Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Sa-22-2020.pdf
PDF · 139.7 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sa/22/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Blankou Malichovou, v právnej veci žalobkyne: F. O. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. č. XXX/X, XXX XX Z. pri M. proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. januára 2020 o výšku priznaného starobného dôchodku, takto
rozhodol:
I. Rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. januára 2020 a prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne-ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24. septembra 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Prvostupňové administratívne rozhodnutie 1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.09.2019 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) priznala podľa ust. § 65, § 82, § 293dq, §293dr a § 82b zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej aj „ZSP“) žalobkyni od 09.02.2017, na základe žiadosti spísanej dňa 27.06.2018, starobný dôchodok v sume 273,40 Eur mesačne, ktorý jej súčasne podľa ust. § 82, § 293dx a § 82b ZSP od 01.01.2018 zvýšila na sumu 275.30 Eur mesačne. V odôvodnení konštatovala, že žalobkyňa ku dňu 09.02.2017 splnila podmienky nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ods. 1 a 2 ZSP, keď získala 11 677 dní obdobia dôchodkového poistenia (ďalej aj „ODP“), t.j. 31 rokov a 362 dní a dovŕšila dôchodkový vek, ktorý podľa ust. § 65 ods. 6 ZSP dosiahla pripočítaním 72 kalendárnych mesiacov k veku 55 rokov. Pri posúdení nároku na dôchodok a určení jeho sumy jej boli zhodnotené všetky preukázane získané obdobia dôchodkového poistenia. Sumu starobného dôchodku žalovaná určila podľa ust. § 66 ods.1 ZSP, ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty. Priemerný osobný mzdový bod je určený ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia a obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období, vyjadreného v rokoch. Prehľad hodnôt osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je uvedený v priloženom osobnom liste dôchodkového poistenia (ďalej aj „OLDP“). V súlade s ods. 6 ust. § 63 ZSP sú rozhodujúcim obdobím kalendárne roky 1984 až 2016 a sú to kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodok. Úhrn osobných mzdových bodov za jednotlivé kalendárne roky rozhodujúceho obdobia je 10,5742 a žalobkyňa v tomto období podľa ust. § 63 ods. 1 ZSP získala úhrnom 6 807 dní, t.j. 18,6494 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Priemerný osobný mzdový bod (ďalej aj „POMB“) ako podiel úhrnu osobných mzdových bodov (10,5742) a rokov obdobia dôchodkového poistenia v rozhodujúcom období (18,6494) je 0,5670, sa podľa ust. § 63 ods. 4 písm. d/ ZSP upravuje pripočítaním 20% z rozdielu medzi hodnotou 1,0 a hodnotou priemerného osobného mzdového bodu na hodnotu 0,6536. Ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok, 09.02.2017, žalobkyňa získala 11 677 dní, t.j. 31,9918 rokov dôchodkového poistenia na
účely výpočtu starobného dôchodku a jeho suma za obdobie dôchodkového poistenia do vzniku nároku na starobný dôchodok je 237,40 Eur mesačne, vypočítaná ako súčin priemerného osobného mzdového bodu 0,6536 x 31,9918 rokov ODP x aktuálnej dôchodkovej hodnoty 11,3505, podľa ust. § 64 ods. 6 ZSP, platnej ku dňu 09.02.2017, zvýšenej o pevnú sumu 8,20 Eur mesačne odo dňa priznania starobného dôchodku na celkovú sumu vo výške 245,60 Eur mesačne.
2. Žalobkyni vznikol nárok na zvýšenie starobného dôchodku na sumu minimálneho dôchodku podľa ust. § 82b ZSP v znení zákona č. 140/2015 Z.z.. Pri posúdení výšky minimálneho dôchodku je rozhodujúce získanie v zákone definovaného kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia, lebo nie každé obdobie dôchodkového poistenia, ktoré bolo zistené pre potreby priznania starobného dôchodku, je zároveň aj obdobím kvalifikovaného dôchodkového poistenia. Podmienky, ktoré musí poberateľ dôchodku spĺňať, určuje citované ust. ZSP. U žalobkyne bolo preukázané kvalifikované obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 11 483 dní, čo pri aplikácii ust. § 60 ods. 10 ZSP predstavuje 31 rokov a 168 dní.
3. Suma minimálneho dôchodku sa podľa ust. § 82b ods. 1 ZSP určuje podľa zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, v závislosti od sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, platnej k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma dôchodku, a ktorá je k 01.01.2017 vo výške 198,09 Eur mesačne a tiež od počtu získaných rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Suma minimálneho dôchodku za 30 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia predstavuje podľa cit. ustanovenia ZSP 136 % sumy životného minima. Za 31. až 39. rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia sa percentuálna suma minimálneho dôchodku (136 %) zvyšuje o 2 % sumy životného minima za každý rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia a za 40. a každý ďalší rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia sa percentuálna suma minimálneho dôchodku patriaca za 39 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia zvyšuje o 3 % sumy životného minima. V súlade s uvedeným je preto suma minimálneho dôchodku za 31 rokov kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia 138 % zo sumy životného minima 198,09 Eur mesačne, t.j. 273,40 eur mesačne. Keďže suma starobného dôchodku žalobkyne (245,60 Eur mesačne) je nižšia ako suma minimálneho dôchodku (273,40 Eur mesačne), starobný dôchodok jej bol zvýšený o 27,80 Eur mesačne, na sumu minimálneho dôchodku.
