Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Co-43-2021.pdf
PDF · 68.75 KB
Case nature
Subarea
9Co/43/2021
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu: X. N., nar. X.XX.XXXX, bytom E., M. XXXX/XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, proti žalovanej: E. N. H., nar. X.X.XXXX, zastúpenej JUDr. Luciou Vorákovou, advokátkou so sídlom J. Vuruma č. 144, Žilina, IČO: 53213726, bytom E., M. XXXX/XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 17C/6/2021-27 zo dňa 2.2.2021, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým návrhu žalobcu vyhovel mení tak, že v tejto časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
V ostatných častiach, pokiaľ bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý a podanie žalobcu odmietnuté, odvolaním nenapadnutých, ponecháva uznesenie okresného súdu nedotknuté.
Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Žilina okrem iného vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a zaviazal žalovanú vydať mu osobné veci tak ako ich popísal vo výrokovej časti svojho rozhodnutia (ods. 1 výroku). Svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil ustanovením § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d/ CSP, keď dospel k záveru, že medzi účastníkmi je potrebné bezodkladne upraviť pomery po tom, čo bol žalobca vykázaný zo spoločného obydlia účastníkov.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žalovaná. Žiadala rozhodnutie vo vyhovujúcej časti zmeniť, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietnuť, dôvodiac tým, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Už v čase rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je žalobca vylúčený z užívania predmetného rodinného domu viac ako 9 mesiacov, čo samo o sebe svedčí o tom, že nie je potrebné bezodkladne upravovať pomery medzi účastníkmi v rozsahu, ako to určil súd prvej inštancie. Uviedla, že veci, ktoré označil žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a ktoré žiada vydať sa v rodinnom dome nenachádzajú, pričom nemá dôvod osobné veci žalobcovi nevydať, ale tieto musia reálne existovať a nachádzať sa v nehnuteľnosti. Už vo svojom vyjadrení uviedla, že spolu s deťmi sa zdržiavala na policajnej stanici, a preto mal žalobca dostatočný časový priestor na to, aby si svoje osobné veci vzal. Samotné tvrdenie, že bližšie nešpecifikované hnuteľné veci, najmä ošatenie sa majú nachádzať v nehnuteľnosti, podľa jej názoru nepostačuje. Pokiaľ sa žalobca domáha vydania takýchto vecí, bolo jeho povinnosťou nielen tieto jednoznačne opísať a presne špecifikovať, ale tiež preukázať, že tieto veci sú v jeho výlučnom
vlastníctve, resp. že sa jedná o veci jeho osobnej spotreby, ktoré si sám obstaral. V prípade úspechu žiadala priznať i nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
3. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukazoval na to, že nehnuteľnosti boli a sú spoločným obydlím žalobcu a žalovanej, a preto ani neexistuje žiadny logický predpoklad, že by žalobca za obdobie 10 rokov, kedy žil v spoločnej domácnosti, nenadobudol žiadne veci slúžiace jeho osobným potrebám, resp. že by si veci takejto povahy ukladal a skladoval mimo spoločnej domácnosti. Rovnako je zavádzajúce tvrdenie žalovanej, že žalobcom označené veci sa v predmetných nehnuteľnostiach nenachádzajú, keď podľa jej tvrdení mal žalobca dostatok času všetky takto označené veci zbaliť a zo spoločného obydlia odniesť, čo podľa jej tvrdenia aj urobil. Pri doručení opatrenia PZ, ani následne pri doručení oznámenia o tom, že žalovaná podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia mu neboli oznámené dôvody vylúčenia zo spoločného obydlia a nebolo mu ani umožnené zobrať si veci, ktoré potreboval a opakovane sa domáhal ich vydania, a to ani za prítomnosti policajného orgánu. Jedinými osobnými vecami, ktoré si žalobca z predmetných nehnuteľností zobral boli tie, ktoré mal aktuálne pri sebe pri odchode zo spoločného obydlia.
4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 379, § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
5. Úprava neodkladných opatrení umožňuje rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu. Výslovne ustanovuje prípady, kedy bude nariadenie neodkladného opatrenia prichádzať najčastejšie do úvahy. Je potrebné ale zdôrazniť, že sa jedná o výnimočné opatrenie, a preto i súd rozhodujúci o potrebe neodkladnej úpravy musí dbať na to, aby prípadným vyhovením návrhu nedošlo k neprimeranému zásahu do práv toho z účastníkov, voči ktorému nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.
6. Vychádzajúc z týchto skutočností potom odvolací súd na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie dospel k presvedčeniu, že žalobca v tomto konaní neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi, a preto rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti zmenil a návrh zamietol. Už zo samotnej skutočnosti, kedy žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po uplynutí 8 mesiacov od času, kedy bol nútený opustiť spoločnú domácnosť, možno vyvodiť, že sa v danom prípade nejedná o veci, ktoré by bezprostredne ohrozovali zabezpečenie jeho základných životných potrieb a tým i potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi.
7. V situácii, keď žalovaná popiera existenciu vecí a napokon i správne poukazuje na nedostatočný opis jednotlivých položiek (napr. 3 ks rifľových nohavíc rôznych značiek a pod.) je zrejmé, že pre rozhodnutie by bolo potrebné vykonať dokazovanie nad rámec konania o neodkladnom opatrení a aj z tohto dôvodu potom odvolací súd návrh zamietol.
8. V ostatných častiach, pokiaľ súd prvej inštancie, návrh žalobcu zamietol a jeho podanie čiastočne odmietol, odvolaním nenapadnutých, zostáva rozhodnutie súdu prvej inštancie nedotknuté.
9. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP s použitím ust. § 396 ods. 2 CSP a priznal žalovanej ako úspešnej účastníčke nárok na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania v celom rozsahu.
10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval
v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).