Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_5P-27-2021.pdf
PDF · 84.94 KB
Case nature
Area
Subarea
5P/27/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Štiglicovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Z. T., narodený XX.XX.XXXX a T. W. T., narodený XX.XX.XXXX, obe zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Moyzesova 2, Pezinok, a toho času plnoletú I. T., nar. XX.XX.XXXX, deti rodičov: L.. I. T., narodená XX.XX.XXXX, bytom O. XX, A., zast. Advokátska kancelária JUDr. Ivana Remšíková, s.r.o. so sídlom Holubyho 35, Pezinok, IČO: 50 750 810, a otec W. T., narodený XX.XX.XXXX, bytom N. XX, N. zastúpený: Mgr. Jarmila Chomová, advokátka so sídlom Partizánska 25, Svätý Jur, o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd konanie v časti zvýšenia výživného na plnoletú I. T., narodenú XX.XX.XXXX zastavuje.
II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu v rámci ktorej súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca na maloletého Z., narodeného XX.XX.XXXX z doterajšej sumy 100 euro mesačne na sumu 170 euro a na maloletého T. W., narodeného XX.XX.XXXX z doterajšej sumy 100 euro mesačne na sumu 130 euro, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.
III. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Pezinok, č. k. 5P/119/2019 - 53 zo dňa 28.10.2019 v časti výšky výživného na maloleté deti.
IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.03.2021 žiadala matka, aby súd rozhodol o zvýšení výživného na maloleté deti: Z., narodený XX.XX.XXXX, T. W., narodený XX.XX.XXXX a t.č. plnoletá I., narodená XX.XX.XXXX. Matka uviedla, že jej manželstvo s otcom detí bolo rozsudkom Okresného súdu Pezinok č.k. 5P/119/2019-53 zo dňa 28.10.2019 rozvedené, v tom čase všetky tri maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný platiť výživné na v tom čase maloletú I. vo výške 100 eur, výživné na maloletého Z. vo výške 100 eur a na maloletého T. W. vo výške 100 eur mesačne. V návrhu matka uviedla, že žiada o zvýšenie výživného, došlo k zásadným zmenám pomerov a potrieb na strane detí, pretože štúdium detí stojí nemalé náklady a výživné, ktoré platí otec, nepokrýva ani len výdavky na mesačné školné, nakoľko u dcéry I. to činí 150 eur mesačne, u syna Z. 120 eur mesačne a u syna T. W. 80 eur mesačne. Matka uviedla, že mesačné náklady na jedno dieťa dosahujú priemerne výšku 660 eur a bez pomoci jej blízkych by boli v zúfalom stave.
2. Otec sa k návrhu matky vyjadril vo svojom podaní doručenom súdu dňa 03.05.2021 tak, že s návrhom nesúhlasí a uviedol, že rozpis výdavkov predložený matkou v tomto súdnom konaní je podľa názoru otca značne nadhodnotený a nezodpovedajúci skutočnosti. Otec uviedol, že pracuje ako elektrikár a jeho priemerný mesačný príjem predstavuje sumu 980 eur a okrem spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnosti, v ktorej momentálne žije matka s deťmi, nevlastní žiadne nehnuteľnosti. Uviedol, že žije v rodinnom dome svojich rodičov v Budmericiach, ešte aj so starým strýkom, všetci sú na dôchodku a rodičia sú obaja onkologickí pacienti. Otec uviedol, že zo svojho príjmu uhrádza výživné na deti vo výške 300 eur, spláca úver na rekonštrukciu bývania, kde žijú deti s matkou, vo výške 100 eur, platí T. hokejové tréningy vo výške 80 eur a zo zvyšného príjmu otec uhrádza svoje ďalšie životné náklady - stravu, cestovné, mobil, príspevky na energie, kozmetiku, drogériu, oblečenie a obuv. Otec uviedol, že nemá k dispozícii finančné prostriedky na splácanie zameškaného výživného na tri deti a žiadal súd, aby návrh matky zamietol v celom rozsahu.
