Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_39Ek-898-2021.pdf
PDF · 94.72 KB
Case nature
Subarea
39Ek/898/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: BENCONT COLLECTION, a.s., sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava- Nové Mesto, IČO: 47 967 692, zast.: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, sídlom Komenského 3, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, proti povinnému: J. Z., I..: XX.XX.XXXX, Z. M. XX, XXX XX M., o vymoženie pohľadávky vo výške 392,95 eur s príslušenstvom a trovami exekúcie, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Kovácsom, so sídlom exekútorského úradu Hviezdoslavova 1, 979 01 Rimavská Sobota, pod sp. zn. XXXEX XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu z a m i e t a .
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, podaným prostredníctvom právneho zástupcu, doručený súdu dňa 15.03.2021, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 392,95 eur s príslušenstvom a trovami exekúcie, na základe exekučného titul - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. n.: XUp/XXX/XXXX, vydaného dňa 03.05.2019 (ďalej len ako „exekučný titul“).
Okresný súd Banská Bystrica po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a priložených príloh, vydal dňa 12.04.2021 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Kovácsovi, so sídlom exekútorského úradu Hviezdoslavova 1, 979 01 Rimavská Sobota, ktorý ju vedie po sp. zn. XXXEX XXX/XX.
Poverený súdny exekútor vydal dňa 14.04.2021 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému doručené dňa 21.04.2021. Dňa 07.05.2021 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorý povinný podal na poštovú prepravu dňa 06.05.2021. Súd v tomto bode konštatuje, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Súdny exekútor následne, v zmysle § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, vyzval oprávneného aby sa vyjadril k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie, doručený dňa 17.05.2021, spolu s prílohami (doklad o doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému, doklad o podaní návrhu na zastavenie exekúcie na pošte a vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie). Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie vychádzal z uvedených príloh predložených súdu v elektronickej podobe.
Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený,
c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
Povinný vo svojom podaní, zo dňa 01.05.2021, Námietky proti trovám exekúcie a príslušenstva, návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k a žaloba o ochranu práv spotrebiteľa, žiada vyhlásiť exekúciu za neprípustnú, pretože po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a bránia jeho vykonateľnosti a sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a úniovým právom. V návrhu povinný tvrdí, že mu bolo odňaté právo na spravodlivý súdny proces, aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov v jeho prítomnosti, verejne a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým dôkazom. Exekučný titul nie je formálne ani materiálne vykonateľný a nebol mu riadne doručený a pohľadávka oprávneného je navyše premlčaná. Na základe uvedeného je exekučný titul nespôsobilým a neúčinným exekučným titulom, svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom, a nemôže spôsobiť platné právne účinky. V podaní sa povinný odvoláva na zákonné ustanovenia neplatnosti právneho úkonu, cituje článok 46 a nasledujúce Ústavy Slovenskej republiky ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv. Povinný namieta aj výšku trov exekúcie, pretože rovnako nie je v súlade s únijným právom a právnym poriadkom Slovenskej republiky. Povinný žiada súd, aby po preskúmaní všetkých uvedených skutočnosti a dôkazov v tomto konaní o zastavenie exekúcie a o ochranu práv spotrebiteľa domáhajúceho sa svojich práv, pre nárok uplatňovaný v tomto exekučnom konaní oprávneným bez právneho dôvodu, pre porušenie zákonných práv, zrušil exekučný titul ako nedôvodný a pre rozpor so zákonom, a vyhlásil exekúciu č. XXXEX XXX/XX za neprípustnú.
Oprávnený sa vyjadril k návrhu povinného dňa 13.05.2021. So zastavením exekúcie nesúhlasí a navrhuje zamietnuť návrh povinného na zastavenie exekúcie, nakoľko exekučný titul je riadne vykonateľný a právoplatný, t. j. nebráni vymáhateľnosti nároku. Exekučnému súdu bol predložený právoplatný a vykonateľný exekučný titul na peňažné plnenie zo dňa 03.05.2019 vydaný Okresným súdom Banská Bystrica. Predmetný exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.05.2019. Na základe uvedeného, mal súd na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie po jeho preskúmaní za preukázané, že ku dňu začatia exekúcie mal povinný voči oprávnenému neuhradený dlh vo výške priznanej exekučným titulom. Tvrdenia, ktoré povinný namieta sú pre exekučné konanie bez právneho významu, nakoľko tieto tvrdenia mal povinný predložiť, resp. namietať ešte v základnom konaní. Ich relevancia sa končí vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti oprávnený navrhuje, aby súd posúdil podanie povinného ako nedôvodné, pretože tu nie je žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená a v súlade s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol.
Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnil. Exekučný titul
tvorí podklad exekučného konania, na základe ktorého exekúcia prebieha. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce vynútiť splnenie povinnosti v ňom obsiahnutého prostriedkami štátnomocenského donútenia aj proti vôli povinného ak povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, dobrovoľne nesplnení. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako i zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti rozhodnutia spôsobuje, že exekúcia je neprípustná a je potrebné jej výkon zastaviť, v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, ak by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Povinný v návrhu musí uviesť skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, resp. bránia jeho vymáhateľnosti alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná (napr. vymáhaný nárok zanikol splnením, exekučný titul bol zrušený na základe mimoriadnych opravných prostriedkov a pod.).
Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ide o najvšeobecnejšie formulované dôvody zastavenia exekúcie odvíjajúce sa aj od toho, že súd síce ex ante preskúmava exekučný titul z úradnej povinnosti, avšak po začatí exekúcie sa môžu preukázať dôvody, pre ktoré ani nemala začať. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol.
Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 45 ods. 1 a § 48 Exekučného poriadku. Exekučným titulom bol povinný zaviazaný oprávnenému zaplatiť istinu pohľadávky vo výške 392,95 eur s príslušenstvom (úrokmi z omeškania, zmluvnou pokutou vo výške 90,16 eur) a trovami konania vo výške 107,74 eur. Túto povinnosť povinný dobrovoľne nesplnil v zmysle exekučného titulu ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25.05.2019. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie a aj exekúcia sa začali dôvodne a na podklade právoplatného a vykonateľného exekučného titulu.
Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať, pod hrozbou exekúcie tak. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Zákon síce chráni aj záujmy povinného, nesmie však zároveň ani zanedbávať záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a oprávnený má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neodďaľovalo.
Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku a oboznámil sa s vyjadrením oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Povinným v návrhu na zastavenie exekúcie namieta, že súd prvej inštancie nebral do úvahy neprijateľné zmluvné podmienky existencia ktorých má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a boli porušené jeho ústavné práva. Exekučný súd konštatuje, že nie je príslušný skúmať
hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú (KS Trenčín sp. zn.: 17CoE/52/2018, zo dňa 30.05.2018). To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
K skutočnosti uvádzanej povinným, že mu nebol doručený exekučný titul - platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, exekučný súd uvádza, že po preskúmaní spisového materiálu, konania vedeného pod sp. zn.: XUp/XXX/XXXX, má preukázané, že exekučný titul ako aj ďalšie písomnosti boli povinnému doručované prostredníctvom pošty, a prevzaté povinným dňa 09.05.2019. Povinný, v návrhu na zastavenie uvádza, že exekučný titul nebol vydaný a podpísaný zákonným sudcom, ale bol vydaný a podpísaný len vyšším súdnym úradníkom. Súd k uvedenej námietke povinného uvádza, že v zmysle ustanovenia § 15 ods. 6 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konanía o doplnení niektorých zákonov, v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Ak sa sťažnosti vyhovie v plnom rozsahu, rozhodnutie nemusí obsahovať odôvodnenie. Preto tvrdenia povinného, že exekučný titul je neplatný z dôvodu, že nebol vydaný a podpísaný zákonným sudcom, nie sú dôvodné. Vyšší súdny úradník je oprávnený vydať platobný rozkaz, ak mu to umožňuje právna úprava, o návrhu na vydanie platobného rozkazu konal a rozhodol na základe poverenia sudcu, čo bolo v danom prípade splnené, pričom povinný ako spotrebiteľ mal možnosť požívať záruku, že sudca preskúma nekalé podmienky spotrebiteľskej zmluvy, ak by podal odpor, v súlade s právnymi predpismi, voči platobnému rozkazu.
