Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37Cb/44/2021

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci navrhovateľa: BM Consulting Slovakia s.r.o., Šášovská 14, 851 06 Bratislava, IČO: 46 124 233, právne zastúpeného: DEDÁK &Partners, s.r.o., Suché mýto 1, 811 03 Bratislava, IČO: 50 735 764, proti odporcovi: GRAND KOLIBA, s.r.o., Révova 7, 811 02 Bratislava, IČO: 47 530 561, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľa zo dňa 23.04.2021 na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamieta.

II. Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Návrhom zo dňa 23.04.2021 doručeným súdu dňa 23.04.2021 sa navrhovateľ domáhal zriadenia záložného práva v prospech navrhovateľa na zabezpečenie jeho peňažnej pohľadávky vo výške 133.771,46 EUR s prísl. a to konkrétne na nehnuteľnosť odporcu nachádzajúcu sa v okrese J., obci BA- m.č. NOVÉ MESTO, v katastrálnom území E., evidovanú Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom na Liste vlastníctva č. XXXX ako:

a) byt č. 6, nachádzajúci sa na prízemí Bytového domu V. X, XA, XB - stavby so súpisným číslom XXXXX, postavenom na parcele registra CKN parc. číslo XXXX, parcela registra „C“, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 2260 m2, vchod č. V. X; b) k bytu č. 6 prislúchajúci spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 6341/627205 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a príslušenstve domu a c) k bytu č. 6 príslušný spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 6341/627205 na zastavanom pozemku parc. č. XXXX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, parcela registra „C“, o výmere 2260 m2.

2. Ako dôvod uviedol, že navrhovateľ uzatvoril v postavení zhotoviteľa so spoločnosťou PSJ Hydrotranzit, a. s., so sídlom: Vlčie hrdlo 90, Bratislava (ďalej len „Pôvodný objednávateľ“) Zmluvu o dielo číslo 1020/2017 - 158/2 v znení jej Dodatku č. 1 (ďalej len „Zmluva o dielo“), ktorej predmetom je zhotovenie diela pre stavbu „GRAND KOLIBA“, pričom dielo zhotoviteľa predstavuje realizáciu prác na objekte SO 02 a OM 101 až OM 115 (ďalej len „Dielo“). Následne na základe Dohody o vstúpení do práv a povinností a postúpení pohľadávok zo dňa 17.05.2019 vstúpil odporca do pozície objednávateľa namiesto Pôvodného objednávateľa, čím sa zaviazal k dodržiavaniu zmluvných ustanovení predmetnej Zmluvy o dielo. Zároveň navrhovateľ realizoval práce na objekte SO-02 Oporný múr pre stavbu „4305

- Grand Koliba Vodojem“ (ďalej len „Dielo Vodojem“). Dielo Vodojem bolo realizované na základe Objednávky GK Vodojem č. 001/2019 (ďalej len „Objednávka“). V súvislosti so zhotovovaním Diela v zmysle Zmluvy o dielo boli odporcovi vystavené a doručené splatné faktúry, ktoré do dnešného dňa neboli uhradené - faktúra č. 230042020, splatná dňa 26.05.2020 v sume 1.118,17 EUR; - faktúra č. 331052020, splatná dňa 24.06.2020 v sume 1.488,02 EUR. 3. Navrhovateľ ďalej eviduje voči odporcovi neuhradené faktúry po splatnosti vystavené za prenájom debniaceho materiálu a techniky DOKA, ktoré bolo poskytnuté na základe vzniknutej požiadavky na

