Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_23S-162-2019.pdf
PDF · 154.54 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/162/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Jany Novotnej, v právnej veci žalobkyne: H. W., bytom V. 3, XXX XX X. X., právne zast.: JUDr. Juraj Macík, advokát, so sídlom Petelenova 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 316 898, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, 812 66 Bratislava IČO: 00 156 621, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 218/2019-430, Z: 25168/2019 zo dňa 30. mája 2019, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobkyni právo na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Rozhodnutím č. OU-BB-OOP6/2018/023447-003/6TP zo dňa 01.08.2018 Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát (orgán verejnej správy prvého stupňa) rozhodol, že v zmysle § 13 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vysporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 64/1997 Z. z.“) nevyhovuje námietkam, ktoré podala žalobkyňa proti výpisu z návrhu projektu pozemkových úprav, vypracovaného za účelom vyporiadania vlastníckeho práva k pozemkom v zriadenej záhradkovej osade Z. U. XX-XX Na V., doručeným Okresnému úradu Zvolen, pozemkový a lesný odbor.
2. Orgán verejnej správy prvého stupňa v súvislosti s námietkami žalobkyne poukázal na to, že návrh projektu pozemkových úprav bol zverejnený formou verejnej vyhlášky na úradnej tabuli Okresného úradu Zvolen, pozemkového a lesného odboru, a aj na úradnej tabuli Mesta Zvolen, pričom vyhláška bola zverejnená od 30.05.2018 do 29.06.2018. Zároveň bolo každému účastníkovi konania doručené do vlastných rúk oznámenie o zverejnení návrhu projektu pozemkových úprav, a taktiež výpis z návrhu projektu pozemkových úprav. Projekt pozemkových úprav sa účastníkom konania nedoručuje, nakoľko zákon č. 64/1997 Z. z. takúto povinnosť správnemu orgánu neurčuje. Projekt pozemkových úprav je rozsiahly a obsahuje osobné identifikačné údaje účastníkov konania.
3. Za nedôvodnú označil orgán verejnej správy námietku žalobkyne, v ktorej žiadala doručiť výpisy z návrhu projektu pozemkových úprav za neznámych vlastníkov, resp. vlastníkov s neznámym pobytom. Podľa § 6 ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon č. 330/1991 Zb.“) vo veciach pozemkových úprav vykonáva práva vlastníka nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu Slovenský pozemkový fond, a rovnako zastupuje aj neznámych vlastníkov pozemkov alebo vlastníkov pozemkov, ktorých miesto pobytu nie je známe. V
súlade s § 13 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z. z. bol preto Okresným úradom Zvolen, pozemkovým a lesným odborom výpis z návrhu projektu, týkajúci sa pozemkov nezistených vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, doručený Slovenskému pozemkovému fondu.
4. Pokiaľ žalobkyňa žiadala oznámiť užívateľov, ktorí užívajú jej pozemky v obvode záhradkovej osady, resp. pozemky v jej spoluvlastníctve, pri prerokovaní námietok bolo uvedené, že na požiadanie jej tieto údaje budú poskytnuté.
5. Do nájomných vzťahov medzi vlastníkmi pozemkov a ich užívateľmi správne orgány nevstupujú, nakoľko na to nemajú vymedzenú kompetenciu. Ak podľa § 3 ods. 1 zákona č. 67/1997 Z. z. nebola medzi vlastníkom a užívateľom uzavretá nájomná zmluva podľa osobitného predpisu, tak vznikol medzi nimi dňom nadobudnutia účinnosti zákona č. 64/1997 Z. z. nájomný vzťah, ktorý bolo možné vypovedať len do začatia konania vo veci vyporiadania vlastníctva k pozemkom v obvode zriadenej záhradkovej osady. Výška ročného nájomného bola určená v zmysle § 3 zákona č. 64/1997 Z. z. podľa osobitného predpisu, a to podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, ak sa vlastník pozemku s nájomcom nedohodli inak.
6. K námietkam týkajúcim sa neprimeranosti ceny určenej znaleckým posudkom orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že z dôvodovej správy k zákonu č. 57/2011 Z. z., ktorý novelizoval zákon č. 64/1997 Z. z., vyplýva, že tento bol prijatý v nadväznosti na časť rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci D. C. O. X. vs. U. G., týkajúcu sa uskutočnenia všeobecných opatrení spočívajúcich v tom, že štát odstráni všetky prekážky toho, aby sa za prevod vlastníckeho práva k týmto pozemkom poskytovala náhrada, ktorej výška bude v primeranom vzťahu k trhovej cene majetku ku dňu prevodu. Odkazom na vyhlášku č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov sa exaktne určuje výška peňažnej náhrady za pozemky v zriadenej záhradkovej osade. Znaleckým posudkom č. 11/2012, ktorý bol zabezpečený Okresným úradom Zvolen, pozemkový a lesný odbor, v spolupráci so Slovenským pozemkovým fondom, bola určená hodnota pozemku v obvode zriadenej záhradkovej osady a aj náhrada za pozemky v obvode zriadenej záhradkovej osady. Znalec sa pri vypracovaní posudku riadil v zmysle § 8 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z. z. vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Na pozemky v zriadených záhradkových osadách sa vzťahuje príloha č. 3 - Postup stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a stavieb, a v súlade s touto prílohou, časť E, bod E.3 bola na ohodnotenie pozemkov použitá metóda polohovej diferenciácie.
7. Orgán verejnej správy prvého stupňa ďalej poukázal na charakter konania o vyporiadaní vlastníckeho práva k pozemkom pod záhradkovými osadami, konkrétne na to, že toto konanie je „postavené“ na systéme samostatných konaní - podmieňujúcich sa aktov, pričom skôr vydané správne akty podmieňujú správne akty, ktoré boli vydané neskôr. Úvodná etapa konania, ktorá sa začala na základe podania užívateľov pozemkov v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z., bola ukončená rozhodnutím o schválení úvodných podkladov (§ 9 ods. 4 zákona č. 64/1997 Z. z.). Rozhodnutie o schválení úvodných podkladov č. PL-2014/00023/000118 zo dňa 20.01.2014 bolo žalobkyni doručené prostredníctvom fikcie doručenia dňa 03.02.2014. Schváleniu úvodných podkladov predchádzalo doručenie výpisu z úvodných podkladov, voči ktorému podala žalobkyňa námietku prostredníctvom faxu. O tejto bolo rozhodnuté Obvodným pozemkom úradom vo Zvolene.
8. Proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 218/2019-430, Z:25168/2019 zo dňa 30.05.2019 tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa potvrdil.
9. Žalovaný v rozhodnutí popísal priebeh administratívneho konania a uzavrel, že orgán verejnej správy prvého stupňa sa námietkami žalobkyne zaoberal dostatočne a každý bod, ktorý bol namietaný, aj riadne odôvodnil.
