Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_28P-293-2020.pdf
PDF · 105.43 KB
No categories available
28P/293/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov v právnej veci starostlivosti súdu o mal. L. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L., L. XX, t. č. u otca, v konaní zastúpený opatrovníkom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúci z matky J. P., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., L. XX a z otca T.. L. I., L.., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., P. X, právne zastúpený: JUDr. Eva Hencovská, advokát so sídlom Košice, Bajzova 2, v konaní o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností a o nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. m e n í rozsudok Okresného súdu Prešov, zo dňa 05.02.2020, sp. zn. 28Pc/50/2018 vo vzťahu k úprave práv a povinností k mal. L. tak, že:
zveruje mal. L. P., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca, ktorý je oprávnený a povinný maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach,
II. matka je p o v i n n á prispievať na výživu mal. L. sumou vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona, ktoré je povinná poukazovať k rukám otca, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku opakovane do budúcna,
III. konanie o úpravu styku, ako aj konanie o nahradenie súhlasu matky na zmenu priezviska, v y l u č u j e súd na samostatné konanie,
IV. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Otec sa svojím návrhom zo dňa 01.12.2020 domáhal zmeny úpravy práv a povinností k maloletému L. P.. Zároveň s týmto návrhom podal návrh aj na vydanie neodkladného opatrenia, ktorý súd vydal v konaní 28P/267/2020, a to 29.10.2020, kedy nariadil odovzdať maloletého L. P. do starostlivosti otca.
2. Matka s návrhom nesúhlasila.
3. Kolízny opatrovník navrhoval zveriť maloleté dieťa do starostlivosti otca.
4. Na pojednávaní 19.05.2021, právna zástupkyňa otca upravila svoj návrh ohľadne styku matky s maloletým L., ako aj podala návrh v zmysle § 35 Zákona o rodine, o nahradení súhlasu matky na zmenu priezviska maloletému L., na priezvisko „I.“.
5. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi, pripojeným spisom 28Pc/50/2018, 28P/267/2020, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
6. Maloletý L. pochádza z mimomanželského pomeru rodičov. Na súde prebiehalo konanie 28Pc/50/2018 o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k maloletému L.. Vo veci súd vyniesol rozsudok 05.02.2020, právoplatným sa stal 11.03.2020. Súd určil za otca maloletého L. P. - L. I., zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a určil výživné vo výške 400,- Eur, z toho 250,- Eur ako bežné výživné a 150,- Eur ako tvorbu úspor. Zároveň upravil styk otca s maloletým.
7. Situácia maloletého L. sa náhle zmenila 15.10.2020, kedy matka s maloletým L. prišla na pracovisko otca do B. W. - Š., kde oznámila telefonicky, že za také smiešne peniaze sa o jeho dieťa starať nebude a dieťa nechala na vrátnici bez akýchkoľvek vecí. Otec situáciu riešil, vzal dieťa domov, zakúpil mu základné potreby a hneď na druhý deň informoval o situácii kolízneho opatrovníka v Prešove. Následne si podal návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktoré bolo vydané pod sp.zn. 28P/267/2020 29.10.2020. Zároveň otec podal návrh vo veci samej. V pôvodnom návrhu žiadal zveriť maloletého do starostlivosti otca, určiť minimálne výživné a styk neupravovať.
8. Rodičia boli volaní na stretnutie rodičov v rámci multidisciplinárnej spolupráce. Matka sa na toto stretnutie opakovane bez ospravedlnenia nedostavila.
9. Po telefonickom rozhovore sa dostavila 12.02.2021, pričom uviedla, že nesúhlasí s návrhom otca, chce, aby jej bolo dieťa zverené do starostlivosti, odniesla ho otcovi kvôli tomu, že nezvládala starostlivosť o tri deti a maloletého nenavštívila, pretože nevie, kde otec maloletého býva. Matka zároveň uviedla, že chce, aby platil vyššie výživné.