stavbe GRAND KOLIBA, a to konkrétne - faktúra č. 131032020, splatná dňa 08.05.2020, v sume 802,08 EUR; faktúra č. 130042020, splatná dňa 01.06.2020, v sume 1.295,06 EUR; faktúra č. 231052020, splatná dňa 10.07.2020, v sume 2.888,17 EUR, spolu vo výške 7.591,50 EUR s príslušenstvom. Pohľadávky odporca uznal v Oznámení o jednostrannom zápočte pohľadávok zo dňa 22.10.2020 (ďalej len „Oznámenie“), avšak započítal ich so svojimi fiktívnymi pohľadávkami voči navrhovateľovi. Započítanie navrhovateľ listom z 09.11.2020 odmietol v plnom rozsahu ako nedôvodné. 4. Navrhovateľ má voči odporcovi taktiež pohľadávku na vrátenie zádržného (5,00 % z ceny Diela) a garančnej zábezpeky (5% z ceny Diela) v celkovej výške 126.179,96 EUR, vzniknutú v súvislosti s čl. VI bod 8 VOP Pôvodného objednávateľa, ktorú odporca uznal vo svojom liste zo dňa 17.02.2021. Za účelom vyhnutia sa plneniu si odporca vymyslel fiktívne zmluvné pokuty voči navrhovateľovi vo výške 3.007.292,72 EUR. Zmluvná pokuta uplatnená Žalovaným voči Žalobcovi trikrát prevyšuje hodnotu diela, ktoré realizoval Žalobca pre Žalovaného. Toto konanie odporcu je okrem iného v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi. V súčasnosti dlh odporcu predstavuje výšku 133.771,46 EUR (bez príslušenstva).

5. Navrhovateľ žiada zriadiť zabezpečovacie opatrenie na konkrétnom byte, ktorý je vo vlastníctve odporcu, je skolaudovaný a zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, v katastrálnom území Vinohrady, obci BA-m.č. NOVÉ MESTO, okrese Bratislava III (ďalej len „Nehnuteľnosti“). Jeho obava z ohrozenia budúcej exekúcie vyplýva najmä z konania odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi, z účelu existencie odporcu ako projektovej spoločnosti na „jedno použitie“, prebiehajúceho prevodu bytov a nebytových priestorov, a zo zlej finančnej a ekonomickej situácie odporcu.

6. Ohľadom konania odporcu vyplýva, že nemá záujem splniť svoj záväzok, ktorý uznáva, avšak za účelom vyhnutia sa jeho plneniu si vymyslel fiktívne zmluvné pokuty voči navrhovateľovi. Návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia voči odporcovi podajú aj ďalší žalobcovia (minimálne štyria - napr. Prvá strechárska s. r. o., STAVEX TOP, s.r.o., AZ Klima, AZ KLIMA SK, s.r.o., Zempres, s.r.o.), ktorým odporca, rovnakým postupom odmieta uhradiť pohľadávky za dodané diela v súvislosti s projektom GRAND KOLIBA. Z toho vyplýva, že neplatenie záväzkov odporcu nie je ojedinelým konaním, ale ide o systematické a účelové konanie, ktorým sa snaží vyhnúť plateniu za dodané diela svojim obchodným partnerom. Odporca sa snaží získať časový priestor na zbavenie sa majetku, ktorý by mohol byť postihnutý výkonom rozhodnutia v prípade úspešnej žaloby Navrhovateľa. Odporca má právnu formu spoločnosti s ručením obmedzeným, ktorá sa v terminológií projektového financovania nazýva ako Special purpose vehicle, resp. spoločnosť SPV alebo spoločnosť na jeden účel, resp. projektová spoločnosť. Táto skutočnosť je sama o sebe pre navrhovateľa na vymoženie jeho nároku veľmi riziková. Projektová spoločnosť (spoločnosť SPV) je právnická osoba, ktorá vlastní, rozvíja, zhotovuje, prevádzkuje a udržiava projekt. Táto spoločnosť je účelovo založená, kontrolovaná jej vlastníkmi a s určitou dobou životnosti - pre každý projekt sa zakladá SPV, ktorej životnosť nesmie byť dlhšia ako účel za ktorým bola založená. Odporca síce vznikol už v roku 2014 a na prvý pohľad sa môže zdať, že je to spoločnosť založená na dlhodobé účely, avšak takýto čas existencie je štandardný, nakoľko trvá určitú dobu kým sa projekt začne realizovať a projekt ako je výstavba bytových domov je pomerne náročný proces, trvajúci aj niekoľko rokov. Uvedené vyplýva aj z toho, že prvé výnosy odporca eviduje až v roku 2016. Po ukončení projektu t.j. prevode vlastníckych práv k bytom a nebytovým priestorom sa odporca buď zlikviduje alebo bude formálne existovať, ale nebude disponovať žiadnym majetkom a vykonávať žiadnu činnosť. Využitie spoločností SPV na developerský projekt nie je nezvyčajné a slúži práve na elimináciu rizík spojených s developerských projektom, pričom takýmto spôsobom je chránená materská spoločnosť a jej majetok. Využitie spoločnosti SPV často slúži pre účely zníženia vymožiteľnosti nárokov veriteľov a ochranu materskej spoločnosti. Spoločnosti tohto typu majú krátkodobú existenciu, (na jeden projekt), pričom kapitál, resp. majetok a vykázaný zisk rýchlo nadobudnú a aj rýchlo prevedú. Spoločnosť SPV nadobudne majetok - nakúpi pozemky, postaví stavbu, nadobudne vlastníckeho právo k bytom a následne k finančným prostriedkom za predaj nehnuteľností a v zapätí sa tohto majetku pomerne rýchlo „zbavuje“ v prospech svojej materskej spoločnosti (sponzora), a to prostredníctvom finančných transakcií prebiehajúcich v rámci skupiny, resp. holdingu, napr. prostredníctvom vyplácania zisku, dividend a /alebo prostredníctvom rôznych iných zmluvných vzťahov uzatvorených medzi materskou a dcérskou spoločnosťou (napr. zmluvy o službách). Z uvedených dôvodov nie je možné pristúpiť k argumentácii, že predajom bytov sa transformuje majetok z nehnuteľného na finančný majetok, nakoľko je takmer isté, že odporca sa tohto kapitálu / majetku rýchlo „zbaví“ v prospech svojej materskej spoločnosti alebo iných prepojených osôb. Prípadne po dosiahnutí účelu svojej existencie - dokončení