10. Zákon č. 64/1997 Z. z. bol prijatý s cieľom vysporiadať vlastníctvo k pozemkom v zriadených záhradkových osadách. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že konaním podľa zákona č. 64/1997 Z. z. je obmedzované jej vlastnícke právo, resp. že dochádza k vyvlastňovaniu jej nehnuteľností, tak žalovaný uviedol, že vlastníctvo k pozemkom v zriadených záhradkových osadách sa vysporiadava v zmysle tohto
zákona, a preto nemožno hovoriť o vyvlastňovaní nehnuteľností. Ústavný súd SR nálezom č. 224/2001 Z. z. rozhodol, že jedine ust. § 17 ods. 3 nie je v súlade s Ústavou SR.
11. Vo vzťahu k nesúhlasu s určenou cenou pozemkov v záhradkovej osade a k poukazovaniu na rozpor s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva žalovaný uviedol, že znalecký posudok č. 11/2012 zo dňa 02.08.2012 bol vyhotovený podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, teda podľa právneho predpisu, na ktorý odkazuje zákon č. 57/2011 Z. z., ktorým bol zákon č. 64/1997 Z. z. novelizovaný. Zákon č. 57/2011 Z. z. bol prijatý s ohľadom na potrebu zapracovania záverov rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci D. C. O. X. vs. U. G. do slovenskej legislatívy, a práve týmto zákonom sa odstránili prekážky toho, aby sa nájom pôdy v záhradkových osadách realizoval za podmienok, ktoré berú do úvahy skutočnú cenu pôdy a súčasné trhové podmienky v dotknutej lokalite, a tiež aby sa za prevod vlastníckeho práva poskytovala náhrada, ktorej výška bude v primeranom vzťahu k trhovej cene majetku ku dňu prevodu. Znalecký posudok spĺňa všetky formálne požiadavky, ktoré právne predpisy na vypracovanie znaleckého posudku kladú a jeho použitie je plne v súlade s platnou legislatívou.
12. Vo veci bol riadne podaný návrh na začatie konania, ktorý bol podložený všetkými relevantnými dokladmi, ktoré platná legislatíva k návrhu vyžadovala. Zákon č. 64/1997 Z. z. vychádza z toho, že doterajší vlastník pozemku má právo na vyrovnanie za pozemok (ktorý po zápise projektu pozemkových úprav do katastra nehnuteľností prejde do vlastníctva doterajšieho užívateľa) s tým, že mu ale nemôže zostať zachované vlastníctvo v zriadenej záhradkovej osade. Všetky námietky a odvolania vlastníkov pozemkov, ktorí nesúhlasia s odpredajom pozemkov, resp. akoukoľvek manipulácia s nimi, musia správne orgány vyhodnotiť ako irelevantné.
13. Dňa 21.06.2019 bolo doručené podanie žalobkyne, z ktorého správny súd po doložení rozhodnutia žalovaného č. 218/2019-430, Z: 25168/2019 zo dňa 30.05.2019 dospel k záveru, že žalobkyňa mienila podať správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia žalovaného. Keďže správnemu súdu bolo z jeho rozhodovacej činnosti v iných veciach známe, že v iných súdnych konaniach bola žalobkyni Centrom právnej pomoci priznaná právna pomoc, a žalobkyňa doručila podanie, ktoré nebolo spísané advokátom, a zároveň išlo taký typ správnej žaloby, pri ktorej by žalobkyňa musela byť povinne zastúpená advokátom v zmysle § 49 Správneho súdneho poriadku (ďalej aj len „SSP“), správny súd žalobkyňu výzvou zo dňa 08.07.2019 vyzval, aby si podala žiadosť na Centrum právnej pomoci o poskytnutie bezplatnej právnej pomoci a aby preukázala súdu, že takúto žiadosť podala. Žalobkyňa následne podaním zo dňa 27.07.2019 oznámila správnemu súdu, že sa obrátila so žiadosťou o určenie advokáta na Centrum právnej pomoci a doložila aj fotokópiu podania, ktoré adresovala Centru právnej pomoci.
14. Centrum právnej pomoci poskytlo žalobkyni právnu pomoc a na zastupovanie v tomto súdnom konaní jej bol určený právny zástupca. Následne došlo k zmene a Centrum právnej pomoci určilo žalobkyni iného právneho zástupcu. Následne došlo opakovane k zmene právneho zástupcu a rozhodnutím Centra právnej pomoci, Kancelária Banská Bystrica č. KaBB/3661/2020 zo dňa 04.06.2020 bol žalobkyni na zastupovanie v tomto súdnom konaní určený advokát JUDr. Juraj Macík, so sídlom Petelenova 4, 974 01 Banská Bystrica. Na výzvu správneho súdu bolo až dňa 23.10.2020 doručené plnomocenstvo udelené žalobkyňou pre tohto právneho zástupcu a zmluva o poskytovaní právnych služieb. Až po odstránení prekážky spočívajúcej v nedostatku povinného právneho zastúpenia u žalobkyne správny súd pokračoval v konaní.
15. Žalobkyňa uviedla, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 20.08.2018 považuje za nezákonné s tým, že zotrváva na všetkých skutočnostiach, ktoré uviedla v odvolaní podanom na krajskom súde zo dňa 09.08.2018, ktoré bolo zaevidované pod č. k. 23S/96/2018. Uviedla, že dňa 24.08.2018 podala odvolanie z 09.08.2018 na Krajskom súde v Banskej Bystrici proti rozhodnutiu Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov a vyjadrila domnienku, že postúpením na Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR mala byť uvedená do omylu, aby stratila lehotu obrátiť sa na súd. Poukázala pritom na to, že na Krajskom súde v Banskej Bystrici boli vedené konania pod sp. zn. 23S/56/2011 a 23S/82/2018 a tieto neboli postupované na ministerstvo, a preto podľa nej boli vo veciach zaujaté rozdielne právne postupy, ktoré si odporovali a týkali sa obdobných záležitostí.
16. Žalobkyňa ďalej uviedla, že Európsky súd pre ľudské práva sa vyjadril, že Slovenská republika má povinnosť vyplatiť riadnu trhovú cenu a nie 2,77 Eur. Túto nepovažovala za trhovú cenu a žiadala skutočnú náhradu s tým, že v opačnom prípade si vlastníctvo ponechá. Ďalej uviedla, že novela zákona č. 64/1997 Z. z. je v rozpore s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva a dokonca znížila vyvlastňovaciu náhradu oproti predchádzajúcej. Cena 2,77 Eur je v rozpore s GR SPF č. 10/2012, účinný dňa 22.10.2012, konkrétne sa odvolávala na : „územnoplánovaciu informáciu obce, a taktiež sa prihliada aj na už zrealizované prevody vykonané v danej lokalite (a v ZP je uvedená cena 54 Eur v danej lokalite)“. Európsky súd uložil štátu povinnosť ďalej neporušovať dohovor a ustanovenia zákona o neprimerane nízkej náhrade podľa podmienok ochrany vlastníckeho práva trhovej ekonomike. Záhradkársky zákon a zákon o pozemkových úpravách slúžia na obrovské rabovačky. Ministerstvo - žalovaný vo svojom rozhodnutí porušuje dohovor. Nejde o verejný záujem, v rámci verejného záujmu sú napríklad budované diaľnice, kde napr. za ornú pôdu sa vyplácajú sumy 30 Eur za m2. Podľa žalobkyne ona má právo na trhovú cenu a v skutočnosti malo ísť o cenu vyše 50 Eur za m2. Žalovaný ignoroval rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva a zámerne ich považoval za irelevantné. Ústava SR zaručuje a chráni vlastníctvo s tým, že žalobkyňa si svoje dedičstvo ponecháva, keďže na základe nerešpektovania judikátov Európskeho súdu je jej odmietnuté vyplatenie riadnej trhovej ceny. Žalobkyňa žiadala, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že už nebude pokračovať vo vyvlastňovaní jej majetku a majetku po jej predkoch a ďalej žiadala, aby správny súd prikázal žalovanému konať v súlade so zákonmi a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorými je Slovenská republika viazaná a má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
17. Žalobkyňa vo vyššie uvedenom prvom podaní v tejto veci (doručenom správnemu súdu dňa 21.06.2019) uviedla, že trvá na všetkých skutočnostiach, ktoré uviedla v odvolaní podanom na krajskom súde zo dňa 09.08.2018, č.k. 23S/96/2018, ktoré bolo prijaté podateľňou súdu dňa 24.08.2018. V tomto súdnom konaní správny súd uznesením č.k. 23S/96/2018-21 zo dňa 25.09.2018 konanie zastavil s tým, že po právoplatnosti tohto uznesenia bude vec postúpená Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť a Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 3Sžrk/3/2019 zo dňa 07.08.2019 kasačnú sťažnosť žalobkyne zamietol. Keďže žalobkyňa sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, ktorý rozhodol o námietke podanej žalobkyňou proti výpisu z projektu pozemkových úprav (po prerokovaní týchto námietok Okresným úradom Zvolen, pozemkový a lesný odbor), a nevyčerpala riadny opravný prostriedok, správny súd dospel k záveru, že nemá právomoc na konanie, a preto vec postúpil Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, do ktorého právomoci patrilo rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku.
18. V podaní zo dňa 09.08.2018 (na obsah ktorého žalobkyňa odkázala vo svojom prvom podaní v tejto prejednávanej veci doručenom správnemu súdu dňa 21.06.2019) žalobkyňa opäť vyjadrila nesúhlas s postupom orgánu verejnej správy a označila ho za rozporný so zákonmi a judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ďalej namietala, že jej bolo zaslané oznámenie zo dňa 16.07.2018 s lehotou 5 dní a s uvedenou pracovnou dobou s tým, že si má telefonicky dohovoriť možnosť nahliadnutia do spisu. Podľa žalobkyne bola hrubo porušená Okresným úradom Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov pracovná doba tým, že v stredu 25.07.2018 sa pokúšala dovolať na okresný úrad, ale sa jej to nepodarilo, a taktiež sa pokúšala doručiť fax, a niekoľkokrát sa pokúšala o telefonické spojenie. Chcela oznámiť, že mala úraz (zlomenina nohy) a chcela ako dôkaz zaslať lekárske potvrdenie faxom ako informáciu o úraze, a chcela si telefonicky dohovoriť termín nahliadnutia do spisu. Toto podľa žalobkyne jej bolo znemožnené tým, že jej nebol dvíhaný telefón a mal byť aj vypnutý fax počas pracovnej doby, ktorá bola uvedená v oznámení.
19. Ďalej uviedla, že až v závere jej bolo oznámené, že vyvlastňovanie sa skladá z troch etáp a tieto skutočnosti jej neboli uvedené jasne a zrozumiteľne ihneď v prvej písomnosti pri oboznámení, že sa zahajuje takéto konanie. Náhrada za pôdu nie je primeraná podľa podmienok ochrany vlastníctva v trhovej ekonomike. Proti cene nebolo možné sa odvolať a jej námietky boli ignorované, preto si svoje vlastníctvo ponecháva a žiada, aby jej pôda a pôda jej predkov bola vynechaná z násilného vyvlastňovania.
20. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že zotrváva na skutkovom a právnom posúdení vecí zistenom počas odvolacieho konania, odôvodnenom v preskúmavanom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa. Skutkový stav veci bol dostatočne zistený a je podložený relevantnými dôkaznými
prostriedkami. Žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou legislatívou a žalobkyňu neukracuje na jej právach a právom chránených záujmoch.
21. Vo vzťahu k namietanej cene určenej znaleckým posudkom uviedol, že správny orgán si svoju zákonnú povinnosť splnil tým, že zákonným spôsobom zabezpečil vyhotovenie znaleckého posudku a nie je na správnom orgáne, aby posudzoval výšku náhrady určenej znaleckým posudkom.
22. Zákon č. 64/1997 Z. z. bol prijatý z dôvodu, aby upresnil podmienky, kedy sa špecifické pozemkové úpravy s cieľom vysporiadať vlastníctvo v zriadených záhradkových osadách začnú, aký bude ich priebeh a predovšetkým ustanovuje, za akých podmienok sa doterajší užívatelia a nájomcovia pozemkov v zriadených záhradkových osadách stanú ich vlastníkmi, resp. spoluvlastníkmi. Verejný záujem na vysporiadaní vlastníctva k týmto pozemkom spočíva práve v záujme na úplnom usporiadaní pozemkového vlastníctva v SR. Vysporiadanie vlastníctva je za cenu odňatia vlastníckeho práva za náhradu istej časti občanov, čo je vo verejnom záujme i z dôvodu, že prispeje k posilneniu právnej istoty, a to nielen záhradkárov a užívateľov, ale aj samotných vlastníkov.
23. Do konania bol predložený znalecký posudok č. 11/2012 zo dňa 02.08.2012, ktorý bol vyhotovený podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z., teda podľa právneho predpisu, na ktorý odkazuje zákon č. 57/2011 Z. z., ktorým bol novelizovaný zákon č. 64/1997 Z. z. Zákon č. 57/2011 Z. z. bol prijatý s ohľadom na potrebu zapracovania rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci D. C. O. X. vs. U. G. do slovenskej legislatívy. Prijatím tohto zákona sa odstránili prekážky toho, aby nájom pôdy v záhradkových osadách bol realizovaný za podmienok, ktoré berú do úvahy skutočnú cenu pôdy, súčasné trhové podmienky v dotknutej lokalite a tiež, aby sa za prevod vlastníckeho práva poskytovala náhrada, ktorej výška bude v primeranom vzťahu k trhovej cene majetku ku dňu prevodu.
