Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27CoCsp/6/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Behranovej a sudkýň JUDr. Andrey Dudášovej a JUDr. Ľuboslavy Vankovej v spore žalobkyne: H. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX G., zastúpená Sidor a partneri, s.r.o., so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 926,50 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Senica č. k. -96 zo dňa 29. októbra 2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa nepriznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením.

1.1 Právne svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na ustanovenia (v ďalšom texte „“), , , , , , , , (v ďalšom texte „“), , , , , o spotrebiteľských úveroch (v ďalšom texte „zákon o spotrebiteľských úveroch“).

1.2 Súd prvej inštancie vecne dôvodil tým, že v prejednávanej veci sa žalobkyňa domáhala od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mal žalovaný od nej prijať na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500043637 zo dňa 20.03.2014. Podľa tvrdenia žalobkyne výška bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobkyne predstavuje preplatok v sume 926,50 eura vzniknutý rozdielom medzi celkovou čiastkou v sume 1.798,50 eura, ktorú žalobkyňa zaplatila žalovanému ku dňu 13.01.2017 a výškou istiny poskytnutého úveru v sume 817,44 eura. Žalobkyňa sa ďalej v žalobe obmedzila len na tvrdenie, že žalovanému ku dňu 13.01.2017 splatila celkom čiastku 1.798,50 eura, toto svoje tvrdenie v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, napriek tomu, že priamo súd prvej inštancie vyzval žalobkyňu prostredníctvom jej právneho zástupcu listom zo dňa 01.08.2019 na predloženie listinných dôkazov o tomto jej tvrdení v žalobe (výzva zo dňa 01.08.2019 na predloženie rozpisu jednotlivých splátok úveru, ktoré žalobkyňa uhradila žalovanému odo dňa poskytnutia úveru až do 13.01.2017 a doloženie dôkazov o zaplatení jednotlivých splátok). Súd prvej inštancie nepovažoval za preukázané skutkové tvrdenia, ktoré žalobkyňa v žalobe uviedla. Uviedol, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Poukázal

pritom na skutočnosť, že v spore je žalobkyňa od počiatku zastúpená advokátom. Žalobkyňa v konaní dostatočne neuniesla bremeno skutkových tvrdení v žalobe, keď z odôvodnenia jej žaloby, ako ani z ďalších písomných vyjadrení jej právneho zástupcu, nebolo súdu prvej inštancie zrejmé, či sa žalobou domáhala plnenia z úverovej zmluvy alebo plnenia z revolvingu, alebo plnenia z úverovej zmluvy a aj z revolvingu súčasne. Žalovanú pohľadávku teda nešpecifikovala a nekonkretizovala spôsobom, ktorý by bolo možné považovať za jasný, zrozumiteľný a určitý. V žalobe sa obmedzila len na rozsiahle opísanie neprijateľných zmluvných podmienok Zmluvy a absenciu niektorých zákonných náležitostí Zmluvy, ako zmluvy spotrebiteľskej. Žalobkyňa v konaní neuniesla ani dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu výšky bezdôvodného obohatenia žalovaného, pretože sa v žalobe obmedzila len na tvrdenie, že žalovanému ku dňu 13.01.2017 splatila celkom čiastku 1.798,50 eura, toto svoje tvrdenie v konaní žiadnym spôsobom nepreukázala. Súd prvej inštancie konštatoval, že nie je úlohou a povinnosťou súdu z bližšie neoznačeného dokumentu (tento má inak slúžiť výhradne pre interné potreby spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.) doloženého k žalobe, vyvodzovať, z čoho pozostáva žalovaná istina a ako sa žalobkyňa k predloženému vyčísleniu žalovanej pohľadávky dopracovala. Naopak, je úlohou žalobkyne presne vymedziť a určiť jednotlivé sumy, ktoré vo svojom súčte tvoria základ pre výpočet výšky bezdôvodného obohatenia. Je povinnosťou žalobkyne nielen predniesť, ale aj dostatočne preukázať skutočnosti, od ktorých závisí uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobkyni žalovanú pohľadávku. S poukazom na uvedené skutočnosti, z ktorých je zrejmé, že žalobkyňa neuniesla v konaní bremeno skutkových tvrdení uvedených v žalobe, v dôsledku čoho nebolo súdu jednoznačne zrejmé, čo konkrétne má v konaní skúmať a neuniesla ani dôkazné bremeno, pretože vôbec nepreukázala uplatnenú výšku bezdôvodného obohatenia, súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu pre nepreskúmateľnosť uplatneného nároku zamietol.

