Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_11S-32-2020.pdf
PDF · 128.84 KB
No categories available
11S/32/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudcov JUDr. Milana Straku a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: J. Q. V. s. r. o., so sídlom F. X/ A, O. - mestská časť Y., IČO XX XXX XXX, zastúpený: JUDr. Ján SÚKENÍK, advokát, so sídlom Stred 60/55, Považská Bystrica, IČO 34 056 777, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, IČO 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 6. februára 2020 a rozhodnutia Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27. augusta 2019, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 06.02.2020 v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Trenčín č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 27.08.2019. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správne daní (daňový poriadok) potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín zo dňa 27.08.2019, ktorým bol v zmysle § 68 ods. 5 daňového poriadku žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 44.300,00 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2015. Dôvodom vyrubenia rozdielu dane správcom dane bolo, že si žalobca v rozpore s § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) v spojení s 51 ods. 1 písm. a) daňového poriadku neoprávnene uplatnil nárok na odpočet DPH z piatich faktúr vystavených spoločnosťou U. of D. s.r.o. so sídlom v Bratislave za dodanie reklamných služieb, prípravu, realizáciu a distribúciu letákov a poskytnutie podnikateľského, organizačného a ekonomického poradenstva v oblasti stratégie nákladnej dopravy a predaja pohonných hmôt.
2. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že spoločnosti U. of D. s.r.o., X. Y., s.r.o., FP I., s.r.o., W. W., s.r.o. (neskôr Q., s.r.o.) boli umelo vložené do reálne odvysielaných reklamných kampaní. Rovnako nesúhlasil so závermi správcu dane, že žalobca nepreukázal dodanie obchodov spoločnosťou U. of D. s.r.o. Mal za to, že predložil všetky dôkazy, ktorými disponoval a ktoré sa týkali jeho vzťahu k dodávateľskej spoločnosti, ako napr. vystavené faktúry, výpisy z účtov, fotografie a letáky o dodaní reklamy, ktorej vykonanie bolo potvrdené svedeckými výpoveďami. Žalobca sa preto domnieval, že uniesol svoje dôkazné bremeno preukazujúce splnenie zákonných podmienok podľa § 49 Daňového poriadku, a tým aj dodanie reklamy na základe zmluvy o reklame zo dňa 10.02.2018 spoločnosťou U. of D. s.r.o., ktorej v tejto súvislosti vznikla daňová povinnosť. Reklama bola následne použitá na účely žalobcovho podnikania. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že pri dojednaní obchodnej spolupráce postupoval v súlade so zásadou poctivého obchodného styku. Poskytnuté plnenia mali
pre neho ekonomické opodstatnenie a prejavili sa v jeho hospodárskych výsledkoch. Počas daňovej kontroly neboli vykonané také dôkazy, ktoré by spochybnili reálnosť obchodnej spolupráce. Nebolo preukázané, že by porušil svoje povinnosti podľa právnych predpisov, pričom nemal žiadnu možnosť ako ovplyvniť ich splnenie zo strany subdodávateľov. Pochybnosti správcu dane pritom vychádzajú z obchodnej spolupráce dodávateľskej spoločnosti s jej dodávateľmi, ktorú nemal ako ovplyvniť. Napadnuté rozhodnutia preto vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre neuvedenie dôvodov spochybňujúcich reálnosť zdaniteľného dodania, pričom zistený skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise. Vydanými rozhodnutiami správne orgány porušili ustanovenia § 3 ods. 2 a 3 a § 24 Daňového poriadku a postupovali z rozpore s rozhodnutiami ESD EÚ, keď nepreukázali jeho vedomosť o účasti na zneužívajúcom konaní. Žalobca záverom namietal bezdôvodné nevypočutie svedkov Q. B. a X. B. a navrhol vypočutie svedka U. B. k obchodnej spolupráci podľa sporných faktúr.
