Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-14-2021.pdf
PDF · 92.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-2T/14/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudcom JUDr. Ivetou Willantovou na hlavnom pojednávaní dňa 18.05.2021 v Bratislave takto
rozhodol:
Obžalovaný
X. T.
nar. XX.XX.XXXX v Q. , trvale bytom F. ul.č. XX B.,
sa uznáva vinným, že
dňa 02.08.2020 v presne nezistenom čase asi od 01.20 hod. do 01.34 hod. v Bratislave v mestskej časti Petržalke na Ovsištskom námestí č. 2 v priestore medzi barom Imperial a jeho vonkajšou terasou za prítomnosti viacerých hostí baru pod vplyvom alkoholických nápojov v priebehu slovného konfliktu s poškodeným F. U., ktorý mu vyčítal viacnásobné dobodanie a porezanie nožom psa rasy americký pitbullteriér, patriaci jeho priateľke I. X., pristúpil k poškodenému U. a tohto udrel pravou rukou zovretú v päsť do oblasti ramena, nakoľko poškodený sa tomuto úderu smerujúcemu na hlavu vyhol. Na to sa poškodený na neho zahnal pravou rukou zovretú v päsť, ale vzápätí obdržal od neho ďalší úder pravou rukou do oblasti krku a v priebehu tohto útoku poškodeného aj pichol zatváracím kovovým nožom zn. Cold Steel Voyager s čepeľou o dĺžke 1390 mm, ktorý držal otvorený v ľavej ruke a to do dolnej časti prednej steny hrudnej vpravo na úrovni 8.-10. rebra. V ďalšom útoku voči poškodenému mu bolo zabránené hosťami, ktorí sa nachádzali v blízkosti konfliktu. Po zistení, že poškodený bol pichnutý nožom a silne z rany krváca, bola privolaná RZP a poškodený bol po poskytnutí prvej pomoci prevezený do priestorov Nemocnice sv. Cyrila a Metoda Univerzitnej nemocnice Bratislava, pričom obvinený hneď po útoku na poškodeného opustil miesto činu.
V dôsledku tohto konania obvineného X. T. utrpel poškodený F. U., nar. XX.XX.XXXX v B., okres X., zranenia - pomliaždenie hlavy bez otrasu mozgu a bodnú a reznú ranu na pravej strane prednej steny hrudnej vo výške 8.-10. rebra v strednej čiare pravej kľúčnej kosti v dĺžke 80 mm tvaru „Y“ s bodným kanálom v dĺžke cca 100 mm, prebiehajúci na stranu dozadu, končiaci na rebre, pričom ranou nebola vytvorená komunikácia s hrudnou a ani brušnou dutinou, ktoré si vyžiadali ústavnú hospitalizáciu poškodeného v Univerzitnej nemocnici Bratislava, pracovisko: Nemocnica sv. Cyrila a Metoda, II. ortopedicko-traumatologická klinika, Oddelenie úrazovej chirurgie, v dňoch 02.08.2020 - 04.08.2020, v rámci ktorej bol poškodený podrobený odbornému operačnému chirurgickému ošetreniu ( revízii rany, egalizácii okrajov a chirurgickému zošitiu rany ) a celkovú dobu liečenia v trvaní od 02.08.2020 do 08.09.2020 a pracovnú neschopnosť v trvaní od 03.08.2020 do 08.09.2020 a súčasne spôsobil spoločnosti Union zdravotnej poisťovni, a.s., so sídlom v Bratislave na Karadžičovej ulici č. 10, z titulu vynaložených liečebných nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť poistencovi F.i U. majetkovú škodu vo výške 1 534,03 eur,
teda
v jednočinnom súbehu dopustil sa konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, ktorého sa dopustil v úmysle inému úmyselne spôsobiť ťažkú ujmu na zdraví, avšak nedošlo k dokonaniu trestného činu, dopustil sa fyzicky verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti najmä tým, že napadol iného a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania - so zbraňou,
čím spáchal
zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 odsek 1 Trestného zákona štádium: pokus prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a, odsek 2 písmeno b Trestného zákona v znení zák. č. 1/2014 Z. z. s poukazom na § 138 písm. a/ Trestného zákona
Za to sa
Odsudzuje
Podľa § 155 ods. 1 Tr. zak s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. ,§ 39 ods. 1, § 36 písm. j), písm. l), písm. n), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. , k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 /tri/ roky.
Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr.zák. súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 4/štyri/ roky a zároveň ukladá probačný dohľad nad správaním obžalovaného počas skúšobnej doby.
Podľa § 51 ods. 4 písm. f) Tr.zák. súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze osobne sa ospravedlniť poškodenému.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a), ods. 4 Tr. zák súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to 1 ks otváracieho noža s čiernou plastovou rukoväťou o dĺžke cca 15 cm značky Cold Steel Voyager patriaci obžalovanému.
