Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/3/2017

Potvrdené rozhodnutím 11Co/86/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobkyne: Mgr. O. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/ XX, S. W., proti žalovanej: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti SR, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 19. mája 2021, č.k. 11C/3/2017-105, takto rozhodol: I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaná má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v spore žalobkyne: O.. O. V., D.. XX.XX.XXXX, H. N. S. W., C. XX/XX, proti žalovanému: Slovenská republika, v zast. Ministerstvom spravodlivosti SR, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd priznáva žalovanému voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%

odôvodnenie:

(1) Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 16.01.2017 domáhala rozhodnutia súdu, ktorým by žalovaného zaviazal k zaplateniu 27.800 eur titulom nemajetkovej ujmy spôsobenej jej neoprávneným trestným stíhaním. Žalobu odôvodnila tým, že rozsudkom tunajšieho súdu v trestnej veci vedenej pod sp. zn. , zo dňa 12.12.2011 bola uznaná vinou zo spáchania prečinu porušovania ochrany rastlín a živočíchov a bol jej uložený trest a povinnosť náhrady škody vo výške 31.046 eur. Odvolací súd rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Následne tunajší súd rozsudkom zo dňa 04.02.2013 žalobkyňu v celom rozsahu oslobodil, tento rozsudok potvrdil druhoinštančný súd, keď odvolanie okresného prokurátora zamietol. Žalobkyňa následne predložila žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím zo dňa 27.05.2015. Žalovaný listom zo dňa 15.10.2015 žalobkyni oznámil, že žiadosť považuje za nedôvodnú. Žalobkyňa poukázala na to, že v liste žalovaný neuviedol, na základe akých dôvodov žiadosti nevyhovel. Má za to, že je nepochybné, že tunajší súd rozhodnutie o uznaní viny žalobkyne pochybil a dopustil sa teda nezákonného rozhodnutia. Okolie, kde má žalobkyňa trvalý pobyt sa o jej uznaní vinou dozvedel prakticky okamžite, čo traumatizovalo aj jej rodinu. Až do právoplatnosti oslobodzujúceho rozsudku okrem jej subjektívneho pocitu nespravodlivosti jej okolie ako aj podnikateľské subjekty, s ktorými spolupracovala, prejavovali určitý odstup od žalobkyne, ktorý bol pre ňu v súkromnej sfére nielen obťažujúci, ale priamo frustrujúci a v podnikateľskej oblasti znamenal prakticky skončenie prevažnej väčšiny jej podnikateľských aktivít. K žalobe pripojila rozsudok tunajšieho súdu č. k. -256 zo dňa 12.12.2011, uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 22.05.2012, rozsudok tunajšieho súdu č. k. -346 zo dňa 04.02.2013, uznesenie Krajského súdu v Trnave č. k. -367 zo dňa 13.03.2014, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím zo dňa 27.05.2015 adresovanú označenému zástupcovi žalovaného, Oznámenie žalovaného o výsledku predbežného prerokovania nároku zo dňa 09.10.2015.

(2) K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním z 10.09.2019 (č. listu 72 v spise), v ktorom navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že objektívna zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nie zodpovednosťou

absolútnou, ale podlieha určitým zákonným kritériám, ktoré musia byť splnené, aby na základe vzniku tejto zodpovednosti mohlo dôjsť k splneniu materiálnej povinnosti štátu poskytnúť poškodenému náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci k vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci požaduje splnenie všetkých troch zákonom určených podmienok súčasne - 1. existencia nezákonného rozhodnutia - k tomu ustanovenie predpokladá právoplatnosť rozhodnutia a následné jeho zrušenie príslušným orgánom, podanie opravného prostriedku voči takémuto rozhodnutiu a vykonateľnosť rozhodnutia. Žalobkyňa bola uznaná za vinnú rozsudkom tunajšieho súdu, v konečnom dôsledku však bola spod obžaloby právoplatne oslobodená. Prvostupňové rozhodnutie konajúceho súdu, ktoré nenadobudlo právoplatnosť, nie je spôsobilým titulom pre uplatnenie nároku na náhradu škody (odkaz na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. zo dňa 29.01.2018);