3. Na zistenie skutkového stavu veci vykonal súd dokazovanie oboznámením sa s predloženými dôkazmi, ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania.
4. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 5P/119/2019-53 zo dňa 28.10.2019 súd okrem iného schválil rodičovskú dohodu, v rámci ktorej súd maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky a zaviazal otca platiť výživné na každé z maloletých detí vo výške 100 eur mesačne.
5. Dňa 19.05.2021 sa vo veci konalo súdne pojednávanie, na ktorom predstúpili obaja rodičia, ktorí navrhli súdu schváliť rodičovskú dohodu v znení totožnom ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Právna zástupkyňa otca a právna zástupkyňa matky navrhli súdu, aby schválil rodičovskú dohodu tak, ak to navrhli rodičia. Matka uviedla, že návrh na zvýšenie výživného na plnoletú I. berie späť a v tejto časti žiada konanie zastaviť. Uviedla, že vlastní nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve spolu s otcom, sestrou a jej ex manželom, v ktorej aj bývajú a okrem toho vlastní auto Mercedes. Uviedla, že maloletý Z. navštevuje súkromnú školu umeleckého priemyslu, Ivanská cesta v Bratislave, je zdravý a má sním bežné výdavky, ktoré vyčíslila nasledovne: strava 200 euro, oblečenie obuv 50 euro, telefón 15 euro, hygiena 10 euro, voľno-časové aktivity 30 euro, škola 120 euro. Maloletý T. W. navštevuje strednú školu športovú, Ostredková Bratislava, má s ním bežné výdavky, ktoré vyčíslila nasledovne: strava 200 euro, oblečenie obuv 50 euro, telefón 15 euro, hygiena 10 euro, voľno-časové aktivity 30 euro, škola 70 euro ( špeciálna strava ). Otec uviedol, že súhlasí so späťvzatím návrhu v časti zvýšenia výživného na plnoletú I. a navrhuje súdu schváliť RD tak, ako to navrhli. K majetkovým pomerom uviedol, že vlastní iba auto a 1/8 z domu, nič iné nevlastní. Kolízny opatrovník uviedol, že odporúčajú schváliť rodičovskú dohodu, ktorá je v záujme maloletých detí a v súlade so ZoR.
6. Podľa čl. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.
7. Podľa čl. 4 Zákona o rodine všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.
8. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
9. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
10. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
17. Podľa § 78 ods. 1, ods. 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
18. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
19. V súlade s §221 písm. a) Civilného sporového poriadku, písomné vyhotovenie rozsudku nemusí obsahovať odôvodnenie, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých strán alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania.
20. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že zvýšenie výživného je v najlepšom záujme maloletých detí, preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
21. Podľa §29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
22. Podľa §29 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.
23. Podľa §29 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku, súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
24. Podľa § 2 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
25. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť.
26. Podľa § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
27. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
28. Podľa § 8 ods. 2 Občianskeho zákonníka plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred dosiahnutím tohto veku sa plnoletosť nadobúda len uzavretím manželstva. Takto nadobudnutá plnoletosť sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné.
29. Vzhľadom na vyššie citované skutočnosti a zákonné ustanovenia, na späťvzatie návrhu matky v časti zvýšenia výživného na t.č. plnoletú I. a na súhlas otca a kolízneho opatrovníka súd predmetné konanie v časti zvýšenia výživného na t.č. plnoletú I. zastavil, pretože v konaní v tejto časti vzhľadom na späťvzatie návrhu nie je potrebné pokračovať.
30. Podľa §368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.
31. Po vyhlásení rozsudku, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa všetci prítomní účastníci vzdali odvolania, čo potvrdili svojimi podpismi v zápisnici o pojednávaní.
32. Podľa §52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie (§ 122 Civilného mimosporového poriadku, § 368 Civilného sporového poriadku).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. (§ 44 Civilného mimosporového poriadku)
V prípade, ak niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku [zákon NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov].