Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Cb-18-2021.pdf
PDF · 100.23 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cb/18/2021
Uznesenie
Okresný súd Bardejov v právnej veci žalobcu: SENAJ s.r.o., Pod Šibeňou horou č. 33789/37, 085 01 Bardejov, IČO: 50 565 788, právne zastúpeného: JUDr. Ján Kizivat, advokát, Kpt. Nálepku č. 8, 071 01 Michalovce, proti žalovanému: D.. Š. L., Z.. XX.X.XXXX, I. XXXX/XX, XXX XX B., o nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bardejov 22.4.2021 žiadal žalobca nariadiť vo vzťahu k žalovanému neodkladné opatrenie, ktorým by súd žalovanému uložil zdržať sa konania, ktorým by previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v okrese B., obec B., kat. úz. B. Z. V., zapísané na LV č. XXXX ako parc. reg. C č. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 794 m2, parc. reg. C č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 74 m2, parc. reg. C č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 132 m2 a stavbe rodinného domu súp. č. 3578 m2 postavenej na parc. reg. C č. XXXX/XX, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva odporcu a jeho manželky T. L., rod. O., nar. X.X.XXXX v prospech tretích osôb, ako aj konania, ktorým by predmetnú nehnuteľnosť zaťažil ťarchou, resp. právami tretích osôb, a to do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej pred Okresným riaditeľstvom policajného zboru SR, odbor kriminálnej polície Bardejov odovzdanej Okresnou prokuratúrou Bardejov, a to listom pod sp. zn. 1Pn/77/21/7701-3, z 1.3.2021. Súčasne žiadal priznať plnú náhradu trov konania voči žalovanému a vysloviť, že navrhované neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením.
2. Svoj návrh odôvodnil právnym vzťahom medzi ním a spoločnosťou INVEST-GROUP s.r.o. Bardejov, so sídlom Kacvinského 1238/14, 085 01 Bardejov, IČO: 31 735 011 (ďalej len „spoločnosť INVEST- GROUP s.r.o.“) založeným zmluvou o dielo z 27.3.2017. V spoločnosti INVEST-GROUP s.r.o. bol žalovaný jediným konateľom a spoločníkom, a neskôr jej likvidátorom, pričom spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra 29.1.2021 titulom - dobrovoľný výmaz. Tvrdil, že z dôvodu porušenia povinností zo strany zhotoviteľa - INVEST-GROUP s.r.o. si žalobca uplatnil v súdnom konaní vedenom pred Okresným súdom Bardejov pod sp. zn. 1Cb/48/2019 nárok na zaplatenie sumy 6 009,20 Eur s prísl. a v konaní sp. zn. 1Cb/35/2019 nárok na zaplatenie sumy 4 753,63 Eur s prísl. V týchto veciach súd na pojednávaní dňa 2.9.2020 rozhodol rozsudkami pre zmeškanie žalovaného tak, že spoločnosť INVEST-GROUP s.r.o. zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 6 009,20 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne z tejto sumy od 17.7.2019 do zaplatenia a sumu 4 753,63 Eur s príslušenstvom uvedenom v rozsudku a žalobcovi priznal voči spoločnosti INVEST-GROUP s.r.o. nárok na náhradu trov konania. Rozsudky Okresného súdu Bardejov vydané v oboch obchodných veciach nenadobudli právoplatnosť z dôvodu odvolania podaného spoločnosťou INVEST-GROUP s.r.o. v tom čase v likvidácii, pričom z dôvodu jej následného výmazu z obchodného registra už nebude súd o odvolaní konať a konanie o nich bude zastavené bez možnosti vymáhať nárok žalobcu voči spoločnosti INVEST-GROUP s.r.o. v exekučnom konaní. Prezentoval názor,
