však riadne neplnil, preto bola pôžička zosplatnená. Žalovaný do podania žaloby uhradil 4.210,46 €, pričom mal uhradiť 5.596,46 €; rozdiel spolu s nákladmi na vymáhanie (116,98 €) je predmetom žalobného nároku.
2. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe nárok žalobcu neuznal. Namietal vady zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f/ a l/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v dôsledku ktorých je poskytnutý úver (pôžička) bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 zákona). Poukázal tiež na to, že veriteľ pri poskytnutí úveru nekonal podľa § 7 ods. 1 cit. zákona (neoveril si bonitu klienta, t.j. jeho schopnosti splácať spotrebiteľský úver), preto nemá právo žiadať jednorazové splatenie úveru, resp. nastupuje skôr uvedený následok (§ 11 ods. 2, ods. 1 zákona). Náklady na vymáhanie žalobca nepreukázal. Predovšetkým je však nárok premlčaný (§ 103 Občianskeho zákonníka); keďže k zosplatneniu úveru došlo pre splátku splatnú 20.12.2015, trojročná premlčacia doba uplynula 20.12.2018, teda pred podaním žaloby. Žalobu navrhol zamietnuť a sebe priznať plnú náhradu trov konania voči žalobcovi.
3. Počas konania došlo k postúpeniu pohľadávky na súčasného žalobcu na základe zmluvy z 22.5.2019; zmenu žalobcu (§ 80 C.s.p.) pripustil súd uznesením z 30.7.2019.
4. Žalobca pred prvým pojednávaním (podaním z 1.4.2020) vzal žalobu v časti uvedenej vo výroku späť (§ 145 ods. 2 C.s.p.) a upravil žalobný návrh. 5. Uvedeným podaním (replikou) sa žalobca vyjadril i k namietaným vadám zmluvy, s tým, že termín konečnej splatnosti (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z.) možno zo zmluvy bez ťažkostí vyvodiť, keďže je v nej priamo uvedený mesiac a rok konečnej splatnosti (06/2018), pričom splatnosť splátok bola dojednaná do 20. dňa v mesiaci. Pokiaľ ide o neuvedenie rozpisu splátok na jej jednotlivé zložky (§ 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z.; v čase uzavretia zmluvy však išlo o písm. k/ - pozn. súdu), žalobca odkázal na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2017 a 6 Cdo 113/2018, z ktorých vyplýva, že veriteľ pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv takúto povinnosť nemá. 6. K skúmaniu bonity žalovaného žalobca uviedol, že vychádzal z tvrdení žalovaného v úverovej zmluve, ako aj z ním preukázanej výšky príjmov a tvrdených výdavkov, ktorých pomer sa vo vzťahu k dojednanej výške mesačných splátok javil primeraný. Žalovaný spočiatku splátky aj riadne splácal; o prípadných okolnostiach znemožňujúcich splácanie žalobcu neinformoval. 7. Ohľadne námietky premlčania nároku žalobca poukázal na viacero súdnych rozhodnutí, podľa ktorých je potrebné premlčanie posudzovať inak než ako ho posudzuje žalovaný. Uviedol, že úver zosplatnil k 19.4.2016; žaloba podaná na súd vo februári 2019 tak bola podaná včas.
8. Na vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný podaním (duplikou) z 19.5.2020, v ktorom namietal neprimerane vysokú mieru odplaty (RPMN) za spotrebiteľský úver, čoho následkom je jej neplatnosť pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Trval na tvrdení o nedostatočnom overení si bonity žalovaného pri poskytnutí úveru a zdôraznil, že v predžalobnej upomienke (ktorú možno považovať za výzvu podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka) sám veriteľ uviedol, že žalovaný je v omeškaní so splátkou splatnou 20.12.2015 a práve pre túto splátku dôjde v prípade jej nezaplatenia k predčasnému zosplatneniu úveru. 9. Poukázal i na skutočnosť, že žalobcovi zrejme v konaní chýba aktívna vecná legitimácia, nakoľko nebol preukázaný postup podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov; tento postup bol potrebný vzhľadom k tomu, že pohľadávku na súčasného žalobcu postupovala už VÚB, a.s. a nie CFH a.s. (ktorý bankou nebol). Neobstojí pritom odvolávanie sa žalobcu napr. na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 210/2001, podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky; ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa totiž ukladá súdu na neplatnosť postúpenia prihliadať ex offo (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 23Co/17/2016). S prihliadnutím na uvedené považoval žalobu za nedôvodnú.