3. Žalovaný vo vyjadrení ku správnej žalobe zotrval na tvrdeniach o formálnom charaktere zisteného obchodného reťazca, v rámci ktorého fakturačne došlo k niekoľkonásobnému navýšeniu ceny reklamných služieb. V zmluve o reklame zo dňa 10.02.2015 žalobca dojednal, v ktorých médiách bude reklamná kampaň žalobcu realizovaná, čo svedčí o jeho vedomosti o pôvodnej cene a súčasne popiera, že by nevedel nič o dodávateľovi reklamy. Neoverenie si cien reklamy svedčí o neobozretnom konaní žalobcu, ktorý nevykonal všetky potrebné opatrenia, ktoré možno od neho rozumne očakávať, aby sa uistil, že sa nebude podieľať na podvode. Nezodpovedá preto logike, aby si žalobca neoveril cenu u výrobcu reklamy a za reklamu zaplatil mnohonásobne viac. Fakturovaný dodávateľ tiež nemal materiálne, technické a personálne vybavenie na výrobu letákov, čo spochybňuje, aby spoločnosť U. of D. s.r.o. letáky vyrobila a rozniesla, ak aj cena služieb medzi žalobcovým dodávateľom a subdodávateľom bola takmer rovnaká ako na sporných faktúrach. Zdôraznil, že nekontaktnosť subdodávateľov zhoršuje dôkaznú situáciu žalobcovi.
4. V podanej replike žalobca zotrval na svojich žalobných tvrdeniach.
5. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj správny súd) preskúmal napadnuté rozhodnutia a postup správnych orgánov podľa § 177 ods. 1 SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 182 ods. 1 písm. e) SSP), ktorými je súd v prejednávanom prípade viazaný (§ 134 ods. 1 a 2 SSP) a ustálil, že žalobe nie je možné priznať úspech.
6. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným správny súd zistil nasledujúce skutočnosti vyplýva:
7. V daňovom priznaní na DPH za jún 2015 si žalobca uplatnil nárok na odpočet DPH v sume 337.158,64 eur a priznal daň 32.018,72 eur.
8. Správca dane spochybnil nárok žalobcu na odpočet DPH z týchto faktúr:
- č. 30-1-2015 zo dňa 26.06.2015 podľa Zmluvy o realizácii reklamnej kampane zo dňa 10.02.2015, Reklamná kampaň (príprava, realizácia a odvysielanie televíznej reklamy v televízii Považie), základ dane l5.000,00 eur, daň v sume 3.000,00 eur, celková fakturovaná suma 18.000,00 eur,
- č. 3l-1-2015 zo dňa 26.06.2015 podľa Zmluvy o realizácii reklamnej kampane zo dňa 10.02.2015, Reklamná kampaň (príprava, realizácia a odvysielanie televíznej reklamy v Púchovskej TV), základ dane 15.000,00 eur, daň v sume 3.000,00 eur, celkovo fakturovaná suma 18.000,00 eur,
-č. 32-l-2015 zo dňa 26.06.2015 podľa Zmluvy o realizácii reklamnej kampane zo dňa 10.02.2015, Reklamná kampaň (návrh, realizácia a odvysielanie reklamného spotu na LED obrazovke v Považskej Bystrici od 01.06.2015 do 30.06.2015. Príprava, návrh, realizácia a distribúcia letákov v okresoch Púchov, Považská Bystrica a Ilava), základ dane 21.500,00 eur, daň v sume 4.300,00 eur, celkovo fakturovaná suma 25.800,00 eur,
-č. 33-1-2015 zo dňa 29.06.2015 - návrh, príprava a realizácia (polepenie) reklamy firmy
J. Q. V. s.r.o. na nákladné prívesy O., základ dane 80.000,00 eur, daň v sume 16.000,00 eur, celkovo fakturovaná suma 96.000,00 eur,
-č. 34-l-2015 zo dňa 30.06.2015 - podnikateľské, organizačné a ekonomické poradenstvo stratégie nákladnej dopravy a predaja pohonných hmôt za l polrok 2015, základ dane 90.000,00 eur, daň v sume l8.000,00 eur, celkovo fakturovaná suma 108.000,00 eur.