že odporca z titulu svojho konania ako konateľ spoločnosti INVEST-GROUP s.r.o. Bardejov a zároveň ako likvidátor tejto obchodnej spoločnosti svojím premysleným a účelovým konaním (zánikom obchodnej spoločnosti) znemožnil žalobcovi uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady a náhrady škody voči spoločnosti INVEST-GROUP s.r.o. Bardejov. Podľa názoru žalobcu škoda, ktorá vznikla navrhovateľovi z titulu nákladov na odstránenie vád ako aj z titulu majetkových sankcií zo zmluvy o dielo predstavuje viac ako 100 000,- Eur, ktorej výška vyplýva z dokladu vyhotoveného žalobcom z 15.2.2021 označeného ako „pohľadávky voči obchodnej spoločnosti INVEST-GROUP s.r.o. Bardejov“, ktorá tvorí prílohu oznámenia o podozrení zo spáchania trestného činu pre Krajskú prokuratúru Prešov zo dňa 15.2.2021. Nadväzne na to uvádzal, že žalovaný ako konateľ (likvidátor) spoločnosti INVEST-GROUP s.r.o. sa tým mohol dopustiť konania, ktoré orgány činné v trestnom konaní môžu kvalifikovať ako konkrétny trestný čin podľa osobitnej časti Trestného zákona, v rámci ktorého by bolo možné zo strany navrhovateľa uplatniť si voči žalovanému nárok na náhradu škody. Poukázal na svoje už zmienené podanie z 15.2.2021 adresované Krajskej prokuratúre Prešov, ktoré bolo prípisom sp. zn. 1Kn/56/21/7700-3 zo 17.2.2021 postúpené na vybavenie Okresnej prokuratúre Bardejov, ktorá podnet odovzdala na vybavenie Odboru kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bardejov na ďalšie konanie. Tvrdil, že toto jeho podanie nebolo dosiaľ vybavené, nakoľko vyšetrovateľ OR PZ Bardejov D.. B. podal návrh na svoje vylúčenie z úkonov trestného konania, o ktorom do podania tohto návrhu nebolo rozhodnuté. V podstatnom ďalej poukazoval na skutočnosť, že 8.4.2021 náhodne z internetu zistil, že žalovaný už nevlastní iný majetok vyššej hodnoty a že prostredníctvom realitnej kancelárie InfoTrend s.r.o. Bardejov ponúka na predaj jediné nehnuteľnosti, ktoré vlastní, a sú zapísané na LV č. XXXX okres B., obec B., kat. úz. B. Z. V., a to parc. reg. C č. XXXX/X - trvalý trávny porast o výmere 794 m2, parc. reg. C č. XXXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 74 m2, parc. reg. C č. XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 132 m2 a stavbu rodinný dom súp. č. XXXX m2 postavenú na parc. reg. C č. XXXX/XX. Predmetné nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalovaného a jeho manželky. Z verejne prístupnej internetovej stránky www.katasterportal.sk žalobca zistil, že napriek tomu, že odporca vlastnil aj ďalšie nehnuteľnosti, tieto sú aktuálne zapísané na osoby jemu blízke, a to syna žalovaného J. L., nar. X.X.XXXX a dcéru žalovaného P. L., rod. L., nar. XX.X.XXXX, pričom sa jedná o nehnuteľnosti v obci B., kat. úz. B., zapísané na LV č. XXXX, z ktorého je zrejmé, že tieto nehnuteľnosti nadobudli súčasní podieloví spoluvlastníci - deti odporcu na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad údajov do kat. nehnuteľností bol povolený pod V. XXXX/XXXX. Žalovaný vyššie uvedené prevody realizoval po tom, čo si žalobca začal uplatňovať nároky z porušenia zmluvných povinností voči spoločnosti INVEST-GROUP s.r.o. a reálne realizuje stavbu nového rod. domu v obci Bardejov, kat. úz. B. na parcelách, ktoré sú zapísané ako podielové spoluvlastníctvo detí žalovaného, čo vyplýva z LV č. XXXXX kat. úz. B. (výlučný vlastník J. L. - syn odporcu) a LV č. XXXXX kat. úz. B., kde pod B15 a pod B16 s výškou podielov 10/140 z celku sú zapísaní ako podieloví spoluvlastníci syn a dcéra odporcu, ktoré podiely na týchto nehnuteľnostiach nadobudli na základe kúpnych zmlúv v r. 2020 (V. XXXX/XXXX T. V. XXXX/XXXX). Žalobca je toho názoru, že žalovaný sa svojím konaním zbavuje akéhokoľvek majetku (výmaz spoločnosti INVEST-GROUP s.r.o. Bardejov z obchodného registra, prevádzanie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam na iné osoby) zrejme v úmysle, aby si nemohol vymôcť škodu, ktorá mu konaním žalovaného vznikla, ani v rámci prípadného trestného konania, resp. po skončení trestného konania. Preto je podľa názoru žalobca dostatočne odôvodnená potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Ďalšie úkony žalovaného ohrozujú prípadné budúce vymoženie pohľadávky žalobcu a vytvára priestor pre žalovaného, aby vykonával akékoľvek právne úkony, ktorými žalobcovi znemožní uplatnenie, ako aj vymoženie škody, ktorá mu konaním žalovaného vznikla.