4. Od 01.01.2018 sa suma starobného dôchodku (245,60 Eur mesačne) po odpočítaní sumy zvýšenia na sumu minimálneho dôchodku žalobkyni ďalej zvýšila podľa ust. § 82 a § 293dx ZSP o pevnú sumu zvýšenia 8,40 Eur mesačne, na sumu 254 Eur mesačne. Z dôvodu úpravy sumy životného minima osobitným zákonom na sumu 199,48 Eur mesačne od 1. júla 2017, bol od 1. januára 2018 minimálny dôchodok žalobkyne zvýšený na sumu 275,30 Eur mesačne, ktorá zodpovedá 31 rokom kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia. Suma starobného dôchodku žalobkyne 254 Eur mesačne je nižšia ako suma minimálneho dôchodku 275, 30 Eur mesačne, a preto jej bol starobný dôchodok zvýšený o 21,30 Eur mesačne, na sumu minimálneho dôchodku podľa ust. § 85b ZSP v znení zák.č. 140/2015 Z.z.
Odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu
5. V odvolaní, ktoré žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu, namietla jeho nezákonnosť pre nesprávne právne posúdenie veci, spočívajúce v nesprávnej aplikácii relevantných noriem upravujúcich nárok na starobný dôchodok z dôvodu nehodnotenia jej obdobia od 01.01.2004 do 31.03.2007 a od 01.07.2007 do 08.02.2017, kedy bola zamestnaná v spoločnosti ALVO s.r.o., na dôkaz čoho v prílohe doložila výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I., odd: Sro, vložka č.: 30208/B. Poznamenala, že Sociálna poisťovňa jej s rozhodnutím zaslala aj list zo dňa 24.09.2019, v ktorom uviedla, že obdobie od 01.01.2004 do 31.03.2007 a od 01.07.2007 do 08.02.2017, kedy bola konateľkou spoločnosti ALVO s.r.o., jej pre nárok na starobný dôchodok nehodnotila, keďže nebolo včas zaplatené poistné na dôchodkové účely. Žalobkyňa poukázala na znenie ust. § 60 ZSP, v zmysle ktorého ak si zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného sa u zamestnanca považuje za splnenú, čo je aj jej prípad, pretože bola zamestnankyňou spoločnosti ALVO s.r.o. Tiež poznamenala, že ako spoločníčka mala účasť na majetku spoločnosti len v rozsahu 25 % a že funkciu konateľky vykonávala od jej vzniku, od 28.11.2003 do zániku funkcie dňa 01.04.2010. Postup Sociálnej poisťovne označila za nesprávny a v rozpore s právnymi predpismi, keďže nezobrala do úvahy, že účasť na majetku zamestnávateľa ALVO s.r.o. nemala v rozsahu 50 % ale len 25 % a konštatovala, že splnila všetky zákonné podmienky na
hodnotenie obdobia od 01.01.2004 do 31.03.2007 a od 01.07.2007 do 08.02.2017 pre priznanie nároku na starobný dôchodok, toto obdobie žiadala zhodnotiť a opraviť odvolaním napadnuté rozhodnutie. Druhostupňové administratívne rozhodnutie
6. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako odvolací orgán, zamietol odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 24.09.2019, ktorým Sociálna poisťovňa priznala žalobkyni od 09.02.2017 starobný dôchodok v sume 273,40 Eur mesačne a po zvýšení od 01.01.2018 v sume 275,80 Eur mesačne. V odôvodnení rozhodnutia s odkazom ust. § 218 ods. 1 a 2 zák.č. 461/2003 Z.z. uviedol, že prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 24.09.2019 bol žalobkyni na základe jej žiadosti zo dňa 27.06.2018 priznaný starobný dôchodok od 09.02.2017, kedy podľa ust. § 65 ods. 1 a 2 ZSP, dovŕšením dôchodkového veku (55 rokov + 72 mesiacov) a získaním viac ako 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, ktoré ku dňu 09.02.2017 získala v rozsahu 11 677 dní, t.j. 31 rokov a 362 dní, (rozpis ktorého je v priloženom OLDP), splnila podmienky nároku na starobný dôchodok. Pri posúdení vzniku nároku a určení jeho sumy jej boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia, t.j. od 01.09.1973 do 31.10.2011. Obdobie dôchodkového poistenia od 01.12.2005 do 28.02.2006, od 01.06.2006 do 30.06.2006, od 01.08.2006 do 23.04.2007 a od 01.11.2011 do 30.06.2015, kedy vykonávala činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby jej nebolo hodnotené, nakoľko za toto obdobie nemala zaplatené dlžné poistné. Odvolací orgán poukázal na ust. § 78 ods. 1 ZSP v znení zák.č. 310/2006 Z.z., podľa ktorého na nárok na starobný dôchodok sa ako obdobie dôchodkového poistenia započíta obdobie, za ktoré je povinnosť platiť poistné až odo dňa zaplatenia celej dlžnej sumy poistného na dôchodkové poistenie.
