Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_59P-36-2021.pdf
PDF · 87.69 KB
Case nature
Subarea
59P/36/2021
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. T., nar. XX.XX.XXXX, dieťa rodičov - matky: H. J., nar. XX.XX.XXXX, štátna občianka Českej republiky, trvale bytom J. XX, T., a otca: T.. H. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX, T., zastúpený advokátskou kanceláriou JANÍČEK LEGAL, s.r.o., so sídlom Kominárska 2,4, Bratislava, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 19.04.2021 z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom zo dňa 19.04.2021, doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 19.04.2021, následne na podklade uznesenia Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21.04.2021, č. k. 59P/36/2021-30 (opraveným dňa 26.04.2021) sa otec domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zakázal matke H. J., nar. XX.XX.XXXX, vycestovať spoločne s maloletým E. T., nar. XX.XX.XXXX, mimo územia Slovenskej republiky bez predchádzajúceho písomného súhlasu otca.
2. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia otec uviedol, že rodičia maloletého žijú v spoločnej domácnosti od roku 2015 a z ich vzťahu pochádza maloletý E. T., nar. XX.XX.XXXX. Postupom času citové väzby medzi rodičmi maloletého ochladli, pričom obaja rodičia dospeli k záveru, že ďalšie vzájomné partnerské spolužitie nie je možné. Z pohľadu otca matka vykazuje nevyrovnané správanie, časté zmeny nálad, návaly hnevu a taktiež sa pri konflikte s ním vyjadrila, že už ju otec ani maloletý ďalej nezaujímajú a „nech si robia čo chcú". Otec ďalej uviedol, že matka sa v posledných dvoch týždňoch opakovane slovne vyhrážala presťahovaním seba aj maloletého do Českej republiky, odkiaľ pochádza, a to bez súhlasu otca a zamedzením styku otca s maloletým. Otec v tejto súvislosti uviedol, že v žiadnom prípade nechce brániť v styku maloletého s jeho starými rodičmi z matkinej strany, avšak chce, aby sa tak dialo s jeho vedomím a súhlasom a po primeranú dobu, keďže maloletý od narodenia žije na Slovensku. Matka maloletého je štátnou príslušníčkou Českej republiky, pričom jej bolo vydané povolenie na pobyt na území Slovenska a má tu aj hlásený trvalý pobyt na adrese J. XX, T., t.j. v byte otca. Pokiaľ ide o bytové podmienky, maloletý aj matka majú na Slovensku vytvorené nadštandardné podmienky, pričom otec finančne zabezpečuje maloletému škôlku a chod celej domácnosti. Otec ďalej zdôraznil, že sa príkladne stará o zdravý a všestranný vývoj maloletého a výlučne on zabezpečuje jeho každodenné materiálne a finančné potreby, čím mu vytvoril na Slovensku prirodzené prostredie ,v ktorom sa narodil a v ktorom vyrastá. Problémy v partnerskom spolunažívaní rodičov sa podľa otca začali pre nezhody matky maloletého s jeho rodinou pre bezdôvodné zamedzovanie styku maloletého s rodinou otca, konkrétne s otcovou sestrou a starým otcom maloletého z otcovej strany, a tiež pre nezhody ohľadne nakladania s majetkom vo výlučnom vlastníctve otca napriek tomu, že otec sa snaží v maximálnej možnej miere finančne podporovať matku a jej potreby. Otec poukázal na to, že maloletý má trvalý pobyt na Slovensku, kde navštevuje škôlku, má tu hlboké a trvalé citové väzby s rodinou a v neposlednom rade aj silné priateľské vzťahy, ktoré by aj krátkodobým odlúčením maloletého mohli byť vzhľadom na vek maloletého
nenapraviteľne narušené. Maloletý trávi čas s matkinou rodinou v krátkodobých obdobiach prevažne na území Českej republiky, kde však citové väzby na jeho rovesníkov prakticky neexistujú. Na území Českej republiky maloletý nie je zďaleka tak socializovaný a adaptovaný ako na území Slovenskej republiky, kde sa narodil a kde trávi veľkú väčšinu svojho času, navštevuje škôlku či svojich rovesníkov. Presťahovaním maloletého do Českej republiky by došlo k vážnemu ohrozeniu alebo porušeniu priaznivého vývoja maloletého. K majetkovým pomerom matky uviedol, že matka nemá žiadne resp. dostatočné prostriedky na zabezpečenie vhodného prostredia pre maloletého, či už na území Slovenskej alebo Českej republiky. Je zamestnaná na Slovensku od roku 2014 a to na dobu neurčitú, pričom prípadným presťahovaním matky do Českej republiky, by nebola schopná vykonávať zamestnanie na Slovenku a stala by sa tak aspoň prechodne nezamestnanou. Až do vzniku problémov medzi rodičmi matka mala záujem trvalo sa zdržiavať na území Slovenskej republiky, kde má vybudované sociálne väzby a kontakty. Podľa názoru otca by prípadné presťahovanie matky s maloletým do ČR bolo neúčelné, neefektívne a taktiež nezodpovedné, keď tam maloletý nemá vybudované žiadne materiálne zázemie, nemá zabezpečenú škôlku a jeho vzťahy s okolím nie sú tak hlboké ako na Slovensku. Existuje teda dôvodná obava, že matka svojvoľne a bez súhlasu otca odcestuje s maloletým do Českej republiky, čím by prípadne mohla sťažovať nielen prípadné súdne konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností , ale najmä bezprostredne a vážne ohroziť priaznivý vývoj maloletého. Otec preto nemohol akceptovať ďalšie citové vydieranie zo strany matky a vyhrážky smerujúce k zavlečeniu maloletého do zahraničia, ktoré podľa neho aj reálne hrozia vzhľadom na charakterové vlastnosti matky a pristúpil k podaniu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
3. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil otec k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rodný list maloletého a emailovú správu z Materskej škôlky P. zo dňa 26.08.2020.
