Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14Csp-102-2020.pdf
PDF · 87.91 KB
Case nature
Area
Subarea
14Csp/102/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobkyne: P.F. W., F.. XX.XX.XXXX, T. H. XX, XXX XX H., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: TELERVIS PLUS, a.s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, právne zastúpený: STRELÁK & Partners, s.r.o., so sídlom Záhradnícka 46, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 52 451 747, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 944,50 EUR takto
rozhodol:
I. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 250 EUR, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,
II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,
III. p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 % z prisúdenej istiny s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
odôvodnenie:
1. Žalobou súdu podanou dňa 11.06.2020 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť jej sumu 944,50 EUR. V rámci odôvodnenia žaloby žalobkyňa poukázala na to, že v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 14C/9/2017 si terajší žalovaný uplatňoval nárok na zaplatenie sumy 1.207 EUR s prísl., pričom súd žalobe v časti o 262,50 EUR s prísl. vyhovel a vo zvyšnej časti, t.j. o sumy 944,50 EUR s prísl. žalobu zamietol. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.02.2020. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia tohto svojho rozhodnutia uviedol: „10. V danom prípade žalobca v zmluve neuviedol ročnú úrokovú sadzbu, ale celkový úrok z istiny za 13 mesiacov, čo nemožno považovať za úrokovú sadzbu požadovanú zákonom v § 9 ods. 2 písm. i/ zákona č. 129/2010 Z.z. Zmluva neobsahuje ani údaj o termíne konečnej splatnosti úveru. Ten je uvedený v zmluve ako 380-ty deň po uzavretí zmluvy, čo je nepostačujúce. Termín konečnej splatnosti musí byť určený dátumovo, aby poskytol spotrebiteľovi jasný a konkrétny údaj o konečnej splatnosti a neponechal na spotrebiteľa, aby komplikovane počítal tento termín výpočtom 380-teho dňa (napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave 11Co/101/13 alebo Krajského súdu Prešov 19Co/211/13). V zmluve uzavretej medzi stranami nie je taktiež obsiahnutý ani údaj o RPMN, len o jeho priemernej hodnote. Absencia týchto obligatórnych zákonných náležitosti má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkov. 11. Súd zároveň poukazuje na to, že v konaní bolo nepochybne preukázané (výsluch žalovanej a svedkyne W., ktorá uzatvárala zmluvy za žalobcu), že úver bol poskytnutý v hotovosti, čo má taktiež za následok, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
12. Vzhľadom na vyššie uvedené sa teda predmetný úver teda považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z výsluchu svedkyne Viery Slávičkovej, nepochybne vyplýva, že úver bol poskytnutý v hotovosti a že v takomto prípade bolo nevyhnutnou súčasťou poskytnutia úveru aj osobné inkasovanie splátok úveru. Táto skutočnosť vyplýva aj z výsluchu samotnej žalovanej, ktorá taktiež uviedla, že úver jej bol poskytnutý v hotovosti, preto nemôže byť pravdivá jej žiadosť o poskytnutie úveru na konkrétne číslo účtu, pričom z činnosti súdu (zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 15C/120/2016) je známe, že vyššie uvedený účet uvedený v úverovej zmluve o prevode sumy 1.700 Eur patrí spoločnosti Finway SK s.r.o. 13. V súvislosti so zmluvou o poskytovaní finančných služieb súd poukazuje na rozhodnutie odvolacieho súdu v tom zmysle, že sa jedná o sofistikovanú nekalú praktiku, ktorá spočíva v tom, že žalobca, ktorý v minulosti uzatváral takéto zmluvy vo vlastnom mene, od určitého času začal túto praktiku praktizovať tak, že klient, ako dlžník, v danom prípade poskytovateľ, uzatváral takúto zmluvu akoby s tretím subjektom, avšak je nepochybné, že sa vždy jednalo o platby, ktoré realizoval dlžník v prospech veriteľa. Súd má za to, že takýmto konaním žalobca obchádzal zákon, resp. zároveň takýmto úkonom konal voči dobrým mravom, preto je potrebné túto zmluvu považovať za neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a v takomto prípade sú strany povinné vrátiť si, čo si navzájom plnili. Z predložených listinných dôkazov, konkrétne z listu, ktorým žalovaná žiadala o prehľad platieb vyplýva, že z titulu zmluvy uzavretej dňa 24.11.2014 boli zaplatené platby 855 EUR a 462,50 EUR (čl. 54 spisu), čo predstavuje sumu 1.317,50 EUR, a taktiež aj z listiny (čl. 55 spisu) vyplýva, že 04.11.2015 bola uhradená splátka 120 EUR, ktorú prevzala svedkyňa W., ktorá za žalobcu uzavrela predmetné zmluvy. Celkovo bola teda zaplatená suma 1.437,50 EUR a úver bol poskytnutý vo výške 1.700 EUR, čo predstavuje rozdiel v sume 262,50 EUR, preto súd aj zaviazal žalovanú na zaplatenie tejto sumy spolu s príslušným zákonným úrokom z omeškania, s ohľadom na platbu 120 EUR a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.“
Žalobkyňa zároveň poukázala na to, že ako spotrebiteľ si uplatňuje satisfakciu za porušenie jej spotrebiteľských práv, pričom svoje práva musela brániť v pôvodnom konaní. Primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy a zároveň má aj funkciu relutárnu. Keďže si ako spotrebiteľ úspešne uplatnila porušenie svojho práva na súde, bola tým splnená hypotéza ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, a preto navrhla, aby súd uložil žalovanému povinnosť priznať jej sumu 944,50 EUR, čo zodpovedá sume, o ktorú sa žalovaný chcel na jej úkor bezdôvodne obohatiť.
