Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11S-104-2019.pdf
PDF · 212.53 KB
Case nature
Area
Subarea
11S/104/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Matúša Staríčka, v právnej veci žalobcu: T. E., nar. XX. XX. XXXX, M. C. XX, N., zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Gráčikom, Farská 40, Nitra, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1/ MH INVEST, s.r.o., Mlynské Nivy 44/A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpeného JUDr. Allanom Böhmom, advokátom, Jesenského 2, Bratislava, 2/ Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava a ostatných pribratých účastníkov konania: 3/ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Radničné námestie 8, Banská Štiavnica, IČO: 36 022 047, 4/ Mesto Nitra, Štefánikova trieda 60, Nitra, 5/ Obec Lužianky, Rastislavova 266, Lužianky a 6/ Obec Zbehy, Zbehy 69, o správnej žalobe zo dňa 09. 09. 2019 proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-NR-OCDPK-2019/029704 zo dňa 13. 06. 2019, takto
rozhodol:
Súd návrh účastníka v rade 1. zo dňa 03. 05. 2021 na prerušenie konania z a m i e t a .
Súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-NR-OCDPK-2019/029704 zo dňa 13. 06. 2019 ako i rozhodnutie Mesta Nitra č. UHA- DUaI-15106/2018-014-Ing.Dá zo dňa 24. 10. 2018 a vec v r a c i a Mestu Nitra na ďalšie konanie.
Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Ostatným účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že správnemu orgánu prvého stupňa (Mesto Nitra) bola dňa 10. 09. 2018 doručená žiadosť o vydanie povolenia na predčasné užívanie časti stavby „príprava cestnej infraštruktúry“- Strategický park Nitra tam uvedených stavebných objektov.
2. Mesto Nitra dňa 13. 09. 2018 vydalo oznámenie o začatí kolaudačného konania k predčasnému užívaniu stavby aj pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok stavby s nariadením ústneho rokovania a tvaromiestnej obhliadky stavby s prejednaním nepodstatných zmien stavby „Príprava strategického parku Nitra“ stavebných objektov v katastrálnom území R., F., D. a V. stavebníka Slovenská správa ciest.
3. Dňa 27. 09. 2018 bol spísaný protokol z kolaudačného konania a ústneho rokovania „Príprava strategického parku Nitra“.
4. Mesto Nitra dňa 28. 09. 2018 vydalo výzvu na doplnenie návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia a rozhodnutie o prerušení konania, ktorým stavebníka - Slovenskú správu ciest vyzvalo na doplnenie tam uvedených dokladov. Konanie za tým účelom prerušilo na dobu 60 dní. Súčasťou spisu sú stanoviská dotknutých orgánov k predčasnému užívaniu stavby - časti dopravnej infraštruktúry, ako i záväzné stanoviská orgánov, okrem iného i záväzné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 17. 10. 2018, z ktorého vyplýva, že stavba je z koncepčného hľadiska v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov a relevantnými podmienkami.
5. Dňa 24. 10. 2018 vydalo Mesto Nitra povolenie na predčasné užívanie stavby pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok stavby do 15. 10. 2019 stavby „Príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu objektov : SO 101-Účelová komunikácia, II. úsek, SO 102-Veľká okružná križovatka „D“ vetva V1, V2, okruh OK, SO 103-Veľká okružná križovatka „D“ vetva V3,V4,BYP2, SO 104-Komunikácia medzi križovatkou „D“ a Strategický park - parking, SO 105-Účelová komunikácia medzi križovatkou „D“ a „G“, obchvaty, SO 109-vjazd - BUS a VIP parking („C“), SO 122-Účelová komunikácia od križovatky „N“ po Strategický park, SO 123-Účelová komunikácia od križovatky „M“ po Strategický park, SO 124- Účelová komunikácia od križovatky „O“ po Strategický park, SO 129-Parkovisko a komunikácie pre osobné autá (parking Strategický park) I. fáza, SO 142-Chodníky a nástupištia pri VIP vjazde, SO 150- Poľné cesty a zjazdy pre SVP, SO 211- Podjazd pre cyklistov a chodcov, SO 204-Most na komunikácii (obchvat v km 1,150 nad okružnou križovatkou „D“, SO 205-Most na komunikácii „D-G“ nad potokom Dobrotka, SO 254-Oporné múry pri VIP vjazde, SO 301-PHS pri ÚK medzi križovatkou „D“ a „B“, SO 302-PHS pri BYP2 okružnej križovatky „D“, SO304-PHS pri ÚK vedľa parkoviska strategického parku, a stavby „Príprava strategického parku Fáza 2“ objekty SO 131-Parkovsko a komunikácie pre osobné autá (parking Strategický park) II. fáza, katastrálne územia R., F., V., D. a stavby - „Príprava strategického parku Nitra - fáza 2“, SO 131-Parkovisko a komunikácie pre osobné autá (parking strategického parku) II. fáza, k. ú F..
V rozhodnutí boli uvedené podmienky pre užívanie stavby, podmienky vyplývajúce z podmienok dotknutých orgánov a bolo konštatované, že neboli vznesené účastníkmi konania žiadne námietky. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť podľa jeho vyznačenia dňa 08. 07. 2019.
6. Proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca v podaní zo dňa 08. 11. 2018. Žalobca namietal skutočnosť, že Mesto Nitra nie je vecne príslušný správny orgán vo veciach tohto stavebného konania, lebo ide o stavbu, ktorá je významnou investíciou a podľa osobitného predpisu vykonáva pôsobnosť stavebného úradu t. č. okresný úrad v sídle kraja.
V ďalšej časti namietal porušenie procesných noriem, a to Aarhuského dohovoru, Ústavy SR, zákona č. 24/2006 Z. z., stavebného zákona a správneho poriadku. Stavebný úrad aj žiadosťou v zmysle Aarhuského dohovoru zo dňa 10.11.2017 žiadal, aby ho ako známeho účastníka písomne informoval o povoľovaní jednotlivých stavieb týkajúcich sa strategického parku do užívania. Celý proces vydávania stavebného povolenia považoval za nezákonný, nakoľko neboli naplnené podmienky ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona.
Žalobca ďalej namietal, že stavebnému konaniu nepredchádzalo relevantné konanie vo veci posudzovania vplyvov na životné prostredie, týkajúce sa strategického parku ako celku, čím došlo k rozporu so zákonom č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (príloha č. 8 k vyššie citovanému zákonu, časť Infraštruktúra, položka č. 15, odsek B, kde je stanovená nutnosť vedenia zisťovacieho konania).
Žalobca ďalej v podanom odvolaní zdôraznil, že pokiaľ dotknutá verejnosť prejavila záujem na konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a v tomto predložila svoje námietky a pripomienky, stala sa ex lege účastníkom všetkých nadväzujúcich povoľovacích konaní, a teda stavebný úrad musí predmetné pripomienky a námietky zohľadniť.
V závere žiadal žalovaného, aby mu titulom jeho účastníctva v konaní zachoval právo na prístup k správnemu orgánu v rámci rozhodovacieho procesu podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku ešte pred vydaním rozhodnutia umožnil vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia v úradnom spise.
Navrhol, aby odvolací orgán podanému odvolaniu vyhovel a zrušil rozhodnutie vydané v stavebnom konaní.
7. Súčasťou administratívneho spisu je i stavebné povolenie zo dňa 04. 11. 2016 vydané Mestom Nitra pod č. UHA-DaCH-5484/2016-007-Ing.Dá, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 01. 2017 a ktoré bolo vydané na stavbu „Príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu stavebných objektov : demolácie, vegetačné úpravy, cestné objekty a mosty a protihlukové opatrenia (i tie, ktoré sú predmetom preskúmavaného rozhodnutia). V rozhodnutí je uvedené, že sa doručí verejnou vyhláškou, okrem iného i tím, ktorí boli účastníkmi konania v zisťovacom konaní vedenom na Okresnom úrade Nitra č. OU -NR- OSZP3/2015/031851-037-F36.Okrem toho je jeho súčasťou i stavebné povolenie zo dňa 14. 06. 2017 číslo: UHA-DUaI-2317/2017-009-Ing.Dá, ktoré nadobudlo právoplatnosť 09. 10. 2017 a ktoré sa vzťahuje na stavbu: SO 131-Parkovisko a komunikácie pre osobné autá (parking Strategický park) II. fáza. Uvedené rozhodnutie bolo doručované aj žalobcovi a ostatným účastníkom zisťovacieho konania na vedomie.
II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného
8. O podanom odvolaní žalobcu rozhodol Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, podľa § 3 ods. 5 písm. c/ zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v spojení so zákonom č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a v súlade s § 32, § 46 a § 58 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konania zo dňa 13. 06. 2019 tak, že podľa ust. § 59 ods. 2 správneho poriadku rozhodnutie Mesta Nitra č. UHA-DUaI-15106/2018-014-Ing. Dá zo dňa 24. 10. 2018 zmenil tak, že vo výrokovej časti dovolaním napadnutého rozhodnutia na strane 18, do časti IV: Ďalšie podmienky zapísal bod 2 v nasledovnom znení: Podmienky a požiadavky dotknutých orgánov vyplývajúce z doručených stanovísk a rozhodnutia :
- Slovenský vodohospodársky podnik, stanovisko číslo: CS SVP OZ PN 7408/2018/2 zo dňa 28. 09. 2018.
- Inšpektorát práce Nitra, záväzné stanovisko číslo: INA-132-17-2.2/ZS-C22,C23-18 BOZP II./ BEZ/2018/5570 zo dňa 02. 10. 2018.
- Regionálny úrad verejného zdravotníctva, rozhodnutie číslo: HZP/A/2018/02782 zo dňa 23. 10. 2018, právoplatné dňa 09. 11. 2018. Ostatné časti napadnutého rozhodnutia zostávajú nezmenené.
9. V odôvodnení svojho rozhodnutia žalovaný ako odvolací správny orgán popísal priebeh konania (tak ako je uvedený v 1. až 8. bode tohto rozsudku) začatého na základe žiadosti stavebníka o povolení časovo obmedzeného predčasného užívania časti stavby aj pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok pre stavbu „Príprava strategického parku Nitra“ a obsah odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, pričom sa stotožnil s postupom stavebného úradu.
10. V ďalšej časti svojho rozhodnutia sa žalovaný zaoberal dôvodmi odvolania žalobcu. Uviedol, že žalobca nebol účastníkom konania a stavebný úrad nemal povinnosť sa s jeho námietkami vysporiadať. Poukázal na okruh účastníkov kolaudačného konania a citoval ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona. V súlade s § 140c ods. 8 stavebného zákona preskúmal odvolanie žalobcu a to v rozsahu, v akom namieta nesúlad povolenia na užívanie s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu.
11. Uviedol, že zámer posúdil Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie v zisťovacom konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie zo dňa 08. 10. 2015 č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017- F36, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 12. 2015. V rozhodnutí sa uvádza, že zmena navrhovanej činnosti nepredstavuje taký zásah do životného prostredia, ktorý by v značnej miere ohrozoval životné prostredie a zdravie obyvateľov a nie je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi v oblasti starostlivosti o životné prostredie a zdravia obyvateľstva, a ani nebol zistený nesúlad s platnými územno- plánovacími podkladmi v záujmovom území.
12. V súvislosti s námietkami žalobcu o tom, že stavebnému konaniu musí predchádzať posudzovanie vplyvov na životné prostredie týkajúce sa strategického parku ako celku uviedol, že už v roku 2005 bola posúdená činnosť „Priemyselný park Nitra - Sever“ podľa zákona č. 127/1994 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a to v rozsahu komunikácií a inžinierskych sietí. Pojem strategický park je použitý v osvedčeniach o významnej investícii zo dňa 13. 07. 2015, zo dňa 22. 07. 2015 a zo dňa 27. 02. 2017, ktoré uvádzajú, že uskutočnenie stavby „Vybudovanie strategického parku“ je vo verejnom záujme. Podľa návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii je účelom vybudovania strategického parku majetko-právne vysporiadanie pozemkov a príprava komplexnej infraštruktúry pre vytvorenie strategickej investície. Je nepochybné, že zámer navrhovanej činnosti „Priemyselný park Nitra - Sever“ sa zhoduje s účelom vybudovania strategického parku. Z uvedeného je zrejmé, že strategický park ako celok bol posúdený v roku 2005 ako navrhovaná činnosť „Priemyselný park Nitra
- Sever“. Zároveň z pohľadu požiadavky prílohy č. 8 časť 9 položky 15 zákona č. 24/2006 Z. z. boli posúdené aj navrhované činnosti v zisťovacích konaniach Automotive Nitra Project, Automotive Nitra Project - Fáza 2, Gestamp Nitra, Prologis Park Nitra. Vzhľadom na uvedené je odvolanie v tejto časti nedôvodné a je potrebné ho zamietnuť.
13. K tvrdeniu žalobcu, že je potrebné prejednanie všetkých námietok, ktoré vzniesli účastníci konania v zisťovacom konaní poukázal žalovaný na to, že námietky žalobcu a ostatných účastníkov zisťovacieho konania boli predmetom samostatného konania, v ktorom príslušný orgán všetky námietky prejednal a právoplatne o nich rozhodol v rozhodnutí Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR- OSZP3-2015/031851-017-F36, zo dňa 08. 10. 20015. Týmto rozhodnutím je stavebný úrad viazaný a nie je oprávnený v tomto konaní preskúmavať správnosť postupu či rozhodnutia iného správneho orgánu o námietkach vznesených v zisťovacom konaní.
14. V časti námietok, že správny orgán v primeranej dobe pred vydaním rozhodnutia v súlade s § 33 ods. 2 správneho poriadku v spojení s § 56 zákona o správnom konaní je povinný oboznámiť účastníka konania so všetkými podkladmi pre rozhodnutie žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán upovedomil účastníkov konania v súlade s § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní a odvolací orgán rozhoduje v odvolacom konaní o dodržaní zákonnosti a procesných postupov prvostupňového správneho orgánu, a teda v rámci riadneho opravného prostriedku sa preskúmava prvostupňové správne konanie a jeho výsledok - rozhodnutie.
15. V závere svojho rozhodnutia žalovaný konštatoval, že povolenie na užívanie je správne a zákonné, obsahuje všetky zákonné náležitosti, je v súlade s platnou právnou úpravou a vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci, a preto je potrebné ho v odvolacom konaní potvrdiť.
III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe
16. Žalobou zo dňa 09. 09. 2019 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-NR- OCDPK-2019/029704 zo dňa 13. 06. 2019, ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. UHA- DUaI-15106/2018-014- Ing. Dá zo dňa 24. 10. 2018 tvrdiac, že týmito rozhodnutiami bol ukrátený na svojich právach a žalovaný nepreskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu.
17. Poukazoval (časť III.1 žaloby) poukázal na zásadnú právnu vadu v podobe nedodržania zákona upravujúceho vecnú príslušnosť právnych orgánov. Mesto Nitra, ktoré v tomto administratívnom konaní ako vecne príslušný správny orgán vydalo prvostupňové rozhodnutie, nie je vecne príslušný správny orgán vo veciach tohto stavebného konania, nakoľko podľa § 117b stavebného zákona, na uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania a stavebného konania obvodný úrad v sídle kraja, vecne príslušným na konanie v prvom stupni bol teda Okresný úrad Nitra, t. j. samotný žalovaný, a tento nemôže byť vecne príslušný na rozhodovanie o odvolaní, ale príslušné je ministerstvo.
V tejto časti žaloby zároveň zdôraznil, že pre MH Invest, s.r.o. bolo vydané osvedčenie o významnej investícii Strategického parku a prípravy územia na realizáciu Strategického parku, avšak napriek tomu
MH Invest, s.r.o. nemôže žiadať o stavebné povolenie, pokiaľ nemá územné rozhodnutie, nemôže preskakovať územné konanie a nemôže ho logicky preskakovať ani správny orgán. V tomto prípade Strategický park nie je v územnom pláne obce, čiže Mesta Nitra a ani v územnom pláne zóny a nie je možné územné konanie preskakovať.
18. V časti III.2 žaloby poukázal žalobca na nezákonnosť celého procesu vydávania kolaudačného rozhodnutia s ohľadom na nenaplnenie podmienok podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona. V tomto ohľade zdôraznil, že aj podľa oznámenia MDVaRR SR zo dňa 25. 11. 2015 - pre územie, ktoré je dostatočne zaregulované územným plánom obce alebo zóny a ktoré je zároveň určené na umiestnenie strategického parku alebo na prípravu územia na realizáciu strategického parku významnej investície sa nevyžaduje územné konanie. Územný plná obce - Mesta Nitra bol schválený v roku 2003, následne boli spracované zmeny a doplnky č. 1 až č. 6. V aktuálnom znení ÚPN - Mesta Nitra nie je vymedzená hranica strategického parku a v predmetných dokumentoch územného plánu vôbec nie je definované územie pre strategický park.
19. Ďalej žalobca namietal (časť III.3), že stavba strategického parku a ani žiadna príprava strategického parku nebola predmetom posudzovania v zmysle zákon č. 24/2006 Z. z., ktorý rešpektuje podmienky európskej smernice EIA a Aarhuského dohovoru. Poukázal na rozhodnutie Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR zo dňa 01. 06. 2016,v ktorom na str. 3 samotné ministerstvo uvádza Povoľované objekty stavby sú však súčasťou inej stavby „Príprava strategického parku Nitra“, ktorá nebola predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie a ani zisťovacieho konania a na skutočnosť, že stavebnému konaniu nepredchádzalo relevantné konanie ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie, konkrétne týkajúce sa strategického parku ako celku, čím došlo k zrejmému rozporu so zákonom č. 24/2006 Z. z., ktorý vo svojej prílohe č. 8 časť 9 Infraštruktúra, položka 15 Projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, sú v časti B upravené kritériá, resp. limity, za naplnenia ktorých je v zmysle ust. § 18 ods. 2 písm. b/ tohto zákona povinné viesť zisťovacie konanie, pričom práve v prípade položky č. 15, pod ktorú spadajú aj priemyselné parky, je v časti B uvedené „bez limitu“. Za tohto procesného stavu teda žiadne stavebné konanie nemôže byť legitímne vedené a niet iného procesného východiska, ako stavebné konanie zastaviť. V prípade realizácie stavieb v rámci strategických parkov je zo zákona daná povinnosť viesť zisťovacie konanie, a to bez akýchkoľvek determinantov a taktiež je potrebné prihliadať na ust. § 38 ods. 3 vyššie citovaného zákona.
Stavba „Vybudovanie strategického parku“, na ktorú sa vzťahujú uvádzané osvedčenia MH SR je významnou investíciou a teda v zmysle palnej legislatívy sa jedná o tzv. navrhovanú činnosť, ktorá samozrejme podlieha a musí podliehať administratívnemu konaniu podľa zákona č. 24/2006 Z. z. 20. V ďalšej časti žaloby (časť III.4) žalobca dal do pozornosti súdu, že prebieha súdne konanie vo veci vedenej na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 26S/3/2016 (žalobu podal dňa 23. 02. 2016), predmetom ktorého je prieskum rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015, ako i prvostupňového rozhodnutia Okresného úradu, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenia ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, o ktorom doposiaľ nebolo rozhodnuté a dokonca ani nebolo otvorené pojednávanie už po dobu dlhšiu ako 47 mesiacov od podanej žaloby, pričom správny orgán by mal zastaviť, minimálne však prerušiť všetky konania súvisiace s touto stavbou do rozhodnutia súdu (teda aj toto konanie), nakoľko na tomto základe správny orgán nemôže vychádzať z týchto rozhodnutí týkajúcich sa vplyvov na životné prostredie a nemôže si ani urobiť úsudok o ich zákonnosti, keďže vo veci rozhoduje príslušný správny súd.
21. Ďalej tvrdil (v časti III.5), že z podkladov, z ktorých stavebný úrad pri vydávaní rozhodnutia v stavebnom konaní vychádzal, konkrétne z podkladov týkajúcich sa dopravného napojenia stavieb a hlavne vyústenia dopravy na cestu I/64 (ktorých stavieb sa má stavebné povolenie týkať), je toto dopravné napojenie (a už vôbec nie jeho vplyvy na životné prostredie) absolútne nepreskúmateľné a nezistiteľné. Ak má stavebný úrad v zmysle ust. § 66 ods. 4 písm. d/ stavebného zákona určiť aj podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby z hľadiska napojení na pozemné komunikácie, nie je možné takéto konanie uskutočniť bez znalosti navrhovanej dopravnej situácie. Bez znalosti dopravnej situácie stavebný úrad nemôže zabezpečiť dodržanie ust. § 4 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických
požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie pri daných stavbách. Úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A nebol vôbec dopravne a kapacitne riešený a vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý areál strategického parku ako aj areál Automotive Nitra Project.
22. Žalobca taktiež poukázal i na rozhodnutie ministra životného prostredia SR č. 2930/2017-9.2 (1/2017-rozkl.) zo dňa 13. 01. 2017, ktorým bolo potvrdené záverečné stanovisko Ministerstva životného prostredia SR č. 4783/2016-1.7/pl. zo dňa 04. 11. 2016 a v ktorom minister okrem iného uviedol, že pred predložením žiadosti o stavebné povolenie bude potrebné spracovať návrh dopravného riešenia napojenia mestskej časti D., v lokalite M. - W., F. ul. na cestu J./XX. Minister týmto vyjadril nutnosť splnenia určitých podmienok pre možnosť vydávania stavebných povolení na stavby, ktoré majú tvoriť súčasť navrhovanej činnosti v zmysle nového zámeru a žalobca nemá vedomosť, že by sa stavebný úrad s týmto nejako zaoberal, teda skúmal naplnenie ministrom stanovených podmienok pre ďalšie povoľovacie konania, ktorým nesporne je aj toto konanie.
23. V závere (III.6) poukázal na to ž nebola dodržaná ani hypotéze ustanovenia § 33 ods. 2 správneho poriadku, a teda účastníci nemali možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia. Výzva podľa tohto ustanovenia zákona má byť účastníkom konania doručená pred vydaním rozhodnutia vo veci samej aspoň jeden raz, a to v čase, keď je správny orgán presvedčený, že má dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia a sám považuje obstarávanie podkladov za ukončené a mieni už vo veci rozhodnúť. K takémuto konaniu správneho orgánu v relácii voči jeho osobe ako účastníkovi konania nedošlo. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Szd/7/2009 zo dňa 23. marca 2010, z ktorého aj citoval, ako i rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/60/2012. 24. V záverečnej časti žaloby (časť III.7) žalobca poukazoval na to, že v prípade správneho konania, v rámci ktorého došlo k vydaniu napádaného rozhodnutia, sa jedná o rozhodovací proces súvisiaci s výstavbou a realizáciou strategického (priemyselného) parku v Nitre, teda o investíciu extrémne veľkého rozsahu, s čím je spojený výrazný dopad výstavby na životné prostredie. Je teda potrebné prihliadať i na medzinárodnú zmluvu, a to konkrétne na Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (tzv. Aarhuský dohovor), ktorý bol publikovaný v Zbierke zákonov pod č. 43/2006 Z. z. Citoval čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, ktorý je nutné vykladať v materiálnej rovine, teda prístup k správnemu súdnemu konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov orgánov verejnej moci, nie je len niečo formálne, ale v prípade zrejmých nezákonnosti rozhodnutí vydaných v procese týkajúcom sa životného prostredia, musí byť v rámci tohto aj reálne zabezpečená náprava v prípade dôvodne napadnutých takýchto nezákonných rozhodnutí orgánov verejnej moci. V tomto konaní napádaným rozhodnutím práve tento účel nebol rešpektovaný, keďže s relevantnými námietkami žalobcu sa žalovaný nevysporiadal alebo vysporiadal len vo formálnej rovine, bez zrejmého zohľadnenia podstaty veci v jednotlivých konkrétnych vytýkaných nedostatkoch.
25. Prístup k spravodlivosti je vždy potrebné chápať nielen po formálnej, ale i v materiálnej rovine, teda, že sa s podaniami a opravnými prostriedkami kompetentné orgány pôsobiace na úseku životného prostredia aj relevantne budú zaoberať, k čomu v predmetnej veci nedošlo.
IV. Vyjadrenie žalovaného
26. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 17. 01. 2020 k podanej žalobe k námietke týkajúcej sa príslušnosti Mesta Nitra vydať stavebné povolenie, absencii územného rozhodnutia a nesúhlasu žalobcu s vydaným povolením na užívanie uviedol, že Mesto Nitra je príslušné vykonanie stavebné konanie a vydať stavebné povolenie na základe ust. § 120 stavebného zákona v spojení s ust. § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Miestne príslušný špeciálny stavebný úrad
- Obec Lužianky vydala dňa 30. 03. 2016 súhlas k vydaniu stavebného povolenia pre špeciálny stavebný úrad - Mestský úrad Nitra, útvar hlavného architekta, referát dopravy a cestného hospodárstva Nitra. Miestne príslušný špeciálny stavebný úrad - Obec Zbehy vydala dňa 24. 02. 2016 súhlas k vydaniu stavebného povolenia pre špeciálny stavebný úrad - Mestský úrad Nitra, útvar hlavného architekta, referát dopravy a cestného hospodárstva. Zároveň vydala súhlas podľa ust. § 120 ods. 2 stavebného zákona zo dňa 30. 03. 2016. Tiež Obec Zbehy vydala dňa 29. 02. 2016 záväzné stanovisko k vydaniu
stavebného povolenie pre špeciálny stavebný úrad - Mestský úrad Nitra, útvar hlavného architekta, referát dopravy a cestného hospodárstva a zároveň Obec Zbehy vydala súhlas podľa st. § 120 ods. 2 stavebného zákona dňa 30. 03. 2016. Z dôvodu, že Mesto Nitra je príslušné vydať stavebné povolenie, je príslušné vydať aj povolenie na užívanie.
27. K žalobcom namietanej aplikácii ust. § 32 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov žalovaný uviedol, že v konaní bolo preukázané, že stavba je v súlade s platnými územnoplánovacími dokumentáciami obcí, v katastrálnych územiach ktorých sa bude realizovať v vzhľadom na vydané osvedčenie je nepochybné, že je daná dôvodnosť na postup podľa ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona. 28. Žalobca namietal, že stavebnému konaniu nepredchádzalo relevantné konanie ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie, k čomu žalovaný zaujal také stanovisko, že v tomto prípade stavebnému konaniu predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie ako príslušný správny orgán vydal dňa 08. 10. 2015 rozhodnutie, ktorým rozhodol, že sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra project“ nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z.
