Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25CoP/21/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Peter Duman, v rodinnoprávnej veci navrhovateľky: Mgr. U. O., nar. XX.XX.XXXX, adresa N. N. XXXX/XXC, D. Y., zastúpenej advokátom: JUDr. Tibor Szakál, so sídlom Svätého Juraja 1386/36, Dunajská Streda, proti odporcovi: H. O., nar. XX.XX.XXXX, adresa I. M.R. T. XXXX/X, D. Y., o rozvod manželstva, na odvolanie navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda z 05.02.2021, č. k. -42, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného pred Okresným súdom Dunajská Streda pod sp. zn. .

2. Rozhodnutie prvoinštančný súd odôvodnil ustanoveniami , a z. č. o rodine s tým, že lustráciou v príslušnom súdnom registri zistil, že na tamojšom súde prebieha konanie vo veci určenia otcovstva (na návrh odporcu z 30.10.2020), v ktorom sa domáha určenia otcovstva k maloletému dieťaťu matky narodenému v decembri 2018, pričom v návrhu tvrdí, že v rodnom liste dieťaťa je ako otec (na základe súhlasného vyhlásenia) zapísaný iný muž, s ktorým však v rozhodnom čase matka neudržiavala pomer. Treba vyčkať na rozhodnutie súdu vo veci určenia otcovstva odporcu vo vzťahu k dieťaťu matky, keďže v prípade úspechu tohto návrhu odporcu je potrebné následne v prípade rozvodu manželstva účastníkov ako rodičov tohto dieťaťa upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k tomuto dieťaťu.

3. Proti tomuto uzneseniu podala prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie navrhovateľka, pričom uplatnila odvolacie dôvody podľa a a domáhala sa, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Navrhovateľka upozornila na platnú judikatúru, podľa ktorej je súd povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami, a až keď tieto zlyhajú môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu z jednotlivých opatrení (napr. spojenie veci, prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej otázky) je ale potrebné podriadiť, aj zákonnej požiadavke rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo. Požiadavka rýchlosti a hospodárnosti konania je v súčasnosti zakotvená v základných princípov , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán spolu a iných osôb. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie o prerušení konania nie je v súlade so zákonom,

so základným princípom , so zaužívaným rozhodovaním súdov, ani s nálezom ústavného súdu. Jediným dieťaťom navrhovateľky (ohľadne ktorého odporca tvrdí, že on je otcom) je mal. W. U. E., nar. XX.XX.XXXX, dcéra Mgr. U. O., ktorej otcom je G. E., určený súhlasným vyhlásením rodičov, ktorá je štátnou občiankou Maďarska, podľa karty pobytu má pobyt na XXXX Y., D. I. X/A, J., v súlade s dohodou rodičov. Navrhovateľka bola nútená pre opakované nebezpečné vyhrážky a neustále prenasledovanie zo strany odporcu podať trestné oznámenie a vo veci koná Obv. oddelenie PZ v Dunajskej Strede. Z uvedeného vyplýva, že ide o nesporné otcovstvo G. E., ktorému prislúcha zákonná domnienka otcovstva podľa ust. a nasl. zákona o rodine, o čom jednoznačne svedčí aj výpis z knihy narodených (bol predložený samotným odporcom spolu s návrhom na určenie otcovstva), teda verejná listina nachádzajúca sa aj v súdom lustrovanom spise, ktorá platí, kým právoplatným rozsudkom súdu nie jej obsah vyvrátený. Na súde žiadne konanie o zapretie otcovstva k mal. W. podané oprávnenou osobou, t. j. dieťaťom, matkou, či otcom t. č. neprebieha, a tento právny stav, t. j. platnosť zákonnej domnienky otcovstva A. E. je podľa platnej právnej úpravy v zákone o rodine neprekonateľný ani návrhom takého muža, kto tvrdí o sebe, že je otcom, na určenie otcovstva. Konanie, na ktoré sa odporca odvoláva, vedené pod sp. zn. , bolo matkou právoplatne zastavené pre spätvzatie návrhu uznesením z 13.11.2020. Ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom navrhnúť, aby otcovstvo určil súd ( zákona o rodine). Z citovaného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že len za splnenia zákonného predpokladu, t. j., že nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov (prirodzene, ak nie je daná ani prvá zákonná domnienka otcovstva - manžel matky - zákona o rodine) môže podať návrh na určenie otcovstva súdom dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí o sebe, že je otcom, a teda iba za splnenia tejto zákonnej podmienky môže súd o takomto návrhu vôbec konať a rozhodovať. Bez splnenia tejto zákonnej podmienky uvedenej v ust. zákona o rodine, ide o nezákonný a absurdný návrh odporcu na určenie otcovstva, o ktorom by súd v konaní vôbec nemal začať konať (a vôbec nie už s nezvyčajnou promptnosťou, bez riadne vykonávaného osvedčenia, vydávať, nejaké neodkladné opatrenie voči matke so spornými podmienkami). Naopak, po zistení tejto rozhodnej právnej skutočnosti, t. j. že dieťa má otca určeného súhlasným vyhlásením rodičov, mal návrh bez ďalšieho odmietnuť. Vzhľadom na uvedené, nepovažujeme za dôvodné, aby súd prvej inštancie v konaní o rozvod manželstva prihliadol na prebiehajúce konanie , keď súd prvej inštancie po zbežnom nahliadnutí do samotného návrhu odporcu v spise musel skonštatovať, že ide o návrh nespĺňajúci základnú, zákonom o rodine požadovanú podmienku (), aby mohol byť vôbec podaný. Súd prvej inštancie miesto toho pojal do odôvodnenia uznesenia o prerušení okrajovú pasáž z tvrdenia v návrhu odporcu, kde odporca tvrdí, v rodnom liste dieťaťa je ako otec (na základe súhlasného vyhlásenia) zapísaný iný muž, s ktorým však v rozhodnom čase matka neudržiavala pomer. Je to nanajvýš odvážne, priam iracionálne tvrdenie odporcu, lebo podľa všeobecne známej skutočnosti o tom, s kým mala žena v minulosti intímny vzťah, vie predovšetkým a výlučne samotná žena. Podľa nášho názoru, prvoinštančný súd pri nahliadnutí do lustrovaného spisu nutne musel a mal zistiť, že v konaní ide o evidentne taký návrh odporcu na určenie otcovstva, ktorý bez splnenia zákonnej podmienky v zmysle zákona o rodine nemôže byť úspešný, teda slúži len na zjavne bezúspešné uplatňovanie domnelého práva odporcu, a nemal pristúpiť k prerušeniu konania, ale konať vo veci.

5. K doručenému odvolaniu navrhovateľky odporca podal písomné vyjadrenie, v ktorom nesúrodo zmiešava pasáže týkajúce sa prípadného vstupu prokurátora do konania (nevedno, do ktorého) s vyjadrením vo veci určenia otcovstva. V úvode a závere odkazuje na svoj pôvodný návrh na prerušenie konania, v ktorom predniesol, že matka aj napriek vykonateľnému uzneseniu o neodkladnom opatrení nerešpektuje úradné rozhodnutie, jeho dcéru ani jeden jediný krát nepripravila a zdržiava sa v Maďarsku. Je podaný aj návrh na výkon rozhodnutia, bol nútený podať aj trestné oznámenie. V prípade, že súd prvej inštancie manželstvo účastníkov rozvedie, nebude matke brániť absolútne nič, aby sa odsťahovala do zahraničia, čo sama prezentuje, a v dôsledku toho nebude mať odporca de facto žiadnu možnosť domáhať sa jeho rodičovských práv. Prerušiť konanie o rozvode navrhuje preto, lebo predmetom konania je nielen určenie otcovstva, ale aj úprava práv a povinností k maloletej. Prerušenie konania je kruciálne aj z dôvodu, že hrozí nebezpečenstvo, že matka/ navrhovateľka sa spolu s osobou G. E. vysťahujú do Spojených štátov Amerických (čomu nasvedčuje skutočnosť, že sa jej vyšetrovateľ v odporcom podanom trestnom oznámení pre marenie úradného rozhodnutia nevie ani dovolať ani inak kontaktovať, lebo okrem ňou podávaných podaní sa zdržiava v Maďarsku), pretože táto osoba disponuje aj americkým pasom plus je občanom Maďarska, čo odporcovi úplne znemožní domáhať sa svojich rodičovských práv. Túto skutočnosť potvrdzujú aj absolútne protichodné tvrdenia matky v troch rôznych

konaniach (kde odporca je raz otcom, raz nie otcom nie je a inokedy je otcom, ale nespôsobilým sám vychovávať maloletú).

6. Účastníci ďalšie podania v odvolacom konaní do spisu nedoručili.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( - ďalej ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa [ v spojení s ], po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody [ a ], preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a bez viazanosti dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je nevyhnutné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie [ ].

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či boli splnené zákonné predpoklady na prerušenie predmetného konania podľa z dôvodu, že na súde sa vedie konanie o určenie otcovstva odporcu k dieťaťu navrhovateľky.

