Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_6CoCsp-5-2020.pdf
PDF · 93.81 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/5/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Galdunovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Moniky Koščovej v spore žalobcu: Ľ. E., Y.. XX.X.XXXX, bytom v Č., Š. XXX/X, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, o určenie, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 3. októbra 2019 sp. zn. 20Csp/378/2019
rozhodol:
P o t v r d u j e rozsudok Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 3. októbra 2019 č. k. 20Csp/378/2019-25.
Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice-okolie (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 3. októbra 2019 č. k. 20Csp/378/2019-25 určil, že zmluva o úvere č. 900500110 zo dňa 20.10.2009 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov (výrok I.) a stranám náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetnej zmluvy s odôvodnením, že medzi stranami bola uzavretá zmluva o úvere na sumu 500 € s celkovou čiastkou na zaplatenie 984 €. Mal za to, že sa jedná o žalobu podľa ust. § 137 písm. d/ CSP. Namietal, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (podľa § 4 ods. 2 písm. i/ zák. č. 258/2001 Z. z.) , preto sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ust. § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/256/2013 z 25.11.2013 a Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10CoE/313/2010 z 9.8.2011.
3. Právne vec posúdil podľa § 52 Občianskeho zákonníka spolu s § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, 2, § 4 ods. 2 písm. h), j), k), § 4 ods. 3,4 zák. č. 258/2001 Z.z. a § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010 Z.z.
4. Súd prvej inštancie z predložených dôkazov mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli zmluvu o úvere zo dňa 20.10.2009. Súd túto zmluvu posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú, pretože žalovaný je právnická osoba, ktorá poskytovala finančné služby v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, pričom tá poskytla žalovanému ako fyzickej osobe predmetný úver. Podľa názoru súdu takýto úver bol poskytnutý žalovanému na iný účel ako na výkon povolania, zamestnania alebo podnikateľskej činnosti. Zároveň súd po preskúmaní predmetnej úverovej zmluvy zistil, že tá bola vopred pripravená žalovaným na formulárovom tlačive s tým, že žalovaný ako slabšia zmluvná strana tohto zmluvného vzťahu nemohol podstatným spôsobom ovplyvniť obsah takejto zmluvy, do ktorej sa len dopĺňali jeho osobné údaje ako aj údaje týkajúce sa úveru. Žalovaný tak nemohol ovplyvniť obsah
zmluvy. Žalovaný ako slabšia strana zmluvného vzťahu má postavenie spotrebiteľa a to jednak podľa Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko charakter úveru, ktorý mu bol poskytnutý spĺňa definíciu spotrebiteľského úveru.
5. Po preskúmaní zmluvy dospel k záveru, že zmluva o úvere zo dňa 20.10.2009 neobsahuje zákonom požadované obligatórne náležitosti a to ročnú úrokovo sadzbu, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 4 ods. 2 písm. h/, j/, k/ zák. č. 258/2001 Z. z.) čo spôsobuje, že zmluva je v zmysle ust. § 4 ods. 3 zákona. č 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v čase uzavretia zmluvy bezúročná a bez poplatkov.Vzhľadom na uvedené súd určil, že zmluva o úvere č. 900500110 zo dňa 20.10.2009 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez poplatkov.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný, avšak žiadne trovy mu nevznikli a žalovaný bol konaní neúspešný, preto súd stranám náhradu trov konania nepriznal.
7. Proti uvedenému rozsudku podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Žalovaný dôvodil, že zmluvou zo dňa 20.10.2009 bol žalobcovi poskytnutý úver na výkon zamestnania, čo žalobca v zmluve uviedol a aj osobitne podpísal vyhlásenie, že poskytované peňažné prostriedky budú využité na tento účel. S poukazom na uvedené s prihliadnutím na charakter zmluvy sa nejedná o vzťah spotrebiteľský a aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná. Jedná sa o zmluvu uzatvorená v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a teda nakoľko žalobca neuzatvoril zmluvu o úvere v postavení spotrebiteľa, nemožno zmluvu o úvere považovať bezúročnú a bez poplatkov na základe aplikácie právnych predpisov týkajúcich sa spotrebiteľských zmlúv. Žalovaný pri poskytnutí úveru vychádzal z vyhlásení žalobcu, že koná v rámci predmetu svojho podnikania a peňažné prostriedky sú poskytované na výkon zamestnania a skutočnosť, na čo konkrétne bol poskytnutý úver žalobcom následne využitý, žalovaný neskúma. U žalovaného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu so žalobcom vstupoval. Žalovaný teda má za to, že na určenie zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch nie je naplnený žiaden predpoklad uvedený žalobcom.
9. Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a § 380 CSP a z hľadísk uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nie je možné vyhovieť.
11. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP potvrdil.
12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 18.mája 2021 o 10.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202, II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 3.5.2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1,3 CSP.
13. Žalobca uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods.1 písm. h/ CSP, t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
14. K uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný
právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
15. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnený odvolací dôvod nebol naplnený.
16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver.
17. Podstatou odvolacích námietok je tvrdenie žalovaného, že zmluvou zo dňa 20.10.2009 bol žalobcovi poskytnutý úver na výkon zamestnania, z ktorého dôvodu sa podľa žalovaného nejedná o vzťah spotrebiteľský a aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa nie je možná.
18. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
19. Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
20. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie žalobu s prílohami a procesné poučenia doručil žalovanému postupom podľa ust. § 116 ods. 2 CSP dňa 26.7.2019 (žalovanému bola doručená žaloba spolu s uznesením zo dňa 24.7.2019 - výzva na písomné vyjadrenie s poučením o procesných právach. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
21. Ďalej zistil, že súd prvej inštancie postupom podľa ust. § 106 ods. 3 CSP žalovanému doručil dňa 6.9.2019 predvolanie na pojednávanie nariadené na deň 3. 10. 2019, ktorého sa nezúčastnil. Žalovaný doručil súdu písomné ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní vytýčenom na deň 3.10.2019 z dôvodu vysokej pracovnej zaneprázdnenosti a vyjadril súhlas, aby sa súdne konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti. Preto súd pojednával bez jeho prítomnosti a vo veci aj rozhodol.
22. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný bol v konaní až do rozhodnutia sporu súdom prvej inštancie nečinný. Na základe toho jeho odvolacie námietky uvedené v podanom odvolaní sú prostriedkami procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie.
23. Odvolací súd preto prioritne skúmal, či odvolacie námietky žalovaného, ktoré dovtedy neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, žalovaný mohol použiť v odvolaní. K posúdeniu uvedeného odvolací sú uvádza nasledovné:
24. Na účely zefektívnenia a zrýchlenia sporového konania Civilný sporový poriadok zdôrazňuje princíp kontradiktórnosti a zakotvuje procesnú povinnosť riadne a včas uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, nesplnenie ktorých povinností je sankcionované stratou sporu. Porušenie povinnosti tvrdenia je prejavom procesnej aktivity strany sporu, ktorou sa spája sankcia buď vo forme nespornosti popretých skutkových tvrdení alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany.
25. Z ust. § 366 CSP vyplýva, že zákon pripúšťa nové skutočnosti alebo dôkazy v odvolacom konaní iba v obmedzenom rozsahu. Strana sporu zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohla uplatniť, ale neurobila tak v konaní pred súdom prvej inštancie a tieto skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd.
26. Ide o tzv. novoty v odvolacom konaní vymedzené v § 366 CSP, t.j. dôkazy a skutočnosti, ktoré môžu zakladať odvolací dôvod, sú výnimočné a viažu sa na konkrétne vymedzené procesné situácie. Ako prvé teda odvolací súd skúma, či strana sporu takéto skutočnosti nemohla bez svojej viny uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie.
27. V prvom rade je potrebné zdôrazniť, že ak odvolateľ v odvolaní neuvádza žiadne také skutočnosti a tvrdenia vzťahujúce sa na danú situáciu a neosvedčuje, že mohol ten ktorý dôkaz bez svojej viny označiť alebo uplatniť procesný prostriedok obrany, nie je možné ani posúdiť splnenie zákonom stanovených podmienok.
28. Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mu bránili uplatniť námietky uvedené v odvolaní už v konaní pred súdom prvej inštancie.
29. Z podstaty odvolacej námietky žalovaného vyplýva, že žalovaný skutočnosti, ktoré namieta v podanom odvolaní, mohol použiť už v konaní pred súdom prvej inštancie. V danom prípade niet žiadneho objektívneho dôvodu, pre ktorý by žalovaný nemohol uplatniť obranu spočívajúcu na tvrdení o poskytnutí úveru na výkon zamestnania už v konaní na súde prvej inštancie s poukazom na to, že žalovaný až do momentu podania odvolania v predmetnej veci bol v konaní absolútne pasívny.
30. Žalovaný tak námietky vo vzťahu k charakteru zmluvy, ako prostriedok procesnej obrany, neuplatnil včas, pretože ich uplatnil až po rozhodnutí súdu prvej inštancie, súčasne bez preukázania skutočností, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa § 366 C.s.p.
31. Z tohto dôvodu nebolo možné na túto novotu prihliadať v odvolacom konaní.
32. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje na obsah zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 20.10.2009, z ktorej vyplýva, že žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcovi ako dlžníkovi úver vo výške 500 €, ktorý sa žalobca zaviazal splatiť v 12-tich mesačných splátkach po 82 € počnúc dňom 12.11.2009 a celková čiastka spojená s úverom činila 984 €. V zmluve sa uvádza meno, priezvisko, bydlisko žalobcu (ako dlžníka) spolu s rodným číslom a číslom občianskeho preukazu. V predmetnej zmluve v „kolónke“ obchodné meno a IČO sa nenachádzajú žiadne údaje, teda táto časť nie je vyplnená.
33. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že zmluva nebola uzatvorená so žalobcom ako podnikateľom, resp. na účely podnikania či zamestnania, ale túto zmluvu žalobca uzatváral ako fyzická osoba- nepodnikateľ. Nebolo teda možné akceptovať námietky žalovaného, že sa jedná o zmluvu uzatvorenú so žalobcom ako podnikateľom. Uvedená skutočnosť nevyplýva z predloženej zmluvy a v spise sa nenachádza ani žiadne vyhlásenie, ktorým by žalobca potvrdil svojim podpisom, že sa jedná o poskytnutie úveru v spojení s výkonom podnikania žalobcu, resp. s výkonom jeho zamestnania tak ako to uvádza žalovaný v odvolaní.
34. Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil, vrátane výroku o trovách konania medzi žalobcom a žalovaným.
35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a úspešnému žalobcovi preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. Odvolací súd preto stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
36. Senát Krajského súdu v Košiciach rozhodol pomerom hlasov 3: 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).