1.3 O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa v spojení s Civilný súdny poriadok (v ďalšom texte „“) tak, že žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému, ktorý mal v spore plný úspech, náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonom stanovenej lehote odvolaním žalobkyňa poukazom na ustanovenie , , , pretože súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (písm. b), nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (písm. e), dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (písm. f).

2.1. V dôvodoch odvolania žalobkyňa uviedla, že súd prvej inštancie sa v konaní dopracoval k nesprávnym záverom, napriek tomu, že zaslala opakovane súdu prvej inštancie prehľad uhradených splátok, pričom výška zaplatenej sumy a výška poskytnutej istiny nebola v konaní sporná, preto je otázne, aké dokazovanie ohľadom nesporných tvrdení chcel súd prvej inštancie vykonávať. Už v žalobe uviedla, že v súvislosti s úverovou zmluvou zaplatila na účet žalovaného sumu 1.798,50 eura, pričom tieto tvrdenia preukázala prehľadom splátok pripojeným k žalobe. Následne aj na výzvu súdu prvej inštancie doložila podaním zo dňa 21.08.2019 prehľad splátok, ktorý obsahoval výšku splátok, ako aj dátum ich úhrady. Súd prvej inštancie preto nevykonal navrhované dôkazy, hoci sa nachádzali v súdnom spise a na základe ostatných vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobkyňa v súvislosti s neunesením dôkazného bremena poukázala na platobný rozkaz zo dňa 27.09.2018, ktorým súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel. Nemohli tak byť žiadne pochybnosti o skutočnostiach tvrdených žalobkyňou, najmä ak vyplývajú z listinných dôkazov, a preto je nepravdepodobné, že by sa v súdnom spise nemali nachádzať listiny, z ktorých vyplýva prehľad uhradených splátok. Napokon žalobkyňa uviedla, že nemôže obstáť záver súdu prvej inštancie o nepreukázaných skutkových tvrdeniach, pretože boli v konaní nesporné, žalovaný ani raz nepoprel, že by od žalobkyne prijal sumu 1.798,50 eura. Súd prvej inštancie v rozpore s ustanoveniami neidentifikoval, ktoré tvrdenia boli medzi stranami sporné a ktoré nie, pričom dokazovanie sa vykonáva iba ohľadom skutočností sporných. Ak by bola sporná otázka výšky zaplatenej sumy, až potom mal súd prvej inštancie vykonávať dokazovanie týkajúce sa preukázania pravdivosti tej-ktorej strany sporu. Procesný postup súdu prvej inštancie sa vymyká pravidlám , a preto došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žiadala odvolací súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na nové konanie, pričom si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je nedôvodné.

5. Predmetom prvoinštančného konania bol nárok žalobkyne voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 926,50 eura, ktoré malo žalovanému vzniknúť z dôvodu, že žalobca plnil na základe zmluvy, ktorú je potrebné v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročnú a bez poplatkov pre početné zákonné nedostatky. Suma 926,50 eura predstavuje rozdiel medzi sumou 1.798,50 eura, ktorú ku dňu 13.01.2017 žalobkyňa splatila a výškou istiny poskytnutého úveru v sume 817,44 eura. Žalobkyňa sa domáhala aj úroku z omeškania zo žalovanej sumy od tretieho dňa po doručení žaloby žalovanému.

6. Predmetom odvolacieho konania s poukazom na odvolaciu argumentáciu žalobkyne je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý výrokom I. žalobu zamietol pre nepreskúmateľnosť uplatneného nároku a výrokom II. uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie tak rozhodol, keď dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla v konaní bremeno tvrdenia a neuniesla ani dôkazné bremeno, pretože vôbec nepreukázala uplatnenú výšku bezdôvodného obohatenia.