Podľa § 60 ods. 5 Tr. zák. vlastníkom prepadnutie veci sa stáva štát.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po vyhlásení obžalovaného X. T. že sa cíti byť vinným zo žalovaného skutku podľa § 257 ods. l písm. b/ Tr. por. so súhlasným stanoviskom prokurátora prijal jeho vyhlásenie v zmysle ustanovenia § 257 ods. 7 Tr.por. a rozhodol, že dokazovanie o skutkových zisteniach sa nevykoná. Vykonal dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Súd oboznámil listinné dôkazy a to vyčíslenie škody Union zdravotná poisťovňa a.s,. odpis z registra trestov, výpis z evidencie priestupkov, zápisnicu o vydaní veci a výpis z VÚB Banky a.s. o prevode sumy 1534,03 € (príjemca Štátna pokladnica ) .
Obžalovaný X. T. bol doposiaľ od roku 1995 do roku 2003 štyri krát súdne trestaný, vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Priestupkovo prejednávaný podľa lustrácie nebol.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd zhodnotil všetky zásady ukladania trestu, pri zabezpečení individuálnej a generálnej prevencie, zohľadnení pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, osobu páchateľa - jeho bezúhonnosť, okolnosti prípadu, motívu obvineného, jeho pohnútku a spôsobený následok, postoj obžalovaného k spáchanému skutku, možnosti jeho nápravy vo všetkých súvislostiach a má za to, že pre nápravu obžalovaného bude postačujúce pôsobiť podmienečným trestom odňatia slobody za použitia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. Zák. . Súd obžalovanému priznal poľahčujúce okolnosti v zmysle ust. § 36 písm. j/ písm. l/ , písm. n/ Tr.zák, nakoľko sa ku skutku priznal a svoje konanie oľutoval t.č. sa na neho hľadí, ako by nebol odsúdený , pričom tieto odsúdenia z rokov 1995 - 2003. Obžalovaný svojím priznaním napomáhal orgánom činným v trestnom konaní. Súd vyhodnotil tiež jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle ust. § 37 písm. h/, pretože obžalovaný spáchal viac trestných činov.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. V tomto ustanovení sú taxatívne vymedzené všetky konkrétne okolnosti, na ktoré je súd povinný prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery.
Podľa § 39 ods. 1 Tr.zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu, alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Ustanovenie § 39 Tr.zák. je jedným z prostriedkov individualizácie trestu a prejavom depenalizácie Trestného zákona. Výnimočnosť použitia § 39 ods. 1 Tr.zák. o znížení trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej Trestným zákonom vyplýva už zo samotného názvu tohto ustanovenia. Nejde teda o pravidelný postup súd. Postup podľa § 39 Tr.zák. umožňuje riešiť situácie, keď trest odňatia slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by nezodpovedal okolnostiam konkrétneho prípadu a keď dolná hranica tohto trestu stanovená v zákone by bola prekážka brániaca uloženiu primeranejšieho trestu.
Podľa § 39 ods. 1 Tr.zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu, alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne. a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
Okolnosťami prípadu z hľadiska použitia vyššie citovaného ustanovenia sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie stupňa nebezpečnosti trestného činu pre spoločnosť a možnosti nápravy páchateľa.
Pokiaľ ide o okolnosti prípadu potrebné je prihliadnuť najmä na spôsob a okolnosti spáchania skutku, následok, zavinenie ako i pohnútku - t.j. skutočnosti, ktoré môžu ovplyvniť povahu, charakter a iné objektívne okolnosti spáchaného trestného činu.
Patria sem i okolnosti, ktoré nemajú priamy vzťah k spáchanému trestnému činu a môže ísť napr. o rodinné pomery v tejto súvislosti treba poukázať na pochopiteľný fakt , že v danom prípade išlo o prvotný podnet , ktorým bolo nebezpečie pre rodinného psa, ktorému hrozila smrť a zjavne obžalovaný- majiteľ psa aj jeho rodina mali k nemu silný vzťah.
Súd vo veci pokiaľ išlo o pomery obžalovaného mal preukázané, že išlo o osobu , na ktorú sa hľadí, ako by nebola odsúdená ,pričom posledné odsúdenie bolo v roku 2003 , t.j. pred 18 rokmi a obžalovaný nebol priestupkovo prejednávaný .
Z dokazovania bolo preukázané, že obžalovaný pred spáchaním žalovaného skutku nebol riešený v priestupkovom konaní.
Súd dodáva, že na jednej strane chráni štát záujem na ochrane ľudského života a zdravia pred škodlivými následkami a to i za použitia prísnych sankcií postihujúcich také protiprávne konanie, akého sa obžalovaný dopustil, v čom sa prejavuje prvok generálnej prevencie. Na druhej strane Trestný zákon v základných zásadách ukladania trestov, konkrétne v ustanovení § 38 ods. 4 Tr.zák. hovorí, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pre páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Z uvedeného je zrejmé, že pri ukladaní trestu je nutné prihliadať nielen na generálnu prevenciu, ale aj individuálnu a trest má teda spĺňať nielen represívnu funkciu, ale aj prevýchovnú, pričom tieto majú byť vyvážené.