7. V rámci odvolacieho konania bolo doplnené dokazovanie, v ktorom odvolací orgán opätovne zisťoval podklady o registrácii pracovného pomeru žalobkyne v spoločnosti ALVO, s.r.o., Bratislava. Podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, žalobkyňa bola v období od 28.11.2003 do 01.04.2010 konateľkou spoločnosti ALVO s.r.o., Bratislava, ktorá za toto obdobie nepredložila všetky mesačné výkazy poistného a príspevkov na dôchodkové poistenie ani relevantné doklady o zamestnaní a zárobku a nebolo uhradené ani poistné. Z toho dôvodu nebolo možné žalobkyni vystaviť za obdobie od 01.01.2004 do 31.03.2007 a od 01.07.2007 do 08.02.2017 evidenčný list dôchodkového poistenia a ani v prípade jeho dodatočného vystavenia uvedenou spoločnosťou, nie je možné zosúladiť správnosť údajov s údajmi v informačnom systéme Sociálnej poisťovne, keďže neboli zasielané. Obdobie od 01.01.2004 do 31.03.2007 a od 01.07.2007 do 01.04.2010, kedy bola žalobkyňa konateľkou spoločnosti ALVO, s.r.o., je na nárok na starobný dôchodok možné započítať až po zaplatení poistného podľa ust. § 78 ods. 1 ZSP.
8. Žalobkyňa bola v registri výberu poistného evidovaná v databáze informačného systému JVP (jednotného výberu poistného) od 01.01.2004 do 31.03.2007 a od 01.07.2007 do 08.02.2017, pričom dňa 31.12.2017 bola prijatá prihláška a dňa 20.07.2018 odhláška. Sociálnej poisťovni boli elektronicky zaslané mesačné výkazy poistného a príspevkov spoločnosti ALVO, s.r.o., dňa 31.12.2017 za obdobie júl 2007 až december 2008 (v prílohe uvedené iba rodné číslo žalobkyne a vymeriavací základ 1000,- Sk mesačne), dňa 04.01.2018 za obdobie január 2009 až september 2009 (v prílohe uvedené iba rodné číslo žalobkyne a vymeriavací základ 1000,-Sk mesačne, ostatní zamestnanci s nulovým vymeriavacím základom), dňa 27.08.2018 za obdobie október 2009 až december 2009 (v prílohe uvedené iba rodné číslo žalobkyne a vymeriavací základ 2.200,- Eur mesačne a p. O. s vymeriavacím základom 1.585,- Eur mesačne). Odvolací orgán doplnil, že počas obdobia, kedy bola žalobkyňa konateľkou si spoločnosť ALVO s.r.o., oznamovacie a odvodové povinnosti neplnila. Z obsahu spisovej dokumentácie žalobkyne vyplýva, že od 02.04.2010 už nebola konateľkou spoločnosti, ktorá od uvedeného času konateľa nemá a na výzvy Sociálnej poisťovne na doplnenie výkazov nereaguje. Z postupu podľa ust. § 144 ods. 2 ZSP na zistenie správnej sumy poistného z podkladov iného zamestnávateľa s činnosťou obdobného charakteru Sociálna poisťovňa upustila.
9. Prihláška na registráciu pracovného pomeru žalobkyne za obdobie od 01.07.2007 do 08.02.2017 bola Sociálnej poisťovni doručená až dňa 31.12.2017, kedy už nebola konateľkou uvedenej spoločnosti. Podľa údajov v registri informačného systému JVP, mala za spoločnosť ALVO s.r.o., Bratislava, žalobkyňa ako jediný subjekt prístupové práva na elektronické zasielanie dokumentov Sociálnej poisťovni. Z jej informačného systému je tiež zrejmé, že posledným vykázaným obdobím žalobkyne, získaným v spoločnosti ALVO, s.r.o., Bratislava, je obdobie roku 2009, a od roku 2010 nie sú za pracovný pomer žalobkyne v uvedenej spoločnosti evidované žiadne predložené výkazy. Vychádzajúc
z uvedeného odvolací orgán uzavrel, že na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy, nie je žalobkyni možné zhodnotiť namietané obdobie od 01.01.2004 do 31.03.2007 a od 01.07.2007 do 08.02.2017, kedy bola vedená v spoločnosti ALVO, s.r.o., Bratislava. Námietky žalobkyne v odvolaní o nezapočítaní tohto obdobia sú preto nedôvodné. V ostatnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia argumentoval odvolací orgán zhodne s obsahom odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia.