10. Na pojednávaní v máji 2021 otec opísal situáciu, ktorá nastala od 15.10. Už aj predtým bol styk s maloletým problematický. Na poslednom styku niekedy koncom septembra, keď bol s dieťaťom, bolo problém dieťa vrátiť, pretože mu matka nezdvíhala telefón. 15.10. následne matka prišla do Košíc, na miesto jeho pracoviska a nechala mu tam dieťa. Zavolal svojej manželke, opísal situáciu a dieťa si zobrali. Myslel si, že sa situácia nejakým spôsobom vyvinie, určite nepredpokladal, že by dieťa u neho ostalo natrvalo, ale keďže sa nič nedialo, dieťa bolo u nich, podal neodkladné opatrenie. Dieťa si na nich zvyklo, do škôlky nechodí, pretože majú dcéru vysokoškoláčku, teda sa pri ňom striedajú. Za celé to obdobie, od kedy matka opustila dieťa, kontaktovala ho len sporadicky. Pred tým termínom 15.10., však boli kontakty pravidelné, boli to sms niekoľkokrát za deň, ale od toho času nie. Keď prejavila záujem stretnúť sa s ním, tak to bolo štýlom, aby ho priviezol na L., čo však on neurobil. Uviedol, že s matkou je ťažko komunikovať a dohodnúť sa s ňou je náročné. Za celé to obdobie, matka telefonovala raz, že chceli s L. hovoriť sestry, ale vtedy nemal telefón, bol vonku, inač ho kontaktuje len sms-kami. Jeho rodina, jeho manželka aj dcéra, ako aj širšia rodina dieťa prijali, zvykli si na neho, hoci to bolo náročné, pretože L. je veľmi aktívne dieťa. Prijali ho mentálne aj vzťahovo, nielen navonok, ale aj emočne. Na otázku súdu, otec potvrdil, že dieťa matka nekontaktovala na jeho narodeniny, ani mu nepriniesla darček, ani na Vianoce. Za celé to obdobie neprispela žiadnym výživným. Otec potvrdil, že jeho pomery sa nezmenili, predložil opis mzdového listu zo Š.H. za minulý rok, priemerná mzda tam predstavovala sumu 3.356,- Eur. Otec potvrdil, že maloletý je zdravý, nechodí do kolektívu. Výdavky na neho, keď spočítal, priemerné mesačné sú okolo 200,- Eur. Na otázku súdu, otec uviedol, že dieťa keď prišlo bolo dezorientované, jednoducho boli pre neho všetci cudzí, avšak postupne si zvykol a veľmi sa na nich zafixoval. Keď ide niekam preč a sú v nejakom neznámom prostredí a na chvíľu sa vzdiali, tak nechce, aby odišiel a sleduje ho. Chodievajú spoločne už aj na výlety, majú rôzne aktivity a každá zmena je však pre L. náročnejšia, ako keby potreboval mať istotu, že od neho neodídu. Na priamu otázku súdu, otec potvrdil, že „mama“ už volá jeho manželku. V noci sa spočiatku budieval, plakal, ale už je to teraz zriedkavé.