10. Žalobca pred pojednávaním podaním z 12.5.2021 ospravedlnil svoju neúčasť a vyjadril sa k obsahu ostatného podania žalovaného. K namietanej neprimeranej výške RPMN uviedol, že táto predstavovala 32% a zodpovedala príslušným ustanoveniam zákona č. 129/2010 Z.z.; na preukázanie tejto skutočnosti pripojil Súhrnné informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 1. štvrťrok 2013, podľa ktorých RPMN pre daný typ úveru predstavovala v tomto období 20,44%, čo zodpovedá priemernej hodnote RPMN uvedenej v zmluve. Na podporu svojej argumentácie pripojil viaceré súvisiace súdne rozhodnutia. 11. Ohľadne zisťovanie bonity žalovaného žalobca zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a predložil súdu výplatné pásky žalovaného a ním podpísané informácie o spotrebiteľskom úvere. Svoju aktívnu legitimáciu považoval za preukázanú vzhľadom to, že žalovanému bola pred postúpením pohľadávky zaslaná výzva na plnenie, pričom zdôraznil, že pohľadávka pôvodne patrila nebankovému subjektu, a nie banke. V tejto súvislosti poukázal tiež na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 210/2001. 12. I v otázke premlčania nároku žalobca zotrval na svojom predchádzajúcom stanovisku s tým, že v prípade omeškania žalovaného so splátkou splatnou 20.12.2015 nemohol pôvodný veriteľ uplatniť svoje právo na zosplatnenie skôr ako po uplynutí 3 mesiacov od tohto dňa (t.j. 20.3.2016), pričom až následne začal plynúť premlčacia doba celého dlhu.
13. Súd vykonal vo veci dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi - žiadosť a zmluva o poskytnutí pôžičky z 3.6.2013 č. 991140, prehľad splátok a úhrad, predžalobná upomienka z 27.2.2016, oznámenie
o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru z 27.4.2016, oznámenie o postúpení pohľadávky z 23.5.2019, a zistil tento skutkový stav: 14. Na základe žiadosti žalovaného z 3.6.2013 s ním VÚB, a.s. prostredníctvom CFH a.s. v ten istý deň uzavrela zmluvu o bezúčelovom spotrebiteľskom úvere (čl. VIII ods. 2, šiesta definícia), na základe ktorej mu poskytla spotrebiteľský úver vo výške 3.300 €. Žalovaný mal úver splácať v 60-tich splátkach po 105,90 € mesačne (z čoho 102,92 € predstavovala splátka úveru a 2,98 € splátka poistného, ktoré bolo dojednané vo výške 2,9% zo sumy úveru). Termín konečnej splatnosti úveru bol podľa čl. III zmluvy „06/2018,“ jednotlivé splátky boli splatné do 20. dňa v mesiaci (čl. VIII ods. 6, bod 6.2. zmluvy); z uvedeného je možné vyvodiť, že konečná splatnosť úveru bola najneskôr 20.6.2018. 15. Žalovaný spočiatku dohodnuté splátky riadne platil (vo výške 105,90 € mesačne, t.j. vrátane poistenia), od začiatku roka 2015 však postupne uhrádzal splátky s oneskorením, resp. v nižšej sume. CFH a.s. listom z 27.2.2016 upozornil žalovaného na nedoplatok na splátkach a na možnosť zosplatnenia úveru v prípade, ak „do 5.4.2016 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 12/2015,“ avšak bezvýsledne. Listom z 27.4.2016 CFH a.s. úver zosplatnil, pričom v liste nie je uvedený iný dátum než dátum vyhotovenia listu.
16. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby (§ 145 ods. 2 C.s.p.) pred prvým pojednávaním súd v tejto časti rozhodol o zastavení konania a vrátil žalobcovi zodpovedajúci (krátený) preplatok súdneho poplatku (§ 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov). Predmetom konania tak zostala suma 1.211,40 € s príslušenstvom (úrokom z omeškania zohľadňujúcim čiastočné plnenia žalovaného po podaní žaloby).