2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 24.07.2020 k žalobe uviedol, že z konštantnej judikatúry ESĽP vyplýva, že primerané finančné zadosťučinenie vo väčšine prípadov nemá byť rovnaké, ako hodnota porušeného práva (a to iba vo výnimočných a závažných prípadoch), naopak malo by ujmu primerane kompenzovať, nie nahrádzať. O to viac je potrebné zamyslieť sa nad výškou, a teda primeranosťou finančného zadosťučinenia (ako aj nad vznikom nároku na takéto zadosťučinenie) v prípade, keď žalobcom žiadna reálna ujma nevznikla. Súd je teda v danom prípade povinný vyhodnotiť všetky okolnosti prípadu (správanie pred a po uzavretí zmluvy, prípadné kroky poskytovateľa úveru voči spotrebiteľovi, či pri uplatnení práva boli spotrebiteľovi priznané trovy konania a pod.) a stanoviť výšku tohto nároku tak, aby spĺňala predpoklad primeranosti. Žalovaný ďalej poukázal na to, že kritérium, ktoré je uvedené v odôvodnení žaloby, a teda že primerané finančné zadosťučinenie zodpovedá sume, o ktorú sa chcel žalovaný bezdôvodne obohatiť nemôže obstáť, pretože takéto extenzívne chápanie by zodpovedalo princípom a režimu náhrady škody, čo je odlišný inštitút, a preto žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V prípade, ak by mal súd za to, že žaloba je čo do samotného nároku dôvodná, žalovaný požiadal, aby súd prihliadol na všetky okolnosti prípadu a priznal primerané finančné zadosťučinenie v primeranej výške (zásadne nižšej, ako požaduje žalobca).
3. Podľa § 297, veta druhá, písm. b), zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok - CSP), pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Keďže v prejednávanej veci mal súd za splnené vyššie citované zákonné podmienky, vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
4. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť spotrebiteľovi ujmu. Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
5. Vo vzťahu k vyššie citovanému ustanoveniu zákona č. 250/2007 Z.z., či už v pôvodnom alebo terajšom znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti spotrebiteľa ustanovené zákonom o ochrane spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. V tomto ohľade súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/127/2017, z ktorého okrem iného vyplýva, že jediným predpokladom pre priznanie takéhoto nároku je, že spotrebiteľ sa na súde úspešne domohol svojich práv a nie je potrebné preukazovať, že spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma, teda žalobca v danom prípade nemusí preukazovať existenciu a výšku vzniknutej ujmy. V konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 14C/9/2017 súd na základe obrany žalobkyne priznal žalovanému zo žalovanej sumy 1.207 EUR iba sumu 262,50 EUR.
6. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ porušil osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú Občiansky zákonník, zákony o spotrebiteľských úveroch, o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý tieto osobitné právne normy nerešpektuje.
7. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie nemožno vnímať ako kompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobcu ako spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov dohľadu, ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však nemôže predstavovať neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné tiež prihliadať na okolnosti prípadu. Vzhľadom na okolnosti daného prípadu súd považuje výšku priznaného finančného zadosťučinenia za primeranú s tým, že priznaním tejto sumy bude podľa názoru súdu naplnený aj účel predmetného ustanovenia z hľadiska odškodnenia žalobkyne z titulu jej zadosťučinenia a zároveň je naplnená aj jeho výchovná a odradzujúca funkcia tým, že priznanie takéhoto nároku bude na žalovaného vyplývať tak, aby v budúcnosti spotrebiteľov nezavádzal, nepoužíval nekalé obchodné praktiky a v zmluvách uvádzal exaktne všetky zákonné náležitosti. Súd považuje sumu vo výške 250 EUR za primeranú, aj s ohľadom na argumentáciu právneho zástupcu žalobkyne, a to, že v danom prípade sa chcel žalovaný obohatiť na jej účet v rozsahu 944,50 EUR, preto má byť zadosťučinenie v rovnakej výške, čo ale súd nepovažoval za primerané, pričom má za to, že určená výška odzrkadľuje všetky vyššie uvedené kritéria. V prevyšujúcej časti, preto súd žalobu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol.
8. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
9. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom z ich výkladu a praxe súdov je zrejmé, že pokiaľ rozhodnutie o uplatnenom nároku závisí od úvahy súdu, tak ako to bolo v tomto prípade, je namieste priznať nárok na náhradu trov konania z prisúdenej sumy, preto súd v danej veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).