11. Matka vypovedala, že od narodenia do dvoch rokov dieťaťa, otec nejavil žiaden záujem, musela sa s ním súdiť o určenie otcovstva. Stále jej vyčítal to, že prečo nešla na potrat a bolo to pre ňu veľmi náročné obdobie, musela sa dať dokopy. Po rozhodnutí vo februári 2020 ten styk tak nefungoval, pretože jednoducho raz pršalo, potom boli deti choré a pod. Pred tým októbrom ho videl možno 2x. Matka sa cítila ponižovaná, robil si s ňou čo chcel, stále jej vyčítal, že prečo nešla na potrat a pod., že je zlatokopka, že chcela prísť k peniazom. Ona s troma deťmi ostala sama, fungovala, nastúpila vzápätí prvá vlna pandémie v minulom roku. Najstaršiu dcéru mala prváčku, učila sa s ňou, nestíhala, L. bol veľmi aktívny. Nestíha dať veci ani do práčky. Otec nemal záujem jej pomôcť, aby jej aspoň na jeden deň v týždni zobral L., aby si mohla popratať. Nereagoval na to. Nemal záujem jej pomôcť. Na priamu otázku súdu, aký bol jej úmysel, keď prišla s dieťaťom do Š. a nechala ho na vrátnici v B., matka uviedla, že si myslela,
že mu ho požičia, aj keď vie, že L. nie je vecou, ale teda, že si ho zoberie na chvíľu, aby videla aký je čiperný a aké je to s ním náročné. Na otázku súdu, či mala nejaký plán alebo na ako dlho ho tam plánovala nechať, matka povedala, že v podstate nemyslela vtedy na nič, bola rada, že išla domov a konečne mala kľud a popratala si a za nejaké obdobie kontaktovala otca sms-kou, aby jej ho doniesol späť, ale on už nereagoval. Na otázku, prečo nepodala voči neodkladnému opatreniu odvolanie, matka uviedla, že nevie v tom chodiť. Na otázku prečo nekontaktovala celé tie mesiace kolízneho opatrovníka uviedla opäť, že nevie v tom chodiť. Matka potom potvrdila, že celé to obdobie nežila s troma deťmi sama, ale žil s ňou aj jej prvý manžel, otec jej prvých dvoch detí. Býval s ňou do novembra minulého roku. Matka potvrdila, že jej pomáhal a v podstate jej pomáhal aj v starostlivosti o L. ako otec. Matka brala rodičovské do novembra minulého roku, ostala evidovaná ako nezamestnaná. Nemá teraz žiaden príjem, má ošetrovateľský kurz. Chcela by niekde pracovať, ale určite nie v zahraničí. Chce, aby s ňou L. bol. 250,- Eur jej platí výživné otec prvých dvoch detí + má prídavky na dve deti.
12. Právna zástupkyňa otca poukázala na nepravdivosť tvrdení zo strany matky. Matka nenavrhovala otcovi, aby si zobral dieťa bez jej prítomnosti, stále trvala na tom, že ona musí byť prítomná. Citovala sms-ky s vulgarizmami zo strany matky na otca. Podľa právnej zástupkyne otca záujem o dieťa reálne nemá, matka mohla iniciovať, prísť do Košíc, otec by tento styk určite v Košiciach umožnil, nedoniesla mu žiaden darček, netelefonovala s ním a tvrdí, že to necháva na rozhodnutie súdu, ale nič reálne preto, aby bola s maloletým L., nerobila.
13. Otec trval aj na nahradení súhlasu matky so zmenou priezviska z dôvodu, že ak má byť dieťa trvalo u otca, je v záujme maloletého, aby mal priezvisko svojho biologického otca, pretože meno „P.“ je iba priezvisko matkinho prvého manžela, teda nie ani samotnej matky, ktorá sa môže druhý krát vydať alebo zmeniť si kedykoľvek toto priezvisko a vzhľadom na všetky skutočnosti, je teda v záujme dieťaťa zmeniť mu priezvisko. Matka s týmto zásadne nesúhlasila, uviedla, že ona je P. aj ďalšie dve L. sestry sú P..
14. Matka poukazovala na svoj zhoršený zdravotný stav, tri roky nebola u zubára, u gynekológa, mala problémy, myslela si, že všade kde príde, sa bude hovoriť o tom, že má maloletého L., pretože ona bola tá špina, ktorá spala s pánom doktorom. Na otázku súdu, či mala konkrétnu takúto skúsenosť, napr. u zubára, matka uviedla, že sa takto cítila a stále tvrdila, že chce mať syna pri sebe. Na záver, rodičia zotrvávali na svojich stanoviskách.