9. Predmetom zmluvy o realizácii reklamnej kampane zo dňa 10. februára 2015 je realizácia reklamnej kampane spoločnosťou U.. pre žalobcu v okrese Púchov, Považská Bystrica, Ilava a Bratislava, za účelom zviditeľnenia činnosti žalobcu, ale hlavne spropagovať otvorenú čerpaciu stanicu, ktorá je v areáli sídla firmy a zvýšiť počet tankujúcich motoristov. Reklamná kampaň bude realizovaná vo forme nájmu LED obrazovky na centrále spoločnosti I. G. V., Cesta na W. 2, O., distribúciou letákov a odvysielaním reklamných spotov v TV V. a V. TV. Cenu a platobné podmienky zmluvné strany dohodli na celkovú sumu 490.000 eur, zvýšenú o 20 % daň.
10. Na základe zmluvy o poskytovaní poradenstva v oblasti podnikateľských, organizačných a ekonomických sa v dňoch 12.01.2015, 02.02.2015, 04.03.2015, 06.04.2015 a 05.05.2015 uskutočnili prednášky. Za obsah poradenstva bol zodpovedný U. a poradenstvo prednášal I. S..
11. Dodávateľská spoločnosť U. of D. s.r.o. so správcom dane nespolupracovala a nepredložila žiadané doklady.
12. Bývalý konateľ spoločnosti U. of D. s.r.o., svedok U. B., potvrdil obchodnú spoluprácu so žalobcom a vystavenie faktúr v hodnote 490.000,00 eur bez DPH s tým, že reklamnú kampaň zabezpečil cez spoločnosť X. Y., s.r.o.
13. Porovnaním zmluvy o realizácii reklamnej kampane zo dňa 10. februára 2015 a obdobnej zmluvy medzi spoločnosťou U. of D. s.r.o. a spoločnosťou X. Y., s.r.o. zo dňa 12.02.2015 bola zistená zhoda cien, ceny reklamnej kampane a predmetu plnenia, okrem distribúcie letákov, ktorú mala vykonať spoločnosť U. of D. s.r.o.
14. V súvislosti s reklamou na nákladných návesoch O. a poradenstvom svedok U. B. uviedol, že plnenie zabezpečil subdodávateľsky prostredníctvom spoločnosti X. Y. s.r.o. Poradenstvo poskytol p. S. konateľ spoločnosti X. Y. s.r.o.
15. Subdodávateľská spoločnosť X. Y., s.r.o. bola nekontaktná. Jej bývalý konateľ I. S. potvrdil vystavenie faktúr pre spoločnosť U. of D. s.r.o., pričom reklamnú kampaň za marec až júl 2015 zabezpečil prostredníctvom p. O., konateľa spoločnosti W. W., s.r.o. (pôvodný obchodný názor Q., s.r.o.), ktorá pre nich vykonala aj polepy návesov ku kamiónom, a za august až december 2015 cez p. V., bývalého konateľa spoločnosti FP I., s.r.o.
16. Z výpovede svedka Y. O., bývalého konateľa spoločnosti W. W., s.r.o. vyplynulo, že zabezpečil natočenie a odvysielanie reklamných spotov v V. televízii a v V. televízii. K odvysielaniu reklamy v V. televízii jednal s p. B. a k odvysielaniu reklamy v V. televízii jednal s p. F.. Tvorbu a vysielanie reklamy na obrazovkách v V. O. a v O. zabezpečil p. J., konateľ spoločnosti P. Q. s.r.o. Potvrdil polepenie návesov kamiónov na dvakrát, na jar a leto 2015, cez živnostníkov v Čechách, pričom si nepamätal žiadne ďalšie podstatné okolnosti dodania služby.