29. K námietke týkajúcej sa prerušenia konania z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania voči rozhodnutiu zo zisťovacieho konania uviedol, že súdne konanie proti rozhodnutiu zo zisťovacieho konania vedené na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 26S/3/2016 nie je do dnešného dňa právoplatne skončené. Správne orgány sú ním viazané. Zisťovacie konanie bolo právoplatne skončené a preto podnet na preskúmanie jeho zákonnosti súdom nie je začatím konania o predbežnej otázke a nie je daný dôvod stavebné konanie prerušiť.
30. Dopravné napojenie, ani ďalšie skutočnosti, ktoré žalobca namieta sa neriešili v tomto stavebnom konaní, neboli predmetom stavebného povolenia, ani povolenia na užívanie, ani projektovej dokumentácie týkajúcej sa stavby a nesúvisia s realizáciou stavby. Riešenie cestnej siete vychádza z dopravnej štúdie spracovanej spoločnosťou Výskumný ústav dopravný, a.s. v novembri 2015, pričom riešenie územia M. je vecou samostatného projektu riešeného v súčasnosti spoločnosťou Slovenská správa ciest.
31. K námietke, že správny orgán mal dať možnosť žalobcovi, aby sa vyjadril na základe ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku pred vydaním rozhodnutia žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán, ani žalovaný nemal takúto povinnosť, nevyplýva mu zo správneho poriadku z dôvodu, že žalobca nebol v konaní o predčasnom užívaní vyššie uvedenej stavby účastníkom konania.
32. K ďalšej námietke žalobcu o porušení Aarhuského dohovoru, žalovaný trval na tom, že v odvolacom konaní riadne preskúmal správnosť a zákonnosť rozhodnutia stavebného úradu a stavebného konania a v jeho postupe a rozhodovaní nezistil žiadnu vadu. V stavebnom ako i odvolacom konaní boli riadne zabezpečené práva verejnosti v oblasti ochrany životného prostredia, k zhotoveniu stavby sa vyjadrili dotknuté orgány a z nich nevyplynuli žiadne negatívne alebo protichodné závery k zhotoveniu stavby alebo závery o tom, že by uskutočnenie stavby malo mať negatívny vplyv na životné prostredie.
33. Žalovaný navrhol, aby súd podanú žalobu zamietol ako nedôvodnú.
V. Ďalší priebeh súdneho konania
34. Uznesením č. k. 11S/104/2019-138 zo dňa 01. 04. 2020 súd pribral do súdneho konania SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Mesto Nitra, Obec Lužianky a Obec Zbehy (ako účastníkov administratívneho konania).
35. Ďalší účastník konania, ktorého označil žalobca v podanej žalobe - spoločnosť MH Invest, s.r.o. podala vyjadrenie zo dňa 20. 12. 2019 k správnej žalobe. Vo svojom podaní zopakoval dôvody správnej žaloby a uviedol, že s nimi nesúhlasí a považuje ich za nedôvodné, zavádzajúce a účelové. Mal za to, že žalobca môže podať správnu žalobu len ako zainteresovaná verejnosť v zmysle § 178 ods. 3 SSP, a teda môže namietať iba porušenie verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Súhlasil s vyjadrením žalovaného, že žalobca nemal postavenie účastníka administratívneho konania, nakoľko
nespĺňal podmienky ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona. Žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikuje, aký konkrétny verejný záujem v oblasti životného prostredia bol rozhodnutím Mesta Nitra porušený. Poukázal na to, že obsah žaloby je takmer identický s odvolaním žalobcu proti rozhodnutiu Mesta Nitra, o jeho odvolaní bolo rozhodnuté žalovaným.
Vo vzťahu k neaplikovaniu ust. § 59 ods. 1 zákona o správnom konaní uviedol, že žalobca vo svojej argumentácii ustanovením § 59 ods. 1 správneho poriadku plne ignoruje, že v zmysle § 140c ods. 8 stavebného zákona je jeho odvolanie limitované rozsahom, ktorý môže ako zainteresovaná verejnosť namietať. Žalovaný napriek tomu preskúmal napadnuté rozhodnutie mesta, ako i konanie ktoré mu predchádzalo v celom ich rozsahu, pričom zohľadnil nielen skutočnosti namietané žalobcom, ale preskúmal aj postup a rozhodovanie stavebného úradu z pohľadu ich zákonnosti a správnosti.
K námietkam žalobcu uviedol, že Mesto Nitra rozhodovalo v pôsobnosti špeciálneho stavebného úradu a to s odkazom na ust. § 120 stavebného zákona v spojení s ust. § 3a ods. 4 cestného zákona.
K nesplneniu podmienok pre aplikáciu ust. § 32 ods. 2 stavebného zákona uviedol, že stavba je v súlade s platnými územnoplánovacími dokumentáciami obcí v katastrálnych územiach, na ktorých sa realizovala. Poukázal na fakt, že v kolaudačnom konaní sa už neskúmajú podmienky, ktoré boli vyžadované pre vydanie povolenia na realizáciu stavby. Rovnako tak v zmysle ust. § 81 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad v kolaudačnom konaní skúma, či sa stavba uskutočnila v súlade s podmienkami uvedenými v stavebnom povolení a projektovou dokumentáciou overenou stavebným úradom, a teda neskúma skutkové a právne okolnosti, ktoré mal skúmať stavebný úrad v stavebnom konaní. Okrem toho poukázal na to, že strategický park ako celok bol posúdený v roku 2005 ako navrhovaná činnosť „Priemyselný park Nitra - Sever“.
V ďalšej časti vyjadrenia uviedol, že podanie správnej žaloby nepredstavuje dôvod na prerušenie konania o povolenie predčasného užívania časti stavby. Do úvahy neprichádza ani konanie o predbežnej otázke. Pre správny súd musí byť na rozhodnutie rozhodujúci stav v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia.
Ohľadne ostatných žalobných námietok vyjadril totožný názor, ako žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe. Navrhol, aby správny súd žalobu odmietol, eventuálne zamietol.
36. Spoločnosť MH Invest, s.r.o. podaním zo dňa 03. 05. 2021 podala návrh na prerušenie konania do času právoplatného skončenia konania o kasačnej sťažnosti MH Invest, s.r.o. zo dňa 18. 02. 2021 proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 02. 12. 2020 č. k. 11S/234/2018-477. Uviedla, že aktuálne prebieha súdne konania na Najvyššom súde SR ako kasačnom súde o ich kasačnej sťažnosti proti citovanému rozsudku tunajšieho súdu, pričom v kasačnom konaní sa posudzujú identické právne otázky, za v zásade rovnakých právnych a skutkových okolností medzi rovnakým žalobcom a žalovaným. V uvedenom kasačnom konaní sa rieši otázka aktívnej legitimácie žalobcu v administratívnom konaní, ako aj v správnom súdnom konaní pri podaní správnej žaloby a rozhodnutie o takom rozhodnutí prvostupňového orgánu, ktorého účinky pominuli počas samotného súdneho prieskumu a fakticky pre rozhodnutím vo veci samej. Podľa názoru účastníka konania, pokračovanie v tomto konaní by bolo nehospodárne nielen vzhľadom na to, že o niektorých podstatných otázkach rozhodujú v rovnakom čase dva súdy rôznych inštancií (správny a kasačný), ale v prípade, ak správny súd v konaní sp. zn. 11S/104/2019 rozhodne v merite veci skôr, ako rozhodne kasačný súd v kasačnom konaní, neúspešní účastníci budú nútení obrátiť sa v podstate s tými istými otázkami opätovne na kasačný súd, avšak v rámci nového kasačného konania s novou kasačnou sťažnosťou. Pokračovanie v tomto konaní by zároveň narušilo princíp právnej istoty a princíp predvídateľnosti súdnych rozhodnutí. Samotné prerušenie konania pritom nebude mať žiadny negatívny vplyv na práva a právom chránené záujmy žalobcu, žalovaného alebo účastníkov pribratých do konania, nakoľko z prejednávanej veci je zrejmé, že žalobcom napadnuté správne rozhodnutie stratilo počas tohto konania platnosť. Poukázal i právoplatné rozhodnutia Krajského súdu v Nitre č. k. 26S/7/2019-81 zo dňa 26. 09. 2019 a č. k. 15S/75/2019-164 zo dňa 31. 08. 2020 v obdobných veciach, kde súd zaujal odlišné právne stanovisko a odlišne posúdil dôvodnosť obdobných správnych žalôb toto istého žalobcu.