7. Podľa ustanovenia odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

8. Podľa ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a obsahu spisového materiálu vo veci, dospel odvolací súd k záveru, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím, pričom konštatuje správnosť jeho dôvodov. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a z dôvodu vyrovnania sa s odvolacími námietkami žalobkyne, odvolací súd uvádza nasledovné:

10. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré mal od nej žalovaný prijať na základe zmluvy o revolvingovom úvere.

11. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

12. Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Súd prvej inštancie v odseku 23. odôvodnenia napadnutého rozsudku správne konštatuje, že podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, toto obohatenie vydať tomu, na koho úkor bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný, pričom záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia zákonných

predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

14. Žalobkyňa vo svojom odvolaní namietala, že nemôže obstáť záver súdu o nepreukázaní skutkových tvrdení, pretože tieto boli v konaní nesporné, žalovaný ani raz nepoprel, že by od žalovanej prijal sumu 1.798,50 eura.

15. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

16. Podľa , na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

17. Podľa , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

18. Podľa , ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (odsek 2).

19. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva povinnosť sporových strán objasniť všetky potrebné skutočnosti a označiť k nim potrebné dôkazné prostriedky (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Strana sporu je procesne povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. V preskúmavanej veci, s poukazom na uvedenú argumentáciu, je zrejmé, že žalobkyňa mala povinnosť v prvom rade uniesť bremeno tvrdenia a následne v súvislosti so splnením tejto procesnej povinnosti bola procesne povinná uniesť dôkazné bremeno. Žalobkyňa, ak mala byť úspešná v spore, bola povinná tvrdiť substancovane, teda tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti z hľadiska skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy ( ) a tieto svoje tvrdenia hodnoverne preukázať. Žalobkyňa však neuviedla ani skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia v zmysle , na základe ktorej malo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniknúť. Až po definovaní skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia malo význam zaoberať sa výškou prípadného bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že žalobkyňa rozsiahlo opisovala neprijateľné zmluvné podmienky, žalovanú pohľadávku však nešpecifikovala a nekonkretizovala spôsobom, ktorý by bolo možné považovať za jasný, zrozumiteľný a určitý vo vzťahu k ustanoveniu . Odvolací súd tu zdôrazňuje, že nesubstancované tvrdenie sa nedá substancovane poprieť, čím odpovedá na odvolaciu námietku, ktorou žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že žalovaný nepoprel, že od žalobkyne prijal sumu 1.798,50 eura. V konaní by bolo z procesného hľadiska významné poprieť tvrdenia žalobkyne k vzniku konkrétneho bezdôvodného obohatenia vo vzťahu ku konkrétnej skutkovej podstate bezdôvodného obohatenia, tieto tvrdenia však žalobkyňa neprodukovala. Predmetom tvrdenia a dokazovania teda s poukazom na predmetnú žalobu nemala byť len výška sumy, ktorej sa žalobkyňa od žalovaného domáhala. K odvolacej námietke, podľa ktorej žalobkyňa preukázala prehľadom uhradených splátok dôvodnosť žalovanej sumy, odvolací súd uvádza, že prehľad uhradených splátok, ktorý je obsahom súdneho spisu, nie je možné vyhodnotiť ako dôkaz, ide skôr o tvrdenie žalobkyne, pretože z predloženej listiny nie je možné vyvodiť, kto túto listinu vyhotovil, kedy, podľa všetkého sa jedná len o časť dokumentu, hodnovernosť ktorého nie je možné riadne vyhodnotiť.

20. S poukazom na uvedenú argumentáciu súd prvej inštancie považoval odvolacie námietky žalobkyne za nedôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie preto v celom rozsahu postupom podľa citovaného ustanovenia , ako vecne správny potvrdil.

21. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením ), o

ktorom v zmysle ustanovenia v spojení s ustanovením musí aj bez návrhu rozhodnúť odvolací súd, pretože sa týmto rozhodnutím predmetné konanie končí. O výške náhrady trov konania v takom prípade v zmysle ustanovenia rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade bol žalovaný v odvolacom konaní pasívny, nevykonal žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnil a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

22. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, naviac podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Odvolací súd preto s použitím Základných princípov aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania žalovaného rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

23. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).