3. V návrhu tvrdené skutočnosti žalobca osvedčoval rozsudkami tunajšieho súdu sp. zn. 1Cb/35/2019 a 1Cb/48/2019, zmluvou o dielo 2/2017 uzavretou medzi žalobcom a spoločnosťou INVEST-GROUP s.r.o., prehľadom pohľadávok voči spoločnosti INVEST-GROUP s.r.o. z 15.2.2021, oznámením o podozrení zo spáchania trestného činy z 15.2.2021 doručeným Krajskej prokuratúre Prešov, v návrhu špecifikovanými výpismi z listov vlastníctva a kópiou zverejnenia o pripravovanom predaji rodinného domu v B., časti B. Z. V..
4. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.”) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5. Podľa § 324 ods. 3 C.s.p. neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.
6. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p. v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
8. Podľa § 327 C.s.p. ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.
9. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p. ak súd nepostupoval podľa § 327 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20181212>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 328 ods. 2 C.s.p. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212>. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2015/160/20181212> rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.
11. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
12. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
13. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p. záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
15. Podľa § 343 ods. 3 C.s.p. výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
16. Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
17. Zmyslom neodkladného opatrenia je poskytnutie rýchlej právnej ochrany oprávnenému účastníkovi a zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia. Neodkladným opatrením sa však neprejudikujú práva účastníkov, čo znamená, že obsahom úpravy obsiahnutej v neodkladnom opatrení nie je súd viazaný a v konečnom rozhodnutí (pokiaľ bude takéto konanie vedené) môže byť rozhodnuté aj inak. Pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Pre vydanie neodkladného opatrenia je potrebné aspoň osvedčiť (nie dokázať) danosť, existenciu určitého práva a tiež skutočnosti, že toto právo je porušené alebo ohrozené. Pri vydávaní neodkladného opatrenia nemôžu byť vážnejšie pochybnosti o nutnosti navrhovanej neodkladnej úpravy. Miera osvedčenia rozhodujúcich skutočností sa spravuje situáciou, v tej ktorej veci, v každom prípade však osvedčenie akejkoľvek tvrdenej skutočnosti musí byť dostatočné presvedčivé. Sporové strany pritom nemusia byť vypočuté. Bez osvedčenia dôvodnosti chráneného nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy. Okrem toho je predpokladom návrhu na vydanie neodkladného opatrenia aj existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov strán. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozeniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych vzťahov. Samozrejmým predpokladom je určitosť navrhovaného neodkladného opatrenia a súvislosť medzi navrhovaným neodkladným opatrením a navrhovaným rozhodnutím vo veci samej (nárokom vo veci samej), pretože zabezpečenie neodkladnej ochrany práva má vždy nevyhnutne vzťah ku konkrétnemu hmotnoprávnemu nároku.
18. V zmysle § 324 ods. 3 C.s.p. má neodkladné opatrenie k zabezpečovaciemu opatreniu subsidiárne postavenie. To znamená, že zabezpečovacie opatrenie má vždy pred neodkladným opatrením prednosť. Pokiaľ sa má ochrana poskytnúť peňažnému nároku, je potrebné vždy v návrhu zdôvodniť, prečo sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, ktorým súd zriaďuje záložné právo na veciach, právach a iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa v prípade obavy z ohrozenia exekúcie. Skutočnosť, či sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením súd vždy skúma z úradnej povinnosti. Pokiaľ dôjde k záveru, že sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia musí zamietnuť. To platí aj v prípade, že ostatné podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené. Predpokladom zriadenia zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 C.s.p. je návrh na jeho zriadenie, spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci a iné majetkové práva, peňažná pohľadávka a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.