24. Na základe uvedenej argumentácie žalovaný navrhol, aby správny súd správnu žalobu žalobkyne zamietol.
25. V replike podanej prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyňa uviedla, že zotrváva na správnej žalobe s tým, že namieta aj nezákonnosť v postupe orgánu verejnej správy prvého stupňa, pretože register pôvodného stavu neobsahoval identifikáciu užívateľov jednotlivých parciel registrácie evidovaných na katastrálnej mape. Záhradkový zákon neurčuje, čo znamená register pôvodného stavu, a preto bolo potrebné aplikovať analogicky zákon č. 330/1991 Zb. Takýto postup podporuje aj odkaz v § 8 ods. 2 zákona č. 64/1997 Zb. na použitie § 9 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb., a toto ustanovenie hovorí o tom, že register pôvodného stavu sa skladá z údajov o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim.
26. Podľa § 8 ods. 4 záhradkového zákona je správny orgán povinný poučiť vlastníka, že môže ponúknuť užívateľovi a záhradkárskej organizácii odkúpenie stavieb a trvalých porastov a spoločných zariadení nachádzajúcich sa na pozemku v jeho vlastníctve. Teda, ak zákon dáva vlastníkovi pozemkov možnosť osloviť všetkých užívateľov v lehote 30 dní odo dňa doručenia výpisu, register pôvodného stavu potom musí obsahovať aj individuálne označenie právnych vzťahov k pozemkom, a teda aj zoznam jednotlivých užívateľov s uvedením konkrétnych pozemkov, ktoré obhospodarujú. Prvostupňový orgán poskytol žalobkyni len všeobecné poučenie o tom, že môže ponúknuť užívateľovi a záhradkárskej organizácii, že odkúpi jeho stavby a trvalé porasty nachádzajúce sa na pozemku v jeho vlastníctve, a to za cenu rovnajúcu sa výške náhrady uvedenej v § 3 ods. 3 a 4 záhradkového zákona. Správny orgán požadoval teda od žalobkyne konať takým spôsobom, na aký nemala žalobkyňa, a zrejme ani správny orgán, dostatok relevantných podkladov, keď správny orgán žiadal žalobkyňu, aby zaslala návrhy kúpnych zmlúv v 30-dňovej lehote všetkým užívateľom, spolu s označením parciel, ktoré užívajú. V lehote 30 dní nebolo v praxi vôbec možné zistiť menný zoznam užívateľov jej pozemkov.
27. Domnelým splnením povinnosti podľa § 8 ods. 4 prvá veta záhradkového zákona, bez súčasného poskytnutia všetkých relevantných podkladov potrebných k uplatneniu tohto práva, došlo k formálnemu poučeniu žalobkyne, čo v žiadnom prípade nie je postupom správneho orgánu vychádzajúcim z pravidiel v § 3 ods. 2 Správneho poriadku, teda nejde o postup, ktorý by bol v súčinnosti s účastníkom konania a ani o postup, ktorým by správny orgán poskytol účastníkovi pomoc a potrebné poučenie na uplatnenie jeho práv.
28. V 30-dňovej lehote je potrebné doručiť užívateľom návrhy kúpnych zmlúv a tieto návrhy musia mať všetky podstatné náležitosti zmluvy tak, aby k uzavretiu zmlúv nebolo potrebné nič iné ako jednoduchá akceptácia druhou zmluvnou stranou, pričom cena nesmie byť nižšia ako je stanovená podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. Aj keď vlastník pri predkladaní ponúk nekoná prostredníctvom správneho orgánu, koná v rámci konania o vysporiadanie vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách a v rámci lehoty, ktorú doterminuje práve správny orgán. Ide o postup, ktorý je upravený v záhradkovom zákone v jeho tretej časti pod názvom „konanie“. V § 18 spoločných ustanovení tento zákon jednoznačne stanovil, že náklady spojené s vyhotovením znaleckých posudkov uhrádza Slovenský pozemkový fond. Zákon ale nestanovil, že by správny orgán bol povinný takýto znalecký podklad zabezpečiť, tak ako to urobil v § 8, keď správnemu orgánu uložil povinnosť zabezpečiť úvodné podklady, ktorých súčasťou je aj výška náhrady určená podľa znaleckého posudku. Na druhej strane správny orgán bez toho, aby zabezpečil znalecký posudok s určením ceny stavieb a trvalých trávnatých porastov, ako aj zariadení nachádzajúci sa na vysporiadavanom pozemkou, nevie posúdiť, či by vlastník ponúkol užívateľom cenu, zodpovedajúcu cene stanovenej podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z. Zákon totiž neukladá vlastníkovi pozemku, aby správnemu orgánu predložil znalecký posudok na preukázanie, že ponúkol užívateľovi pozemku cenu minimálne vo výške náhrady stanovenej podľa vyhlášky č. 492/2004 Z. z.
29. Žalobkyňa zotrvala na tom, že jej bolo poskytnuté formálne poučenie bez toho, aby jej bola poskytnutá súčinnosť potrebná na to, aby mohla uplatniť svoje práva a aby mohla svoje práva účinne obhajovať.
30. Rozhodnutia orgánov verejnej správy vychádzajú z nesprávneho správneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu nebolo dostačujúce pre riadne posúdenie veci a v postupe orgánov verejnej správy došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré majú preukázateľné za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Na základe uvedenej argumentácie žalobkyňa žiadala, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa.
31. Žalovaný nevyužil právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalobkyne (zaujať dupliku podľa § 106 ods. 2 SSP).
32. Správnemu súdu bolo následne dňa 17.05.2021 doručené podanie žalobkyne (osobne aj elektronicky) označené ako doplnenie k správnej žalobe, v ktorom žalobkyňa doplnila ďalších účastníkov konania. Zároveň uviedla, že opravuje úvod správnej žaloby s tým, že ako žalovaného označila Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov a Okresný úrad Zvolen, katastrálny odbor. Zároveň uviedla, že sa domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 20.08.2018.
