Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Pc-12-2019.pdf
PDF · 85.27 KB
Case nature
Area
Subarea
13Pc/12/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v právnej veci navrhovateľa: Ľ. K., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom H. Č..XXXX/XX, XXX XX Ž.-, zast.: Advokátska kancelária Mrázovský & patrners, s.r.o., so sídlom Mariánske nám. č. 2., 010 01 Žilina, proti odporkyni : I.. Z. K., rod. Y., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom H. Č..XXXX/XX, XXX XX Ž. - H., zast.: Burian & partners, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Vojtecha Tvrdého 819/1, 010 01 Žilina, o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Návrh navrhovateľa na určenie výživného z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 21.05.2019, domáhal, aby súd určil odporkyni vyživovaciu povinnosť v sume 650 eur mesačne. Návrh na začatie konania odôvodnil najmä tým, že odporkyňa si vôbec neplní vyživovaciu povinnosť voči nemu, túto si plní iba jeho otec.
2. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 13Pc/12/2019 - 243 zo dňa 10. augusta 2020 tak, že odporkyňu zaviazal na povinnosť prispievať na výživu navrhovateľa s účinnosťou od 21.05.2019 sumou 250 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám navrhovateľa. Zameškané výživné v sume 3.675 eur za obdobie od 21.05.2019 do 31.08.2020 povolil odporkyni splácať v mesačných splátkach, každá vo výške 100 eur, splatných spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok. Vo zvyšku žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
3. Na odvolanie odporkyne Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, uznesením č.k. 10Cop/54/2020 - 285 zo dňa 28. januára 2021, právoplatným dňa 01. apríla 2021, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Vyslovil pritom, že odporkyňa vo svojej obrane namietala, že priznanie výživného navrhovateľovi by bolo v rozpore s dobrými mravmi, čo dôvodila neakceptovateľným správaním sa navrhovateľa voči nej ako matke, aj spôsobom života ktorý jej dospelý syn vedie. Okresný súd však nezisťoval, či v individuálnych okolnostiach súdenej veci ide o taký prípad, kde by priznanie výživného navrhovateľovi od odporkyne bolo v rozpore s dobrými mravmi. Ak by aj okresný súd bol názoru, že vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporkyňou aplikovateľnosť ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine je vylúčená, mal tento názor v rozhodnutí vyargumentovať aj zdôvodniť, na základe akých konkrétnych skutočností k takémuto záveru dospel. Ďalej odvolací súd konštatoval, že v rámci svojej úradnej činnosti zistil, že navrhovateľ bol uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2
Tr. zák. (Trestný rozkaz Okresného súdu Žilina 0T/40/2019 zo dňa 11.3.2019), podľa ďalšieho zistenia bol odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody (Trestný rozkaz Okresného súdu Žilina 0T/100/2020 - právoplatný 24.8.2020). Tiež uviedol, že trestné stíhanie vedené voči navrhovateľovi, jeho odsúdenie k nepodmienečnému trestu odňatia slobody osvedčujú, že okresný súd mal preveriť aj odporkyňou namietaný spôsob vedenia života navrhovateľom, čo bezprostredne viazala pri posudzovaní veci k ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine.
5. V ďalšom konaní súd prvej inštancie postupoval v zmysle vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu a v zmysle povinností uložených mu odvolacím súdom. Primárne teda skúmal odporkyňou namietaný spôsob vedenia života navrhovateľom, čo bezprostredne viazala pri posudzovaní veci k ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine.
6. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní nariadenom na deň 18.05.2021 uviedla, že žalobca aj po zrušujúcom uznesení krajského súdu trvá na podanom návrhu. Má za to, že dôvody na priznanie výživného naďalej trvajú aj napriek skutočnosti, že navrhovateľ sa t.č. nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. V rámci svojho štúdia na vysokej škole podľa jej informácií, ktoré má, v tomto ďalej pokračuje, pričom mu mal byť schválený individuálny študijný plán, takže toho času je riadnym študentom. Toto štúdium nemá prerušené a aktuálne toto štúdium trvá. Vo výkone trestu odňatia slobody je na trest v trvaní 4 mesiacov, pričom 2 mesiace už má vykonané a aktuálne má podanú žiadosť o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Čo sa týka charakteru tejto trestnej činnosti pre prípadné vyhodnocovanie súdu ako okolnosti vedenia resp. nevedenia riadneho života, poukázala na tú skutočnosť, že všetky navrhovateľove odsúdenia buď priamo alebo nepriamo súvisia s aplikovanou resp. vyhrotenou rodinnou situáciou, ktorá teda vznikla. Sú to skutky, ktoré sú kvalifikované ako ohrozenie pod vplyvom návykovej látky a potom skutok kvalifikovaný ako výtržníctvo. V skutku kvalifikovanom ako výtržníctvo bol navrhovateľ odsúdený aj spolu s otcom Ľ. K., G.. a bola to práve konfliktná situácia, ktorá sa vyhrotila v súvislosti s rodinnou situáciou. Takže má za to, že navrhovateľ nie je osobou, ktorá by práve vzhľadom na tieto dve odsúdenia mala byť vnímaná ako osoba, ktorá vedie riadny život, pretože je to mladý človek. Išlo o vyhrotené emotívne konania s tým, že navrhovateľ sa riadne pripravuje na budúce povolanie a má prísľub zamestnania, že po prepustení z výkonu trestu, bude mať umožnené vrátiť sa na Ú. G. V. na tú pozíciu, ktorú tam zastával.
7. Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že sa pridržiava všetkých písomných a ústnych vyjadrení a osobitne nových skutočností, ktoré teda vyvstali a sú uvedené aj v odvolaní na základe čoho považuje návrh navrhovateľa za nedôvodný odhliadnuc od skutočnosti, že odporkyňa vyplatila pri odchode zo spoločnej domácnosti navrhovateľovi pre účely výživného 12.500 eur. Osobitne zdôraznila skutočnosť, že navrhovateľ bol uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky a odsúdený na základe čoho by sa mal nachádzať ešte stále v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a preto má za to, že v súčasnosti nenavštevuje vysokú školu, nepripravuje sa na budúce povolanie, čím mu nevznikajú uplatňované výdavky v súvislosti so štúdiom. Tiež má za to, že okrem výdavkov na štúdium, mu nevznikajú v súčasnosti ani ostatné bežné výdavky resp. žiadne výdavky, nakoľko tieto za neho počas výkonu trestu odňatia slobody uhrádza štát. Tiež uviedla, že má za to, že akékoľvek priznanie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi, tak ako to reflektuje ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine. Navrhovateľ s odporkyňou nekomunikoval, nekomunikuje, nezaujíma sa o ňu akoby sa teda dieťa malo zaujímať o svoju matku, správa sa k nej neúctivo, bez rešpektu. Sám spoločnú domácnosť, ktorú s matkou zdieľal opustil na základe čoho teda má za to, že navrhovateľ tým svojim správaním vedome a úmyselne porušuje ust. § 43 ods. 2 Zákona o rodine a teda, že dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich. Taktiež odporkyňa nemala o navrhovateľovi po odchode zo spoločnej domácnosti ani žiadne informácie, nevedela či jej syn vôbec teda stále študuje, nemohla byť ani súčinná napr. pri vyplácaní toho prídavku na dieťa navrhovateľovi nakoľko tento s ňou ani nekomunikoval. Navrhovateľ si neplní a neplnil svoje zákonné povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona o rodine čím porušuje teda aj ust. § 43 ods. 3 písm. a) Zákona o rodine v zmysle, ktorého je dieťa povinné spolupracovať so svojim rodičmi a vzájomnej starostlivosti o neho a jeho výchovu, a tiež má zato, že navrhovateľ svojim správaním porušuje svojim konaním aj § 43 ods. 2 Zákona o rodine, v zmysle ktorého je dieťa povinné vyvarovať sa spôsobu živote, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci najmä užívanie látok, ktoré poškodzujú telesné a duševné zdravie, keď finančné prostriedky vyplácané odporkyňou zrejme nevynakladal na svoje odôvodnené potreby, ale na návykové látky a keď svojim vedomým konaním naplnil skutkové podstaty tých trestných činov, za ktoré bol aj odsúdený a na druhej strane však chce požívať výhody súvisiace s plnením vyživovacej povinnosti zo strany odporkyne. Taktiež má za to, že
keby sa navrhovateľ nenachádzal v ústave na výkon trestu odňatia slobody, tak by bol vzhľadom na svoje schopnosti, vzdelanie a zdravotný stav schopný sám sa živiť a uspokojovať si všetky svoje potreby. Na základe uvedeného navrhla návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietnuť.
8. V danej veci mal súd po vykonanom dokazovaní preukázané, že navrhovateľ bol uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. (Trestný rozkaz Okresného súdu Žilina 0T/40/2019 zo dňa 11.3.2019), a podľa ďalšieho zistenia bol odsúdený k nepodmienečnému trestu odňatia slobody (Trestný rozkaz Okresného súdu Žilina 0T/100/2020 - právoplatný 24.08.2020). Rozsudkom Okresného súdu Žilina 47T/92/2018 zo dňa 24.02.2020, právoplatným dňa 24.02.2020 bol navrhovateľ uznaný vinným z prečinu výtržníctva a z prečinu nebezpečného vyhrážania a bol podmienečne odsúdený.
9. Z uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 47T/92/2018 - 450 zo dňa 04.01.2021, právoplatného dňa 01.02.2021, má súd za preukázané, že navrhovateľ ako odsúdený sa v skúšobnej dobe neosvedčil a uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace si tak musí vykonať. Pre výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Trestný súd pritom v označenom uznesení konštatoval, že navrhovateľ ako odsúdený neviedol v priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia riadny život a tak svojim správaním v priebehu plynutia skúšobnej doby ignoroval hrubým spôsobom šancu, ktorá mu bola daná vo forme podmienečného odsúdenia. Navrhovateľ sa v čase rozhodovania súdu nachádza teda vo výkone trestu odňatia slobody.
10. Podľa § 75 ods.2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Na prípady rozporu s dobrými mravmi súd prihliada z úradnej povinnosti, ich danosť sa zisťuje podľa konkrétnych okolností prípadu.
11. Vzhľadom na uvedené dôvody, súd dospel k záveru, že priznanie výživného navrhovateľovi proti odporkyni by tak v danej veci bolo v rozpore s dobrými mravmi, najmä s odkazom na to, že navrhovateľ nevedie riadny život. Preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu aplikujúc na zistený skutkový stav ust. § 75 ods.2 Zákona o rodine ako nedôvodný zamietol.
12. O náhrade trov konania rozhodol na základe ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 125 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa ust. § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa ust. § 63 CMP, v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).