Žaloba
10. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu správnemu súdu dňa 25.03.2020 a doplnenou podaním doručeným súdu dňa 12.06.2020, sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 14.01.2020. V súvislosti s výpočtom a výškou priznaného starobného dôchodku namietala porušenie zákona č. 461/2003 Z.z., nesprávne právne posúdenie veci, spočívajúce v nesprávnej aplikácii relevantných noriem upravujúcich nárok na starobný dôchodok, pretože jej pre nárok na starobný dôchodok nebolo hodnotené obdobie od 01.01.2004 do 31.03.2007 a od 01.07.2007 do 08.02.2017, kedy bola zamestnaná v spoločnosti ALVO s.r.o., ktorá ako zamestnávateľ zaslala Sociálnej poisťovni evidenčné listy dôchodkového poistenia. Sociálna poisťovňa s poukazom na znenie ust. § 60 ods. 1 ZSP nesprávne vyvodila, že v uvedenom období bola konateľkou ALVO s.r.o., súčasne mala aj 50% účasť na majetku tejto spoločnosti a za toto obdobie nebolo zaplatené poistné na dôchodkové účely, a preto jej pre nárok a sumu starobného dôchodku nemôže obdobie od 01.01.2004 do 31.03.2007 a od 01.07.2007 do 08.02.2017 hodnotiť. Žalobkyňa uviedla, že tieto dôvody nemajú oporu v ust. § 60 ZSP, v zmysle ktorého tiež, ak si zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie sa považuje za splnenú, čo je aj jej prípad, lebo v uvedenom období bola riadnym zamestnancom v spoločnosti ALVO s.r.o. Tiež potvrdila, že od 28.11.2003 do 01.04.2010 bola štatutárnym orgánom (konateľkou) spoločnosti ALVO s.r.o., ale nikdy v nej nemala 50% účasť na majetku. Jej účasť bola iba v rozsahu 25% a to len do 18.04.2006, kedy bola Okresným súdom Bratislava I., ako spoločníčka zo spoločnosti vymazaná z dôvodu exekúcie jej obchodného podielu v spoločnosti ALVO, s.r.o.. Záverom zdôraznila, že všetky zákonom kladené podmienky na priznanie nároku na starobný dôchodok za obdobie od 01.01.2004 do 31.03.2007 a od 01.07.2007 do 08.02.2017 splnila, nárok na starobný dôchodok jej mal byť priznaný a uvedené obdobie pri jeho výpočte zhodnotené. Rozhodnutie žalovanej spolu s prvostupňovým rozhodnutím žiadala zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
Vyjadrenia účastníkov konania
11. V písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 08.07.2020 navrhla žalovaná žalobu ako nedôvodnú, podľa ust. § 190 SSP zamietnuť, zopakovala závery z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a konštatovala zhodnosť žalobných námietok s námietkami žalobkyne v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Zotrvala na skutkových a právnych dôvodoch uvedených v napadnutom rozhodnutí a v závere uviedla, že evidenčný list dôchodkového poistenia je rozhodujúcim podkladom na rozhodovanie o dôchodkových nárokoch, pretože obsahuje údaje, podľa ktorých sa určuje nárok na dôchodok a vypočítava sa jeho výška. Evidenčný list je dôkazným prostriedkom, súkromnou listinou, ktorej obsah môže meniť len subjekt, ktorý ho vydal (zamestnávateľ). V prípade existujúceho zamestnávateľa, prípadne jeho právneho nástupcu, nemá žalovaná zo zákona kompetenciu meniť, upravovať alebo opravovať evidenčné listy, teda hodnotiť získané nároky iným spôsobom, než ako sú uvedené v evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia, príp. v mesačných výkazoch. Vzhľadom k uvedenému žiadala žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
12. V duplike zo dňa 26.08.2020, podanej k replike žalovanej (zo dňa 08.07.2020), zopakovala žalobkyňa argumentáciu už uvedenú v žalobe, poukázala na povinnosť správneho orgánu kladenú mu ust. § 195 ods. 1 a 3 ZSP, podľa ktorého si je pre zistenie presného a úplného skutočného stavu veci povinný zaobstarať potrebné podklady na rozhodnutie a vyslovila, že v jej prípade nedostatočne zistil skutočný stav veci, čo má priamy vplyv na výšku sumy priznaného starobného dôchodku, ktorá vychádza z priemerného osobného mzdového bodu. Ak by jej bolo obdobie od 01.01.2004 do 31.03.2007 a od 01.07.2007 do 08.02.2017 a vymeriavacie základy vyplývajúce z evidenčných listov dôchodkového poistenia vyhotovené zamestnávateľom ALVO, s.r.o. na nárok a sumu starobného dôchodku započítané, bol by jej priznaný v sume vyššej ako v napadnutom a prvostupňovom rozhodnutí. Evidenčný list dôchodkového poistenia za obdobie od 01.01.2004 do 31.03.2007, za správnosť ktorého zodpovedá zamestnávateľ, bol vyhotovený jej zamestnávateľom
ALVO s.r.o., pod č.d.. E020904321666 a elektronicky zaslaný do informačného systému JVP Sociálnej poisťovne, ktorá správnosť v ňom uvedených skutočností nespochybnila ale uvedené údaje ako obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy nehodnotila. Rovnako ELDP za obdobie od 01.07.2007 do 08.02.2017 bol vyhotovený zamestnávateľom žalobkyne ALVO s.r.o., a pod č.d. S elektronicky zaslaný do informačného systému JVP Sociálnej poisťovne, bez spochybnenia správnosti údajov v ňom uvedených, pričom tieto údaje ako obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy nehodnotila. Žalobkyňa ďalej poukázala na znenie ust. § 60 ods. 1 ZSP, ktorým sa Sociálna poisťovňa neriadila, inak by musela dospieť k záveru, že aj keď si jej zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, tak podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie sa u nej ako zamestnankyne, považuje za splnenú a obdobia dôchodkového poistenia od 01.01.2004 do 31.03.2007 a od 01.07.2007 do 08.02. 2017 by vo výpočte jej starobného dôchodku hodnotila na základe evidenčných listov dôchodkového poistenia, zaslaných zamestnávateľom ALVO s.r.o., Bratislava. Sociálna poisťovňa nie je podľa jej názoru oprávnená evidenčné listy dôchodkového poistenia neakceptovať z dôvodu nesúladu s jej informačným systémom, keďže takýto postup nevyplýva zo žiadneho ustanovenia ZSP a za nepravdivé označila aj jej tvrdenie o nepredložení relevantných dokladov o zamestnaní a zárobku a za takýto relevantný doklad preukazujúci zamestnanie a zárobok označila registračné listy (prihlášky, odhlášky) zaslané Sociálnej poisťovni a evidenčné listy dôchodkového poistenia, tiež za ňu zaslané zamestnávateľom. Za neopodstatnené označila aj tvrdenie žalovanej, že predložila nejednoznačné údaje o výške vymeriavacích základov v období, v ktorom bola konateľkou spoločnosti, nakoľko ako konateľka mala uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie konateľa podľa Obchodného zákonníka a podľa ust. § 4 ZSP v znení účinnom do 31.12.2010, konatelia neboli považovaní za zamestnancov a nepodliehali povinnému dôchodkovému poisteniu a z ich odmeny im nevznikla povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie, preto žiadne oznamovacie a odvodové povinnosti v období od 01.01.2004 do 31.03.2007 a od 01.07.2007 do 08.02. 2017, keď bola konateľkou spoločnosti, nemala.