developerského projektu bude smerovať do likvidácie a zrušenia. Uvedené negatívne ovplyvňuje budúcu vymožiteľnosť pohľadávok navrhovateľa. Predaj bytov a nebytových priestorov je síce realizáciou výkonu podnikateľskej činnosti odporcu, avšak existuje obava, že odporca získané prostriedky po uspokojení záložného veriteľa Tatra banka, nepoužije na úhradu pohľadávok navrhovateľa, ale budú nenávratne „odčerpané“. Na podporu svojich tvrdení navrhovateľ uviedol príklady developerských projektov, resp. účtovné závierky spoločností SPV, ktoré realizovali známe rezidenčné projekty (rezidencia Sokolská a rezidencia Blumentál) v Bratislave.

7. Projekt Grand Koliba je skolaudovaný, odovzdávajú sa byty a nebytové priestory budúcim vlastníkom. Je predpoklad, že do konca júna 2021 odporca už nebude vlastniť nehnuteľnosti ako predmet zabezpečenia, následne splatí úver a do konca roka 2021 nebude mať žiaden relevantný majetok, ktorým by mohol zabezpečiť pohľadávku navrhovateľa. Navrhovateľ nemá žiaden dosah na to, akým spôsobom odporca použije finančné prostriedky získané z predaja nehnuteľností potom, čo vyplatí úver z Tatra banky, a.s. Pri priemernej dĺžke súdneho konania 25,56 mesiacov, odporca už nebude vlastniť byty a nebytové priestory, úver z Tatra banky, a.s. bude vyplatený a zvyšné prostriedky odčerpané. Projekt Grand Koliba má dlhodobo problémy - mešká sa s realizáciou viac ako dva roky, pôvodne mal byť dokončený na jar roka 2019. Z listov vlastníctva vyplýva, že prakticky všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve navrhovateľa sú založené v prospech Tatra banky, a.s., čo v spojení so zlou ekonomickou situáciou odporcu znižuje možnosť úspešného vymoženia pohľadávky v prípadnej exekúcii. Z účtovných závierok je vysoko pravdepodobné, že odporca nebude mať dostatok disponibilného majetku k splneniu pohľadávok navrhovateľa v prípade kladného rozhodnutia súdu o žalovanom nároku. 8. Celková zadlženosť odporcu je na úrovni 99,53%. Z riadku 139 Účtovnej závierky za rok 2019 vyplýva, že odporca má bankový úver v hodnote 25 915 890 EUR a z riadku 123 vyplýva, že Záväzky z obchodného styku sú v súčte 11 520 270,- EUR. Akonáhle odporca splatí úver, nebude mať žiaden relevantný majetok, ktorým by mohol zabezpečiť pohľadávky navrhovateľa. Odporca navyše (okrem roku 2019) počas svojej existencie doteraz generoval stratu. Navrhovateľ má za to, že odporca je v úpadku, nakoľko jeho pohľadávky sú po splatnosti viac ako 30 dní a odporca ich úmyselne neplní. Odporca má preukázateľne aspoň dva peňažné záväzky, voči viac ako jednému veriteľovi viac ako 30 dní po lehote splatnosti. Uvedené vyvoláva dôvodnú obavu, že na odporcu bude v budúcnosti vyhlásený konkurz. Zriadenie sudcovského záložného práva, neobmedzuje odporcu za daného osvedčeného stavu vo výkone jeho podnikateľskej činnosti. Zriadením zabezpečovacieho opatrenia na Nehnuteľnostiach vo vlastníctve odporcu tieto nestratia na svojej hodnote. Navrhované zabezpečovacie opatrenie je zároveň proporcionálne, výlučne viazané len na konkrétne byty a nebytové priestory, ktorých hodnota postačuje na krytie pohľadávok navrhovateľa. Hodnota nehnuteľnosti je cca 181.080,57 EUR vychádzajúc z priemernej ceny za m2 bytu v projekte Grand Koliba 2 855,71 EUR (ponuka zverejnená na stránke ponuka.byvania.sk). Aj v prípade nariadenia zabezpečovacieho opatrenia bude navrhovateľ záložným veriteľom v druhom rade, a preto navrhol zabezpečiť Pohľadávku nehnuteľnosťou v hodnote približne 1,5 - násobku Pohľadávky (63,41 m2 x 2855,71 EUR = 181.080,57 EUR).

