Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-87-2020.pdf
PDF · 100.2 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/87/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu Okresné stavebné bytové družstvo Michalovce, Michalovce, Plynárenská 1, IČO: 00 172 154, zast. JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom, Advokátska kancelária, Michalovce, Plynárenská 1, proti žalovaným 1. G. W.O., U.. XX.X.XXXX K. X. G. W.O., U.. XX.X.XXXX, O. R. G., Z.Á. XX, o zaplatenie 966,56 eur istiny s prísl., o odvolaní žalovanej 1. proti rozsudku 19C/18/2019-77 z 18.11.2019 Okresného súdu Michalovce
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom I. Žalovaným v 1. a v 2. rade uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 966,56 eur, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 966,56 eur od 1.2.2019 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. priznal žalobcovi ako strane plne úspešnej v konaní náhradu trov v pomere 100 %, ktoré sú povinní žalobcovi nahradiť žalovaní v 1. a v 2. rade spoločne a nerozdielne.
2. Po vykonanom dokazovaní zistil, že žalovaní nadobudli vlastnícke právo k bytu R.-X/C-XX H. U. Z. Z. XX H. G. od pôvodnej vlastníčky T. E.. Dňa X.X.XXXX pristúpili k zmluve o výkone správy k nadobudnutému bytu s účinnosťou od 1.8.2004, žalovaní vykazovali k 31.1.2019 nedoplatky na úhradách spojených s užívaním bytu v sume 1.612,83 eur. Od 1.6.2017 boli predpísané mesačné úhrady za užívanie bytu v sume 203,63 eur, od 1.12.2017 v sume 226,44 eur a od 1.6.2018 v sume 190,62 eur. V roku 2016 po vyúčtovaní preddavkových platieb a skutočnej spotreby vykazovali žalovaní preplatok 460,29 eur a za rok 2017 preplatok 712,80 eur. Z dokladov predložených žalobcom bolo zistené, že žalovaná v 1. rade prevzala osobne vyúčtovania mesačných preddavkov, a to za rok 2018 dňa 26.5.2019, za rok 2017 dňa 5.5.2018 a za rok 2016 dňa 12.5.2017. Z prehľadu ročných stavov na karte za rok 2017 bolo zistené, že k 1.1.2017 evidoval žalobca nedoplatok 1.885,59 eur, meškanie 176,77 eur a ročné vyúčtovanie 460,29 eur. Ročný predpis predstavoval 2.688,92 eur. Platby vykonané v prospech žalobcu boli v celkovej sume 3.295,75 eur. Ku koncu roka žalovaní vykazovali nedoplatok 818,47 eur (nedoplatok z roku 2016 v sume 1.885,59 eur mínus preplatok na ročnom vyúčtovaní 460,29 eur + ročný predpis 2.688,92 eur mínus platby vykonané v roku 2017 v sume 3.295,75 eur). K 30.9.2017 žalovaní vykazovali dlh v sume 646,27 eur. Z prehľadu ročných stavov na karte za rok 2018 bolo zistené, že k 1.1.2018 evidoval žalobca nedoplatok z roku 2017 v sume 818,47 eur, meškanie 319,27 eur a ročné vyúčtovanie 712,80 eur. Ročný predpis predstavoval 2.466,54 eur. Platby vykonané v prospech žalobcu boli v celkovej sume 1.150,00 eur. Ku koncu roka žalovaní vykazovali nedoplatok 1.422,21 eur (nedoplatok z roku 2017 v sume 818,47 eur mínus preplatok na ročnom vyúčtovaní 712,80 eur + ročný
predpis 2.466,54 eur mínus platby vykonané v roku 2018 v sume 1.150,00 eur). Z prehľadu ročných stavov na karte za rok 2019 k januáru bolo zistené, že k 1.1.2019 evidoval žalobca nedoplatok 1.422,21 eur, meškanie 512,19 eur a ročné vyúčtovanie 0 eur. Predpis k mesiacu január predstavoval 190,62 eur. Platby vykonané v prospech žalobcu vykonané neboli. Ku koncu mesiaca január žalobcovia vykazovali dlh v sume 1.612,83 eur. (Nedoplatok z roku 2018 v sume 1.422,21 eur mínus preplatok na ročnom vyúčtovaní 0 eur + predpis za január 190,62 eur mínus platby vykonané v roku 2019 v sume 0,0 eur). Žalobca predložil žalobu pod sp. zn. 24C/90/2017 tunajšieho súdu, z ktorej bolo zistené, že žalobcom bolo Okresné stavebné bytové družstvo, žalovaní G. W. K. G. W. , o zaplatenie 646,27 eur s prísl. s tým, že nedoplatok na úhradách spojených s užívaním bytu k 30.9.2017 bol 646,27 eur a na takúto sumu znel aj žalobný petit. Súd, vychádzajúc z § 6 ods. 1,3 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 10 ods. 1,2, § 517 ods. 2 Obč. zák., urobil záver, že žalobca požadoval po žalovaných zaplatenie 966,56 ako nedoplatky na úhradách spojených s užívaním bytu ku 31.1.2019. Žalovaný v 2. rade bol v konaní nečinný, žalovaná v 1. rade vo vzťahu k uplatnenému nároku podávala rozporné vyjadrenia, pretože uvádzala, že nárok neuznáva ani čo do dôvodu, ani čo do výšky, na druhej strane uvádza, že je si vedomá nedoplatku z dôvodu vyúčtovania tepla a teplej vody a nedoplatok spláca, preto nesúhlasí iba s výškou uplatneného nároku aj vzhľadom na nepredložené ročné vyúčtovania. Tiež namietala, že ako spotrebiteľka nepodpísala žiadne obchodné ani všeobecné podmienky, preto nie je nimi viazaná. Námietky žalobkyne súd vyhodnotil ako nedôvodné a priznal uplatnený nárok žalobcovi tak, ako ho požadoval z týchto dôvodov: Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaní sú vlastníkmi bytu, k užívaniu ktorého si žalobca uplatňuje právo na úhradu nedoplatkov. Právo žalobcu na uplatnený nárok nevyplýva zo žiadnych obchodných ani všeobecných podmienok, ako namietala žalovaná, ale vyplýva zo zákona a zo zmluvy o výkone správy. Ustanovenie § 10 ods. 1 zák. č. 182/1993 Z. z. uvádza, že vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy prispievať na náklady spojené s prevádzkou, údržbou a opravami spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva, prípadne pozemku. V konaní mal preukázané, že žalovaní X.X.XXXX pristúpili k zmluve o výkone správy, ktorú pre ich bytový dom vykonáva žalobca, preto sú povinní povinnosti z tejto zmluvy plniť. Okrem iných povinností sú povinní prispievať vo forme preddavkov na náklady spojené s prevádzkou bytov a bytového domu. Podľa § 10 ods. 2 cit. zákona výšku preddavkov si určujú vlastníci bytov. V konaní nebolo sporné, že vlastníci bytov si určili výšku preddavkov od 1.6.2017 v sume 203,63 euro, od 1.12.2017 v sume 226,44 eura a od 1.6.2018 190,62 eura. Námietka žalovanej o tom, že nárok žalobcu nezohľadňuje ročné vyúčtovania, nie je dôvodná. Žalobca preukázal, že žalovaná osobne prevzala ročné vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za obdobie rokov 2016-2018 a z predložených ročných stavov na karte bytu žalovaných je preukázané, že ročné zúčtovania sú zohľadnené v ich prehľade, a teda aj v zostatkoch dlhov žalovaných . Z prehľadu ročných stavov na karte za rok 2017 súdu bolo preukázané, že k 1.1.2017 evidoval žalobca u žalovaných nedoplatok z roku 2016 v sume 1.885,59 eur, ročné vyúčtovanie 460,29 eur je riadne uvedené v prehľade ročného stavu na karte a karta zohľadňuje ročný predpis úhrad a platby vykonané v uvedenom roku v prospech žalobcu, (nedoplatok z roku 2016 v sume 1.885,59 eur mínus preplatok na ročnom vyúčtovaní 460,29 eur + ročný predpis 2.688,92 eur mínus platby vykonané v roku 2017 v sume 3.295,75 eur). Tie isté kritériá boli zohľadnené aj vo vyúčtovaní za rok 2018. K 1.1.2018 evidoval žalobca nedoplatok z roku 2017 v sume 818,47 eur, teda zostatok, ktorý je ako dlh evidovaný na karte z roku 2017. Ročný predpis predstavoval 2466,54 eur a platby vykonané v prospech žalobcu boli v celkovej sume 1.150,00 eur. Ku koncu roka žalovaní 2018 vykazovali nedoplatok 1.422,21 eur (nedoplatok z roku 2017 v sume 818,47 eur mínus preplatok na ročnom vyúčtovaní 712,80 eur + ročný predpis 2.466,54 eur mínus platby vykonané v roku 2018 v sume 1.150,00 eur). Žalobca teda k 1. januáru 2019 evidoval dlh žalovaných v sume 1.422,21 eur a uplatnil si aj nárok na zálohovú platbu za mesiac január 2019 v sume 190,62 eur. Keďže nárok žalobcu je uplatnený iba za obdobie do 31.1.2019, nemôže byť ani evidované vyúčtovanie preddavkov a skutočnej spotreby k uvedenému dátumu, pretože ročné vyúčtovania sa vykonávajú podľa predložených dokladov k máju príslušného roka. Ročné zúčtovanie