37. K návrhu na prerušenie konania sa vyjadril žalovaný tak, že s týmto súhlasil a stotožnil sa s argumentáciou ohľadom hospodárnosti pokračovania za daného skutkového a právneho stavu v konaní
sp. zn. 1S/104/2019 o žalobe žalobcu o to viac, že napadnuté rozhodnutia stratili počas tohto konania platnosť, čo znamená, že nemajú žiadne právne účinky a nemôžu zasahovať do právnej sféry účastníkov tohto súdneho konania.
38. Žalobca s návrhom na prerušenie konania nesúhlasil. Poukázal na to, že spoločnosť MH Invest, s.r.o., ktorá navrhla prerušenie konania, už dávno nedisponuje žiadnymi právami, pretože svoje práva postúpila Slovenskej správe ciest a je teda zrejmé, že práve v dôsledku tejto skutočnosti MH Invest, s.r.o. nemá procesnú aktívnu legitimáciu na podávanie relevantných procesných podaní v tejto veci.
39. Na pojednávaní konanom dňa 19. 05. 2021 sa v predmetnej veci vyjadril právny zástupca žalobcu, žalobca, zástupkyňa žalovaného a právny zástupca pribratého účastníka konania v rade 1. Žalobca zopakoval argumenty uvedené v žalobe, poukázal najmä na to, že vo veci rozhodoval vecne nepríslušný orgán. Zdôraznil, že žalovaný posudzoval jeho odvolanie odkazom na § 140c ods. 8 stavebného zákona, pričom aj správnym orgánom musí byť zrejmé, že účastník zisťovacieho konania je účastníkom všetkých nasledujúcich povoľovacích konaní, medzi ktoré nesporne kolaudačné konanie o povolení užívaní stavby patrí.
40. Zástupkyňa žalovaného mala za to, že nakoľko účinky rozhodnutia Mesta Nitra zo dňa 24. 10. 2018 pominuli dňa 15. 10. 2019, odpadol dôvod súdneho prieskumu. Okrem toho uviedla, že je dôvodné, aby správny súd konanie zastavil podľa ust. § 99 písm. g/ SSP. Zdôraznila, že žalobcu nie je možné považovať za účastníka kolaudačného konania, pretože stavebný zákon v ust. § 78 ods. 1 definuje účastníkov kolaudačného konania resp. upravuje okruh účastníkov, pričom v uvedenom ustanovení nie je uvedené, že by účastníkmi kolaudačného konania boli aj osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu tak, ako je to uvedené v územnom konaní, resp. stavebnom konaní.
41. Právny zástupca spoločnosti MH Invest, s.r.o. navrhol, aby súd konanie prerušil, pretože identická vec, ktorá sa týka časových účinkov kolaudačného rozhodnutia, ktoré skončili, je v súčasnosti predmetom preskúmania Najvyšším súdom SR ako kasačným súdom. Právne účinky napadnutého rozhodnutia skončili dňa 15. 10. 2019 a napadnuté rozhodnutie v súčasnosti nemá právne účinky, a teda sa nemôže nijako dotýkať práv a oprávnených záujmov žalobcu. Poukázal na rozhodovaciu prax tunajšieho súdu a založil do spisu uznesenia dvoch správnych senátov, ktoré konanie v obdobnej veci zastavili podľa § 99 ods. 1, písm. g/ SSP. Uviedol ďalej, že z kolaudačného konania vyplývajú iní účastníci ako z územného a stavebného konania, § 78 stavebného zákona nemá odkaz na zákona o EIA, podobne ako ustanovenia stavebného zákona, ktoré riešia účastníctvo v stavebnom a územnom konaní. Žalobca nepreukázal žiadne porušenie verejného záujmu na úseku životného prostredia, a teda jeho status účastníka v zisťovacom konaní sa automaticky neprenáša na účastníctvo v kolaudačných konania za predpokladu, že sa nepreukáže porušenie verejného záujmu na úseku životného prostredia. Dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosť. Navrhovaná činnosť je presne definovaná v § 3 písm. f/ zákona o EIA ako realizácia stavieb alebo iný zásah do prírodného prostredia alebo do krajiny meniaci fyzické aspekty lokality. Kolaudačným konaním a povolením sa v nijakom prípade nemôže rozumieť realizácia stavieb, ktorá by menila fyzické aspekty lokality, a teda žalobca nemôže mať postavenie účastníka konania v kolaudačnom konaní, pokiaľ ho odvodzuje od ust. § 24 ods. 2 zákona o EIA.
VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
42. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe zo dňa 09. 09. 2019, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 13. 06. 2019 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že toto rozhodnutie (ktorým bolo čiastočne zmenené a potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 24. 10. 2018), ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 24. 10. 2018 (nakoľko v petite žaloby sa žalobca domáhal zrušenia tohto rozhodnutia v súlade s ust. § 191 ods. 3 písm. a/ SSP) je potrebné zrušiť podľa ust. 191 ods. 1 písm. g/ SSP a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie, a to z dôvodu, že v priebehu
administratívneho konania došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
43. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania žalovaného, dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.
Podľa § 77 vyššie citovaného zákona, kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie alebo povolil terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce.
Podľa § 78 ods. 1 zákona vyššie citovaného zákona, účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.
Podľa § 81 ods. 1 vyššie citovaného zákona, v kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.
Podľa § 82 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, kolaudačným rozhodnutím sa povoľuje užívanie stavby na určený účel, a ak je to potrebné, určia sa podmienky užívania stavby. V kolaudačnom rozhodnutí môže stavebný úrad určiť podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, odstránenie drobných nedostatkov skutočného realizovania stavby zistených pri kolaudačnom konaní a určiť primeranú lehotu na ich odstránenie. Môže tak urobiť iba v prípade, že ide o nedostatky, ktoré neohrozujú zdravie a bezpečnosť osôb a nebránia vo svojom súhrne riadnemu a nerušenému užívaniu stavby na určený účel; inak kolaudačné rozhodnutie nevydá.
Podľa § 120 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, pri stavbách letísk, stavbách v územných obvodoch letísk a stavbách leteckých pozemných zariadení, stavbách dráh a na dráhe, pri stavbách pozemných komunikácií, pri vodných stavbách a stavbách podliehajúcich integrovanému povoľovaniu 10ma ) a pri stavbách na povrchu, ktoré bezprostredne slúžia prevádzke banských diel a banských stavieb pod povrchom, a to ťažných vežiach, jamových budovách, strojovniach ťažných strojov a ventilátorovniach a pri stavbách skladov výbušnín vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia orgány vykonávajúce štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov (ďalej len "špeciálne stavebné úrady"). Špeciálne stavebné úrady postupujú podľa tohto zákona, pokiaľ osobitné predpisy podľa odseku 1 neustanovujú inak; povoliť stavbu alebo jej zmenu možno len na základe záväzného stanoviska podľa § 140b vydaného miestne príslušným stavebným úradom, ktorý overuje dodržanie podmienok určených v územnom rozhodnutí. Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré je určené v územnom pláne obce.
Podľa § 140 vyššie citovaného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 140b ods. 1 vyššie citovaného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci. __________________________ 1g) § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
44. Podľa § 3 ods. 1, 5 písm. c/ zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v znení neskorších predpisov, v znení účinnom v čase rozhodovania správnych orgánov, orgány štátnej správy pre pozemné komunikácie (ďalej len "cestný správny orgán") sú: a) ministerstvo, b) okresné úrady v sídlach krajov, c) okresné úrady. Okresné úrady c) vykonávajú v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni rozhoduje obec.
Podľa § 3a ods. 1, 2, 4, 5 vyššie citovaného zákona, pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre diaľnice a rýchlostné cesty vykonáva ministerstvo. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre cesty I. triedy vykonávajú okresné úrady v sídle kraja. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu 2) pre miestne komunikácie a účelové komunikácie vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Ak ide o stavbu pozemnej komunikácie rovnakej triedy okrem diaľnice a rýchlostnej cesty, ktorá sa má uskutočniť v pôsobnosti dvoch alebo viacerých špeciálnych stavebných úradov, tieto sa dohodnú, ktorý z nich uskutoční stavebné konanie a vydá stavebné povolenie. Ak sa nedohodnú, ministerstvo určí rozhodnutím špeciálny stavebný úrad, ktorý toto konanie uskutoční a vydá stavebné povolenie. Na konanie o určenie príslušnosti špeciálneho stavebného úradu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. 1)
2/ § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom konaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
Podľa § 16 ods. 1, 5, 6 vyššie citovaného zákona, na začatie stavby diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie a na ich zmeny je potrebné stavebné povolenie, ktoré vydáva špeciálny stavebný úrad ( § 3a), ak ďalej nie je ustanovené inak. Súčasťou povoľovania stavby pozemnej komunikácie podľa odseku 1 sú aj jej súčasti a vyvolané úpravy podľa § 18 ods. 13. Súčasťou konania podľa odseku 1 sú všetky konania, ktoré sú podľa osobitných predpisov potrebné na povolenie stavby podľa odseku 5. Správne orgány príslušné na tieto konania majú v konaní podľa odseku 1 postavenie dotknutého orgánu a svoju pôsobnosť uplatňujú záväznými stanoviskami. 6b)
45. Podľa § 3 písm. r/, s/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 08. 2018, teda i v čase rozhodovania žalovaného, na účely tohto zákona r) verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb, ich organizácie alebo skupiny, s) dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.
Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu strategických dokumentov pred ich schválením. Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí a) fyzická osoba staršia ako 18 rokov, Zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu.
Podľa § 24 ods. 2, 3, 5 písm. c/ vyššie citovaného zákona, dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné
prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa odseku 4 je c/ meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu.
Podľa § 38 ods. 4 vyššie citovaného zákona, príslušný orgán má v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene postavenie dotknutého orgánu, ak k nej vydal záverečné stanovisko alebo rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní. V záväznom stanovisku príslušný orgán uvedie, či návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti je v súlade s týmto zákonom, s rozhodnutiami vydanými podľa tohto zákona a ich podmienkami. Ak ide o povoľovacie konanie podľa osobitného predpisu,27) vydá príslušný orgán záväzné stanovisko osobitne vo vzťahu a/ k územnému konaniu o umiestnenie stavby, b/ k územnému konaniu o využití územia, c/ k stavebnému konaniu, d/ ku kolaudačnému konaniu.
46. Podľa § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov účinnom i v čase rozhodovania žalovaného, na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.
Podľa § 6 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, ak je na konanie vecne príslušný orgán, ktorý sa vnútorne člení na útvary oprávnené podľa zákona samostatne konať, správnym orgánom príslušným konať v prvom stupni je útvar, ktorý ustanovuje zákon. Ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len "štatút"). Ak štatút takýto útvar neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu. na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec. Podľa § 14 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
Podľa § 32 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Na žiadosť správneho orgánu sú štátne orgány, orgány územnej samosprávy, fyzické osoby a právnické osoby povinné oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie.
Podľa § 46 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Podľa § 53 vyššie citovaného zákona, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.
Podľa § 57 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania.
Podľa § 58 ods. 1 vyššie citovaného zákona, ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. ak osobitný zákon neustanovuje inak, odvolacím orgánom je správny orgán najbližšieho vyššieho stupňa nadriadený správnemu orgánu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.
Podľa § 59 ods. 1 vyššie citovaného zákona, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
47. Podľa § 2 ods. 1, 3 zák. č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase rozhodovania žalovaného, okresný úrad je miestny orgán štátnej správy. Okresný úrad je preddavková organizácia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). Štátnu správu vykonáva odbor okresného úradu alebo organizačný útvar odboru okresného úradu určený podľa odseku 6, ak § 7 neustanovuje inak.
48. Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).
Podľa § 42 ods. 1, 2 SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená a/ podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a), b/ podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e), c/ podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, d/ zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť. Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1.
Podľa § 62 ods. 1 SSP, žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom na podanie žaloby na správny súd.
Podľa § 100 ods. 2 písm. a/ SSP ak správny súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie uznesením prerušiť, ak prebieha súdne konanie alebo administratívne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam na rozhodnutie správneho súdu, alebo ak správny súd dal na takéto konanie podnet.
Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c/ ide o veci podľa § 192, d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
Podľa § 177 ods. 1, 2 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. Podľa § 178 ods. 1, 3 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. Zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia.
Podľa § 181 ods. 1, 3, 4 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.
49. Správny súd sa pred rozhodnutím vo veci samej vysporiadal s návrhom na prerušenie konania, ktorý podal účastník označený ad 1/ (spoločnosť MH Invest, s.r.o.) a ku ktorému sa svojim vyjadrením pripojil i žalovaný, ktorý sa stotožnil s jeho argumentmi. Návrh na prerušenie konania bol podaný podľa ust. § 100 ods. 2 SSP, ktorý je konštruovaný tak, že správny súd môže prerušiť konanie, teda nejde o obligatórne prerušenie konania, ako to upravuje ust. § 100 ods. 1 SSP, a teda závisí od posúdenia dôvodov smerujúcich k návrhu na prerušenie konania. V tomto prípade súd dospel k záveru, že konanie vedené pod sp. zn. 11S/104/2019 nepreruší a to z nasledovných dôvodov.
50. Zodpovedá skutočnosti tvrdenie účastníka v 1. rade, že súd v konaní vedenom pod sp. zn. 11S 234/2018 posudzoval obdobnú skutkovú a právnu problematiku, ako v tomto konaní, keď súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného i Mesta Nitra z dôvodu, že správne orgány nekonali so žalobcom ako s účastníkom kolaudačného konania napriek tomu, že tento bol účastníkom zisťovacieho konania, ktoré predchádzalo kolaudačnému konaniu. Podľa názoru súdu však uvedené konanie pod sp. zn. 11S/234/2018 bolo právoplatne skončené a bola proti nemu podaná kasačná sťažnosť, o ktorej bude rozhodovať Najvyšší súd SR ako kasačný súd. Súd sa však nestotožňuje s tvrdením účastníka v rade 1/ i žalovaného, že v konaní o kasačnej sťažnosti sa rieši otázka, ktorá môže mať vplyv na toto konanie. Konanie by sa malo prerušiť v takom prípade podľa § 100 ods. 2 SSP, ak sa v inom konaní, na ktoré nemá súd žiadny dosah, rieši otázka, ktorá môže mať vplyv na rozhodnutie súdu v konkrétnej veci, a nie že sa v ňom rieši obdobná otázka, ako v stávajúcom konaní, s ktorou sa už správny súd vyporiadal.
51. Samotná skutočnosť, že v inom správnom súdnom konaní, aj keď skutkovo obdobnom, bola podaná kasačná sťažnosť, nie dôvodom na prerušenie konania. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania, nakoľko prebiehajúce konanie pred Najvyšším súdom SR ako kasačným súdom nie je prekážkou pre pokračovanie v tomto konaní. Súd nezistil žiadny z dôvodov obligatórneho prerušenia konania (§ 100 ods. 1 SSP), ani fakultatívneho prerušenia konania (§ 100 ods. 2 SSP). Prípadné prerušenie konania by mohlo viesť k neúmernému predĺženiu správneho súdneho konania a to až do tej miery, že táto dĺžka oslabí s rozhodnutím správneho súdu spojenú materiálnu ochranu subjektívnych práv, resp. zákonnosti a vereného záujmu. 52. Správny súd sa nestotožnil ani s návrhom žalovaného a účastníka v rade 1/ na zastavenie konania podľa ust. § 99 ods. 1 písm. g/ SSP z dôvodu, ktorý odvodzovali účastníci z toho, že vydané rozhodnutie o predčasnom užívaní stavby aj pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok stavby už stratilo účinnosť, lebo v priebehu konania uplynula doba, na ktorú bolo vydané.
53. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že správny súd je oprávnený a povinný preskúmavať zákonnosť aj rozhodnutí a opatrení predbežnej povahy, ak by mohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka administratívneho konania. Ide o zabezpečenie materiálnej ochrany práv v správnom súdnictve. Uvedená úvaha správneho súdu korešponduje aj s tým, že na rozhodnutie
správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy podľa ust. § 135 ods. 1 SSP. Z uvedených dôvodov správny súd preskúmal zákonnosť vydaného rozhodnutia žalovaného a dospel k názoru, že mohlo dôjsť k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, a preto rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie z dôvodov uvedených nižšie.
54. Žalobca v podanej žalobe vzniesol viacero námietok proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 13. 06. 2019, ako i proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 24. 10. 2018. Predovšetkým namietal zákonnosť rozhodnutia žalovaného pre vecnú nepríslušnosť tvrdiac, že vzhľadom na to, že ide o stavbu, na ktorú bolo vydané osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR o významnej investícii, je vecne príslušný rozhodnúť v kolaudačnom konaní v prvom stupni okresný úrad v sídle kraja, a nie Mesto Nitra, ktoré v danej veci vydalo rozhodnutie o časovo obmedzenom predčasnom užívaní časti stavby aj pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok do 15. 10. 2019.
55. V prípade, ak by rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, jednalo by sa o takú vadu, na ktorú správny súd prihliada ex offo a v takom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby (ust. § 134 ods. 2 písm. b/ SSP), pričom takéto zistenie správneho súdu by bolo dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. b/ SSP. Pri zistení takejto vady správny súd už z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania nezisťuje existenciu iných dôvodov pre zrušenie rozhodnutia. S poukazom na uvedené súd prioritne preskúmal, či žalobou napadnuté rozhodnutia vydali správne orgány, ktoré boli na to vecne príslušné.