17. Vzhľadom k námietke žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu súd najskôr skúmal dôvodnosť tejto námietky, keďže predpokladom úspechu v akomkoľvek konaní je vecná legitimácia účastníkov/strán. 18. Vecnou legitimáciou sa rozumie stav vyplývajúci z hmotného práva, v rámci ktorého je jeden z účastníkov nositeľom oprávnenia (je aktívne legitimovaný) a druhý nositeľom právnej povinnosti (je pasívne legitimovaný). Nedostatok vecnej legitimácie (aktívnej alebo pasívnej) vedie vždy k zamietnutiu žaloby/návrhu. 19. K 1.1.2018 došlo k zlúčeniu CFH a.s. s VÚB, a.s. (skutočnosť vyplývajúca zo zápisu v Obchodnom registri SR a známa súdu z jeho činnosti), pričom právnym nástupcom sa stala VÚB, a.s., teda banka. 20. Žalovaný tvrdil, že žalobca nie je v spore aktívne legitimovaný z dôvodu, že pred postúpením pohľadávky (zmluvou z 22.5.2019) nebol dodržaný postup podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cit. ustanovenie zákona o bankách umožňuje banke postúpiť pohľadávku voči klientovi (dlžníkovi) písomnou zmluvou inej osobe - a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“) - aj bez súhlasu klienta, ak je klient napriek písomnej výzve banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku; týmto ale nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu (§ 17 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu. 21. Podľa § 17 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. (účinného ku dňu uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky na žalobcu) práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. 22. Keďže v danom prípade išlo o pohľadávku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (úver bol predčasne zosplatnený pre neplatenie splátok), jej postúpenie sa riadilo osobitným predpisom a teda nebolo v rozpore s § 92 ods. 8 zákona o bankách. Námietka nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu je preto neopodstatnená. 23. Žiada sa dodať, že pokiaľ žalovaný v súvislosti s postúpením pohľadávky argumentuje prekonaním právneho názoru vysloveného v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obo 210/2001 (ktorým argumentom žalobcu sa súd nezaoberal vzhľadom na vyššie uvedený osobitný režim postúpenia pohľadávok zo spotrebiteľských zmlúv), poukazujúc na ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, zrejme opomenul, že toto ustanovenie v čase postúpenia pohľadávky už nebolo súčasťou právneho poriadku SR (Nález Ústavného súdu SR zo 7.2.2018 sp. zn. PL. ÚS 11/2016).
24. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 1 až 4 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, účinného ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). 25. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy; ďalej len ZSÚ).
26. Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 OZ). 27. Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9 OZ).
28. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1964/40/20191201>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 29. Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach (OZ) uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 OZ). 30. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20191201>), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky (§ 103 OZ).
31. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu ako dodávateľom (veriteľom) a žalovaným ako spotrebiteľom (dlžníkom) došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a teda sa riadi aj režimom tohto zákona. 32. Keďže dlžník svoj dlh riadne neplnil, veriteľ využil dojednané právo (§ 565 OZ) odstúpiť od zmluvy (čl. VIII ods. 12 zmluvy o úvere; list z 27.4.2016) po predchádzajúcom upozornení (list z 27.2.2016), v ktorom uviedol, že k prípadnému zosplatneniu dôjde, ak v určenej lehote (do 5.4.2016) žalovaný nezaplatí splátku splatnú „v mesiaci 12/2015;“ je teda zrejmé, že k zosplatneniu došlo pre omeškanie práve s touto splátkou, ktorá bola podľa zmluvy splatná 20.12.2015. Odo dňa splatnosti (zročnosti) tejto splátky tak začala plynúť trojročná premlčacia doba celého dlhu (§ 103 OZ), ktorá uplynula 20.12.2018. Žaloba bola podaná 19.2.2019, teda po jej uplynutí. Na základe uvedeného súd s prihliadnutím na námietku premlčania vznesenú žalovaným žalobu zamietol. Tvrdenia žalobcu o nepremlčaní pohľadávky (ktoré sa navyše obsahovo ani argumentačne nezhodujú, pokiaľ ide o spôsob počítania plynutia premlčacej doby) neboli spôsobilé tento záver ovplyvniť. 33. Ostatnými dôvodmi žaloby, resp. námietkami žalovaného ohľadne nedostatkov úverovej zmluvy sa súd nezaoberal vzhľadom na dôvod zamietnutia žaloby. Ak by však námietka premlčania vznesená nebola, úverová zmluva pri predbežnom posúdení vykazuje nedostatky spôsobujúce bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, a to najmä z dôvodu, že do RPMN zjavne neboli zahrnuté náklady na poistenie úveru.
34. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. 35. O výške náhrady trov konania sa rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie.