Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-73-2020.pdf
PDF · 94.36 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/73/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej, v právnej veci žalobcu SSI Wealth Management, s.r.o., Ľubietovská 10, 851 01 Bratislava, IČO 36 778 231, práv. zast. Staník LEGAL s.r.o., Šancová 11A, 811 05 Bratislava, IČO: 53 586 379, proti žalovanej E.. Ľ. L., V. L. Ú. XXA, XXX XX L., práv. zast. JUDr. Ján Benčura, advokát, Záhradnícka 41, 821 08 Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 36Cb/16/2018-194 zo dňa 24.9.2019 jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 36Cb/16/2018-194 zo dňa 24.9.2019 p o t v r d z u j e .
Žalovanej priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100%.
2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.4.2013 domáhal určenia neplatnosti právneho úkonu, a to Zmluvy o postúpení práv a pohľadávok z PPN, ktorú uzatvoril žalobca ako postupník so žalovanou ako postupcom dňa 20.10.2010. Sporným v konaní nebolo to, že predmetom Zmluvy je postúpenie práv vyplývajúcich z cenného papieru, tzv. „Private Placement Note“ emitovaného podľa práva Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a že strany dňa 9.2.2009 uzavreli zmluvu o postúpení práv a pohľadávok z PPN č. 29-01-2009-13. Rovnako tak sporným medzi stranami nebolo ani to, že žalobca v súvislosti so Zmluvou zo dňa 20.10.2010 vystavil v prospech žalovanej zaisťovaciu zmenku s dátumom splatnosti 15.12.2010 v sume 500.000,- EUR. Žalobca na základe zmenky zároveň podpísal notársku zápisnicu so súhlasom k priamej vykonateľnosti. V súčasnosti je na Okresnom súde Bratislava V vedené konanie, sp. zn. 36Er/5363/2011, v ktorom žalovaná na základe uvedenej notárskej zápisnice vymáha od žalobcu sumu na základe uvedenej notárskej zápisnice. Spornou v konaní bola platnosť Zmluvy, ktorá podľa žalobcu nie je jasná, určitá a zrozumiteľná, a preto je absolútne neplatná podľa § 37 OZ. V tejto súvislosti namietal určenie právneho záväzku povinnej osoby, platnosť emitovaného cenného papiera podľa anglického práva, t.j. predovšetkým či je v súlade s Companies ACT a vnútornými dokumentmi Emitenta a či bol vôbec takýto cenný papier emitovaný. Neurčitosť a nezrozumiteľnosť Zmluvy videl žalobca v tom, že v preambule Zmluvy sa nachádza odkaz na zmluvu, ktorá nebola medzi stranami nikdy uzatvorená (zmluva týkajúca sa cenného papiera PPN č. 29-01-2009-12), pričom predmetom Zmluvy má byť postúpenie práv z cenného papiera, ktorý nebol žalobcovi nikdy odovzdaný, pričom tento neexistuje, a teda akékoľvek postúpenie práv z neexistujúceho cenného papiera je od počiatku nemožným plnením. Sporným bolo preto najmä to, či k cennému papieru
PPN č. 29-01-2001-12, na ktorý bol odkaz v preambule Zmluvy, nadobudla žalovaná nejaké práva. Žalobca tvrdil, že neuzatvoril ani zmluvu, ktorej predmetom by bolo postúpenie práv zo žalobcu na žalovanú z iného súkromne emitovaného papiera, a to PPN č. 29-01-2009-12. Žalobca poprel tvrdenie, že by celú transakciu vrátane Zmluvy pripravoval H.. F. R., vtedajší konateľ žalobcu. Relevantnou sa v tomto smere javila najmä otázka naliehavého právneho záujmu, ako aj otázka určitosti a zrozumiteľnosti zmluvy o postúpení práv a pohľadávok z PPN a existencia cenného papiera vydaného podľa anglického práva.