9. Podaním doručeným súdu dňa 05.05.2021 navrhovateľ doplnil svoj návrh o návrhy spoločností Prvá strechárska s.r.o., Podunajská 23, Bratislava, IČO: 47 545 348, STAVEX top, Horná Skotňa 3090, Kysucké Nové Mesto, IČO: 36 429 805 na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, z čoho má vyplývať, že konanie odporcu je účelové a systematické s cieľom vyhnúť sa plateniu svojich pohľadávok.

10. Podľa (ďalej len „“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 11. Podľa záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 12. Podľa výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 13. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 14. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 15. Podľa neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

16. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 17. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 18. Podľa príslušných ustanovení na to, aby súd na návrh účastníka konania mohol nariadiť zabezpečovacie opatrenie, musí byť hodnoverne osvedčená existencia peňažnej pohľadávky navrhovateľa proti odporcovi a musí byť preukázaná dôvodná obava, že exekúcia tejto peňažnej pohľadávky bude ohrozená. 19. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd teda na návrh môže zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku. 20. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie nároku, žalobca musí osvedčiť i to, že bez nariadenia opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči žalovanému ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. ). 21. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je možno poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nebude možné zasiahnuť do majetkových práv žalovaného, hoci len zriadením záložného práva v prípade, ak základ nároku nie je minimálne osvedčený. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia by mala byť konkrétne peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť exekúcia ohrozená, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 22. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia musí súd vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových práv dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje záložné právo. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. 23. Navrhovateľ v prvom rade dôvodil tým, že má voči žalovanému nárok na zaplatenie faktúr č. 230042020, 331052020, 131032020, 130042020 a 231052020 spolu vo výške 7.591,50 EUR s príslušenstvom ako i nárok na vrátenie zádržného spolu s garančnou zábezpekou v celkovej výške 126.179,96 EUR. Navrhovateľ mal za to, že odporca pohľadávky spolu vo výške 7.591,50 uznal v Oznámení o jednostrannom zápočte pohľadávok zo dňa 22.10.2020 (č.l. 103 spisu). Odporca považoval pohľadávky odporcu vo výške 9.953,06 EUR, ktoré si započítal vo výške 7.330,88 EUR za fiktívne z dôvodu, že faktúry odporcu č. 20VF0066, 20VF0076, 20VF0029 a nevedie v účtovníctve, neboli riadne doručené, neobsahujú základné náležitosti, navrhovateľ neporušil svoje zmluvné povinnosti v zmysle Zmluvy o dielo a Všeobecných obchodných podmienok Pôvodného objednávateľa (ďalej len „VOP“) - ani čl. X bod 5 VOP, že zo strany odporcu nikdy neboli oznámené žiadne vady či nedorobky Diela 1 a 2, na ktorých odstránení by odporca trval, z uvedeného dôvodu navrhovateľ ani nebol odporcom upozornený na možnosť odstránenia potencionálnych vád treťou osobou na náklady navrhovateľa. K Faktúre č. 20VF0076 navrhovateľ v odmietnutí zápočtu uviedol, že túto nemá vôbec k dispozícii, preto nárok odporcu popiera. Samotná skutočnosť, či je započítanie platné, resp. či v danom čase existovali pohľadávky odporcu spôsobilé na zápočet by muselo byť predmetom dokazovania vo veci samej.