17. Podľa výpovede svedka B. J., konateľa spoločnosti P. Q., s.r.o., na objednávku spoločností W. W., s.r.o. a FP I., s.r.o. zabezpečil reklamný priestor na LED obrazovke najskôr v Považskej Bystrici od 01.03.2015 do 30.06.2015 a od 01.07.2015 v Bratislave. Cena bola štandardná 100,00 eur na mesiac za plochu.
18. Spoločnosť A. TV, s.r.o., oznámila správcovi dane, že za vysielanie reklamy v TV V. pre spoločnosť W. W., s.r.o. bola stanovená cena 100,00 eur za mesiac a pre spoločnosť FP I., s.r.o. cena 175,00 eur za mesiac.
19. Podľa vyjadrenia spoločnosti Q. V., s.r.o. za vysielanie reklamného spotu J. v V. TV od marca do decembra 2015 fakturovala spoločnosti FR V., s.r.o. cenu 251,53 eur.
20. Konateľ spoločnosti Y., svedok Q.. Y. B., vypovedal, že spoločnosti FP I. vystavil faktúru za vysielanie reklamy v V. TV v mesiaci august a september v sume 36,00 eur bez DPH. 21. Zamestnanec žalobcu, svedok V. H., uviedol, že reklama bol nalepená na ľavej aj pravej strane návesu. Jednalo sa asi o 80 kusov návesov. Reklama sa lepila na sídle firmy v období od marca do októbra 2015. V súvislosti s reklamnou kampaňou spoločnosti J. Q. V. s.r.o. na základe zmluvy zo dňa 10.02.2015 svedok uviedol, že bolo vydaných veľa letákov, ktoré boli na čerpacej stanici v areáli spoločnosti J. Q. V. s.r.o. Letáky rozdávala obsluha pri čerpacej stanici. Svedok sa vyjadril, že boli odvysielané reklamy v V. a V. televízii a na Športovej hale pri I. v V. O.. Asi v období január, február, marec, apríl a máj 2015 sa zúčastňoval školení p. S., ktoré sa týkali aj nového podnikateľského zámeru.
22. Z výpovede vodiča žalobcu, svedka V. Z., bolo zistené, že reklama bola lepená na 70 až 80 návesoch v rozmedzí štyroch až piatich mesiacov, od jari do jesene roku 2015. Reklamné letáky dal pán B. roznášať po schránkach a nachádzali sa aj na čerpacej stanici v areáli spoločnosti, kde si ich vyzdvihovali ľudia. Školenia organizoval pán B. a pán S. prednášal o čerpacej stanici, doprave, štrkopieskoch a nejakej stratégii podnikania. Školenia sa uskutočnili v období od jari, asi šesť mesiacov. Išlo približne o šesť školení.
23. Výsledky daňovej kontroly, ktoré obsahovali poznatky aj z iných daňových kontrol, boli zhrnuté do protokolu z daňovej kontroly zo dňa 06.03.2018. Na jeho podklade správca dane vydal dňa 12.06.2018 prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo na odvolanie žalobcu rozhodnutím žalovaného zo dňa 19.12.2018 zrušené za účelom preukázania vedomosti žalobcu, že sa podieľa na zneužívajúcom konaní.
24. Svedok V. F., bývalý konateľ spoločnosti A. TV, s.r.o. uviedol, že reklama žalobcu bola vysielaná od marca do decembra 2015. Spoločnosti W. W., s.r.o. bola účtová suma 100,00 eur za mesiac a spoločnosti FP I., s.r.o. 175,00 eur mesačne. Išlo o štandardnú cenu pre všetkých klientov.
25. Podľa výpovede bývalého konateľa spoločnosti Q. V., svedka Q.. Y. B. bolo odvysielanie reklamného spotu v V. televízii v termíne od 01.05.2015 do 31.07.2015 fakturované sumou 114,00 eur spoločnosti W. W., s.r.o. pri cene 9,00 eur za týždeň a pre spoločnosť FP I., s.r.o. bola 36,00 eur.