- 2. vznik škody, resp. nemajetkovej ujmy - k tomu žalovaný uviedol, že prípustnosť peňažnej satisfakcie je opodstatnená tam, kde konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a kde zmenšenie a vyváženie spôsobenej nemajetkovej ujmy nemožno dosiahnuť inak ako cestou zadosťučinenia vo forme peňažného plnenia. Výška nemajetkovej ujmy sa určuje v zmysle Tu je potrebné rozlišovať medzi tzv. objektívnym zásahom do práv jednotlivca a subjektívne pociťovanou ujmou, pričom k objektívnemu zásahu dochádza automaticky pri porušení akéhokoľvek práva jednotlivca a tento objektívny zásah nemusí jednotlivec pociťovať ako subjektívnu ujmu a subjektívna ujma poškodeného sa má v konaní skúmať. Nemajetková ujma môže predstavovať rôzne negatívne následky v osobnostnej sfére poškodenej, vplývajúce na jej česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a podobne. Žalobkyňou uvádzané dôvody vzniku nemajetkovej ujmy nie sú skutočnosťami preukazujúcimi jej vznik, na preukázanie tvrdených skutočností žalobkyňa nepredložila ani nenavrhla vykonať žiadny dôkaz a v takejto situácii je možné ich považovať len za ničím nepodložené a pre posúdenie vzniku nemajetkovej ujmy za absolútne irelevantné tvrdenia. Výšku nemajetkovej ujmy žalobkyňa nepreukázala nielen čo do dôvodu ale ani spôsobom jej vyčíslenia. Maximálna výška náhrady nemajetkovej ujmy v znení môže predstavovať sumu 15.850 eur. - 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou - pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má zásadný význam otázka, v čom konkrétne škoda spočíva, v postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Atribútom príčinnej súvislosti je priamosť pôsobenia príčiny na následok. Žalovaný ďalej poukázal na to, že okrem povinnosti tvrdenia má žalobkyňa aj dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva. Žalovaná nepreukázala splnenie zákonom požadovaných podmienok pre vznik zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu či nemajetkovú ujmu, nepreukázala právny dôvod (škodovú udalosť), samotný vznik a výšku uplatneného nároku a rovnako nepreukázala priamu príčinnú súvislosť medzi identifikovaným nezákonným rozhodnutím a konkrétnym následkom v podobe vzniknutej škody či nemajetkovej ujmy.

(3) Replikou zo dňa 07.11.2019 (č. l. 86) žalobkyňa uviedla, že prvá podmienka - existencia nezákonného rozhodnutia je splnená, nakoľko právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu v spojení s uznesením krajského súdu bola právoplatne oslobodená spod obžaloby. Škoda, ktorá jej bola spôsobená, spočíva najmä v zhoršení podnikateľských vzťahov s jej partnermi, zhoršení vzťahov v rodine a blízkom okolí a primárnym pocitom nespravodlivosti zo strany štátneho orgánu. Závažnosť vzniknutej ujmy a škody je preukázateľná, nepopierateľná a žalobkyňu ako fyzickú osobu vykonštruovaný súdny proces značne poškodil. Preukázaná je aj príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vznikom škody a preto žaloba spĺňa všetky všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát zodpovedá za škodu v zmysle

(4) Súd vo veci nariadil pojednávanie, žalobkyňa sa naň nedostavila s odkazom na kolíziu pojednávaní jej advokáta, ktorého si ustanovila. Na pojednávanie nariadené na 19.05.2021 prevzala žalobkyňa dňa 14.04.2021, odvtedy (a zároveň od začiatku konania) mala dostatok časového priestoru na to, aby vyhľadala právnu pomoc a zabezpečila právneho zástupcu na pojednávaní (plná moc súdu nebola predložená), preto jej neúčasť nebola ospravedlnená.

(5) Podľa („Sudcovská koncentrácia konania“) ods. 1 strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa ods. 2 na prostriedky procesného útoku a

prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Podľa ods. 3 ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

(6) Na preukázanie svojich tvrdení v žalobe žalobkyňa navrhla vykonať dokazovanie (k žalobe pripojenými) jednotlivými rozhodnutiami v trestnom konaní, ktoré v žalobe presne špecifikovala a žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení predložila tvrdené súdne rozhodnutia, na základe ktorých je zrejmé, že v poradí prvým rozsudkom tunajšieho súdu bola uznaná za vinnú zo spáchania tam uvedeného prečinu, odvolací súd toto rozhodnutie zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V poradí druhým rozsudkom tunajší súd žalobkyňu spod obžaloby oslobodil a odvolací súd odvolanie prokurátora zamietol, čím bolo trestné konanie právoplatne ukončené. Následne podala žalobkyňa žiadosť adresovanú žalovanému o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy.

(7) Podľa bodu 1. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „“) vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa , koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

(8) Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo ne je osobitnou zodpovednosťou a zodpovednosťou objektívnou (bez ohľadu na zavinenie). Všetky zákonné podmienky vzniku tejto zodpovednosti musia byť splnené kumulatívne. Pri nesplnení čo i len jednej podmienky zodpovednosť za škodu nevznikne. Pri splnení všetkých podmienok naraz sa zodpovednosti za škodu nemožno zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným rozhodnutím sú 1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup, 2/ vznik a existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou.

(9) Podľa uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. Podľa ods. 2 v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Podľa ods. 3 výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

(10) Žalobkyňa sa v prejednávanej veci domáhala náhrady škody voči štátu, spôsobenej jej nezákonným rozhodnutím, na základe osobitného o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci. Pokiaľ chcela byť v konaní úspešná, musela tvrdiť a preukázať existenciu základných predpokladov pre priznanie náhrady škody, ktorými sú existencia škody, nezákonné rozhodnutie a príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím.