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa domáhal, aby súd určil neplatnosť zmluvy o postúpení práv a pohľadávok z PPN, teda sa najskôr domáhal rozhodnutia podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a po nadobudnutí platnosti a účinnosti Civilného sporového poriadku sa domáhal určenia právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku. S ohľadom na princípy vyjadrené v § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., keďže žalobca podal žalobu dňa 9.4.2013, napriek tomu, že podľa nových procesných pravidiel by predmetná žaloba spadala pod § 137 písm. d) C.s.p., bolo potrebné skúmať predmetnú žalobu ako žalobu na určenie, v rámci ktorej bolo nevyhnutným predpokladom zistenie naliehavého právneho záujmu, ktorým sa súd zaoberal ako prvým. V tomto smere ale súd skonštatoval, že naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti predmetnej zmluvy nie je daný. V tejto súvislosti bolo potrebné zdôrazniť, že aj v prípade, ak by súd v merite veci dospel k záveru, že Zmluva je absolútne neplatná, takýto výrok by nemal žiaden vplyv na práva a povinnosti strán sporu. Žalobca dňa 20.10.2010 vyhlásil pred JUDr. Danielou Šikutovou, notárkou, ktorá jeho vyhlásenie pojala do notárskej zápisnice, že uznáva dlh vo výške 500.000,- EUR, čo do dôvodu a výšky voči oprávnenej osobe - žalovanej a vyhlásil, že ako povinná osoba súhlasí s exekúciou v zmysle § 41 ods.2 Exekučného poriadku. Žalobca vyhlásil, že uznáva dlh vo výške 500.000,- EUR, ktorý vznikol titulom vlastnej zabezpečovacej zmenky vystavenej dňa 20.10.2010 na sumu 500.000,- EUR, vystavenú spol. SSI Wealth Management, s.r.o. na rad žalovanej, splatnej dňa 15.12.2010. Na zmenke je uvedená doložka „per aval“ s podpisom (v súčasnosti bývalého) konateľa žalobcu. Žalobca výslovne súhlasil s tým, že súhlasí s exekúciou vedenou v zmysle Exekučného poriadku na základe tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu, s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice ako exekučného titulu. K zápisnici bola pripojené fotokópia vlastnej zmenky vystavenej žalobcom ako zmenkovým dlžníkom
- spoločnosťou SSI Wealth Management, s.r.o. dňa 20.10.2010, ktorou sa zmenkový dlžník zaviazal zaplatiť dňa 15.12.2010 zmenkovú sumu 500.000,- EUR na rad žalovanej. Zmenka bola avalovaná Mgr. F. R..
4. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti pripomenul, že zmenka na rozdiel od zmlúv a iných právnych úkonov sa pri uplatnení práv a nárokov zo zmenky neskúma právny dôvod jej vystavenia, resp. skúma sa v obmedzenej miere. Vystavenie zmenky je preto tzv. abstraktným úkonom, ktorý zjednodušuje postavenie veriteľa, ktorý zmenkou disponuje. Zmenkovo právne vzťahy sú vzťahmi samostatnými a nie sú viazané na kauzálny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý obvykle zabezpečujú a pohľadávka zo zmenky je od kauzálneho vzťahu nezávislá. To znamená, že skutočnosť, že sa dlžník podpísal pod zmenku ako osoba zo zmenky zaviazaná postačuje na uplatnenie nároku osoby oprávnenej zo zmenky, pričom táto osoba už nemusí žiadnym spôsobom preukazovať dôvod dlžníkovho záväzku. Samozrejme, v predmetnom prípade nejde o spotrebiteľský vzťah, preto nie je možné uplatniť čl. I, § 17 ods. 2 zákona zmenkového a šekového. Navyše notárska zápisnica, v ktorej je obsiahnuté vyhlásenie súhlasu povinnej osoby s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je samostatným exekučným titulom, na podklade ktorého je možné viesť exekúciu. Formálne a materiálne predpoklady notárskej zápisnice môže preskúmavať jedine exekučný súd. O prípustnosti exekúcie na podklade notárskej zápisnice, ktorá je exekučným titulom, rozhoduje jedine exekučný súd bez ohľadu na to, či by súd v inom sporovom konaní dospel k záveru v rámci vyriešenia predbežnej otázky iného hmotnoprávneho vzťahu, teda otázky platnosti alebo neplatnosti Zmluvy o postúpení práv a pohľadávok z PPN. Navyše v konkrétnom prípade bola základom pre spísanie predmetnej notárskej zápisnice vystavená zmenka, ktorá je bez kauzy, teda bez vzťahu na Zmluvu o postúpení práv a pohľadávok z PPN. Námietky voči tejto zmenke, ktoré žalobca mohol uplatniť, avšak v inom