9. Ustanovenie upravuje tzv. fakultatívny dôvod prerušenia konania. Ako jediný fakultatívny dôvod prerušenia zakotvuje zákon dôvod, že prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd samotný dal na takéto konanie podnet. Fakultatívne prerušenie konania znamená také prerušenie, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd je povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto zlyhajú, môže konanie prerušiť. Hlavnými kritériami pre posúdenie dôvodnosti prerušenia konania podľa citovaného ustanovenia sú vhodnosť, dĺžka konania, právo strán sporu na rýchlu a účinnú ochranu, zamedzenie prípadných odlišných rozhodnutí súdov o tej istej otázke na podklade zhodných skutkových okolností a hospodárnosť konania. Rozhodujúcim hľadiskom bude zásada hospodárnosti konania, a preto prerušenie konania predstavuje skôr reštriktívnu výnimku ako pravidlo.

10. Z pripojeného návrhu odporcu z 28.10.2020 a lustrácie v živých spisoch bolo zistené, že na súde prvej inštancie sa pod sp. zn. vedie konanie o určenie otcovstva odporcu k dieťaťu navrhovateľky s odôvodnením, že osoba zapísaná v rodnom liste maloletej na základe súhlasného vyhlásenia rodičov ako jej otec nie je biologickým otcom maloletej.

11. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade neboli splnené predpoklady na fakultatívne prerušenie konania v zmysle cit. . Prvoinštančný súd použitie tohto ustanovenia odôvodnil tým, že v prípade úspechu návrhu odporcu na určenie jeho otcovstva je potrebné následne v konaní o rozvode manželstva účastníkov ako rodičov dotknutého maloletého dieťaťa v zmysle upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností k tomuto dieťaťu. Táto úvaha ale nie je správna. V zmysle súd môže poskytnúť ochranu len existujúcim právam (ku dňu vyhlásenia rozsudku), nie teda právam, ktoré ešte neexistujú. Účastníci aktuálne právne nemajú spoločné mal. deti, preto aplikácia neprichádza do úvahy.

12. Súd prvej inštancie tiež opomenul zohľadniť podstatnú súvislosť spočívajúcu v skutočnosti, že s konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého ( ). Ak by bol teda návrh odporcu úspešný a súd by určil, že otcom maloletej je odporca, musel by konajúci súd nevyhnutne zároveň rozhodnúť aj o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého. Naopak, ak sa by toto konanie skončilo tak, že by v ňom otcovstvo odporcu k maloletej nebolo určené, v konaní o rozvod by musel prvoinštančný súd vychádzať z nevyvrátenej domnienky otcovstva určeného súhlasným vyhlásením rodičov dieťaťa, ktorých manželstvo sa ale nerozvádza. Výsledok konania o určenie otcovstva teda nebude mať nijaký vplyv na rozhodnutie súdu o rozvode manželstva navrhovateľky a odporcu, ktoré nie je od výsledku daného konania závislé. V konečnom dôsledku to znamená, že ustanovenie nemožno v

prejednávanej veci opodstatnene použiť, pretože v konaní o určenie otcovstva sa nerieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu o návrhu na rozvod manželstva.

13. Odvolací súd zároveň považuje za potrebné doplniť, že rozhodnutie o rozvode manželstva v prejednávanej veci pred právoplatným skončením konania o určenie otcovstva vo veci so sp. zn. vzhľadom na vyššie uvedené nijakým spôsobom nezasiahne do rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej a toto rozhodnutie nebude ani v rozpore so záujmom maloletej, ktorý tým nebude dotknutý.

14. Nemožno súhlasiť ani s odporcom, pokiaľ ide o jeho obavy o sťažené uplatňovanie jeho rodičovských práv po prípadnom rozvode manželstva pred právoplatným skončením konania o určenie otcovstva. Návrh na prerušenie konania podľa nie je prostriedkom určeným na to, aby sa ním poskytovala ochrana prípadných rodičovských práv odporcu, pretože účelom cit. ustanovenia je najmä predísť tomu, aby boli v súvisiacich konaniach vydané protichodné rozhodnutia, čo by bolo na úkor právnej istoty účastníkov. Navyše, odporca si ním tvrdené rodičovské práva uplatňuje práve v konaní o určenie otcovstva. V rámci tohto konania aj úspešne využil možnosť žiadať o bezodkladný zásah súdu formou neodkladného opatrenia, ktorého výkonu sa dokonca domáha v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. .

15. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah, odvolací súd dospel k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky pre prerušenie konania v zmysle . Keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie je rozhodnutím vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, neexistovali, odvolací súd ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie [ ].

16. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie nekončí, pretože návrh na rozvod treba meritórne prejednať, o návrhu navrhovateľky na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej ( v spojení s a ).

17. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).