Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/43/2021

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v spore žalobcu: X. N., nar. X.XX.XXXX, bytom E., M. XXXX/XX, zastúpeného advokátskou kanceláriou ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, proti žalovanej: E. N. H., nar. X.X.XXXX, zastúpenej JUDr. Luciou Vorákovou, advokátkou so sídlom J. Vuruma č. 144, Žilina, IČO: 53213726, bytom E., M. XXXX/XX, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. -27 zo dňa 2.2.2021, takto

rozhodol:

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým návrhu žalobcu vyhovel mení tak, že v tejto časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

V ostatných častiach, pokiaľ bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietnutý a podanie žalobcu odmietnuté, odvolaním nenapadnutých, ponecháva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Žilina okrem iného vyhovel návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a zaviazal žalovanú vydať mu osobné veci tak ako ich popísal vo výrokovej časti svojho rozhodnutia (ods. 1 výroku). Svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil ustanovením , , , keď dospel k záveru, že medzi účastníkmi je potrebné bezodkladne upraviť pomery po tom, čo bol žalobca vykázaný zo spoločného obydlia účastníkov.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žalovaná. Žiadala rozhodnutie vo vyhovujúcej časti zmeniť, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietnuť, dôvodiac tým, že v danom prípade neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Už v čase rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je žalobca vylúčený z užívania predmetného rodinného domu viac ako 9 mesiacov, čo samo o sebe svedčí o tom, že nie je potrebné bezodkladne upravovať pomery medzi účastníkmi v rozsahu, ako to určil súd prvej inštancie. Uviedla, že veci, ktoré označil žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, a ktoré žiada vydať sa v rodinnom dome nenachádzajú, pričom nemá dôvod osobné veci žalobcovi nevydať, ale tieto musia reálne existovať a nachádzať sa v nehnuteľnosti. Už vo svojom vyjadrení uviedla, že spolu s deťmi sa zdržiavala na policajnej stanici, a preto mal žalobca dostatočný časový priestor na to, aby si svoje osobné veci vzal. Samotné tvrdenie, že bližšie nešpecifikované hnuteľné veci, najmä ošatenie sa majú nachádzať v nehnuteľnosti, podľa jej názoru nepostačuje. Pokiaľ sa žalobca domáha vydania takýchto vecí, bolo jeho povinnosťou nielen tieto jednoznačne opísať a presne špecifikovať, ale tiež preukázať, že tieto veci sú v jeho výlučnom

vlastníctve, resp. že sa jedná o veci jeho osobnej spotreby, ktoré si sám obstaral. V prípade úspechu žiadala priznať i nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

3. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť. Poukazoval na to, že nehnuteľnosti boli a sú spoločným obydlím žalobcu a žalovanej, a preto ani neexistuje žiadny logický predpoklad, že by žalobca za obdobie 10 rokov, kedy žil v spoločnej domácnosti, nenadobudol žiadne veci slúžiace jeho osobným potrebám, resp. že by si veci takejto povahy ukladal a skladoval mimo spoločnej domácnosti. Rovnako je zavádzajúce tvrdenie žalovanej, že žalobcom označené veci sa v predmetných nehnuteľnostiach nenachádzajú, keď podľa jej tvrdení mal žalobca dostatok času všetky takto označené veci zbaliť a zo spoločného obydlia odniesť, čo podľa jej tvrdenia aj urobil. Pri doručení opatrenia PZ, ani následne pri doručení oznámenia o tom, že žalovaná podala návrh na vydanie neodkladného opatrenia mu neboli oznámené dôvody vylúčenia zo spoločného obydlia a nebolo mu ani umožnené zobrať si veci, ktoré potreboval a opakovane sa domáhal ich vydania, a to ani za prítomnosti policajného orgánu. Jedinými osobnými vecami, ktoré si žalobca z predmetných nehnuteľností zobral boli tie, ktoré mal aktuálne pri sebe pri odchode zo spoločného obydlia.

4. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. , a bez nariadenia pojednávania rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

5. Úprava neodkladných opatrení umožňuje rýchlo a pružne riešiť takú situáciu, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu. Výslovne ustanovuje prípady, kedy bude nariadenie neodkladného opatrenia prichádzať najčastejšie do úvahy. Je potrebné ale zdôrazniť, že sa jedná o výnimočné opatrenie, a preto i súd rozhodujúci o potrebe neodkladnej úpravy musí dbať na to, aby prípadným vyhovením návrhu nedošlo k neprimeranému zásahu do práv toho z účastníkov, voči ktorému nariadenie neodkladného opatrenia smeruje.

6. Vychádzajúc z týchto skutočností potom odvolací súd na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie dospel k presvedčeniu, že žalobca v tomto konaní neosvedčil potrebu bezodkladnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi, a preto rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti zmenil a návrh zamietol. Už zo samotnej skutočnosti, kedy žalobca podal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia po uplynutí 8 mesiacov od času, kedy bol nútený opustiť spoločnú domácnosť, možno vyvodiť, že sa v danom prípade nejedná o veci, ktoré by bezprostredne ohrozovali zabezpečenie jeho základných životných potrieb a tým i potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi.

7. V situácii, keď žalovaná popiera existenciu vecí a napokon i správne poukazuje na nedostatočný opis jednotlivých položiek (napr. 3 ks rifľových nohavíc rôznych značiek a pod.) je zrejmé, že pre rozhodnutie by bolo potrebné vykonať dokazovanie nad rámec konania o neodkladnom opatrení a aj z tohto dôvodu potom odvolací súd návrh zamietol.

8. V ostatných častiach, pokiaľ súd prvej inštancie, návrh žalobcu zamietol a jeho podanie čiastočne odmietol, odvolaním nenapadnutých, zostáva rozhodnutie súdu prvej inštancie nedotknuté.

9. O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. s použitím ust. a priznal žalovanej ako úspešnej účastníčke nárok na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho konania v celom rozsahu.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval

v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).