4. Súd sa oboznámil s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojených listinných dôkazných prostriedkov a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
5. Z obsahu rodného listu maloletého E. T., nar. XX.XX.XXXX, zapísaného v knihe narodení matričného úradu T. - S., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXXX, súd zistil, že matkou maloletého je H. J., nar. XX.XX.XXXX a otcom H. T., nar. XX.XX.XXXX.
6. Z obsahu emailovej správy zo dňa 26.08.2020, súd zistil, že maloletý v akademickom roku 2020/2021 navštevuje Materskú škôlku P..
7. Na žiadosť súdu vykonal Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej len ako „ÚPSVaR") šetrenie v rodine maloletého. Zo správy ÚPSVaR zo dňa 13.05.2021, doručenej súdu dňa 14.05.2021 vyplýva, že dňa 29.04.2021 a 30.04.2021boli vykonané dve neohlásené návštevy na adrese J. XX, T.. Šetrením bolo zistené, že na uvedenej adrese sa nachádza bytový dom, kde na zvončeku a vonkajšej schránke bolo uvedené priezvisko matky aj otca. V schránke s priezviskom T., J. bolo zanechané predvolanie aj s kontaktom na ÚPSVaR. Otec maloletého dňa 04.05.2021 telefonicky kontaktoval ÚPSVaR a súhlasil s návštevou domácnosti, aj s presným dátumom a časom. V zapätí otec kontaktoval ÚPSVaR, že nie je možné vykonať šetrenie v domácností, nakoľko sa tam bude nachádzať matka maloletého a mohlo by dôjsť ku konfliktu, pričom dá vedieť, kedy by bolo možné vykonať šetrenie. Dňa 05.05.2021 opätovne otec telefonicky kontaktoval ÚPSVaR, s tým, že matka sa stále nachádza doma na home-office. Otcovi bolo oznámené, že prítomnosť matky pri sociálnom šetrení v domácnosti by bola veľmi vhodná, nakoľko by matka mala možnosť sa k danej veci aj vyjadriť. Otec s návrhom nesúhlasil a poslal prostredníctvom emailu fotky domácnosti. V telefonickom rozhovore uviedol, že nechce matke zobrať syna, ale bojí sa, že sa z návštevy z ČR u svojich rodičov viac nevráti a on syna dlhodobo neuvidí. Ďalej otec uviedol, že je ochotný sa zo spoločnej domácnosti aj odsťahovať, len aby matka ostala so synom v Bratislave. Z vyššie uvedeného dôvodu nebolo možné prešetriť pomery v mieste bydliska.
8. Podľa § 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok") podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
9. Podľa § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok") pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené.
14. Podľa § 360 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
15. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
16. Podstatou inštitútu neodkladného opatrenia je urýchlená ochrana ohrozených alebo porušených práv, ktorú súd poskytuje na základe zjednodušeného a urýchleného procesného postupu. Účelom neodkladného opatrenia je totiž okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. Nevyhnutným predpokladom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Táto naliehavosť je príčinou, že súd môže o nariadení neodkladného opatrenia rozhodnúť len na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez toho, aby musel byť tvrdený nárok nepochybne preukázaný a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými ťažkosťami.