15. Kolízny opatrovník na záver uviedol, že matka opustila maloletého bez akéhokoľvek pričinenia, nezaujímala sa o neho, nechala ho zo dňa na deň v podstate u cudzieho človeka. Nebrala ohľad na psychický a fyzický vývin dieťaťa, aké obrovské psychické následky maloletého môže spôsobiť to, že z minúty na minútu príde do inej rodiny. Situácia teraz je však taká aká je, mesiace je dieťa už u otca, zvyklo si a navrhujú, aby bolo zverené do starostlivosti otca, avšak navrhujú styk matky s dieťaťom častejšie.
16. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
17. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
18. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
19. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
20. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
21. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
22. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
23. Podľa § 65 ods. 2 Zákona o rodine, súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
24. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
25. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
26. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
27. Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
28. Na základe vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že je potrebné zmeniť pôvodné rozhodnutie okresného súdu zo dňa 05.02.2020, pretože pomery na strane maloletého sa zmenili. Je preto na mieste postupovať v zmysle § 26 Zákona o rodine a zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností.
29. V skutku neštandardným spôsobom sa zmenila situácia maloletého L. 15.10.2020 a súd chce zvýrazniť, že rozhodne táto náhla zmena nebola v záujme maloletého. Maloletý vo veku necelých troch rokov bol vytrhnutý z prostredia, ktoré dôverne poznal a od vzťahovej osoby - svojej mamy, ktorá nepochybne bola jeho primárnou vzťahovou väzbou. Je preto pre súd neuveriteľné, že táto vzťahová osoba - mama, ho dokázala z minúty na minútu, bez prípravy, len tak odovzdať otcovi, ktorého maloletý L. videl len niekoľkokrát a v októbri 2020 bol pre neho cudzou osobou, bez základnej citovej väzby. Ak tento súd má hájiť záujem dieťaťa, je neskutočne náročné si predstaviť situáciu trojročného dieťaťa, že väzba, ktorá mala byť pre neho bezpečnou väzbou, je narušená bez skutočných objektívnych dôvodov zo strany matky! Súd rozumie tvrdeniam matky o tom, že situáciu s troma deťmi sama nezvládala, že matka bola rodičovsky a matersky vyťažená, avšak vzápätí sa žiada dodať aj to, že nech by bola akokoľvek vyťažená, v prvom rade nebývala sama, býval s ňou aj bývalý manžel, ktorý ako sama potvrdila, jej pomáhal v starostlivosti nielen o svoje vlastné dve deti, ale aj v starostlivosti o maloletého L.. A zároveň mohla o pomoc požiadať blízku rodinu, či priateľov a nie riešiť situáciu opustením dieťaťa! Z celého postoja matky, skôr vyplýva frustrácia z toho, že otec maloletého L. nereagoval tak, ako by si to predstavovala. Zranenie z jeho strany, ktorému súd rozumie a chápe v tomto smere matku, si však matka niesla ďalšie mesiace, priam ho živila a takýmto spôsobom aj voči otcovi maloletého L. vystupovala. Gesto, ktoré urobila voči otcovi maloletého L. - 15.10., že mu doniesla dieťa do Košíc, do Š. a nechala na mieste jeho pracoviska, v podstate bez osobných vecí len tak, bez prípravy, súd môže vnímať ako frustráciu a zúfalstvo matky, avšak matkine ďalšie konanie v priebehu ďalších dní, týždňov a mesiacov už súd nedokáže vnímať ako afekt a krátkodobý skrat. Matka na otázku súdu, či mala nejaký plán, keď nechávala maloletého L. otcovi, povedala, že nemala. Realita je však taká, že dieťa od 15.10. v podstate nevidela. Ak kontaktovala otca maloletého L., kontaktovala len sporadicky a s tým, aby ho doniesol naspäť do Prešova.