26. Fotografie návesov O. počas osádzania polepov vyhotovil Q. Q.. Z jeho strany išlo o výpomoc - lepenie polepov, za ktorú niečo dostal, o čom však nemá doklad. Polepov sa zúčastnil na jar a v lete. Pre polepy boli s pánom O. v Čechách.
27. Polepov návesov sa podľa vlastného vyjadrenia zúčastnil aj svedok Q. B.. Polepy lepil spoločne s p. Q., na jar a v lete, a konal tak bezodplatne.
28. Po doplnení dokazovania vykonanom v pokračujúcom vyrubovacom konaní správca dane vydal v poradí druhé rozhodnutie zo dňa 27.08.2019, ktoré je predmetom súdneho prieskumu, a ktorým opätovne žalobcovi vyrubil rozdiel na DPH v sume 44.300,00 eur z dôvodov uvedených vyššie.
29. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 06.02.2020, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Žalovaný sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci správcom dane. Mal za to, že v prejednávanej veci bol zistený obchodný reťazec spoločností, v ktorom boli ceny zdaniteľných plnení poskytnutých spoločnosťou U. of D. s.r.o. mnohonásobne predražené oproti cene, ktorú správca dane zistil u koncových poskytovateľov služieb. Podľa názoru žalovaného navýšenie ceny je absolútne ekonomicky neodôvodniteľné, pričom dodávateľské, resp. subdodávateľské spoločnosti v reťazci sú nekontaktné a ich účtovníctvo je nedostupné. Obchodný reťazec formálne vykazoval dodanie reklamných služieb bez ekonomického opodstatnenia. Mnohonásobné navýšenie cien umožnilo žalobcovi získať neoprávnený daňový prospech. Doplneným dokazovaním bolo súčasne preukázané, že žalobca mal o skutočnostiach zakladajúcich dôvodnú pochybnosť o dodaní fakturovaného plnenia dodávateľom uvedeným na sporných faktúrach, vedomosť.
30. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
31. Podľa § 24 ods. 1 písm. a), b), c) Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
32. Podľa § 24 ods. 2, 3, 4 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
33. Dôkaznú povinnosť v daňovom konaní má prioritne daňový subjekt (žalobca). Správca dane dokazovanie vykonáva a vedie. Úlohou správcu dane je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.
34. Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získa poznatky a informácie o všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo najúplnejšie.
35. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány povinné postupovať.
36. Zásada voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení.
37. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu (žalobcu) ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
38. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.
39. Podľa § 265 Obchodného zákonníka, výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
40. Potreba skúmania ekonomického dôvodu daňovej transakcie sa prejavuje ako súčasť zásady posudzovania právneho úkonu podľa jeho obsahu. Zo zásady skutočného obsahu právneho úkonu rozhodujúceho pre určenie dane vyplýva, že z daňového hľadiska je rozhodujúca reálna existencia plnení, ktoré boli uskutočnené, t.j. vzájomná výmena reálnych plnení, a teda vykonanie dohodnutých prác (resp. dodanie tovaru alebo služieb) a úhrada za toto poskytnuté plnenie. Ide o ekonomickú podstatu daňovej transakcie, ktorú zákon uprednostňuje pred formou a právnym titulom, na základe ktorého bola uskutočnená (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 241/07-44). V tejto súvislosti je potrebné mať na pamäti základnú zásadu obchodného práva, ktorou je poctivý obchodný styk. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom v danom prípade ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva právnu ochranu, tzn. pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom (žalobcom) sú v zmysle zásady obsiahnutej v ustanovení § 3 ods. 6 Daňového poriadku oprávnené. Nezodpovedá zásade zodpovedného a poctivého obchodného styku konanie podnikateľa, ktorý si riadne nepreverí svojho dodávateľa z hľadiska dôveryhodnosti, poctivosti, nepreverí si, či služby a práce boli skutočne dodané zmluvným dodávateľom. Plnenia, resp. konania, ktoré nie sú uskutočnené v rámci obvyklých obchodných podmienok, u ktorých absentuje akýkoľvek ekonomický zmysel a sú deklarované len s cieľom získania výhod upravených zákonom, možno považovať za zneužitie objektívneho daňového práva.