(11) Žalobca má povinnosť v zmysle a s okrem iného pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na ich preukázanie. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že jej škoda vznikla nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Dunajská Streda, ktorým bola uznaná za vinnú zo spáchania prečinu..., proti ktorému podala odvolanie a neskôr bola ďalším rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda spod obžaloby oslobodená. Žalobkyňa v žalobe, resp. v ďalších podaniach nenavrhuje vykonať žiadne dokazovanie k preukázaniu výšky nemajetkovej ujmy. Žalobkyňa navrhovala vykonať dokazovanie výlučne rozhodnutiami vydanými v trestnom konaní, ktoré ale bolo možné považovať za dôkazy preukazujúce existenciu nezákonného rozhodnutia, prípadne príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a nezákonným rozhodnutím, ale neboli to dôkazy preukazujúce vzniknutú škodu, ktorú si žalobkyňa uplatnila vo výške 27.800 eur ako nemajetkovú ujmu (vzhľadom na tvrdenú traumatizáciu rodiny a subjektívny pocit nespravodlivosti).

(12) Citované ustanovenie Z. z priznáva poškodeným, ktorým vznikla ujma nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, právo na úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za súčasného splnenia dvoch podmienok, a to, že samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na spôsobenú ujmu a jednak, že nie je možné túto vzniknutú ujmu uspokojiť inak (napr. formou verejného ospravedlnenia, uverejnením rozsudku, znením jeho odôvodnenia a pod. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej, než majetkovej sféry poškodeného, a teda môže predstavovať rôzne negatívne následky do osobnostnej integrity poškodeného vplývajúce na jeho česť, vážnosť, povesť, doterajší súkromný a pracovný život, rodinné vzťahy, spoločenské postavenie a pod. Zákon pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy výslovne, demonštratívnym výpočtom, stanovuje kritériá, ktoré je potrebné vždy posúdiť s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti každého individuálneho prípadu. Stanovenie výšky nemajetkovej ujmy nie je tak ponechané na ľubovôľu súdu, ale musí byť založené na konkrétnych a preskúmateľných hľadiskách, ktoré musia vychádzať zo skutkového stavu na základe dokazovania vykonaného najmä na zisťovanie konkrétnych následkov v jednotlivých oblastiach života (spoločenskej, pracovnej, rodinnej) dotknutej osoby, v ktorom smere dôkazné bremeno zaťažuje poškodeného. Smerodajnou pre stanovenie výšky nemajetkovej ujmy je jej primeranosť. Nárok na peňažnú náhradu nemajetkovej ujmy nemožno vyvodiť prosto zo samotnej existencie nezákonného rozhodnutia (alebo nesprávneho úradného postupu), bez zreteľa na následky dopadu vzniknutej ujmy na jednotlivé stránky života dotknutej osoby, závažnosť ujmy a okolnosti, za ktorých k nej došlo. Dôkazná povinnosť na preukázanie splnenia kvalifikovaných podmienok pre priznanie nemajetkovej ujmy, ako i kritérií pre určenie jej výšky, zaťažuje výlučne poškodeného. V spore o náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom musí súd skúmať (na návrh žalobcu) existenciu konkrétnych následkov takéhoto nesprávneho postupu orgánov štátu a vyžadovať v tomto smere od žalobcu unesenie dôkazného bremena. Samotné trestné stíhanie (a konanie), ukončené oslobodzujúcim rozsudkom hoci znamená samo osebe pre poškodenú žalobkyňu určitú imateriálnu ujmu, ju však nezbavuje povinnosti preukázať v prípade uplatňovania peňažnej náhrady vznik tejto nemajetkovej ujmy - v jednotlivých oblastiach života a intenzitu zásahu, ako aj to, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočne účinným a efektívnym prostriedkom na vyváženie či zmiernenie tejto vzniknutej ujmy tak, ako to stanovuje osobitný zákon.

(13) Žalobkyňa v žalobe uviedla len všeobecné tvrdenia, k týmto nenavrhla vykonať žiadne dokazovanie (ani vlastný výsluch), preukazujúce uplatnenú náhradu škody (nemajetkovej ujmy), pričom počas sporu mala možnosť doplniť svoje tvrdenia a podať návrhy na vykonanie (doplnenie) dokazovania, a to najmä po doručení vyjadrenia žalovaného k žalobe. Žalobkyňa však napriek argumentácii žalovaného, ktorý vo svojom vyjadrení poukazoval na nedostatky žaloby a návrhov na vykonanie dokazovania, zotrvala na svojich stanoviskách a na podnety žalovaného nereagovala.

(14) Žalobkyňa dôkazy k uplatnenému nároku nepredložila včas, dokumenty pripojené k žalobe nie sú dostatočné k preukázaniu nároku uplatneného žalobou, do nariadenia pojednávania mala dostatok časového priestoru na predloženie dôkazov o vzniku a výške škody a na navrhnutie dôkazov o vzniku nemajetkovej ujmy a preto v zmysle cit. ustanovenia neumožnil ďalej predkladať a navrhovať dôkazy (ktoré mali byť súčasťou už podanej žaloby). Súd preto žalobu zamietol.

(15) Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(16) Súd priznal nárok na náhradu trov žalovanému ako úspešnej strane sporu voči žalobkyni v plnom rozsahu.

(17) Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( ). Odvolanie možno odôvodniť ( ) len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).