30. Objektívne konanie matky po 15.10.2020 sa dá zhrnúť do týchto faktov: matka nekontaktovala dieťa ani na jeho tretie narodeniny, ani na Vianoce; po vydaní neodkladného opatrenia nepodala voči nemu odvolanie a za celé mesiace nevyhľadala pomoc kolízneho opatrovníka. Matka tvrdila, že nevie ako v tom chodiť, avšak toto súd nemôže brať ako relevantné obhajovanie, pretože v dnešnej dobe, kedy matka je spôsobilá užívať mobilný telefón a pripojenie na siete, je nemysliteľné, že by nedokázala nájsť pomoc. Treba opätovne zdôrazniť, že matka už má za sebou viac súdnych konaní (o rozvod, zapretie otcovstva, o určenie otcovstva) a teda vie, ako prebieha súdne konanie. Matka je stredoškolsky vzdelaná žena, okrem toho súdu sa nejaví, že by sa nemala koho opýtať v svojom okolí, napr. svojej rodiny alebo svojho bývalého manžela a pod. Súd teda nemôže brať na zreteľ jej tvrdenia, že nevie ako v tom má chodiť, ako dôvod, že nepodala odvolanie voči neodkladnému opatreniu alebo nevyhľadala pomoc na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, alebo pomoc advokáta, akreditovaných subjektov a pod. Súd za svoju prax má skúsenosti s tým, akým spôsobom bojujú rodičia, ktorí nemajú prístup k svojmu dieťaťu vo vzťahu k súdu a iným subjektom, aké aktivity vyvíjajú. Súdu sú známe skutočnosti, že existujú rôzne weby a siete, kde sa takýto rodičia môžu o pomoc obrátiť. Viac ako pol roka, celé mesiace, však matka takúto pomoc nevyhľadala a nijakým spôsobom sa neaktivizovala o to, aby mala maloletého L. späť v svojej starostlivosti.
31. Tak ako kolízny opatrovník uviedol, že konanie matky možno charakterizovať ako opustenie dieťaťa, súdu sa to takto javí v súčasnej dobe. Matkina frustrácia z nenaplnenia očakávaní voči biologickému otcovi maloletého L., sa akoby preniesla práve do samotného maloletého a jeho opustenie a to, že ho matka nekontaktovala. Nezaujíma ju ako napr. maloletý vo vývine pokročil, ako vyrástol, či už vie nejaké nové slová, z čoho sa teší, raduje a pod. Nijaký iný záver súdu nevychádza ako to, že matka reálne neprejavuje o maloletého L. záujem.
32. Vo vzťahu k matke, súd musí konštatovať, že takýmto opustením dieťaťa, argumentami, ktoré matka uvádzala, napr. že si nestíhala upratať a pod., sa ešte vo vzťahu k starostlivosti o vlastné dieťa v útlom veku zo strany matky, ktorá mala dieťa takmer tri roky pri sebe denne, nestretol. Aj toto súdu signalizuje, že toto neštandardné správanie zo strany matky môže byť v priamej súvislosti s nejakými matkinými zdravotnými problémami. Avšak súd zvýrazňuje, že toto konanie je konanie o starostlivosť o maloletého L., nie o starostlivosť o matku a súd teda musí konať výhradne v jeho záujme.