56. Súčasťou administratívneho spisu je i stavebné povolenie, ktoré vydalo Mesto Nitra ako vecne príslušný správny orgán pod č. UHA-DaCH-5484/2016-007-Ing.Dá zo dňa 04. 11. 2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 01. 2017 a ktoré bolo vydané na stavbu „Príprava strategického parku Nitra“ v rozsahu stavebných objektov : demolácie, vegetačné úpravy, cestné objekty a mosty a protihlukové opatrenia i tie, ktoré sú predmetom preskúmavaného rozhodnutia, na ktoré bolo vydané rozhodnutie o časovo obmedzenom užívaní časti stavby, k. ú. F., R., V., D. H. a D. ako i stavebné povolenie vydané Mestom Nitra ako vecne príslušným správnym orgánom pod č. UHA-DUaI-2317/2017-009- Ing.Dá zo dňa 14. 06. 2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 10. 2017 na stavbu: „Príprava strategického parku Nitra Fáza 2, okrem iného i na objekt : SO 131-Parkovisko a komunikácie pre osobné autá (parking strategického parku) II. fáza, k. ú F.. Pretože ide o špeciálne stavby v zmysle § 120 stavebného zákona (stavba pozemných komunikácií), vykonávajú štátnu správu na uvedených úsekoch podľa osobitných predpisov špeciálne stavebné úrady. V súlade s ust. § 3a ods. 4, 5 cestného zákona, preto rozhodoval o stavebnom povolení V. Nitra, ktoré vykonáva pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu pre miestne komunikácie a účelové komunikácie ako prenesený výkon štátnej správy. Pretože v uvedenom stavebnom povolení išlo o stavbu pozemných komunikácií rovnakej triedy, pričom bola daná pôsobnosť viacerých špeciálnych stavebných úradov (Y. R., Y. D. a Mesto Nitra - v ktorej sa nachádza katastrálne územie V.), vydalo stavebné povolenie Mesto Nitra na základe dohody, ktorá z administratívneho spisu vyplýva i z jednotlivých stanovísk obcí, a teda je nesporné, že išlo o dohodu týchto špeciálnych stavebných úradov a nebolo potrebné určiť špeciálny stavebný úrad, tak ako to vyplýva z ust. § 120 ods. 2 stavebného zákona.
57. Vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v ust. § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom v predmetnej veci (jedná sa kolaudačné konanie k cestnej stavbe) je zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v znení neskorších predpisov, ktorý určuje pôsobnosť štátnej cestnej správy tak, že pre stavby miestnych a účelových pozemných komunikácií určuje pôsobnosť príslušných obcí, a to v ust. § 3a ods. 4 cestného zákona. Mesto Nitra vo svojom rozhodnutí - stavebnom povolení uvádza, že rozhoduje ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 stavebného zákona a podľa § 3a ods. 4 cestného zákona. Špeciálny stavebný úrad je orgán štátnej správy povoľujúci špeciálne stavby, ako sú napr. i cestné stavby. Pôsobnosť špeciálneho stavebného úradu je určená osobitnými právnymi predpismi, medzi ktoré patrí i cestný zákon. Pri cestných stavbách vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu orgány vykonávajúce štátnu správu podľa osobitných predpisov, t.j. „špeciálne stavebné úrady“.
58. V súlade s ust. § 77 stavebného zákona, potom kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie, teda Mesto Nitra. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný - Okresný úrad Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, a to v súlade s ust. § 3 ods. 5 písm. c/ cestného zákona, a v zmysle ust. § 2 ods. 3 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
59. Z vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a námietku žalobcu správny súd posúdil ako nedôvodnú
60. S poukazom na žalobcom formulované dôvody žaloby a obsah predloženého administratívneho spisu, potom správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. I keď žalobca v podanej žalobe tvrdil, že z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako i rozhodnutia žalovaného bol ukrátený na svojich právach, žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený, resp. ktoré jeho práva mali byť žalobou napadnutým rozhodnutím porušené alebo priamo dotknuté.
61. Z predloženého administratívneho spisu, v ktorom je založené i stavebné povolenie zo dňa 14. 06. 2017 na niektoré stavby, ktoré boli predmetom kolaudačného konania súd zistil, že uvedené stavebné povolenie bolo žalobcovi doručované na vedomie a zaoberalo sa tiež námietkami žalobcu. Ďalšie stavebné povolenie zo dňa 04. 11. 2016 bolo doručované verejnou vyhláškou, pričom z okruhu účastníkov vyplýva, že sa doručuje tím, korí boli účastníkmi konania v zisťovacom konaní vedenom na Okresnom úrade v Nitra č. OU-NR-OSZP3/2015/031851-017-F36. V odôvodnení tohto rozhodnutia (stavebného povolenia vydaného Mestom Nitra pod č. UHA-DaCH-5484/2016-007-Ing.Dá zo dňa 04. 11. 2016) sa stavebný úrad zaoberal námietkami vznesenými žalobcom, pričom ho považoval za účastníka konania v súlade s ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, lebo bol účastníkom predchádzajúceho zisťovacieho konania podľa zák. č. 24/2006 Z. z. vo veci navrhovanej činnosti „Automotive Nitra project“.
62. Žalobca bol účastníkom konania podľa ust. § 59 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona ako osoba, ktorej toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda ako dotknutá verejnosť, nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie citovaného zákona (posudzovanie navrhovaných činností) uplatnil postup podľa ust. § 24 ods. 3, resp. 4 tohto zákona a podal odôvodnené písomné stanovisko k zámeru navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, ktorý predložila Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, čo nebolo medzi účastníkmi konania sporné a čo vyplýva i z právoplatného rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR- OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015.
63. Po posúdení obsahu podanej žaloby a žalobných námietok je súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu ako zainteresovaná verejnosť podľa ust. § 178 ods. 3 SSP, čo možno vyvodiť i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že predmetná investícia, v rámci ktorej sa má realizovať aj stavba, ktorá je predmetom kolaudačného konania v predmetnom stavebnom konaní, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobná legitimácia zainteresovanej verejnosti sa týka verejného záujmu v oblasti životného prostredia a bola legislatívne upravená vo veciach na základe požiadavky vyplývajúcej z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci prejudiciálnej otázky C- 240/09.
64. Správny súd mal z obsahu predloženého administratívneho spisu nesporne preukázané, že správnemu orgánu prvého stupňa (Mesto Nitra) bola dňa 10. 09. 2018 doručená žiadosť o vydanie povolenia na predčasné užívanie časti stavby „príprava cestnej infraštruktúry“- Strategický park Nitra tam uvedených stavebných objektov. V žiadosti je uvedené, že stavebné objekty budú realizované v zmysle stavebného povolenia č. UHA-DaCH-5484/2016-007-Ing.Dá zo dňa 04. 11. 2016, a stavebného povolenie č. UHA-DUaI-2317/2017-009-Ing.Dá zo dňa 14. 06. 2017, pričom obidva rozhodnutia sú právoplatné a boli vydané Mestom Nitra.
65. Z administratívneho spisu súd ďalej zistil, že oznámenie o začatí kolaudačného konania zo dňa 13. 09. 2018 bolo doručované účastníkom konania a dotknutým orgánom, pričom žalobcovi, ani ostatným účastníkom zisťovacieho konania navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, ktorý predložila Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, ukončenej rozhodnutím Okresného úradu Nitra, Odboru starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, doručované nebolo. Rovnako tak s uvedenými účastníkmi zisťovacieho konania stavebný úrad nekonal a nedoručoval im ani rozhodnutie zo dňa 18. 04. 2018 o povolení na predčasné užívanie stavby pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok stavby, t. j. rozhodnutie stavebného úradu.
66. Proti tomuto rozhodnutiu zo dňa 18. 04. 2018 podal žalobca odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 13. 06. 2019 tak, že zmenil vo výrokovej časti odvolaním napadnutého rozhodnutia, do časti IV. Ďalšie podmienky zapisuje sa bod 2 v znení tam uvedenom, pričom ostatné časti napadnutého rozhodnutia zo dňa 24. 10. 2018 zostali nezmenené.
67. Nemožno ale opomenúť, že žalobca, ktorý bol účastníkom zisťovacieho konania navrhovanej činnosti „Automotive Nitra project“, čo v konaní nebolo sporné, mal byť účastníkom všetkých povoľovacích konaní ex lege (§ 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z.), a teda i konania o povolení časovo obmedzeného predčasného užívania časti stavby aj pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok. Z administratívneho spisu je zrejmé, že stavebné orgány so žalobcom konali v stavebnom konaní o vydanie stavebného povolenia práve titulom toho, že bol účastníkom uvedeného zisťovacieho konania, avšak v kolaudačnom konaní už so žalobcom ako s účastníkom konania nekonali, čo vyplýva i zo samotného rozhodnutia žalovaného, v ktorom žalovaný uvádza, že žalobca účastníkom konania nebol, a stavebný úrad nemal povinnosť sa akýmikoľvek jeho pripomienkami vysporiadať a tiež uvádza, že preskúmal odvolanie žalobcu v súlade s ust. § 140c ods. 8 stavebného zákona, teda v rozsahu, v akom žalobca namieta nesúlad povolenia na užívanie s obsahom rozhodnutia podľa osobitného predpisu.