33. V tomto podaní žalobkyňa v podstate zopakovala už prednesenú argumentáciu, že v prípade, ak dôjde k prevedeniu jej vlastníckeho práva pôdy na užívateľov v záhradkových osadách, bude zbavená majetku v zmysle druhej vety čl. 1 Protokolu č. 1. Uviedla, že ide „o nelogickú a nezákonnú tortúru namierenú proti vlastníkom pôdy, resp. proti ich vlastníckemu právu a pod nátlakom neprimeranou a netrhovou náhradou je násilne vyvlastňovaná pôda“. Tým, že bolo začaté vyvlastňovacie konanie, boli ignorované rozhodnutia a judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva. Podľa žalobkyne neboli splnené podmienky na začatie tohto konania. Ďalej namietala, že má obdržať neprimeranú náhradu za násilne vyvlastnenú pôdu vo výške 2,70 Eur za m2 s tým, že za takúto sumu nie je nikde na Slovensku možné kúpiť pôdu takto v bezprostrednej blízkosti obydlí okresných miest. Podľa žalobkyne cena v tejto lokalite sa teraz pohybuje podľa znaleckého posudku vo výške 58,43 Eur za 1m2 pri HVB v bezprostrednej blízkosti, hneď v susedstve budovanej zóny IBV a HBV U.. Uviedla, že z jednej strany jej pôdy sa nachádza rozsiahla hromadná zástavba radových garáží a z druhej strany je vybudovaná aj prebiehajúca IBV. Užívateľom už skončilo užívacie právo pôdy, ktoré im nepredĺžila a žiada vrátiť pôdu v jej pôvodnom stave v zmysle zákona, t. j. vypratať a uvoľniť pôdu. Jej pôda je veľmi lukratívna, v lukratívnej časti Mesta Zvolen, a to hneď v bezprostrednej blízkosti obydlí. Žalobkyňa zároveň uviedla, že žiada, aby správny súd nariadil vo veci pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a), b) a d) Správneho súdneho poriadku.
34. Žalobkyňa pri podaní správnej žaloby nebola zastúpená advokátom. Správny súd preto prihliadol aj na námietky vznesené v replike - vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného, ktoré bolo prvým podaním, ktoré bolo zo strany žalobkyne spísané právnym zástupcom. Keďže došlo opakovane k zmene určenej osoby advokáta zo strany Centra právnej pomoci, správny súd prihliadol aj na toto podanie. Rovnako správny
súd zohľadnil aj odkaz na podanie zo dňa 09.08.2018, na ktoré žalobkyňa odkazovala vo svojom prvom podaní. Správny súd sa takto komplexne vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré boli žalobkyňou v priebehu tohto konania prednesené.
35. V poslednom podaní žalobkyňa žiadala, aby na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie. Správny súd tejto žiadosti žalobkyne nevyhovel, nakoľko toto podanie bolo správnemu súdu doručené dňa 17.05.2021, a správny súd dospel k záveru, že takáto žiadosť bola prednesená po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby. Takúto žiadosť by správny súd zohľadnil vtedy, ak by bola prednesená v prvom podaní, ktoré bolo adresované správnemu súdu a bolo by za žalobkyňu spísané právnym zástupcom. Správny súd preto rozhodnutie vo veci vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 19.05.2021. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu dňa 11.05.2021.
36. Pokiaľ žalobkyňa doplnila správnu žalobu o ďalších účastníkov konania, správny súd k tomuto doplneniu uvádza, že v tomto konaní bola predmetom administratívneho konania námietka žalobkyne proti výpisu z projektu pozemkových úprav a účastníčkou konania bola len žalobkyňa. Pokiaľ žalobkyňa označila okrem Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako účastníkov konania aj Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, pozemkový referát a Okresný úrad Zvolen, pozemkový a lesný odbor a Okresný úrad Zvolen, katastrálny odbor, tieto označené orgány verejnej správy neboli účastníkmi konania v tejto veci. Žalobkyňa sa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ktorým tento ako orgán verejnej správy druhého stupňa zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Banská Bystrica, odboru opravných prostriedkov ako orgánu verejnej správy prvého stupňa. Okresný úrad Zvolen, pozemkový a lesný odbor je orgán verejnej správy, ktorý realizoval pozemkové úpravy v zriadenej záhradkovej osade, ale nebol účastníkom tohto súdneho. Rovnako to platí aj o Okresnom úrade Zvolen, katastrálny odbor, vo vzťahu ku ktorému ani nie je zrejmé, z akého dôvodu by mal byť účastníkom konania.
37. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa, v rozsahu a dôvodov správnej žaloby (§ 134 SSP), a dospel k záveru, že správna žaloba žalobkyne je nedôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
38. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
39. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
40. Podľa § 134 SSP; (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
41. Podľa § 190 SSP; ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
42. Podľa § 1 zákona č. 64/1997 Z. z.; (1) Tento zákon upravuje a) užívanie pozemkov v zriadených záhradkových osadách na základe nájomného vzťahu zriadeného týmto zákonom, b) postup obvodných pozemkových úradov, vlastníkov pozemkov v zriadených záhradkových osadách (ďalej len "vlastníci"), nájomcov a užívateľov pozemkov v zriadených záhradkových osadách a Slovenského pozemkového fondu v konaní o pozemkových úpravách podľa osobitného predpisu (ďalej len "konanie") na účely vyporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách. (2) Tento zákon sa nevzťahuje na vyporiadanie vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách, ak k nim bolo zriadené právo osobného užívania.
43. Podľa § 2 zákona č. 64/1997 Z. z.; (1) Zriadenou záhradkovou osadou sa rozumie záhradková osada zriadená do 24. júna 1991 na pozemkoch, ku ktorým bola uzavretá zmluva o dočasnom užívaní pozemku medzi Slovenským zväzom záhradkárov, Slovenským zväzom chovateľov alebo jeho organizačnou zložkou (ďalej len "záhradkárska organizácia"), alebo jej členom a poľnohospodárskou organizáciou alebo inou organizáciou, ktorá k pozemku mala a) právo správy (právo hospodárenia) alebo b) právo družstevného užívania, alebo c) právo náhradného užívania, alebo d) právo užívania na zabezpečenie výroby, alebo e) iné užívacie právo. (2) Nájomcom alebo užívateľom pozemkov v zriadenej záhradkovej osade (ďalej len "užívateľ") sa rozumie člen záhradkárskej organizácie, ktorý na základe zmluvy so záhradkárskou organizáciou alebo poľnohospodárskou organizáciou, alebo inou organizáciou tieto pozemky obhospodaruje a užíva tie pozemky, ktoré slúžia všetkým členom záhradkárskej organizácie, najmä pozemky, na ktorých sú vybudované prístupové cesty, spoločné hygienické, rekreačné a iné prevádzkové zariadenia (ďalej len "spoločný pozemok").