33. Na druhej strane tu máme otca maloletého L., ktorý otcovstvo na začiatku neuznal, dieťa nevzniklo zo vzťahu, ktorý mal podľa neho perspektívu, bola to pre neho len taká „bokovka“ a rozhodne nebol pripravený prevziať starostlivosť o maloletého L. naplno. V konaní 28Pc/50/2018 o určenie otcovstva, bol určený styk, ktorý len v roku 2020 pomaly nabiehal a maloletý L. si s otcom za to obdobie ešte nemali priestor a čas vzťah rozvinúť a upevniť. Aj pre otca bol teda 15. október 2020 určite šokom a nielen pre neho, ale aj pre jeho manželku a dcéru, kedy zo dňa na deň im príde do rodiny malé dieťa, o ktoré sa je treba postarať. Keď matka opustila maloletého L., mal otec viaceré možnosti a práve preto, že nebola medzi ním a L. vybudovaná vzťahová väzba, že to nebolo chcené dieťa, mohol sa k veci postaviť aj indiferentnejším spôsobom. Súd však kvituje zmobilizovanie jeho postoja, najmä však postoj jeho manželky a dcéry, bez podpory ktorých by zrejme otec túto situáciu nezvládol. Otec sa teda rozhodol, že ak to matka urobila, opustila L., o dieťa sa postará. Na otázku súdu, otec tiež predpokladal, že tá situácia nebude trvať dlho, avšak keď sa matka neozývala niekoľko týždňov, podal si otec návrh na vydanie neodkladného opatrenia o zverenie maloletého L. do svojej starostlivosti. Otec má teda reálne v starostlivosti maloletého L. od 15.10.2020 a maloletý L., tak ako to vyplýva zo správy kolízneho opatrovníka si na nové rodinné prostredie zvykol, aj keď to samozrejme nemohlo byť jednoduché, tak ako súd uvádzal vyššie. Zrejme len láskyplné a milujúce prostredie otca maloletého L. a jeho rodiny pomohli preklenúť toto obdobie a maloletý sa v novom prostredí aklimatizoval.
34. Matka prišla na stretnutie multidisciplinárnej praxe, nie na predvolanie, ale na iný termín 12.02.2021, kde prvý krát v rámci konania deklarovala, že nechce, aby bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti otca. 12.02., čiže štyri mesiace po reálnom opustení maloletého L.. Na ostatnom pojednávaní 19.05. na tomto stanovisku trvala, avšak podľa názoru súdu, relevantne nepreukázala o neho skutočný záujem, tak ako bolo uvedené vyššie.
35. Súd teda vo veci zmeny rozhodnutia o výchove rozhodol, že zveril maloletého do starostlivosti otca. Poukazuje na všetky vyššie uvedené skutočnosti a zhrňuje tieto: matka opustila dieťa 15.10.2020, bez prípravy ho nechala otcovi, ktorý s maloletým nemal rozvinutý vzťah, jej rodičovská kompetencia vžiť sa
do cítenia takmer trojročného dieťaťa, ako ono to bude prežívať, že je vytrhnutý z bezpečnej vzťahovej väzby a daný do cudzieho prostredia, bola matke cudzia. Aj zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že matka na tomto rozhodnutí nevidí nič zlé. Signalizuje to, že nie je schopná vnímať okolnosti z pohľadu vlastného dieťaťa, ale len zo svojho vlastného a ešte k tomu cez svoje zranenie a frustráciu, ktorú očividne voči otcovi dieťaťa má. Na druhej strane otec sa postavil k situácii s otcovskou zodpovednosťou a rodičovskou kompetenciou v plnom rozsahu a za podpory svojej najbližšej rodiny dokáže poskytnúť maloletému stabilné zázemie.
36. Vo veci výživného, súd rozhodol na základe zisteného skutkového stavu, a to že matka je momentálne nezamestnaná a bez príjmu. Má v starostlivosti ďalšie dve malé deti a s poukazom na tieto skutočnosti mal súd za to, že je dôvodné určiť výživné v zmysle ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine a stanoviť výživné v minimálnom rozsahu.
37. V tomto konaní podal otec návrh aj na nahradenie súhlasu matky podľa § 35 Zákona o rodine a na úpravu styku matky s maloletým. V tejto súvislosti však je potrebné rozsiahlejšie dokazovanie vo veci. Ohľadne styku, súd chce poukázať na to, že je dôvodné styk s matkou podrobne upraviť, pretože je nevyhnutné, aby maloletý kontakt s matkou zabezpečený mal. Čo sa týka nahradenia súhlasu matky na zmenu priezviska, súd poukazuje, že toto konanie a rozhodnutie v ňom bude mať priamu súvislosť s právoplatnosťou tohto rozhodnutia o zmene osobnej starostlivosti.
38. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa § 363 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).