24. Navrhovateľ tvrdil, že má voči odporcovi i pohľadávku titulom vrátenia zádržného a garančnej zábezpeky každá vo výške 5% z ceny Diela v celkovej výške 126.179,96 EUR vzniknutú v súvislosti s čl. VI bod 8 VOP Pôvodného objednávateľa, ktorú odporca uznal. Za účelom vyhnutia sa plneniu si odporca mal vymyslieť fiktívne pohľadávky pozostávajúce zo zmluvných pokút vo výške 3.007.292,72 EUR. Z predloženého Uplatnenia a započítania pohľadávok zo strany odporcu zo dňa 17.02.2021 je zrejmé, že odporca namietal, že Dielo (Bytové domy Rezidencií GRAND KOLIBA) malo byť zo strany navrhovateľa odovzdané dňa 31.05.2019. Nakoľko navrhovateľ neodstránil vytknuté vady ku dňu 17.02.2021, Dielo nebolo prevzaté. Pri prvom oficiálnom preberaní Diela dňa 09.12.2020, ktoré dopadlo neúspešne, dostal navrhovateľ ako zhotoviteľ zoznam vád a nedorobkov. Odporca uviedol, že Dielo nebol riadne zhotovené a odovzdané napriek opakovaným výzvam odporcu ako objednávateľa. Zároveň si odporca musel niektoré časti Diela zhotoviť/opraviť náhradnou realizáciou tretími osobami, čím mu vznikla značná škoda zanedbaním povinností na strane navrhovateľa ako zhotoviteľa vykonať Dielo riadne a včas. Preto má odporca voči navrhovateľovi pohľadávku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzniknutej na základe čl. VI bod 2 VOP Pôvodného objednávateľa - ide o omeškanie navrhovateľa ako zhotoviteľa v čase od 01.06.2019 do 29.10.2020 (do vydania kolaudačného rozhodnutia) vo výške 2.889.244,16 EUR. Odporca si zároveň uplatnil voči navrhovateľovi pohľadávku vo výške 118.048,56 EUR titulom náhrady škody z dôvodu náhradnej realizácie prác Diela, ktoré bolo nekvalitne zhotovené s odkazom na čl. VI bodu 14 a čl. VIII bodu 2 VOP Pôvodného objednávateľa. 25. Z uvedeného je zrejmé, že nárok navrhovateľa je sporný. Z článku VI bodu 2 VOP vyplýva, že odporca má v súvislosti s omeškaním zhotoviteľa nárok na zmluvnú pokutu za každý deň omeškania vo výške 0,5% z ceny diela. Navrhovateľ neosvedčil, že Dielo v zmysle námietok odporcu odovzdal včas, resp. odstránil vytýkané vady. Naopak i sám navrhovateľ v návrhu uvádza, že projekt GRAND KOLIBA mešká s realizáciou viac ako dva roky. Navrhovateľ dôvodil iba tým, že uplatnené zmluvné pokuty prevyšujú trikrát hodnotu diela, čo je v rozpore s poctivým obchodným stykom a dobrými mravmi. Súd má za to, že i v prípade, keby si v konaní prejudiciálne vyriešil, že zmluvná pokuta, resp. jej výška je v rozpore s poctivým obchodným stykom, neznamená to ešte, že by odporca nemal nárok na zmluvnú pokutu v primeranej výške, ktorú určí súd a nebude v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku (napr. do výšky zádržného a garančnej zábezpeky). Navrhovateľ sa taktiež nevyjadril a neodstránil rozpor v odporcom namietanej náhrade škody, ktorá mala vzniknúť z dôvodu náhradnej realizácie prác na Diele z titulu nekvalitne zhotoveného Diela ako porušenie povinností navrhovateľa ako zhotoviteľa v zmysle článku VI bodu 14 a článku VIII bodu 2 VOP. Navrhovateľ zároveň nenamietal a nerozporoval pohľadávku odporcu vo výške 19.325,10 EUR, ktorá mala vzniknúť na základe čl.III bodu 2 VOP Objednávateľa, resp. titulom náhrady škody a je spôsobilá na započítanie pohľadávok navrhovateľa. Z predložených dôkazov tak nemožno konštatovať nespornosť/existenciu navrhovateľovho nároku. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana nemôže byť nariadené zabezpečovacie opatrenie. Skutočnosť, že si odporca uplatňuje „protinároky“ v súlade so Zmluvou o dielo a jej všeobecnými obchodnými podmienkami, nepreukazuje že by exekúcia na majetok odporcu bola ohrozená. Taktiež skutočnosť, že odporca odmieta zaplatiť iným veriteľom pohľadávky (ktoré nemá súd preukázané, že sú judikované) sama o sebe nie je dôvodom naliehavosti vydania zabezpečovacieho opatrenia. 26. Navrhovateľ prinajmenšom najneskôr dňa 17.05.2019, keď uzatváral s odporcom ako „novým“ objednávateľom Dohodu o vstúpení do práv a povinností a postúpení pohľadávok, musel vedieť, že odporca môže byť projektová spoločnosť SPV a preto mal možnosť do zmluvného vzťahu nevstúpiť, prípadne uzavrieť s odporcom dohodu o zabezpečení svojich budúcich pohľadávok (banková záruka, záložné právo,...). Navrhovateľ v čase uzatvorenia zmluvy vedel ako sa správajú projektové spoločnosti, ako aj že odporca bude v priebehu zhotovovania Diela splácať úver, nejedná sa o novú bezprostredne hroziacu skutočnosť Je prirodzené, že keď si odporca na financovanie Diela vzal úver z Tatra banka a.s., bude v jeho záujme ho splatiť. Z uvedeného konania sa súdu nejaví snaha odporcu zmariť budúci výkon rozhodnutia. Takýto paušálny dôvod by mohol byť použitý pri každej spoločnosti SPV. Súd nemal osvedčené, že odporca smeruje svoje kroky k likvidácii spoločnosti, ani že by svoje zisky rýchlo prevádzal na spriaznené spoločnosti (navrhovateľ neoznačil ktoré) v snahe vyhnúť sa plneniu navrhovateľa, ktorého existencia je sporná. V prípade neoprávneného postupu, má navrhovateľ možnosť domáhať sa či už neplatnosti alebo neúčinnosti právnych úkonov odporcu. Zároveň prípadná objektívna hrozba neúspechu exekúcie nemôže byť sama o sebe dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v prípade, keď nárok navrhovateľa nie je osvedčený. 27. S poukazom na uvedené, súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. 28. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 30. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. 31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaný bol vo veci v celom rozsahu úspešný, mal nárok na náhradu trov konania. Nakoľko je zo spisu zrejmé, že od podania návrhu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia odporcovi žiadne preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal. Uvedené vychádza aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktorý judikoval, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. (Uznesenie NS SR z 28.02.2018, sp.zn. . V tomto prípade tak nie je nutné zachovať dvojfázovosť rozhodovania o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky pro-cesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Zabezpečovacie opatrenie je vykonateľné dňom jeho doručenia.