Jedným zo zákonných nástrojov zohľadnenia uvedeného je aj možnosť použitia ustanovenia § 39 Tr.zák., práve v prejednávanom prípade sa súd zaoberal uvedenými skutočnosťami, vzal do úvahy pri tom najmä na to, že obžalovaný vedie riadny život, pracuje a stará sa o rodinu, ako aj vyššie popísané okolnosti prípadu.
Preto trest odňatia slobody v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby, ktorý je zo zákona nepodmienečný, by sa minul prevýchovným účinkom, prevažovala by len represívna stránka trestu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti potom súd mal za to, že takto uložený trest by bol neprimerane prísny a preto dospel k záveru, že sú splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr.zák. po vyhodnotení všetkých skutočností a zásad dôležitých z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, prevahu poľahčujúcich okolností , jeho pomery a možnosti nápravy aj vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, je súd názoru, že na obžalovaného bude možné vplývať trestom odňatia slobody nielen kratším - ale i bez uloženia nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Súd má za to, že musí platiť zásada proporcionality trestu. Keďže ako súd už vyššie rozviedol, že trest je len jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona tým je určená i jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším osobám - potencionálnym páchateľom, voči, ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že a nutné je preto podotknúť, že vo vzťahu k obžalovanému tým, že mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní tri roky s podmienečným odkladom na dobu štyri roky bude mať na jeho osobu dostatočný prevýchovný vplyv, aby si uvedomil závažnosť svojho protispoločenského konania a bude splnený účel trestu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 34 Tr.zák.
- t.j. chrániť spoločnosť pre páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život a tiež výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.
Podľa § 39 ods. 3 písm. e/ Tr.zák. pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov.
Základná trestná sadzba je štyri roky až desať rokov. S prihliadnutím na vyššie citované ustanovenie obžalovanému súd uložil trest odňatia slobody v trvaní tri roky s podmienečným odkladom v trvaní štyri roky za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním obžalovaného počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia a uloženia povinnostispočívajúcej v príkaze osobne sa ospravedlniť poškodenému, ktorú obžalovaný splnil už počas hlavného pojednávania Trest prepadnutí a veci vyplynul z ustanovenia § 60 ods. 1 písm. a/, ods. 4 Tr.zák.
Požiadavka primeranosti trestu k spáchanému trestnému činu nepozná žiadne výnimky, preto v každom jednom prípade bez rozdielu musí mať súd pri rozhodovaní o treste možnosť prihliadať na jednotlivé okolnosti prípadu, ako i na pomery páchateľa. Len trest vymeraný s maximálnym ohľadom na charakter jednotlivého prípadu môže byť trestom primeraným.
V zmysle tejto požiadavky má byť trest úmerný škode, ktorú páchateľ trestným činom spôsobil, a nemá páchateľovi spôsobiť zbytočné útrapy. Obžalovaný škodu spočívajúcu vo vynaložených liečebných nákladoch v sume 1 534,30€. Poškodený F. U. k nároku na náhradu škody uviedol, že tento nevie vyčísliť .
Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Trestnú
represiu je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým je vždy len primeraný trest.
Neprimerane prísne (ale samozrejme i neprimerane mierne) tresty pôsobia škodlivo na páchateľa i spoločnosť. U verejnosti môžu neprimerané tresty vyvolať súcit s páchateľom či ohroziť jej dôveru v spravodlivé rozhodovanie súdu či jej dôveru v súdnu moc ako celok.
U páchateľov neprimerane prísne tresty vedú k zatrpknutosti, pretože takéto tresty páchateľ oprávnene nemôže považovať za spravodlivé.
Páchateľ je súdom odsudzovaný za nespravodlivosť (bezprávie), ktoré trestným činom spáchal, a preto má právo očakávať spravodlivosť zo strany súdu.
Primeranosť trestu je zároveň nevyhnutým predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť.
Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. Odstrašujúco má pôsobiť neodvrátiteľnosť trestu, nie jeho prísnosť.
A práve v rámci požiadavky primeranosti trestu zohráva významnú úlohu sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Individualizácia trestu je prostriedkom dosiahnutia primeranosti trestu. Druh a výmera trestu musia byť súdom v každom konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.
Podľa názoru súdu je takto uložený podmienečný trest odňatia slobody zákonný, spravodlivý a adekvátny a splní svoj účel tak, ako to má na mysli Trestný zákon, a to tak v rámci jeho pôsobenia na osobu obžalovaného, ako aj z hľadiska jeho pozitívneho vplývania na ostatných členov spoločnosti ide o pomerne dlhodobú skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia, ktoré podľa názoru súdu bude mať na obžalovaný dostatočný prevýchovný vplyv.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu.