Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/80/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, Klemensova 2526/8, Bratislava, IČO: 31 364 501, proti žalovanému RESEKTOR spol. s.r.o., Páričkova 29, Bratislava, IČO: 17 337 640, o zaplatenie 8.806,- EUR s prísl. a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. -129 zo dňa 5.3.2020 jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. -129 zo dňa 5.3.2020 p o t v r d z u j e .

Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 8.806,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.761,20 EUR od 19.12.2017 do zaplatenia, vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.761,20 EUR od 9.2.2018 do zaplatenia, vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.761,20 EUR od 27.2.2018 do zaplatenia, vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.761,20 EUR od 16.3.2018 do zaplatenia, vo výške 8,00 % ročne zo sumy 1.761,20 EUR od 24.4.2018 do zaplatenia, a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. V odôvodnení súd uviedol, že žalovaný ako nájomca na jednej strane a žalobca ako prenajímateľ na strane druhej uzatvorili dňa 30.8.2012 nájomnú zmluvu č. 805556050-8-2012 o nájme pozemkov, na základe ktorej žalobca prenechal žalovanému do užívania časť pozemku na parc. č. XXXX/XX o výmere 1.258 m2, k.ú. V., zapísaný na Liste vlastníctva č. XXXX. Tieto skutočnosti medzi stranami sporné neboli. Sporným však ostali okolnosti uzatvorenia zmluvy, o ktorých žalovaný tvrdil, že zmluva bola podpísaná v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, čo preukazoval chronológiou vybavovania stavebného povolenia, ktoré ako sám uviedol nestihol predložiť žalobcovi ako prenajímateľovi v stanovenej lehote. Zároveň žalovaný uviedol, že v prípade ak by neuzavrel so žalobcom zmluvu zo dňa 30.8.2012 došlo by k následnému odstráneniu stavieb vo vlastníctve žalovaného, ktoré sa nachádzajú na pozemku v správe žalobcu. Okrem toho žalovaný namietol relatívnu neplatnosť zmluvy podľa z dôvodu vysokej ceny za prenájom pozemku čo považuje za rozporné so zákonom o cenách, poukazujúc na znalecký posudok, ktorý do súdneho spisu doložil. Cena nájmu bola podľa žalovaného tvorená v rovnakej výške pre rôzny druh užívaného pozemku. Cenu nájmu žalobca považuje za bezprácne obohacovanie na úkor žalovaného.

3. Súd sa zaoberal tvrdením žalovaného o uzatvorení zmluvy, ktorá podľa tohto mala nastať v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Podľa názoru súdu žalovaný v konaní nepreukázal, že nájomná

zmluva bola podpísaná v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Je nesporné, že žalobca a žalovaný ako zmluvné strany sa jasne, určite a zrozumiteľne dohodli na podstatných náležitostiach nájomnej zmluvy predpokladaných zákonom. Žalovaný ako nájomca podpisom zmluvy akceptoval podmienky za ktorých vstupoval so žalobcom do zmluvného vzťahu, a teda vyjadril slobodu a vážnosť vôle pri uzatváraní zmluvy. Argumentáciu žalovaného, ktorý uviedol, že v prípade, ak by nedošlo z jeho strany k uzavretiu nájomnej zmluvy došlo by zo strany žalobcu k odstráneniu stavieb nie je možné podriadiť pod režim právneho úkonu uzavretého v tiesni. Je nesporné, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy mal vedomosť o tom, že v určenej lehote odo dňa účinnosti zmluvy bude povinný predložiť žalobcovi dodatočné stavebné povolenie spolu s kolaudačným rozhodnutím na stavby nachádzajúce sa na predmete nájmu. Žalovaný tým, že nevyužil ustanovenie , uznal zmluvu za platnú a účinnú, v ktorej bol slobodne a vážne zachytený prejav vôle zmluvu uzatvoriť a plniť, čo sa preukázateľne aj uskutočňovalo (žalovaný za obdobie predchádzajúce spornému obdobiu plnil podľa zmluvy). Žalovaný sa však rozhodol využiť bod 1. písm. b1) článku V. zmluvy a zmluvu vypovedal. V tejto súvislosti možno uzavrieť, že ak žalovaný zmluvu vypovedal, považoval túto za platnú a účinnú.

4. Podľa názoru súdu prvej inštancie, ak žalovaný označoval dohodnutú výšku nájmu (14,- EUR/m2/ rok) za nápadne nevýhodnú podmienku zmluvy, s týmto tvrdením sa súd nestotožnil. Pokiaľ žalovaný poukázal na nájomnú zmluvu so subjektom BTK - bývanie, teplo, klimatizácia s.r.o., IČO: 35 786 418, podľa ktorej je výška nájmu za pozemok pod stavbou 11,62 EUR/m2/rok a za pozemok ostatná plocha vo výške 0,66 EUR/m2/rok, oproti nájomnej zmluve uzatvorenej so žalobcom, podľa ktorého je cena nájmu 14,- EUR/m2/rok v porovnateľnej lokalite, čo má preukazovať podľa žalobcu nápadne nevýhodnú podmienku zmluvy (vyššia cena nájomného ako má iný nájomca), súd dal do pozornosti, že ktorákoľvek zo zmlúv uzatvorených so žalobcom je na individuálnom dojednaní zmluvných strán. Navyše uvedená zmluva (BTK - bývanie, teplo, klimatizácia s.r.o., IČO: 35 786 418) je uzatvorená v roku 2006, kedy bola v účinnosti iná smernica (resp. smernica nebola) ako tá, ktorá sa vzťahovala pre zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného. Ide pritom o smernicu č. SR 1014 účinnú od 2009, podľa ktorej je v časti E. (nájom železničných pozemkov právnickým alebo fyzickým osobám na komerčné účely) bodu 46. uvedené, že nájomné za 1 m2 a rok je stanovené pre Hlavné mesto SR Bratislavu pre ostatné plochy vo výške 17,- EUR. Podľa tvrdenia žalobcu (ktoré žalovaný nespochybnil) bola cena nájmu dohodnutá kompromisom vo výške 14,- EUR/m2/rok, nakoľko žalobca vzal do úvahy žalovaným (pred podpisom zmluvy) predložený znalecký posudok č. 83/2012. Žalovaný mohol a aj ovplyvnil cenu nájmu, ktorá tak bola zmluvnými stranami dohodnutá na 14,- EUR/m2/rok, skutočnosť, ktorá značí, že žalovaný neuzatvoril zmluvu ani v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, pretože navrhnutú cenu nájmu žalovaný ovplyvnil s dostatočným časovým predstihom, a teda nešlo o tieseň. Súd tak nezistil, že by v nájomnej zmluve č. 805556050-8-2012 išlo o také podmienky, pri ktorých sú vzájomné plnenia v zrejmom nepomere. Pokiaľ žalovaný ďalej tvrdil, že vedľajší nájomca pozemku má podľa nájomnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom, výrazne nižší nájom ako žalovaný, z dôvodu ktorého navrhol vykonať dôkaz predložením nájomnej zmluvy so spoločnosťou MODIFIN, súd uvedený dôkaz nevykonal z dôvodu jeho neúčelnosti ako i z dôvodu, že pre daný spor je uvedená zmluva irelevantná, nakoľko ide o tretiu osobu, ktorá nemôže ovplyvniť zmluvné podmienky strán sporu ani ohľadom tvorby ceny nájmu. Pokiaľ žalovaný namietal relatívnu neplatnosť nájomnej zmluvy č. 805556050-8-2012 podľa ustanovenia , a to z dôvodu nárastu nájomného, ktorý bol predtým vyrubený nájomnou zmluvou č. 805556047-8-2012 za ten istý nájom, a to vo výške 12.947,60 EUR ročne, navýšenie ktoré pozostáva z ceny, ktorá sa rovná ploche 566 m2 - spevnená plocha zámkovej dlažby vybudovaná žalovaným a ktorá bola pôvodne za cenu 1,- EUR, avšak v novej zmluve už to bolo za cenu 17,- EUR/m2 ročne (čo žalovaný považuje za neobvyklú cenu nájmu), súd sa s uvedeným tvrdením žalovaného nestotožnil, pričom nemožno tvrdiť, že cena nájmu bola dohodnutá v rozpore so zákonom o cenách, nakoľko vo vzťahu k cene nájmu došlo dohodou strán sporu, kde na jednej strane bol cenový predpis žalobcu a na strane druhej bol znalecký posudok žalovaného č. 83/2012, na základe ktorého sa stanovila nižšia cena nájmu ako ustanovoval predpis žalobcu č. SR 1014, a teda zmluva neobsahuje neprimeranú cenu nájmu, z dôvodu ktorého nemožno žalovanému pričítať úspech v jeho procesnej obrane v otázke relatívnej neplatnosti zmluvy č. 805556050-8-2012.

5. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že nájomná zmluva uzavretá medzi stranami sporu dňa 30.8.2012 má všetky náležitosti zmluvy o nájme, bola platne uzavretá. Nájomná zmluva bola uzavretá medzi žalobcom ako správcom majetku štátu a žalovaným ako vlastníkom stavieb postavených na nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu. Predmetná nehnuteľnosť pozemok parc. č. XXXX/ XX o celkovej výmere 31.459 m2 je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území V..

Nehnuteľnosti, ktoré žalobca prenajíma žalovanému sú špecifikované v nájomnej zmluve. Nájom bol dohodnutý na dobu neurčitú. Podmienky nájomnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu dňa 30.8.2012 boli jej podpisom akceptované oboma zmluvnými stranami. Účastníci zmluvy si dohodli v článku IV nájomnej zmluvy, ročnú výšku nájmu v sume 17.612,- EUR, pričom žalovaný má v nájme pozemok o výmere 1.258 m2. Splatnosť nájomného bola dohodnutá v článku IV bod 2 tak, že nájomné bude nájomca uhrádzať prenajímateľovi v aktuálnom mesiaci vo výške 1.467,67 EUR + DPH na základe faktúry vystavenej prenajímateľom, na číslo bankového účtu uvedené v záhlaví faktúry. Pokiaľ žalovaný žiadal žalobu posúdiť na základe znaleckého posudku č. 32/2017 (a následne žalobu zamietnuť), súd bol toho názoru, že v danom prípade nedošlo k uplatneniu si zľavy z nájomného alebo návrhu na odpustenie nájomného, nakoľko žalovaný nepreukázal splnenie podmienok uvedených v ustanovení a . Navyše predmetný znalecký posudok neposudzoval pozemok daný do užívania žalovanému zo strany žalobcu na základe nájomnej zmluvy č. 805556050-8-2012. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný listom zo dňa 22.12.2017 vypovedal nájomnú zmluvu č. 805556050-8-2012, výpoveď žalobcovi doručená dňa 8.1.2018. Výpovedná doba tak v zmysle bodu 1. písm. b1) článku V. zmluvy uplynula dňa 30.4.2018. Medzi stranami nebolo sporné ani to, že žalovaný neuhradil žalobcovi nájomné za mesiac december 2017, január 2018, február 2018, marec 2018 a apríl 2018, v dôsledku skutočnosti ktorej sa tento dostal do omeškania. Na základe uvedeného bol súd toho názoru, že žalovaný je povinný v zmysle bodu 1. článku IV zmluvy o nájme, zaplatiť dohodnutú ročnú výšku nájomného za predmet nájmu 17.612,- EUR. Nájomné si žalobca uplatnil za obdobie piatich mesiacov, kde bola mesačná výška nájomného dojednaná na sumu 1.761,20 EUR s DPH. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca sa domáha za uvedené obdobie zaplatenia dlžného nájomného v celkovej sume 8.806,- EUR, pričom súd vyhodnotil tento žalobcom uplatnený nárok ako dôvodný.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktoré odôvodnil tým, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a to konkrétne nezohľadnil tú zásadnú skutočnosť, že predmet nájmu pozostáva zo zastavaných plôch a prístupových komunikáciách, čo má priamy vplyv na cenu nájmu, a tým priamo poškodzuje žalovaného v minimálnej výške 30% požadovanej sumy, pričom navrhol napadnutý rozsudok zrušiť.

7. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie a navrhol odvolanie zamietnuť.

8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa (ďalej len ) prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 12.5.2021. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

9. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

10. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne odkazuje. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaný je povinný v zmysle bodu 1. článku IV platnej zmluvy o nájme, ktorú uzatvorili strany sporu dňa 30.8.2012, medzi žalobcom ako správcom majetku štátu a žalovaným ako vlastníkom stavieb postavených na nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu, zaplatiť dohodnutú ročnú výšku nájomného za predmet nájmu 17.612,-EUR. Ako vyplynulo z dokazovania, žalobca sa dôvodne domáhal zaplatenia dlžného nájomného v celkovej sume 8.806,- EUR, pričom súd správne vyhodnotil jeho nárok ako dôvodný, pretože výpovedná lehota uplynula dňa 30.4.2018. Odvolací

súd ďalej poukazuje na to, že vzhľadom k tomu, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa dostatočným spôsobom nevysporiadal už súd prvej inštancie a vzhľadom k tomu, že odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne, v ďalšom sa odvolací súd obmedzil už len na skonštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. a ako vecne správny potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.

13. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).