13. K tvrdeniu žalovanej, že prihláška na registráciu jej pracovného pomeru v spoločnosti ALVO, s.r.o. od 01.07.2007 do 08.02.2017, bola v informačnom systéme Sociálnej poisťovne prijatá až 31.12.2017, kedy už v spoločnosti nepracovala (a nebola ani konateľkou), pričom iba ona mala prístupové práva na elektronické zasielanie dokumentov za spoločnosť (zamestnávateľa), žalobkyňa uviedla, že dňa 23.11.2017 navštívila pobočku Sociálnej poisťovne v Senci a na základe splnomocnenia od spoločnosti ALVO s.r.o. uzatvorila DOHODU o používaní elektronických služieb Sociálnej poisťovne pre odvádzateľov poistného IČZ XXXXXXXXXX, prevzala Protokol o prevzatí bezpečnostného predmetu a o pridelení identifikačných údajov a prístupových práv do systému. Poukázala na to, že ako klient elektronických služieb SP (SES) v zmysle uvedenej DOHODY (ktorú priložila k vyjadreniu), má prístupové práva na elektronické zasielanie dokumentov a bola oprávnená komunikovať a elektronicky zasielať dokumenty za spoločnosť ALVO s.r.o. (mesačné výkazy, registračné listy, ELDP). Nakoľko v informačnom systéme JVP Sociálnej poisťovne sa nenachádzala prihláška na registráciu jej pracovného pomeru v uvedenej spoločnosti, bolo potrebné, aj keď oneskorene, tento pracovný pomer v Sociálnej poisťovni zaregistrovať, keďže si túto zákonnú povinnosť nesplnil zamestnávateľ. Táto skutočnosť (neprihlásenie zamestnanca) však nemôže byť na jej ujmu. Postup žalovanej označila za svojvôľu, keď jej ako riadnej zamestnankyni spoločnosti ALVO s.r.o., pre nárok a sumu starobného dôchodku nehodnotila obdobie dôchodkového poistenia od 01.01.2004 do 31.03.2007 a od 01.07.2007 do 08.02.2017 a tým ju ukrátila v súvislosti s výškou výpočtu starobného dôchodku. Poznamenala, že Sociálna poisťovňa ju ako zamestnanca, mala k zisteniu skutočností potrebných k správnemu výpočtu sumy starobného dôchodku požiadať a vyzvať na prípadné dokladovanie sporných období a výšky vymeriavacích základov. Sama sa viackrát v Sociálnej poisťovni telefonicky informovala aké doklady im chýbajú, chcela predložiť napr. mzdové listy za uvedené obdobie a žalovanej vytkla, že sa jej nepodarilo zistiť všetky skutočnosti od zamestnávateľa ALVO s.r.o., potrebné k spoľahlivému zisteniu výšky vymeriavacích základov a obdobia dôchodkového poistenia. Predmetné rozhodnutia navrhla zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
14. Správny súd preskúmal rozhodnutia, vrátane postupu prvostupňového i odvolacieho orgánu Sociálnej poisťovne v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP) ale aj nad rozsah žalobných dôvodov, keďže ide o správnu žalobu fyzickej osoby v sociálnych veciach, kedy správny súd nie je v zmysle ust. § 203 ods. 2 SSP v spojení s ust. § 134 ods. 2 písm. d/ SSP viazaný žalobnými bodmi. V rámci súdneho prieskumu sa správny súd oboznámil s podaniami účastníkov konania, obsahom pripojeného administratívneho spisu
a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, nakoľko napadnuté rozhodnutia vychádzali z nedostatočne zisteného skutkového stavu a nemajú podklad v administratívnych spisoch. Napadnuté rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne ako odvolacieho orgánu podľa ust. § 191 ods. 1 písm. e/, f/ SSP a aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle ust. § 191 ods. 3 SSP, podľa ust. § 191 ods. 4 prvá veta SSP zrušil. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 107 ods. 2 SSP, nakoľko nezistil žiaden z dôvodov podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a/ až e/ SSP, pre ktoré by bolo nutné pojednávanie nariadiť. V súlade s ust. § 137 ods. 4 SSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu.
15. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
16. Podľa § 6 ods. 1, 2 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
17. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
18. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., zamestnanec na účely nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia a poistenia v nezamestnanosti je fyzická osoba v právnom vzťahu, ktorý jej zakladá právo na pravidelný mesačný príjem podľa § 3 ods. 1 písm. a/ ...
19. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z., zárobková činnosť podľa tohto zákona je 1. činnosť zamestnanca, 2. činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby,...
20. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a/ a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.
21. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2 alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa, alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.
22. Podľa § 60 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2004 do 31.12.2010, obdobie dôchodkového poistenia je obdobie povinného dôchodkového poistenia, obdobie dobrovoľného dôchodkového poistenia, ak za tieto obdobia okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú.
23. Pracovnoprávny pomer žalobkyne bol založený pracovnou zmluvou a podľa jej čestného vyhlásenia zo dňa 18.07.2018, v spoločnosti ALVO s.r.o., trval od 01.07.2007 do 08.02.2017. Zo zápočtového listu zo dňa 10.02.2017 vyplýva, že k skončeniu pracovného pomeru došlo Dohodou.
24. Podľa základných zásad uvedených v čl. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. (Zákonník práce), účinného od 01.04.2002, pracovnoprávne vzťahy podľa tohto zákona môžu vznikať len so súhlasom fyzickej osoby a zamestnávateľa. Výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov musí byť v súlade s dobrými mravmi; nikto nesmie tieto práva a povinnosti (§ 13 ods. 3) zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu alebo spoluzamestnancov.
25. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z., za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností.
26. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z., zamestnávateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch.
27. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z., so zamestnancom, ktorý je aj štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, dohodne podmienky podľa § 43 ods. 1 v pracovnej zmluve orgán alebo právnická osoba, ktorá ho ako štatutárny orgán ustanovila (podľa § 125 ods. 1 písm. f/ Obch. zák. v s.r.o. je takým orgánom Valné zhromaždenie).
28. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z., pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
29. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z., v pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: a/ druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika, b/ miesto výkonu práce (obec a organizačnú časť alebo inak určené miesto), c/ deň nástupu do práce, d/ mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
30. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z., odo dňa, keď vznikol pracovný pomer a/ zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou, b/ zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
31. Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z., dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov organizačných zmien.
32. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom od 01.01.2002, ustanovenia tohto zákona o jednotlivých obchodných spoločnostiach a o družstve určujú štatutárny orgán, ktorého konanie je konaním podnikateľa.
33. Podľa § 125 ods. 1 písm. f/ zákona č. 513/1991 Zb., valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov.
34. V Spoločenskej zmluve ALVO s.r.o., príp. Stanovách je úprava, že do pôsobnosti valného zhromaždenia patrí určenie výšky a spôsobu vyplatenia odmien pre konateľov spoločnosti.
35. Podľa § 135 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., konatelia sú povinní zabezpečiť riadne vedenie predpísanej evidencie a účtovníctva, viesť zoznam spoločníkov a informovať spoločníkov o záležitostiach spoločnosti.
36. Podľa § 135a ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov.
37. Podľa § 66 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb., v znení účinnom do 31.12.2016, vzťah medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom pri zariaďovaní záležitosti spoločnosti sa spravuje primerane ustanoveniami o mandátnej zmluve, ak zo zmluvy o výkone funkcie, uzatvorenej medzi spoločnosťou a členom orgánu spoločnosti alebo spoločníkom, ak bola zmluva o výkone funkcie uzavretá, alebo zo zákona nevyplýva iné určenie práv a povinností. Zmluva o výkone funkcie musí mať písomnú formu a musí ju schváliť valné zhromaždenie spoločnosti alebo písomne všetci spoločníci, ktorí ručia za záväzky spoločnosti neobmedzene. Stanovy akciovej spoločnosti môžu určiť, že zmluvu o výkone funkcie člena predstavenstva schvaľuje dozorná rada.
38. Podľa § 66 ods. 5 zákona č. 513/1991 Zb. v znení účinnom od 01.01.2018, ak osobitný predpis neustanovuje inak, aj po zániku funkcie je bývalý štatutárny orgán alebo bývalý člen štatutárneho orgánu spoločnosti za obdobie, v ktorom pôsobil ako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu spoločnosti, povinný poskytovať primeranú súčinnosť vyžiadanú súdom, správcom dane, Sociálnou poisťovňou, zdravotnou poisťovňou, správcom alebo súdnym exekútorom, a to v rozsahu, v akom možno predpokladať, že môže prispieť k bližšiemu objasneniu otázok, ktorých sa požadovaná súčinnosť týka. Za poskytnutie súčinnosti má bývalý štatutárny orgán alebo bývalý člen štatutárneho orgánu spoločnosti voči spoločnosti právo na náhradu nákladov.