44. Podľa § 3 zákona č. 64/1997 Z. z.; (1) Ak medzi vlastníkom a užívateľom nebola uzavretá nájomná zmluva podľa osobitného predpisu, vznikne medzi nimi dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona nájomný vzťah. (2) Nájomný vzťah podľa odseku 1 môže vypovedať vlastník pozemku, ktorého výmera a prislúchajúci podiel z výmery spoločných pozemkov tvorí viac ako polovicu pozemku užívaného užívateľom, ak užívateľ a) neužíva pozemok so starostlivosťou riadneho hospodára, b) zriadil na pozemku stavbu bez stavebného povolenia alebo ohlásenia, c) uzavrel bez súhlasu vlastníka pozemku alebo záhradkárskej organizácie k pozemku podnájomnú zmluvu alebo ho bez ich súhlasu iným spôsobom zveril tretej osobe, d) nezaplatil napriek písomnému upozorneniu splatné nájomné za bežný rok do 30. augusta nasledujúceho roku. (3) Ak vlastník vypovie nájomný vzťah podľa odseku 1, je povinný užívateľovi poskytnúť náhradu a) za stavby a trvalé porasty vo výške dojednanej medzi vlastníkom a užívateľom, najmenej však vo výške určenej podľa osobitného predpisu, b) za podiel na zariadeniach vybudovaných na spoločných pozemkoch. (4) Podiel podľa odseku 3 písm. b) sa určí z ceny spoločných zariadení zistenej podľa osobitného predpisu pomerom výmery pozemku užívateľa k výmere pozemkov užívaných ostatnými užívateľmi. (5) Nájomný vzťah podľa odseku 1 možno vypovedať len do začatia konania podľa § 7, a to k 1. októbru bežného roku. Výpovedná lehota je jeden rok, pričom sa nemôže skončiť pred dňom, v ktorom by užívateľovi zanikol nájom podľa § 22 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku, alebo pred poskytnutím náhrady podľa odseku 3 a 4.
45. Podľa § 13 zákona č. 64/1997 Z. z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim; (1) Obvodný pozemkový úrad vyvesí návrh projektu na 30 dní na verejné nahliadnutie na obvyklom mieste v obci (jej časti), v ktorej sa nachádza zriadená záhradková osada, a zároveň doručí každému účastníkovi konania, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo je známe, výpis z návrhu projektu týkajúci sa pozemkov, ktoré sú alebo majú byť v jeho vlastníctve, spolu s poučením o možnosti podať do 15 dní odo dňa doručenia výpisu alebo zverejnenia námietky proti údajom v ňom uvedených.
(2) Výpis z návrhu projektu týkajúci sa pozemkov nezistených vlastníkov a vlastníkov, ktorých miesto trvalého pobytu alebo sídlo nie je známe, doručí sa Slovenskému pozemkovému fondu. (3) Ak nie sú podané námietky, obvodný pozemkový úrad projekt schváli. (4) Obvodný pozemkový úrad prerokuje podané námietky s účastníkmi konania do 30 dní odo dňa ich doručenia. Ak námietkam pri prerokovaní vyhovie, projekt podľa nich upraví a schváli. Ak námietkam pri prerokovaní nevyhovie, obvodný pozemkový úrad ich predloží krajskému pozemkovému úradu, ktorý o nich rozhodne. (5) Rozhodnutie o schválení projektu sa oznamuje verejnou vyhláškou. (6) Proti rozhodnutiu o schválení projektu nemožno podať opravný prostriedok.
46. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že správny súd postupoval inak vo veci vedenej pod sp. zn. 23S/96/2018 a inak vo veciach vedených pod sp. zn. 23S/56/2011 a sp. zn. 23S/82/2018, tieto námietky nie sú dôvodné. V konaniach vedených na základe správnych žalôb žalobkyne pod sp. zn. 23S/56/2011 a sp. zn. 23S/82/2018 rozhodoval Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov ako orgán verejnej správy druhého stupňa. Žalobkyňa v uvedených konaniach správnou žalobou napadla rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, ktorými bolo rozhodnuté o odvolaniach žalobkyne, podaných proti rozhodnutiu Okresného úradu Zvolen, pozemkový a lesný odbor. V konaní vedenom pod sp. zn. 23S/96/2018 žalobkyňa podala správnu žalobu proti neprávoplatnému rozhodnutiu Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, vydanému týmto orgánom ako orgánom verejnej správy prvého stupňa. Správnu žalobu teda podala predtým ako vyčerpala riadny opravný prostriedok - odvolanie, o ktorom podľa zákona č. 64/1997 Z. z. v spojení so zákonom č. 330/1991 Z. z. mal rozhodovať žalovaný - Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Žalobkyňa nebola ukrátená o nijakú lehotu a nešlo o nesprávny postup, nakoľko tento bol odobrený aj kasačným súdom v konaní, ktoré začalo na základe kasačnej sťažnosti podanej žalobkyňou (uznesenie sp. zn. 3Sžrk/3/2019 zo dňa 07.08.2019). V iných konaniach, vedených pred správnym súdom na základe žalobkyňou podaných správnych žalôb, na ktoré žalobkyňa poukazovala, bol Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov v pozícii orgánu verejnej správy, ktorý rozhodoval o riadnom opravnom prostriedku - o odvolaní, a v tomto súdnom konaní bol v pozícii orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorý rozhodoval o námietkach žalobkyne, podaných proti výpisu z projektu pozemkových úprav, ktorým Okresný úrad Zvolen, pozemkový a lesný odbor nevyhovel, a preto ich v zmysle relevantnej právnej úpravy predložil na rozhodnutie Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov.
47. Žalobkyňa namietala, že cena 2,77 Eur za m2, ktorá bola určená znaleckým posudkom pri vysporiadavaní vlastníctva pozemkov v záhradkovej osade nie je cenou trhovou. Vo vzťahu k tejto žalobnej námietke je potrebné uviesť, že žalobkyňa len všeobecne vyjadrila nesúhlas s určenou znaleckou cenou s tým, že cena mala byť vyššia. Orgány verejnej správy sa s námietkami žalobkyne, ktoré sa týkali znaleckého posudku a ceny určenej znaleckým posudkom, dostatočne vysporiadali, keď uviedli, že znalecký posudok č. 11/2012 zo dňa 02.08.2012 bol vyhotovený podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov, teda podľa právneho predpisu na ktorý odkazuje zákon č. 64/1997 Z. z. po novelizovaní zákonom č. 57/2011 Z.z. Poukázali aj na to, že zákon č. 57/2011 Z. z. bol prijatý s ohľadom na potrebu zapracovania záverov rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci D. C. O. X. vs. U. G. do slovenskej legislatívy. Taktiež vyhodnotili, že znalecký posudok, ktorý bol obstaraný v konaní, spĺňa všetky formálne požiadavky, ktoré právne predpisy na vypracovanie znaleckého posudku kladú a jeho použitie bolo plne v súlade s platnou legislatívou. Žalobkyňa nesprávnosť týchto záverov argumentáciou prednesenou v správnej žalobe nepreukázala.
48. K námietkam týkajúcim sa nesúhlasu s cenou určenou znaleckým posudkom je potrebné ešte uviesť, že Okresný úrad Zvolen, pozemkový a lesný odbor, rozhodnutím č. OU-ZV-PLO-2017/000472-069 zo dňa 18.10.2017 rozhodol o spôsobe náhrady u jednotlivých vlastníkov pozemkov v záhradkovej osade. V tomto rozhodnutí bola pre žalobkyňu určená náhrada vo výške 2 388,433 Eur, určená v zmysle ceny stanovenej znaleckým posudkom č. 11/2012 zo dňa 02.08.2012 a proti tomuto rozhodnutiu sa žalobkyňa nebránila a nepodala proti nemu opravný prostriedok.
49. Orgány verejnej správy oboch stupňov tak vo vzťahu k námietkam žalobkyne, týkajúcim sa znalcom určenej ceny, dostatočným spôsobom v rozhodnutiach vysvetlili, že v prejednávanej veci bol aplikovaný zákon č. 64/1997 Z. z. v znení jeho novely zákonom č. 57/2011 Z. z., ktorá práve reagovala na spôsobom
oceňovania nehnuteľností v reflexii na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci D. C. O. X. vs. U. G.. Orgány verejnej správy vyhodnotili znalecký posudok tak, že spĺňa všetky formálne požiadavky, ktoré právne predpisy stanovujú a že jeho použitie bolo v súlade s právnou úpravou. Žalobkyňa tieto závery v preskúmavaných rozhodnutiach nijako konkrétne nerozporovala, neuviedla konkrétne dôvody, prečo závery v rozhodnutiach orgánov verejnej správy nepovažuje za správne.
50. Pokiaľ žalobkyňa namietala, že aj zákon č. 57/2011 Z. z. je v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, tak aj táto žalobná námietka je nedôvodná. Žalobkyňa neuviedla s akou konkrétnou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva by mala byť právna úprava nesúladná. Navyše nemožno opomenúť vyššie opakovane uvedené závery o tom, že zákonom č. 57/2011 Z. z. zákonodarca reagoval práve na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva a právnu úpravu zosúladil s požiadavkami vyplývajúcimi z rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci D. C. O. X. vs. U. G. ktoré sa týkali oceňovania pozemkov v zriadených záhradkových osadách pri pozemkových úpravách.
51. Námietky o tom, že mal byť porušený Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Protokol č. 1 a judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva sú všeobecné a nekonkrétne.
52. K žalobkyňou tvrdenému rozporu právnej úpravy s Ústavou SR je potrebné uviesť, že len Ústavnému súdu SR patrí kompetencia na posúdenie ústavnosti, teda súladu právneho predpisu s Ústavou SR. Správny súd nezistil, že by bolo pred ústavným súdom vedené také konanie, ktorého dôsledky by mohli mať z hľadiska platnosti a účinnosti rozhodnej právnej úpravy vplyv na administratívne konanie, výsledkom ktorého sú rozhodnutia, ktorých prieskumu sa žalobkyňa domáhala podanou správnou žalobou.
53. Žalobkyňa namietala, že oznámením zo dňa 16.07.2018 jej Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov oznámil, že sa môže vyjadriť k podkladom rozhodnutia a navrhnúť ich doplnenie a boli jej oznámené úradné hodiny s tým, že má právo do 5 dní sa oboznámiť s podkladmi rozhodnutia alebo vyjadriť sa. Namietala, že jej bolo znemožnené oznámiť, že má zdravotné problémy a dohodnúť si termín nahliadnutia do administratívneho spisu.
54. Ani tieto žalobné námietky nie sú dôvodné. Námietky žalobkyne proti výpisu z projektu pozemkových úprav zo dňa 14.06.2018 boli podrobne prerokované Okresným úradom Zvolen, pozemkový a lesný odbor, o čom bola spísaná podrobná zápisnica č. OU-ZV-PLO-2018/000512-119. Po prerokovaní námietok žalobkyňa doručila podanie zo dňa 25.06.2018, ktoré je súčasťou administratívneho spisu a Okresný úrad Zvolen, pozemkový a lesný odbor sa aj týmto podaním žalobkyne zaoberal a podrobne sa k nemu vyjadril v podaní č. OU-ZV-PLO-2018/000512-132 zo dňa 24.07.2018, ktoré bolo žalobkyni doručené dňa 17.08.2018. Potom, ako Okresný úrad Zvolen, pozemkový a lesný odbor, námietkam žalobkyne nevyhovel, postúpil ich na rozhodnutie Okresnému úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov. Okresný úrad Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov podaním č. OU- BB-OOP6-2018/023447 - 002 zo dňa 16.07.2018 postupom podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku žalobkyni oznámil, že spisový materiál obsahujúci podklady pre vydanie rozhodnutia, bude k nahliadnutiu v sídle Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov, 4. poschodie, kanc. č. 406, počas úradných hodín /Po: 8:00-15:00, Ut: 8:00-15:00, Str: 8:00-17:00, Štv: 8:00-15:00, Pia: 8:00-15:00/, prípadne v inom čase po telefonickom dohovore. Zároveň žalobkyňu poučil, že má právo vyjadriť sa v lehote 5 dní. Je nepochybné, že žalobkyni sa skomplikoval zdravotný stav a že dňa 25.07.2018 utrpela zlomeninu nohy, čo mohlo určitým spôsobom sťažiť uplatňovanie jej práv. Oznámenie Okresného úradu Banská Bystrica, odbor opravných prostriedkov zo dňa 16.07.2018 bolo žalobkyni doručené 20.07.2018 a v tomto oznámení jej bola určená lehota 5 dní na oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia. Žalobkyňou uvádzané nedostatky v postupe orgánu verejnej správy prvého stupňa o tom, že nebola dodržaná pracovná doba a že bol nefunkčný fax dňa 25.07.2018, čím jej malo byť znemožnené nahliadnuť do administratívneho spisu a vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, neboli preukázané. Aj pri prihliadnutí na komplikáciu zdravotného stavu žalobkyne považuje správny súd za podstatné k žalobkyňou uvedeným námietkam uviesť, že o námietkach žalobkyne bolo rozhodnuté dňa 01.08.2018 a oznámenie o možnosti nahliadnuť do administratívneho spisu jej bolo doručené dňa 20.07.2018, teda o predĺženie lehoty mohla požiadať aj v iné dni ako v deň 25.07.2018. Navyše z výpisu faxových podaní nie je možné preveriť, či tieto faxové podania boli adresované okresnému úradu.