konaní, sú irelevantné pre posúdenie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti tejto Zmluvy. V zmysle uvedeného je preto žalobcom požadovaný petit o určenie neplatnosti Zmluvy bez naliehavého právneho záujmu, keďže je zrejmé, že sa právne postavenie žalobcu nezmení. Inak povedané, žalobca by bol napriek vyhláseniu neplatnosti zmluvy, rovnako tak zaviazaný plniť na základe vystavenej zmenky, resp. na základe samostatného exekučného titulu (keďže bola spísaná notárska zápisnica podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku), pričom samostatným exekučným titulom je v tomto prípade notárska zápisnica, v ktorej je obsiahnuté
vyhlásenie povinnej osoby podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku, a ktorých splnenie formálnych a materiálnych predpokladov môže skúmať len exekučný súd. V prípade daného naliehavého právneho záujmu žaloby na určení o neplatnosti zmluvy, by určovacia žaloba musela vytvoriť pevný právny základ pre právne vzťahy strán konania a predísť tak rozmnožovaniu ďalších sporov, zabezpečiť právnu istotu medzi stranami konania, čo v danom prípade splnené nebolo (spor zo zmenky, spor o splnenie formálnych a materiálnych predpokladoch notárskej zápisnice). S ohľadom na uvedené preto súd žalobu zamietol. Pre účely posúdenia vzniku a existencie PPN, žalobca žiadal súd, aby podľa § 53 ZoMPS po- žiadal o informáciu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky za účelom zistenia cudzieho práva, najmä či PPN bol platne emitovaný podľa anglického práva. V tejto súvislosti súd len v stručnosti uviedol, že s ohľadom na skúmanie otázky naliehavého právneho záujmu a jeho riešenia v zmysle vyššie uvedeného rozboru, dospel k záveru, že takéto zisťovanie cudzieho práva nie je hospodárnym a účelným.
5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) a e) C.s.p. V odvolaní poukázal na judikatúru najvyššieho súdu a uviedol, že súd prvej inštancie pri posudzovaní Exekučného poriadku nesprávne vyložil ust. č. § 41 ods.1 Exekučného poriadku tvrdením, že rozhodnutie súdu v sporovom konaní o existencii hmotnoprávneho vzťahu, ktorý je podkladom pre spísanie Notárskej zápisnice nemá vplyv na rozhodnutie exekučného súdu. Konštatovanie súdu o neexistencii vplyvu prípadného rozhodnutia o neplatnosti Zmluvy na existujúce práva a povinnosti strán, resp. o nemennosti právneho postavenia žalobcu nie je právne správne. Nesprávne je teda aj konštatovanie o tom, že prípadné určenie neplatnosti zmluvy nevytvorí medzi stranami pevný právny základ. Pevný právny základ spočíva práve v relevancii potenciálneho rozhodnutia súdu o určení neplatnosti Zmluvy pre Exekučné konanie, teda pre rozhodovanie exekučného súdu o prípustnosti, alebo neprípustnosti exekúcie. Pevný právny základ by vytvorilo uvedené rozhodnutie aj v prípadnom zmenkovom spore (ktoré je však vzhľadom na existenciu Notárskej zápisnice ako aj na plynutie premlčania málo pravdepodobné). V tejto súvislosti poukazuje žalobca na konštatovanie najvyššej súdnej autority „(ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996)“ Vyššie uvedená argumentácia je v zásade totožná s tvrdením žalobcu pred súdom prvej inštancie o existencii naliehavého právneho záujmu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v spojení s nesporným skutkovým stavom nesprávne interpretoval ust. § 80 písm. c) OSP v spojení s ust. § 41 ods. 1 a ods. 2 písm. c) a ods. 3 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 a v spojení s ust. § 17 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. Žalobca navrhol vykonanie dôkazov, ktoré by ozrejmili tvrdené skutočnosti, a to výsluch H.. R. a zistenie cudzieho práva. Vzhľadom na uvedené navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť.