68. Podaním odvolania proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa sa začína odvolacie konanie, ktoré musí byť ukončené zákonom upraveným postupom. Postup správneho orgánu prvého stupňa po podaní odvolania proti jeho rozhodnutiu je upravený v ust. § 57 ods. 1, 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov takým spôsobom, že o podanom odvolaní môže rozhodnúť sám, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. V prípade, že o podanom odvolaní správny orgán prvého stupňa nerozhodne, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu v zákonom určenej lehote a upovedomí o tom účastníka konania.
69. Na stavebné konanie sa aplikuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, ktorý všeobecným spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej správy a v ust. § 14 obsahuje i definíciu účastníka správneho konania v tom zmysle, že: 1/ účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, 2/ koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; 3/ ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, 4/ ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.
70. Stavebný zákon v ust. § 78 ods. 1 (ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom) ustanovuje, kto môže byť účastníkom kolaudačného konania, ale nemá osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom v správnom konaní (územnom, stavebnom alebo kolaudačnom konaní), a preto pre stavebné konanie platia primerane ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (správny poriadok), a to s poukazom na ust. § 140 stavebného zákona (ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní).
71. Pojem účastníka konania teda definuje správny poriadok, ktorý je všeobecným predpisom o správnom konaní ako i stavebný zákon, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí, ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade
možno dospieť k záveru, že na posúdenie účastníctva žalobcu v kolaudačnom konaní bolo potrebné postupovať podľa ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku.
72. Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je ale otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná i v ust. § 140 stavebného zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé, že na konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené správnym poriadkom len vtedy, ak sám stavebný zákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku, inak.
73. Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov kolaudačného konania a teda určuje ich okruh, je preto v danej veci vylúčená aplikácia ust. § 14 správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh účastníkov správneho konania. Vzhľadom na odlišné špecifiká sú jednotlivé druhy správnych procesov upravené osobitnými právnymi aktmi. Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní má subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom, osobitným zákonom.
74. Uvedené znamená, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v ust. § 14 správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje, kto je účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje dávajú predpisy hmotného práva. Postavenie účastníka konania v tej - ktorej veci má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie v príslušnom zákone výslovne priznané. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v ust. § 78 definuje účastníkov kolaudačného konania, resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t. j. uvedením konkrétnych subjektov, ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. V súvislosti s účastníctvom v stavebnom konaní správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4Sžk/23/2017 zo dňa 01. 03. 2018, v zmysle ktorého „stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania podľa stavebného zákona osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní vo všeobecnom predpise o správnom konaní, kasačný súd má za to, že ustanovenie § 140 stavebného zákona vylučuje aplikáciu ustanovení správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania".
75. V priebehu kolaudačného konania bolo nepochybné, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej stavby, vlastníkom stavby, ani vlastníkom pozemku, na ktorom je stavba umiestnená, a preto nemôže byť účastníkom kolaudačného konania v zmysle ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona. 76. Je však nesporné, že žalobca bol účastníkom zisťovacieho konania, ktoré prebehlo na navrhovanú činnosť „Automotive Nitra project“ a pri vydaní stavebného povolenia stavebný úrad s účastníkmi zisťovacieho konania, a teda aj so žalobcom, riadne konal, zaoberal sa jeho námietkami, doručil mu rozhodnutie. Pokiaľ správne orgány pri zisťovaní okruhu účastníkov kolaudačného konania vychádzajú striktne len z ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona, ich postup nemožno považovať za súladný so zákonom. Z ust. § 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. vyplýva, že účastníci zisťovacieho konania sú účastníkmi všetkých následných povoľovacích konaní, teda i kolaudačného konania. Správny súd dáva do pozornosti správnych orgánov, že verejnosť získava účasťou v konaniach podľa tretej časti zákona o EIA automaticky aj účastníctvo v následných povoľovacích konaniach, akými je stavebné konanie, územné konanie, kolaudačné konanie, konanie o výrube stromov, konanie o dobývacom priestore a podobne. Z tohto dôvodu sa v zákone o EIA priamo deklaruje, že právo dotknutej verejnosti, ktorá sa stala účastníkom konania podľa zákona o EIA môže byť výsledkami následných povoľovacích konaní, ich zmien alebo aj realizáciou navrhovanej činnosti priamo dotknuté.
77. V dôsledku procesného postupu, ktorý zvolil správny orgán prvého stupňa, vznikla situácia, že správne orgány si okruh účastníkov konania vo veci vydania povolenia časovo obmedzeného predčasného užívania časti stavby aj pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok do 15. 10. 2019 neurčili správne, pretože nekonali s účastníkmi, ktorí boli účastníkmi zisťovacieho konania na navrhovanú činnosť „Automotive Nitra Project“, medzi ktorými bol aj žalobca, čo v konaní nebolo sporné. Napriek tomu, že pri vydaní stavebného povolenia správne orgány so žalobcom ako s účastníkom konania konali, v kolaudačnom konaní vymedzili účastníctvo len v súlade s ust. § 78 ods. 1 stavebného zákona a neprihliadli na to, že účastníkmi konania aj v tomto povoľovacom konaní sú ex
lege účastníci zisťovacieho konania, ktoré tomuto povoľovaciemu konaniu predchádzalo v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z. Pochybenie, ktorého sa dopustil správny orgán prvého stupňa neodstránil ani žalovaný, keď potvrdil rozhodnutie Mesta Nitra (a čiastočne zmenil tým, že doplnil doručené stanoviská a rozhodnutia), a so žalobcom nekonal ako s účastníkom konania, ale jeho odvolanie posúdil len v rozsahu ust. § 140c ods. 8 stavebného zákona. Rozhodnutie podľa názoru súdu nebolo vydané v súlade so zákonom.
78. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 13. 06. 2019, ako i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 24. 10. 2018 (čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal) zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle ust. § 191 ods. 1 písm. g/, ods. 3 písm. a/ SSP, teda z dôvodu, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci.
79. Úlohou správneho orgánu prvého stupňa bude v ďalšom konaní potrebné správne určiť okruh účastníkov konania, prihliadnuť na námietky, ktoré budú prípadne vznesené a rozhodnúť o žiadosti stavebníka o vydanie povolenia časovo obmedzeného predčasného užívania stavby aj pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok. Žalovaný i správny orgán prvého stupňa sú viazaní právnym názorom súdu s poukazom na ust. § 191 ods. 6 SSP a svoje rozhodnutia riadne a v súlade s požiadavkami kladenými na preskúmateľnosť rozhodnutia odôvodnia. V tejto súvislosti dáva správny súd do pozornosti správnych orgánov povinnosť vyplývajúcu z ust. § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, teda presne a úplne zistiť skutočný stav veci. Úplnosť zistenia podkladov znamená, že boli vykonané všetky prešetrenia a dôkazy, ktoré majú pre danú vec rozhodujúci význam. Presnosť zistenia znamená, že skutkové zistenia vyvodené z vykonaného prešetrenia zodpovedajú skutočnému stavu v čase rozhodovania správneho orgánu. Požiadavka zákona, čo najúplnejšie a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy (§ 3 ods. 5 vyššie citovaného zákona). S uplatňovaním zásady materiálnej pravdy súvisí aj zodpovednosť za zisťovanie podkladov, ktorú nesie správny orgán. S povinnosťou zistiť presne a úplne skutočný stav veci súvisí i povinnosť zisťovania, či a k akým zmenám došlo s odstupom času od začatia kolaudačného konania, teda v jeho priebehu až k rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, resp. k času, kedy bude rozhodované o odvolaní.
80. V súvislosti s povinnosťou správnych orgánov zistiť presne a úplne skutočný stav veci správny súd poukazuje i na povinnosť presne a úplne vymedziť okruh účastníkov kolaudačného konania, pričom túto otázku vždy posudzuje stavebný úrad podľa okolností konkrétneho prípadu. V predmetnej veci teda bude potrebné prihliadnuť i na to, že žalobca s poukazom na jeho tvrdenia je účastníkom kolaudačného konania podľa ust. 78 ods. 1 stavebného zákona, v zmysle ktorého účastníkmi stavebného konania sú i ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, pričom je tu konkrétny odkaz na ust. § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
81. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).
82. O trovách ostatných účastníkov konania - označených účastníkov v žalobe a pribratých účastníkov súdneho konania rozhodol správny súd tak, že im nepriznal náhradu trov konania podľa ust. § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov pre týchto účastníkov konania. Správny súd uvedeným účastníkom konania neuložil žiadnu povinnosť, v súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu súdu zaslanú pribratým účastníkom konania (resp. ich právnym zástupcom), aby sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej (ust. § 105 ods. 2 SSP). V predmetnej veci správny súd nezistil ani žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základe ktorých by bolo možné týmto účastníkom konania priznať právo na náhradu trov konania.
83. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.