41. Správca dane má právo preverovať reálnosť dodávky tovaru alebo služby. Už samotné zistenie skutočností, že dodávateľ nie je ekonomicky činný, že je nedôveryhodný, rizikový, problémový a nekontaktný, že nemá personálne a materiálne možnosti na realizáciu dodávky alebo služby, že zdaniteľné plnenie nie je odzrkadlené v jeho daňových výstupoch a účtoch, jednoznačne spochybňujú vierohodnosť o reálnosti dodávok tovaru alebo služieb. V okamihu, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov v daňovom priznaní, musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti, ktoré povinne uvádza v priznaní. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme DPH je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (rozsudky z 29.04.2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02 Zb. s. I. 5337, bod 76, ako aj z 21.02.2006, Halifax, a i., C-255/02 Zb. s. I. 1609, bod 71). Daňový subjekt (žalobca) disponuje právom uplatniť si za zákonom ustanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH, je iniciátorom odpočítania DPH, preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene za zákonom stanovených podmienok a ak daňový subjekt (žalobca), na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenie spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.06.2010, sp. zn. 2Sžf/4/2009 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.02.2011, sp. zn. III. ÚS/78/2011-17).
42. Súdny dvor vo svojej judikatúre konštatuje, že vnútroštátnemu súdu prináleží odmietnuť priznanie práva na odpočet DPH, ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že platiteľ dane sa svojou kúpou zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH; a to aj vtedy, ak dotknuté plnenie spĺňa objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru platiteľom dane a hospodárska činnosť. Taktiež Súdny dvor vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby sa daňový subjekt (žalobca) uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky ESD vo veciach Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10).
43. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z., právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
44. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
45. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z., právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
46. Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet DPH uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet DPH zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie DPH z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené a tovar reálne dodaný. Pre splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na odpočet DPH teda nepostačuje iba predloženie dokladov (faktúr) s predpísaným obsahom; pre vznik nároku na odpočet DPH musí daňový subjekt (žalobca) zároveň preukázať reálne vykonanie obchodu.
47. Správny súd po preskúmaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí a konania, ktoré im predchádzalo, dospel k záveru, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť obchodov deklarovaných spornými faktúrami, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly nevyhnutné podklady a dôkazy. Záver správcu dane a žalovaného, že vykonaným dokazovaním bolo spochybnené, že dodávateľ U. s.r.o. dodal žalobcovi služby uvedené na sporných faktúrach je opodstatnený, plne súladný s ustálenou rozhodovacou praxou správnych súdov. Dodávateľ U. of D. s.r.o. je spoločnosťou bez ekonomickej aktivity a do obchodného reťazca bol umelo vložený, aby vytvoril zdanie reálneho obchodovania a zachovania neutrality DPH. Tieto skutočnosti mohol žalobca pri náležitej obozretnosti zistiť, nakoľko ceny, ktoré mu dodávateľ U. of D. s.r.o. spornými faktúrami fakturoval boli v niekoľkonásobne vyššej hodnote ako bola reálna cena. Takýmto konaním došlo k narušeniu neutrality systému DPH, čo v konečnom dôsledku umožnilo žalobcovi ako konečnému článku vykonštruovaného obchodného reťazca získať neoprávnený daňový prospech vo forme zníženia daňovej povinnosti. Predmetné plnenie je tak poznačené zneužívajúcim konaním, o ktorom žalobca vzhľadom na okolnosti daného prípadu mohol a aj mal vedieť. Na základe týchto skutočností sú pochybnosti správcu dane a žalovaného o reálnom dodaní služieb práve dodávateľom U. of D. s.r.o. uvedeným na sporných faktúrach oprávnené. Vzhľadom na to, že žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno spoľahlivo nepreukázal, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje na sporných faktúrach, nemohol byť nárok na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie jún 2015 uznaný ako oprávnený. Z právneho hľadiska žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky uvedené v ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. pre odpočet DPH.
48. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, tieto po ich preskúmaní vyhodnotil krajský súd ako nedôvodné.
49. Skutočnosť, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane v niekoľkonásobne vyššej fakturovanej ceny, ako mala byť reálna cena, resp. ako bola cena na začiatku fakturačného reťazca u prvotných poskytovateľov reklamných služieb, je z pohľadu správneho súdu nespochybniteľným faktom. Vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že reklamu, ktorej reálna cena bola 100,00 eur za mesiac, fakturoval dodávateľ U. of D. s.r.o. žalobcovi v sume bez DPH 15.000,00 eur. Taktiež sa správny súd stotožnil so záverom žalovaného, že dodávateľ U. of D. s.r.o., vrátane ďalších subdodávateľov, boli do obchodného reťazca umelo vložení. Išlo totiž o spoločnosti bez ekonomickej aktivity, resp. ktorých účasť v zdaniteľnom obchode bola bez ekonomického opodstatnenia, a ktorých jedinou úlohou bolo narušiť neutralitu DPH a to práve umelým navýšením ceny za deklarovanú a len formálne vykázanú reklamnú činnosť. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že správca dane spochybnil reálne dodanie služieb žalobcovi dodávateľom U. of D. s.r.o. a bolo na žalobcovi, aby tieto pochybnosti vyvrátil. Žalobca sa
prijatím služieb od dodávateľa U. of D. s.r.o. zapojil do obchodného reťazca poznačeného zneužívajúcim konaním.
50. Vychádzajúc z toho, že obchodný reťazec, na ktorého konci sa nachádzal žalobca bol umelo vykonštruovaným reťazcom, v ktorom plnenia boli poznačené daňovým zneužívajúcim konaním, nemožno potom dospieť k inému záveru, len k takému, že žalobca nesplnil predpoklady pre odpočet DPH podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. Nie je taktiež pravdivým tvrdením žalobcu, že neporušil žiadnu povinnosť. Je potrebné mať na pamäti, že žalobca má povinnosť prijať všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky vo veciach napr. Teleos plc. a spol., C-409/04, Vlaamse Oliemaatschappij NV, C-499/10), pričom určenie opatrení, ktoré možno v konkrétnom prípade požadovať od žalobcu uplatňujúceho si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jeho plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností konkrétneho prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft. a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11). Podľa krajského súdu možno od žalobcu spravodlivo požadovať, aby mal vedomosť o svojich obchodných partneroch a aby pri obchodovaní zachovával potrebnú mieru opatrnosti. Poctivý obchodný styk je základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti a prejavuje sa tým, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti má vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie, ale aj vedomosť o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak činí. Za stavu, že žalobca podstúpi riziko a začne s nedôveryhodným subjektom obchodovať, musí si byť vedomý toho, že pre preukázanie reálnosti dodávok od takejto spoločnosti bude musieť správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré reálnosť dodávok bez akýchkoľvek pochybností potvrdia.