17. Účelom neodkladných opatrení vo veciach maloletých je poskytnutie preventívnej ochrany ich právam a záujmom ešte pred ich porušením či ohrozením. Všeobecné zásady charakterizujúce inštitút neodkladného opatrenia sa vzťahujú aj na konanie vo veciach starostlivosti súdu maloletých, v ktorom sú súdy povinné prioritne chrániť záujmy maloletých detí a prioritne poskytnúť zvýšenú ochranu ich právam. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti, pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj maloletého dieťaťa.
18. Súd po oboznámení sa s návrhom otca na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojených listinných dôkazných prostriedkov dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný. Súd v danom prípade nevzhliadol naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov odôvodňujúcej nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa matke zakázalo vycestovať s maloletým dieťaťom mimo územia Slovenskej republiky bez predchádzajúceho písomného súhlasu otca. Potrebu neodkladnej úpravy otec dôvodil tým, že vzťahy medzi rodičmi maloletého sú v súčasnosti rozvrátené, pričom obaja rodičia sa zhodli na tom, že ďalšie spolužitie nie je možné. Vzhľadom na uvedené a skutočnosť, že matka je občiankou Českej republiky, kde žije aj matkina rodina sa otec obáva, že matka aj s maloletým vycestuje na návštevu za svojou rodinou do Českej republiky a už sa odtiaľ nevráti. Súd považuje za potrebné v prvom rade v tejto súvislosti uviesť, že nariadiť neodkladné
opatrenie môže len za predpokladu, že sú splnené zákonnom vyžadované podmienky. Súd mal však v predmetnej veci za to, že splnené podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia neboli, pretože otec žiadnym spôsobom neosvedčil potrebu navrhovanej neodkladnej úpravy. Súd v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia síce môže vychádzať len z tvrdení navrhovateľa, avšak jeho (navrhovateľovou) povinnosťou je opísanie skutočností hodnoverne odôvodňujúcich nariadenie neodkladného opatrenia (napr. priloženie sms/e-mailovej komunikácie s druhým rodičom, návšteva ÚPSVaR, oznámenia na polícii, atď.). Otec v danej veci svoje tvrdenia nepodložil žiadnymi dôkaznými prostriedkami, pričom sám uvádza, že matka spolu s maloletým doteraz rodinu v Českej republike pravidelne navštevovala. Vydanie zákazu vycestovať, len na základe jednostranných tvrdení otca bez toho, že by matka vykonala nejaké konkrétne úkony smerujúce k trvalému vycestovaniu s maloletým dieťaťom mimo územia SR bez súhlasu a vedomia otca (napr. odhlásenie maloletého dieťaťa zo škôlky, ukončenie pracovného pomeru matky) resp. bez reálnej hrozby takéhoto konania, by znamenalo výrazný zásah do rodičovských práv a povinností matky maloletého. Taktiež je nepochybné, že dieťa má právo na styk aj s ďalšími blízkymi osobami, čo vyplýva aj z ustanovenia § 25 zákona o rodine, v tomto prípade so starými rodičmi maloletého dieťaťa z matkinej strany. Vydaním zákazu vycestovať s maloletým mimo územia SR bez predchádzajúceho písomného súhlasu otca by mohlo dôjsť k obmedzeniu uvedeného práva, čo by však rozhodne nebolo v záujme maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní prihliadol súd aj na skutočnosť, že matka má na Slovensku hlásený trvalý pobyt, vybudované zázemie, má tu kontakty, sociálne väzby a v neposlednom rade aj zamestnanie na dobu neurčitú a to už od roku 2014. V úvahu vzal aj doterajšie vyjadrenia matky, že sa plánuje na území Slovenska trvalo zdržiavať.
19. Súd poukazuje aj na konanie otca, keď počas šetrenia UPSVaR-u dňa 04.05.2021 najprv so šetrením v domácnosti súhlasil a následne kontaktoval UPSVaR, že šetrenie nie je možné vykonať z dôvodu, že sa v domácnosti nachádza matka maloletého. Dňa 05.05.2021 otec opätovne kontaktoval UPSVaR s tým, že sa matka nachádza na home-office. Napriek poučeniu, že prítomnosť matky by bola vhodná z dôvodu, aby sa aj matka mohla k danej veci vyjadriť, otec nesúhlasil so šetrením a iba prostredníctvom mailu zaslal fotky domácnosti. Možno teda predpokladať, že ak by pri rozhodovaní súd vychádzal aj z tvrdení matky, bez osvedčenia otcom tvrdených skutočností by, dospel iba k dvom protichodným tvrdeniam. Na základe vyššie uvedeného, súd tak dospel k záveru, že otec svojim návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil potrebu bezodkladne upraviť pomery maloletého a preto rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.
20. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1, 2 CMP).