6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že formálne a materiálne predpoklady notárskej zápisnice môže preskúmavať jedine exekučný súd. V konkrétnom prípade bola základom pre spísanie predmetnej notárskej zápisnice vystavená zmenka, ktorá je bez kauzy, teda bez vzťahu na Zmluvu o postúpení práv a pohľadávok z PPN. Námietky voči tejto zmenke, ktoré žalobca mohol uplatniť, avšak v inom konaní, sú irelevantné pre posúdenie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti tejto Zmluvy. V zmysle uvedeného je preto žalobcom požadovaný petit o určenie neplatnosti Zmluvy bez naliehavého právneho záujmu, keďže je zrejmé, že sa právne postavenie žalobcu nezmení.
7. Žalobca na vyjadrenie žalovanej k odvolaniu uviedol, že trvá na tvrdeniach a argumentácii uvedenej vo svojom odvolaní.
8. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 12.5.2021. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovanej, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.
9. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Predmetom sporu je určenie neplatnosti právneho úkonu - Zmluvy o postúpení práv a pohľadávok z PPN zo dňa 9.2.2009. Žalobca v súvislosti so Zmluvou vystavil v prospech žalovanej zaisťovaciu zmenku s dátum splatnosti 15.12.2010 v sume 500 000,- EUR, pričom žalobca na základe zmenky zároveň podpísal notársku zápisnicu so súhlasom k priamej vykonateľnosti. Na Okresnom súde Bratislava V je vedené exekučné konanie pod sp. zn. 36Er/5363/2011, v ktorom žalovaná na základe notárskej zápisnice vymáha od žalobcu sumu 500.000,- EUR. Žalobca v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa dostatočným spôsobom nevysporiadal súd prvej inštancie, ktorý správne poukázal na to, že základom pre spísanie notárskej zápisnica bola vystavená zmenka, ktorá je bez kauzy, teda bez vzťahu na Zmluvu o postúpení práv a pohľadávok z PPN. Odvolací súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie v tom, že notárska zápisnica, v ktorej je obsiahnuté vyhlásenie súhlasu povinnej osoby s exekúciou podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku je samostatným exekučným titulom, na podklade ktorého je možné viesť exekúciu. Formálne a materiálne predpoklady notárskej zápisnice môže preskúmavať jedine exekučný súd. Odvolací súd dospel k názoru, že vyhovenie navrhovanému petitu určovacej žaloby by nevytvoril pevný právny základ pre právne vzťahy strán konania, zabezpečiť právnu istotu medzi stranami konania a to konkrétne vo vzťahu k exekučnému konaniu na Okresnom súde Bratislava V, sp. zn. 36Er/5363/2011 ktorého podkladom je notárska zápisnica ( exekučný titul ). Podľa názoru odvolacieho súdu platnosť alebo neplatnosť Zmluvy o postúpení práv a pohľadávok z PPN nemá priamy vplyv na vyhlásenie žalobcu v notárskej zápisnici a teda jej materiálnu vykonateľnosť. Pre posúdenie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti tejto zmluvy je zrejmé, že sa právne postavenie žalobcu nezmení a preto sa odvolací súd stotožňuje s právnym posúdení žaloby súdom prvej inštancie.
12. Vzhľadom na uvedené má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne, v ďalšom sa odvolací súd obmedzil už len na skonštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.
13. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Uvedené kritéria pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok splnil.
14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.
15. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).