51. K tvrdeniu žalobcu, že jeho dôkazné bremeno nie je absolútne a že dôkazné bremeno v zmysle § 24 daňového poriadku uniesol, správny súd uvádza, že správca dane v posudzovanom prípade zákonným spôsobom viedol dokazovanie, snažil sa úplne a presne zistiť skutkový stav veci s tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly všetky potrebné podklady a dôkazy pre svoje rozhodnutie, bez ohľadu na to, či tieto dôkazy boli v prospech alebo v neprospech žalobcu a tieto i správne vyhodnotil. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na skoršie časti tohto rozsudku, kde sa podrobne zaoberal otázkou dôkazného bremena, jeho rozloženia a dokazovania v daňovom konaní. Rozhodovacou súdnou praxou je ustálené, že pokiaľ správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na faktúre (k čomu v posudzovanom prípade nepochybne došlo), musí daňový subjekt (žalobca) v daňovom konaní preukázať, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Na strane žalobcu v postavení daňového subjektu totiž nastupuje procesná povinnosť obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej transakcie, lebo žalobca je zaťažený dôkazným bremenom preukázať všetky skutočnosti potrebné pre priznanie nároku na odpočet DPH. Dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte. Správny súd sa teda nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že žalovaný a správca dane nezákonne zaťažili žalobcu dôkazným bremenom. Ako už bolo vyššie uvedené, okamihom, keď správca dane spochybní dôveryhodnosť údajov na sporných faktúrach, musí žalobca produkovať (označiť a navrhnúť) ďalšie dôkazy na preukázanie, že k realizácii plnenia skutočne došlo tak, ako deklaruje. Je len a len na žalobcovi, akými skutočnosťami (dôkazmi) žalobca preukáže reálnosť sporných obchodov. V zmysle Daňového poriadku totiž možno na preukázanie rozhodujúcich skutočností použiť všetko, čo nie je získané v rozpore so zákonom. V posudzovanom prípade je podstatou sporu to, či predmetný obchod reálne prebehol tak ako je deklarované spornými faktúrami, teda či žalobca nadobudol služby od dodávateľa označeného na sporných faktúrach. V každom prípade je potrebné si uvedomiť, že je to práve žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia. Pokiaľ si túto procesnú povinnosť žalobca nesplní, nemôže mu byť nárok na odpočet DPH priznaný.
52. K vedomosti žalobcu o svojom zapojení do reťazca poznačeného daňovým podvodom správny súd uvádza, že pri náležitej obozretnosti mohol a mal žalobca zistiť, že predmetný obchodný reťazec je umelo vykonštruovaným reťazcom za účelom narušenia systému neutrality DPH. To, že žalobca hrubým spôsobom porušil zásady obozretnosti vyplýva jednoznačne zo zistenia, že žalobca nemal záujem si zisťovať reálne ceny za poskytnuté reklamné služby, pričom už v čase uzatvárania zmluvných vzťahov vedel kde bude reklama prezentovaná a teda aj to kto ju bude poskytovať, čo mu umožňovalo overiť si ceny, náklady, ktoré bude musieť znášať. Následky takéhoto neobozretného správania potom musí
žalobca niesť sám a musí byť uzrozumený s tým, že sa naň bude hľadieť ako na osobu, ktorá mala vedomosť o zapojení sa do reťazca poznačeného daňovým podvodom.
53. Podľa § 190 S.s.p., ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
54. Pretože správny súd v prejednávanej veci ustálil, že napadnuté rozhodnutia ako i konanie mu predchádzajúce sú v súlade so zákonom a pretože žalobné námietky (žalobu) vyhodnotil ako nedôvodné, za použitia vyššie citovaného ustanovenia § 190 S.s.p. žalobu zamietol.
55. Záverom krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v predmetnej veci ide o skutkovo obdobný prípad ako vo veciach vedených na tunajšom krajskom súde pod sp. zn. 13S/15/2020 a 13S/16/2020, v ktorých správny súd rozhodol tak, že správnu žalobu zamietol. Skutková súvislosť týchto druhovo rovnakých vecí je daná totožnosťou žalobcu, totožnosťou komodity a jej pohybu ako i totožnosťou viacerých subjektov predmetného obchodného reťazca. Rozdielne je len posudzované daňové obdobie. Správny súd je dôležitým zjednocovateľom administratívnej praxe správnych orgánov, preto ústavná konformnosť vyžaduje, aby správny súd v týchto prípadoch postupoval procesne rovnako. Správny súd sa teda v obdobných veciach nesmie dostať do zásadného rozporu v procesnom postupe a pri rozhodovaní.
56. Žalovaný bol v konaní úspešný, avšak v danej veci nevyšli najavo skutočnosti, pre ktoré by bolo možné spravodlivo žiadať priznanie náhrady trov konania žalovanému, preto správny súd rozhodol tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva (§ 168 S.s.p.).
57. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).