39. Podľa § 68b ods. 1 písm. b/ zákona č. 513/1991 Zb.,súd aj bez návrhu rozhodne o zrušení spoločnosti, ak orgány spoločnosti nie sú ustanovené v súlade so spoločenskou zmluvou, zakladateľskou zmluvou, zakladateľskou listinou, stanovami alebo týmto zákonom viac ako tri mesiace.
40. Podľa § 566 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb., mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu. Zmluva nemusí byť uzavretá písomne.
41. Po oboznámení sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu, správny súd v rámci súdneho prieskumu zistil, že žalobkyňa formálnou žiadosťou spísanou dňa 27.06.2018, doručenou Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 29.06.2018, požiadala o starobný dôchodok odo dňa 09.02.2017. V žiadosti okrem iných zamestnávateľov uviedla dobu zamestnania od 01.01.2004 do 31.03.2007 a od 01.07.2007 do 08.02.2017 aj u zamestnávateľa ALVO s.r.o., Bratislava, ako údaje o predložených dokladoch označila OAS + e-mail, obdobie od 01.01.2004 do 23.04.2007 ako obdobie výkonu samostatne zárobkovo činnej osoby a obdobie od 05.03.2008 do 20.05.2008, v ktorom bola evidovaná ako nezamestnaná. V čase od 21.05.2008 do 28.02.2010 bola zamestnaná u zamestnávateľa R Financial s.r.o. Bratislava, údaje OAS, v čase od 06.04.2010 do 16.04.2010 u zamestnávateľa Suché Miesto s.r.o. Bratislava, údaje OAS a v čase od 01.10.2011 do 30.06.2015 uviedla výkon samostatne zárobkovo činnej osoby, údaje OAS.
42. Rozhodnutím zo dňa 24.09.2019 priznal prvostupňový orgán žalobkyni od 09.02.2017 podľa ust. § 65, § 82, § 293dq, § 293dr a § 82b ZSP starobný dôchodok v sume 273,40 Eur mesačne a od 01.01.2018 po zvýšení, podľa ust. § 82, § 293dx a § 82b ZSP, v sume 275,30 Eur mesačne. Konštatoval, že ku dňu 09.02.2017 splnila zákonné podmienky pre nárok na starobný dôchodok podľa ust. § 65 ods. 1 a 6 ZSP tým, že získala 11 677 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 31 rokov a 362 dní a dovŕšila dôchodkový vek 55 rokov a pripočítaných 72 kalendárnych mesiacov. Sumu starobného dôchodku jej určil výpočtom podľa ust. § 66 ods. 1 ZSP z obdobia dôchodkového poistenia 31,9918 rokov, v ktorom jej nezhodnotil dobu zamestnania od 01.01.2004 do 31.03.2007 a od 01.07.2007 do 08.02.2017 v spoločnosti ALVO s.r.o., IČO 35 871 318, so sídlom Stará Vajnorská 39, Bratislava, zapísanej v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I., vložka č. 30208/B. Odôvodnenie tejto skutočnosti do prvostupňového rozhodnutia neobsiahol, spolu s ním však žalobkyni zaslal aj list zo dňa 24.09.2019, v ktorom s poukazom na ust. § 60 ods. 1 ZSP uviedol, že toto obdobie od 01.01.2004 do 31.03.2007 a od 01.07.2007 do 08.02.2017 jej pre nárok na starobný dôchodok nehodnotil, keďže poistné na dôchodkové účely nebolo zaplatené včas.
43. Vzťah medzi spoločnosťou a konateľom pri výkone funkcie je absolútnym obchodným vzťahom, podriadeným režimu Obchodného zákonníka a v zmysle § 66 ods. 3 Obchodného zákonníka sa primerane naň môžu aplikovať ustanovenia o mandátnej zmluve.
44. V odvolaní, ktoré žalobkyňa podala proti uvedenému rozhodnutiu, namietala nezhodnotenie doby zamestnania v spoločnosti ALVO s.r.o., v ktorej bola od jej vzniku dňa 28.11.2003 do dňa 01.04.2010 konateľkou a spoločníčkou s menej ako 50% účasťou na majetku spoločnosti do dňa 05.10.2006. Poukázala aj na ust. § 60 ods. 1 ZSP a jeho znenie „Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca sa považuje za splnenú.“
45. V duplike zo dňa 26.08.2020 (str. 3) žalobkyňa k replike žalovanej uviedla, že na základe splnomocnenia od spoločnosti ALVO s.r.o., uzatvorila so Sociálnou poisťovňou (za zamestnávateľa ALVO s.r.o.) Dohodu o používaní elektronických služieb Sociálnej poisťovne pre odvádzateľov poistného, IČZ 1001987228 a prevzala Protokol o prevzatí bezpečnostného predmetu a pridelení identifikačných údajov a prístupových práv do systému. Súd upozorňuje, že v čase uzatvorenia tejto dohody, dňa 23.11.2017, žalobkyňa už konateľkou, resp. štatutárnym orgánom spoločnosti nebola, napriek tomu v „Dohode“ ako štatutárny orgán spoločnosti vystupuje. Ohľadom tejto podstatnej skutočnosti, t.j. kým bolo splnomocnenie za spoločnosť ALVO s.r.o. vystavené, aký je jeho obsah, rozsah, predmet a pod., žalovaná žiadnym spôsobom dokazovanie nevykonala. Nezisťovala ani opodstatnenosť jej tvrdení (nežiadala ich žiadnym spôsobom od žalobkyne resp. inej osoby podložiť dôkazmi), najmä vo vzťahu k okolnostiam jej pracovnoprávneho vzťahu, jeho vzniku, trvaniu a skončeniu, či jej za vykonanú prácu vznikol nárok na mzdu (právo na pravidelný príjem zamestnanca podľa § 4 ods. 1 a § 3 ods.1 písm. a/ ZSP) v akej výške a či je v spoločnosti vedený ako záväzok voči žalobkyni ako zamestnankyni, čo je preukázateľné mzdovými listami a účtovníctvom spoločnosti).