55. Žalobkyňa namietala, že register pôvodného stavu neobsahoval identifikáciu užívateľov jednotlivých parciel registrácie evidovaných v katastrálnej mape a že zákon č. 64/1997 Z. z. neurčuje, čo je register pôvodného stavu, preto bolo potrebné analogicky aplikovať zákon č. 330/1991 Zb., na § 9 ods. 2, ktorého odkazuje zákon č. 64/1997 Z. z. v § 8 ods. 2, a ďalej že došlo len k formálnemu poučeniu zo strany orgánu verejne správy bez poskytnutia dostatočnej súčinnosti k tomu, aby žalobkyňa mohla užívateľom jej pozemkov predložiť návrh na uzavretie kúpnej zmluvy. Aj tieto žalobné námietky správny súd vyhodnotil ako nedôvodné. Predmetom súdneho prieskumu v tomto súdnom konaní je preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy pri vysporiadaní sa s námietkami žalobkyne vznesenými proti výpisu z projektu pozemkových úprav podľa § 13 zákona č. 64/1997 Z. z. Námietky týkajúce sa náležitostí registra pôvodného stavu, nedostatočného poučenia a súčinnosti zo strany orgánu verejnej správy žalobkyňa v námietkach podaných podľa § 13 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z.z. nevzniesla. Konanie pred správnym súdom nepredstavuje ďalšiu inštanciu v konaní a nie je pokračovaním administratívneho konania, preto tieto námietky žalobkyne nebolo možné zohľadniť. Predmet a obsah súdneho prieskumu je daný predmetom a obsahom rozhodnutí napadnutých správnou žalobou. Keďže žalobkyňa v tomto smere nevzniesla v administratívnom konaní žiadne námietky, orgány verejnej správy sa týmito skutočnosťami nezaoberali. Správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej ale nenahrádza ich činnosť. V tomto súdnom konaní bolo úlohou správneho súdu vyhodnotiť, či sa orgány verejnej správy zákonným spôsobom vysporiadali s námietkami žalobkyne, prednesenými proti projektu pozemkových úprav, a s odvolaním žalobkyne proti rozhodnutiu, ktorým jej námietkam nebolo vyhovené, a v tomto smere správny súd pochybnosti nezistil.
56. V prejednávanej veci žalobkyňa nájomnú zmluvu s užívateľmi pozemkov v obvode zriadenej záhradkovej osady neuzavrela, a preto v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 64/1997 Z. z. vznikol nájomný vzťah účinnosťou tohto zákona. Žalobkyňa tento nájomný vzťah v zmysle § 3 ods. 2 zákona č. 64/1997 Z. z. do začatia konania o vysporiadaní vlastníctva k pozemkom v zriadenej záhradkovej osade nevypovedala. Žalobkyňa do začatia konania nevzniesla požiadavku, že chce od užívateľov jej pozemkov odkúpiť stavby, trvalé porasty a spoločné zariadenia na jej pozemkoch, ktorých je podielovou spoluvlastníčkou vo výške spoluvlastníckeho podielu 1, preto sa konanie presunulo do ďalších fáz, došlo k schváleniu úvodných podkladov a k vypracovaniu projektu pozemkových úprav. Takúto požiadavku nevzniesla ani v podaných námietkach a ani pri prerokovaní námietok so zamestnancami Okresného úradu Zvolen, pozemkový a lesný odbor.
57. Zo všetkých podaní žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa nesúhlasí s určenou náhradou za pozemky, ktorých je spoluvlastníčkou, a taktiež nesúhlasí ani s tým, aby jej boli vydané náhradné pozemky za tie pozemky, ktorých je spoluvlastníkom (v zodpovedajúcom rozsahu). Z podaní žalobkyne je zrejmé, že nesúhlasí s celým konaním, v ktorom sa vysporiadavajú vlastnícke pomery v zriadenej záhradkovej osade a domáha sa toho, aby voči nej bolo konanie zastavené. Požiadavkám žalobkyne, aby jej boli vydané pozemky, ku ktorým má spoluvlastnícke právo a ktoré sú súčasťou obvodu zriadenej záhradkovej osady, nie je možné vyhovieť. Účelom zákona č. 64/1997 Z. z. je vysporiadanie vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách, ktoré boli zriadené do 24.06.1991. V tejto právnej úprave nemožno opomenúť verejný záujem na tom, aby sa usporiadali vlastnícke vzťahy k pozemkom, na ktorých je užívateľ pozemku odlišný od vlastníka pozemku z titulu zriadenej záhradkovej osady. Administratívne konanie, týkajúce sa vysporiadania vlastníctva k pozemkom v zriadených záhradkových osadách, by mohlo byť ukončené zastavením len v zmysle § 8 ods. 5 zákona č. 64/1997 Z. z., a to v prípade, ak by vlastníci nadpolovičnej väčšiny pozemkov počítanej podľa výmery oznámili orgánu verejnej správy, ktorý vedie konanie o pozemkových úpravách v zriadenej záhradkovej osade, že ponúkli užívateľom a záhradkovej organizácii odkúpenie stavieb, trvalých porastov a spoločných zariadení nachádzajúcich sa na pozemkoch v ich vlastníctve za cenu rovnajúcu sa výške náhrady podľa § 3 ods. 3 a 4 zákona č. 64/1997 Z. z. Takýto návrh je možné predniesť len v úvodnej fáze pozemkových úprav. V prejednávanej veci k takémuto postupu zo strany vlastníkov pozemkov nedošlo, preto došlo k schváleniu úvodných podkladov a bol vyhotovený projekt pozemkových úprav, ktorý bol zverejnený, a výpis z tohto projektu bol zaslaný každému účastníkovi konania, ktorého miesto trvalého pobytu alebo sídlo bolo známe (bol doručený aj žalobkyni). V prípade, že nedôjde k prejaveniu vôle vlastníkov nadpolovičnej väčšiny pozemkov počítanej podľa výmery ponúknuť užívateľom a záhradkárskej organizácii odkúpenie stavieb, trvalých porastov a spoločných zariadení, konanie nie je možné individuálne zastaviť len voči niektorému vlastníkovi pozemku. Teda ak vlastníci nadpolovičnej väčšiny pozemkov počítanej podľa výmery neprejavia vôľu s tým, že odkúpia stavby, trvalé porasty a spoločné zariadenia v zriadenej
záhradkovej osade, a takýmto spôsobom „nezastavia“ projektové úpravy v zriadenej záhradkovej osade, menšinoví vlastníci pozemkov sú nútení rešpektovať konanie o pozemkových úpravách.
58. Správny súd po preskúmaní rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov a postupu, ktorý im predchádzal, dospel k záveru, že námietky žalobkyne sú nedôvodné, preto správnu žalobu žalobkyne podľa § 190 SSP zamietol.
59. Žalobkyňa nebola v konaní pred správnym súdom úspešná, preto jej správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.
60. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.