Exekučný súd, ako už bolo spomenuté, nie je oprávnený preskúmavať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Exekučný titul sa nadobudnutím jeho právoplatnosti stal pre strany záväzným a založil tzv. prekážku veci rozhodnutej (res iudicata). Úlohou súdu v exekučnom konaní nie je posudzovať či spotrebiteľská zmluva, na podklade ktorej súd v základnom konaní vydal rozsudok a následné uznesenia, obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a teda je absolútne neplatná. Tieto otázky rieši súd v základnom konaní. Pokiaľ súd v základnom konaní vydal platobný rozkaz, mohol povinný v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia napadnúť toto rozhodnutie a podať na Okresnom súde Banská Bystrica odpor s vecným odôvodnením, o čom bol povinný vo vydanom rozhodnutí poučený. Povinný proti platobnému rozkazu podal odpor, avšak súd o ňom nerozhodoval pretože predmetné podanie nebolo v zákonnej lehote doručené súdu v listinnej podobe, ani v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, súd v zmysle ustanovenia § 125 ods. 2 Civilného sporového poriadku na toto podanie neprihliadol. Exekučný titul tak nadobudol účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia a súd v exekučnom konaní je ním, resp. jeho výrokom viazaný. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania sa účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul vydaný a nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu. Exekučný súd je tohto názoru, že povinný mohol skutočnosti, ktoré namieta v podanom návrhu na zastavenie exekúcie uplatniť prostredníctvom riadneho opravného prostriedku pred nadobudnutím právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu. Rovnako tak súdu nepredložil dôkazy, že by využil možnosť podania mimoriadneho opravného prostriedku. Súdu bol predložený právoplatný a vykonateľný exekučný titul, čím bola splnená náležitosť návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 48 ods. 4 Exekučného poriadku. Exekučný súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia súdu, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak.
Podľa § 110 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Námietka premlčania povinného rovnako nie je dôvodná, pretože pohľadávka priznaná právoplatným rozhodnutím súdu - exekučným titulom, sa premlčuje za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Pohľadávka ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie nebola premlčaná, pretože desaťročná premlčania doba by uplynula dňom 25.05.2029 (premlčacia doba začala plynúť dňa 25.05.2019).
Podľa § 6 prvá veta vyhlášky č. 68/2017 Z. z, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako ,,vyhláška“), základom na určenie odmeny exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženého plnenia.
Podľa § 7 ods. 1 vyhlášky, odmena exekútora je 20 % zo základu na jej určenie.
Podľa § 7 ods. 2 vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie.
Podľa § 21 ods. 1 vyhlášky, exekútorovi patrí popri odmene za výkon exekučnej činnosti aj náhrada paušálnych výdavkov a náhrada nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami. Výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie namieta vyúčtovanie trov súdnym exekútorom, uviedol že nie sú preukázané skutočné náklady a teda skutočná výška výdavkov uvedená v upovedomení. Súd uvádza, že pri súčasnej právnej úprave nie je možné preskúmavať výšku trov exekúcie súdneho exekútora, keďže novelizáciou Exekučného poriadku s účinnosťou od 01.04.2017 inštitút námietok proti trovám exekúcie podľa § 201 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, zanikol. Napriek tomu súd preskúmal upovedomenie o začatí exekúcie a zistil, že výška trov exekúcie súdneho exekútora bola v tomto exekučnom konaní vyčíslená v súlade s vyhláškou č. 68/2017 Z. z. (§ 7 ods. 1, 2, § 22 ods. 1, 2, § 23 vyhlášky). Súdny exekútor si vyúčtoval predbežné trovy exekúcie v súlade s vyhláškou, keďže v zmysle § 7 ods. 1 vyhlášky je odmena exekútora 20 % zo základu na určenie odmeny, čo predstavuje výšku vymoženého plnenia. V prípade, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie (15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie), ktorý má odkladný účinok patrí súdnemu exekútorovi odmena vo výške 10 % z vymoženého plnenia. Súdny exekútor má popri odmene nárok aj na náhradu paušálnych výdavkov, ktoré sú v zmysle vyhlášky určené pevnou sumou vo výške 60,- eur, v prípade splnenia nároku do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie vo výške 30,- eur. V súlade s § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, výška odmeny exekútora pri exekúcii na vymoženie práva na peňažné plnenie sa určí ako percento z vymoženého plnenia a nemôže presiahnuť výšku vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Následne v upovedomení súdny exekútor upozornil povinného, že ak dlh nesplní do 15 dní od doručenia upovedomenia, tak trovy exekúcie môžu byť vyššie. V zmysle § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, odmena a náhrada výdavkov exekútora sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty.
Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu. Súd pri rozhodovaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vychádzajúc z dôkazných prostriedkov uvedených v odôvodnení, dospel k záveru, že povinný neuviedol relevantné dôkazy a skutočnosti, ktoré by boli dôvodom na zastavenie exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, v spojení so skutočnosťou, že súd ex offo nenašiel ani iný dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku v celom rozsahu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné účelné.