46. V odôvodnení rozhodnutia (str. 4) žalovaná konštatovala, že z informačného systému Sociálnej poisťovne je zrejmé, že posledným vykázaným obdobím žalobkyne, získaným v spoločnosti ALVO, s.r.o., je obdobie roku 2009 a od roku 2010 nie sú za pracovný pomer žalobkyne v spoločnosti evidované žiadne predložené výkazy. Správny súd konštatuje, že žalovaná nepostupovala podľa ust. § 195 ods. 1 ZSP, riadne (presne a úplne) nezistila skutočný stav veci a v rámci doplneného dokazovania, v ktorom podľa tvrdenia odvolacieho orgánu opätovne zisťovala podklady o registrácii pracovného pomeru žalobkyne v spoločnosti ALVO, s.r.o., nakoľko dospela k zisteniam, nedostatočne preukazujúcim rozhodné skutočnosti i tým, že nezabezpečila podklady o zamestnaní žalobkyne. Z predloženého spisového materiálu nevyplýva, ani že si splnila svoju povinnosť podľa ust. § 33 ods. 2 správneho poriadku a dala žalobkyni možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohla vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho a doplnenie, keďže chýba záznam z konania so žalobkyňou o jej vyjadreniach k rozhodným skutočnostiam, k preukázaniu vzniku pracovného pomeru a druhu práce, k nároku na mzdu, pretože nebola len zamestnankyňou ale i konateľkou zamestnávateľa, absentujú podklady ako mzdové listy, účtovníctvo, záväzky voči zamestnancom, ktoré je potrebné preveriť oproti evidovanému nedoplatku na poistnom voči ALVO s.r.o. ( na web stránke SP je nedoplatok v sume 8.013,71 Eur). Vo vyjadrení zo dňa 26.08.2020 k vyjadreniu žalovanej zo dňa 08.07.2020 sa napokon sama žalobkyňa pozastavila nad jej postupom, keďže ju ani v odvolacom konaní nevyzvala na predloženie takýchto relevantných podkladov, a z toho na aký „úzky“ okruh dôkazov sa pri dokazovaní žalovaná zamerala (registrácia, výkazy a údaje v INFO systéme SP) sa potom podľa názoru súdu mylne domnievala, že podanie a registrácia prihlášky zamestnanca do Sociálnej poisťovne je dôkazom o skutočnom (reálnom) vzniku jej pracovného pomeru u zamestnávateľa, mesačné výkazy sú dôkazom o skutočnom vzniku nároku na mzdu zamestnanca. Riadne zistiť stav veci je potrebné aj vzhľadom ku skutočnostiam, ktoré vyplývajú zo žiadosti žalobkyne o starobný dôchodok, že počas doby trvania jej pracovného pomeru v spoločnosti ALVO s.r.o., v období od 01.01.2004 do 31.03.2007 a od 01.07.2007 do 08.02.2017 vykonávala súbežne ďalšie zamestnania, vykonávala tiež činnosť ako osoba samostatne zárobkovo činná a bola aj „nezamestnaná.“
47. Na základe uvedeného správny súd napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie podľa ust. § 191 ods. 1, písm. e/ a f/ SSP z dôvodu riadneho nezistenia skutkového stavu žalovanou, ktorý naviac nemá podklad v administratívnych spisoch, zrušil. Vychádzajúc z uvedeného, žalovaná v ďalšom konaní žiadosť žalobkyne posúdi opätovne, na základe príslušných podkladov vyžiadaných od nej ako od zamestnankyne a aj ako bývalej konateľky spoločnosti ALVO s.r.o. (§ 66 ods. 5 Obch. zák., § 232 ZSP),
vysporiada sa s nimi v súlade so zákonom, rozhodnutie jasne a zrozumiteľne odôvodní tak, aby bolo z neho zrejmé, ako boli posúdené všetky rozhodné skutočnosti a súčasne sa vysporiada i s námietkami žalobkyne, prezentovanými v opravných prostriedkoch či vyjadreniach.
48. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ust. § 167 ods. 1 SSP, avšak úspešnej žalobkyni právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov konania neuplatnila a ani nepreukázala, že by jej v súvislosti s podanou žalobou nejaké trovy konania vznikli.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. (§ 438 ods. 1 SSP). Prípadne podaná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Podáva sa krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na kasačnom súde (§ 444 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (z kasačnej sťažnosti musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísaná a datovaná; kasačnú sťažnosť treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) označiť napádané rozhodnutie, údaj, kedy napádané rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností tak, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (§ 445 ods. 1 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g/ až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. (§ 440 SSP).