tak môže byť zohľadnené v nárokoch žalobcu za obdobie po 1.2.2019, že je preto preukázané, že žalobca evidoval voči žalovaným k 31.1.2019 dlh vo výške 1.612,83 eur (1.422,21 eur nedoplatky z predchádzajúcich období a 190,62 eur ako mesačný predpis za mesiac január 2019). K uvedenému súd udáva, že z prehľadu platenia mesačných úhrad vyplýva, že žalovaní si svoje povinnosti platiť mesačné preddavky neplnili dlhodobo, preto sa dlhy prenášali z jednotlivých období matematickým radom po zohľadňovaní mesačných predpisov, ročných vyúčtovaní a úhrad vykonaných žalovanými. Žalobca si z dlhu evidovaného k 31.1.2019 uplatnil zaplatenie sumy 966,56 eur, pretože časť nároku vo výške 646,27 eur si uplatnil samostatnou žalobou. Táto skutočnosť je preukázaná predloženou žalobou, ktorá je vedená na tunajšom súde pod sp.zn. 24C/90/2017. Zo žaloby mu vyplynulo, že ide o nárok
uplatnený k 30.9.2017. Aj z predložených ročných stavov na karte za rok 2017 v tomto konaní vyplýva, že dlh žalovaných bol ku mesiacu september 2017 v sume 646,27 eur. Táto suma bola odpočítaná od evidovaného dlhu 1.612,83 eur k 31.1.2019, preto je nárok žalobcu vo výške 966,56 eur riadne preukázaný a je dôvodný (1.612,83 eur mínus 646,27 eur uplatnených samostatnou žalobou). Žalovaná v 1. rade ďalej namietala, že dlh spláca, preto nemôže byť v žalovanej výške. Žalovaná však neuviedla v akej výške dlh spláca ani o splácaní dlhu žalobcovi súdu nepredložila žiadny dôkaz. Žalobca na výške uplatneného nároku zotrval a námietku žalovanej považoval za nedôvodnú, vzhľadom na predložené dôkazy. Súd preto dospel k záveru, že nárok žalobcu je v celom uplatnenom rozsahu dôvodný, preto žalovaných na jeho úhradu zaviazal. Žalovaná v 1. rade žiadala, aby jej súd dlh voči žalobcovi povolil splácať. Tvrdila, že jej výdavky presahujú mesačné príjmy a sama sa po rozvode stará o dve deti. Uviedla, že jej príjem je 920,00 eur mesačne a medzi výdavky deklarovala inkaso 56,00 eur, úvery 628,20 eur, poistka 54,00 eur, nájomné 190,00 eur a cestu do práce 120,00 eur. Žiadne zo svojich tvrdení o príjmoch a výdavkoch však nepreukázala. Súd žalovanú listom z 21.5.2019 vyzval na preukázanie príjmov a výdavkov, napriek tomu tak žalovaná neurobila. Jej tvrdenia o zlej sociálnej situácii tak zostali iba v rovine tvrdení, preto súd o povolení splátok nerozhodol. Žalovaná sa nezúčastnila ani nariadených pojednávaní. Z pojednávania určeného na 14.10.2019 sa ospravedlnila s odôvodnením, že v uvedený deň nebude na Slovensku. Ospravedlnila sa deň pred pojednávaním napriek tomu, že predvolanie prevzala 12.9.2019. Nezúčastnila sa ani termínu nariadeného na 18.11.2019 s odôvodnením, že je práceneschopná. Podľa predloženého dokladu o práceneschopnosti bola žalovaná práceneschopná od 19.8.2019, teda aj v čase pojednávania určeného na 14.10.2019, pričom tvrdila, že v tej dobe bude mimo územia Slovenska. Predvolanie na pojednávanie určené na 18.11.2019 žalovaná prevzala 22.10.2019, ospravedlnenie a žiadosť o odročenie termínu pojednávania z vyššie uvedených dôvodov doručila súdu 14.11.2019. Súd preto návrhy na odročenie pojednávaní neakceptoval a konal bez jej prítomnosti. Žalovaní sú v omeškaní so splácaním dlhu voči žalobcovi, preto je dôvodný aj nárok žalobcu na úroky z omeškania. Žalobca nepožadoval úroky z omeškania z jednotlivých platieb alebo ročných vyúčtovaní, ale až prvý deň po období, za ktoré žiadal úhradu vzniknutých nedoplatkov, teda od 1.2.2019. Požadovaná výška úrokov z omeškania 5% ročne je v súlade s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., pretože ku dňu 1.2.2019 predstavovala 0+5%-tuálnych bodov. Súd preto priznal žalobcovi z omeškanej sumy 966,56 eur aj úroky z omeškania 5% ročne od 1.2.2019 do jej zaplatenia. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že ich priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2 C.s.p.
3. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná v 1. rade.
4. Tvrdila, že rozsudok je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, únijným právom, ktorý svojim obsahom odporuje zákonu, obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom a je v rozpore s verejným poriadkom. Poukázala na Ústavu Slovenskej republiky na jej Čl. 1 ods. 2, Čl. 46 ods. 1,2, § 39 Obč. zák. Ďalej poukázala aj na čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a právo na spravodlivé konanie. Tvrdila, že jej bolo ako spotrebiteľovi odňaté zákonné právo na súdnu ochranu a že súd konal v rozpore s únijným právom, že rozhodnutie súdu je nezákonné a svojvoľné. V odvolaní uplatnila všetky odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/, a h/ CSP, t.j., že neboli splnené procesné podmienky, že súd jej procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej pátracie procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práv na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky, procesné obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdila, že súd nevykonal náležité dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ďalej poukázala na to, že bola dlhodobo práceneschopná, že jej zahraničný zamestnávateľ nevyplatil dávky nemocenského a bola nútená niekoľkokrát vycestovať do zahraničia, že žiadala možnosť splatenia dlhu v splátkach, že splatiť dlh do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia je pre ňu nemožné, je rozvedená, žalovaný 2. s ňou nežije v spoločnej domácnosti, spláca hypotéku, ktorá je zostala po rozvode a nemôže splácať dlh jednorázovo a takáto povinnosť by vážne zasiahla jej nepriaznivý finančný stav. Navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu, okrem iného uviedol, že rozhodnutie je vo všetkých výrokoch vecne správne a taktiež je daná správnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu. Mal za to, že námietky žalovanej 1. sú nedôvodné a nie sú naplnené ňou vymenované odvolacie dôvody uvedené v odvolaní. Navrhol rozhodnutie potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
6. Žalovaná 1. vo vyjadrení žalobcu k jej odvolaniu opakovane žiadala o možnosť splatenia jej dlhu v splátkach. Trvala na svojom odvolacom návrhu.
7. Žalobca k jej vyjadreniu zotrval na svojom stanovisku k odvolaniu a mal za to, že rozhodnutie súdu je vo všetkých výrokoch správne, že boli splnené všetky zákonné podmienky pre jeho vydanie.
8. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem), prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 ods. 1,2 C.s.p. a rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s ním v celom rozsahu stotožňuje, na dôvody ktoré aj v celom rozsahu odkazuje, ku ktorým nie je čo dodať. Žalovaná 1. v odvolaní opakuje skutočnosti, s ktorými sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku. Žalovaná 1. v odvolacom uplatnila všetky odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. a) až h) C.s.p., ktoré iba formálne vymenovala, ale ich nekonkretizovala. V podstate sa zamerala na odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., t.j., že postupom súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom.
9. Vo všeobecnosti postup súdu porušujúci právo odvolateľa na spravodlivý proces je pomerne široký a medzi jeho zložky možno zaradiť predovšetkým právo na prístup súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) však pôjde vtedy ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodni záver o tom, že celé konanie sa vyjaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu, preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na naše pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.).
10. V postupe súdu odvolací súd nezistil, aby došlo k porušeniu práva žalovanej 1. na spravodlivý proces, ktoré porušenie okrem iného žalobkyňa ani nešpecifikuje ani nekonkretizuje. Odvolací súd v postupe súdu nezistil žiadne porušenie, ktoré by znamenalo vo vzťahu žalovanej 1. porušenie práva na spravodlivý proces, preto tento odvolací dôvod nie je daný. Rozhodnutie súdu a jeho odôvodnenie rovnako spĺňa náležitosti vyplývajúce z § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku. V odvolaní neboli ani zo strany žalovanej 1. tvrdené také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci, pričom v odôvodnení rozhodnutia súd uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesnej strany v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, ktoré vyhodnotil , citujúc právne predpisy, ktoré v prejednávanej veci aj správne aplikoval a z ktorých vyvodil aj správne závery. Žalovaná 1., okrem iného v odvolaní neuvádza žiadne skutočnosti, ktorými by spochybnila správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Rozhodnutie súdu, ktorým prisúdenú istinu s prísl. žalovanej 1. spolu so žalovaným 2. uložil splatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, t.j. vo výroku o splatnosti, je rovnako správne, lebo žalovaná ani na výzvu súdu nedoložila listinné dôkazy, na základe ktorých by mohol posúdiť výšku jej príjmov a výdavkov, ktorými by verifikovala svoju zlú sociálnu situáciu a tak zostali iba v rovine jej tvrdení. Žalovaná v odvolaní ani neuvádza, ktoré dôkazy, ktoré navrhovala súd nevykonal a preto nie je daný ani odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p., že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
11. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
13. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).