19. Ako vyplýva z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, dôvodom jeho podania je obava žalobcu, že žalovaný sa zbavuje vlastníctva vecí, ktoré tvoria jeho majetok a to s úmyslom, aby žalobca „nemohol vymôcť škodu, ktorá mu konaním odporcu vznikla a to ani v rámci prípadného trestného konania, resp. po skončení trestného konania“. Návrhom sa preto domáha uloženia povinnosti zdržať sa konania, ktorým by žalobca previedol vlastnícke práva ku konkrétnym nehnuteľnostiam v jeho vlastníctve špecifikovaným v návrhu alebo zaťažil právami tretích osôb a to do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej Okresným riaditeľstvom PZ SR, odbor kriminálnej polície Bardejov, ktorá bola odovzdaná Okresnou prokuratúrou Bardejov prípisom č.k. 1Pn/77/21/7701-3 z 1.3.2021. Žalobcom v návrhu prezentovaným zmyslom neodkladného opatrenia má byť eliminácia ohrozenia budúceho vymoženia pohľadávky žalobcu ako škody, ktorá mu mala vzniknúť konaním žalovaného. Všetky vyššie opísané tvrdenia uvedené v návrhu však podľa posúdenia súdu indikujú, že účel prezentovaný v návrhu neodkladného opatrenia možno dosiahnuť vhodnejším právnym prostriedkom, ktorým je zabezpečovacie opatrenie, ktoré má aj v zmysle citované § 324 ods. 3 C.s.p. prednosť pred nariadením neodkladného opatrenia. Žalobcovi totiž vo svojej podstate ide o zaistenie možnej budúcej exekúcie ním tvrdenej peňažnej pohľadávky voči žalovanému, ktorá mu mala vzniknúť titulom škody spôsobenej žalovaným, resp. titulom zmluvných majetkových sankcií. Toto zabezpečenie svojich práv žalobca navrhuje vo vzťahu k majetku žalovaného tvoreného konkrétnymi vecami (nehnuteľnosťami), ktoré sú spôsobilým predmetom záložného práva a to z dôvodu obavy budúceho zmarenia exekúcie. To všetko sú predpoklady pre prípadné nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a nie subsidiárneho inštitútu, t.j. neodkladného opatrenia, ktorého sa žalobca svojím návrhom domáha. Ako bolo uvedené, neodkladné opatrenie má vo vzťahu k zabezpečovaciemu opatreniu subsidiárnu povahu, čo znamená, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia možno vyhovieť len v prípade, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je na základe žalobcom prezentovaných skutočností dôvodný a je dôvodné ho zamietnuť.
20. V sporovom konaní je tiež súd viazaný návrhom žalobcu, preto nemôže byť vydaný iný typ opatrenia (napr. zabezpečovacie opatrenie) bez riadneho návrhu. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí obsahovať zákonom vyžadované náležitosti, obdobné náležitostiam vyžadovaným pre nariadenie neodkladného opatrenia (§ 344 C.s.p.), ktoré súd opísal vyššie. Rovnako ako návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, tak aj návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí byť jasný a určitý (t. j. s dôsledne špecifikovaným petitom) a musí obsahovať dostatočný opis skutočností osvedčujúce existenciu určitého konkrétneho práva navrhovateľa založeného na konkrétnych ustanoveniach právnych predpisov (napr. v okolnostiach tohto prípadu by mali osvedčovať konkrétnu škodu, za ktorú nesie žalovaný právnu zodpovednosť) a tiež opis skutočností, že toto právo je porušené alebo ohrozené a je potrebná bezodkladná úprava pomerov medzi stranami prostredníctvom zvoleného typu opatrenia.
21. Nad rámec nosného dôvodu pre zamietnutie doručeného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplývajúceho z predchádzajúceho bodu tak súd ohľadne doručeného návrhu konštatuje aj nedostatočné opísanie skutočností o vzniku práva (nároku) žalobcu na náhradu škody, za ktorú má zodpovedať žalovaný a nie spoločnosť, ktorej bol konateľom/likvidátorom. Pokiaľ by napríklad takáto škoda mala byť priznaná na podklade aplikácie § 135a Obchodného zákonníka, predpokladom uplatnenia nárokov spoločnosti na náhradu škody voči konateľovi zo strany veriteľa je existencia pohľadávky veriteľa (v tomto prípade žalobcu) voči spoločnosti, v ktorej je konateľ štatutárnym orgánom, existencia nároku spoločnosti, ktorej je žalovaný konateľom na náhradu škody voči konateľovi ako aj existencia skutočností osvedčujúcich nemožnosť uspokojenia škody žalobcu z majetku spoločnosti. Návrh na nariadenia opatrení podľa tretej hlavy tretej časti C.s.p. by pritom nemal obsahovať také nedostatky, ktoré by súd musel odstraňovať vlastnou dedukciou a dopĺňať ho z vlastnej iniciatívy tak, aby vôbec bolo možné návrh na nariadenie takéhoto opatrenia právne posúdiť. Takýto postup súdu by bol v konečnom dôsledku v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov v konaní (čl. 6 ods. 1 C.s.p.) a právom strany konania na spravodlivý súdny proces (§ 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, § 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a iné).
22. Preto bolo rozhodnuté ako to vyplýva z výroku I. tohto uznesenia.
23. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Pri svojom rozhodnutí vychádzal súd zo záveru, že žalobca bol v konaní plne neúspešný a žalovanému žiadne trovy v súvislosti s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia nevznikli. Riadiac sa princípom hospodárnosti konania, súd rozhodol že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu (§ 362 odsek 1 C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.). Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).
Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Neodkladné opatrenie podľa § 325 ods. 2 písm. e) C.s.p. je vykonateľné jeho vyhlásením; ak sa nevyhlasuje, je vykonateľné, len čo bolo vyhotovené (§ 332 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Na návrh súd zruší neodkladné opatrenie, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 334 C.s.p.).