Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2S-214-2019.pdf
PDF · 142.33 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/214/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: SLOVAKIA ENERGY, s.r.o., IČO: 36807702, so sídlom v Bratislave, Plynárenská 7/A, zastúpeného spoločnosťou Capitol Legal Group, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 47257211, so sídlom v Bratislave, Digital Park III, Einsteinova 19, za ktorú koná advokát JUDr. Rastislav Hanulák, proti žalovanému: predseda Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, IČO: 36069841, so sídlom v Bratislave, Bajkalská 27, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 007/28387/2019/PR/SD, č. spisu 3250-2019-BA zo dňa 9.9.2019, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a . Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, odbor kontroly, vykonal v dňoch 5.2.2016 až 10.6.2016 kontrolu u žalobcu, predmetom ktorej bolo dodržiavanie vybraných zákonov, všeobecne záväzných právnych predpisov a vydaných rozhodnutí a overovanie správnosti a pravdivosti dokladov predkladaných úradu v oblasti regulácie elektroenergetiky a plynárenstva v období rokov 2014, 2015 a 2016 a kontrolu plnenia opatrenia na odstránenie a nápravu nedostatkov zistených pri vykonávaní kontroly uloženého v zápisnici o prerokovaní protokolu o výsledku vykonanej kontroly č. 111/2014 zo dňa 17.6.2014. Výsledkom kontroly bol protokol č. 108/2016 prerokovaný dňa 13.6.2016. 2. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, odbor kontroly, prvostupňovým rozhodnutím č. 0031/2016/K zo dňa 29.6.2016 žalobcovi uložil podľa § 91 ods. 2 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 251/2012 Z.z.) úhrnnú pokutu vo výške 100.000,- € za spáchanie správnych deliktov tým, že: i. porušil povinnosť podľa § 17 ods. 12 zákona č. 251/2012 Z. z., pretože odberateľom plynu v domácnosti uvedeným v bode 2.5 Protokolu č. 108/2016 nedoručil konečné vyúčtovanie platieb za dodávku plynu najneskôr do štyroch týždňov po vykonaní zmeny dodávateľa plynu, ii. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. b/ zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 250/2012 Z.z.) tým, že vybraným odberateľom plynu v domácnosti uvedeným v bode 2.2.1 Protokolu č. 108/2016 nevrátil preplatok prevyšujúci 4,- € z vyúčtovacej faktúry v lehote splatnosti vyúčtovacej faktúry, najneskôr však do 14 dní od vystavenia vyúčtovacej faktúry, nedodržal ustanovenie druhej časti článku V bodu 19. Obchodných podmienok dodávky plynu pri poskytovaní univerzálnej služby pre odberateľov plynu v domácnosti schválených rozhodnutím úradu č. 0001/2015/P-OP z 9.2.2015, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p/ zákona č. 250/2012 Z.z.,
iii. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. b/ zákona č. 250/2012 Z.z. tým, že vybranému odberateľovi elektriny v domácnosti, uvedenému v prílohe č. 31 Protokolu č. 108/2016, pri vystavovaní vyúčtovacej faktúry nevykonal vyúčtovanie odberu elektriny formou vyúčtovacej faktúry za príslušné odberné miesto odberateľa elektriny v domácnosti, pre ktoré je zmluva uzatvorená najmenej jedenkrát ročne, ale za dlhšie obdobie ako jeden rok, nedodržal ustanovenie druhej časti článku V bodu 10. Obchodných podmienok dodávky elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby pre odberateľov elektriny v domácnosti schválených rozhodnutím úradu č. 0011/2014/E-OP zo dňa 10.2.2014, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p/ zákona č. 250/2012 Z. z., iv. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. b/ zákona č. 250/2012 Z.z. tým, že vybraným odberateľom elektriny v domácnosti uvedeným v bode 2.2.4 Protokolu č. 108/2016 nevrátil preplatok z vyúčtovacej faktúry v lehote splatnosti vyúčtovacej faktúry, najneskôr však do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo vyúčtovanie vystavené, nedodržal ustanovenie druhej časti článku V bodu 19. Obchodných podmienok dodávky elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby pre odberateľov elektriny v domácnosti schválených rozhodnutím úradu č. 0011/2014/E-OP zo dňa 10.2.2014, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p/ zákona č. 250/2012 Z.z., v. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. b/ zákona č. 250/2012 Z.z., pretože nedodržal ustanovenie piatej časti článku XV bodu 6. Obchodných podmienok dodávky elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby pre odberateľov elektriny v domácnosti schválených rozhodnutím úradu č. 0011/2014/E-OP zo dňa 10.2.2014 a ustanovenie piatej časti článku XV bodu 7. Obchodných podmienok dodávky elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby pre malé podniky schválených rozhodnutím úradu č. 0012/2014/E- OP zo dňa 10.2.2014 v prípade odberateľov elektriny v domácnosti a odberateľov elektriny kategórie malý podnik uvedených v prílohe č. 81 Protokolu č. 108/2016, nakoľko uvedeným odberateľom elektriny nezaslal akceptačné listy alebo ich neinformoval o dôvodoch neakceptovania výpovede v lehote do 5 dní odo dňa doručenia výpovede zo zmluvy alebo odstúpenia od zmluvy, ktoré mu boli doručené v období roku 2015, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p/ zákona č. 250/2012 Z.z., vi. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. b/ zákona č. 250/2012 Z.z. tým, že vybraným odberateľom elektriny v kategórii malý podnik, odberateľom plynu v domácnosti a odberateľom plynu v kategórii malý podnik uvedeným v bode 2.2.6 Protokolu č. 108/2016 vystavil vyúčtovacie faktúry za dodávku elektriny, resp. plynu s lehotou splatnosti dlhšou ako 14 dní od ich vystavenia, nedodržal ustanovenia druhej časti článku V bodu 11. tretej vety Obchodných podmienok dodávky elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby pre malé podniky schválených rozhodnutím úradu č. 0012/2014/E-OP zo dňa 10.2.2014, druhej časti článku V bodu 11. tretej vety Obchodných podmienok dodávky plynu pri poskytovaní univerzálnej služby pre odberateľov plynu v domácnosti schválených rozhodnutím úradu č. 0001/2015/P-OP zo dňa 9.2.2015 a druhej časti článku V bodu 11 tretej vety Obchodných podmienok dodávky plynu pri poskytovaní univerzálnej služby pre malé podniky schválených rozhodnutím úradu č. 0080/2013/P-OP zo dňa 27.11.2013, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p/ zákona č. 250/2012 Z.z., vii. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. o/ zákona č. 250/2012 Z. z., pretože vo vyúčtovaniach združenej dodávky elektriny odberateľom elektriny v domácnosti vystavených v období od 1.2.2015 do 31.12.2015, napríklad vo vybraných vyúčtovacích faktúrach za dodávku elektriny uvedených v prílohe č. 4 Protokolu č. 108/2016, neuviedol informáciu, kde je uverejnené vyhodnotenie štandardov kvality v zmysle § 8 ods. 3 vyhlášky č. 24/2013 Z.z., ktorou sa ustanovujú pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 24/2013 Z.z.“) a vo vyúčtovaniach združenej dodávky plynu odberateľom plynu v domácnosti vystavených v období od 1.2.2015 do 31.12.2015, napríklad vo vybraných vyúčtovacích faktúrach za dodávku plynu uvedených v prílohe č. 7 Protokolu č. 108/2016, neuviedol informáciu, kde je uverejnené vyhodnotenie štandardov kvality v zmysle § 56 ods. 7 vyhlášky č. 24/2013 Z.z., čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. af/ zákona č. 250/2012 Z.z., viii. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. o/ zákona č. 250/2012 Z.z., pretože v prípade vybraných odberateľov elektriny v domácnosti uvedených v bode 2.3.2 Protokolu č. 108/2016, za ktorých boli výpovede zo zmlúv o združenej dodávke elektriny žalobcovi doručené prostredníctvom splnomocnených zástupcov, vzniesol námietku proti zmene dodávateľa elektriny, a to nie výlučne z dôvodu neukončenia zmluvy o dodávke elektriny v zmysle § 26 ods. 6 vyhlášky č. 24/2013 Z.z., čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. af/ zákona č. 250/2012 Z.z., ix. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. k/ zákona č. 250/2012 Z.z., pretože poskytol úradu nepravdivé údaje o počte udalostí, ktoré sú predmetom štandardu kvality dodávky elektriny podľa § 4 ods. 1 písm. b/ a c/ vyhlášky č. 275/2012 Z.z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality prenosu elektriny, distribúcie elektriny a dodávky elektriny, vo vyhodnotení Štandardov kvality dodávky elektriny za rok
2014, ktoré predložila úradu prostredníctvom elektronickej komunikácie 12.2.2016 na základe žiadosti úradu, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. x/ zákona č. 250/2012 Z.z., x. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. k/ zákona č. 250/2012 Z.z., pretože poskytol úradu nepravdivé údaje v predloženom vyhodnotení štandardov kvality dodávky plynu za rok 2014, ktoré predložil úradu prostredníctvom elektronickej komunikácie 12.2.2016 na základe žiadosti úradu, nakoľko uviedol nesprávny počet udalostí, ktoré sú predmetom štandardu kvality dodávky plynu, a to v počte udalostí v limite podľa § 5 písm. f/ vyhlášky č. 278/2012 Z.z., ktorou sa ustanovujú štandardy kvality uskladňovania plynu, prepravy plynu, distribúcie plynu a dodávky plynu (ďalej len vyhláška č. 278/2012 Z.z.), keďže do tohto počtu započítal aj štyri udalosti mimo limitu, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. x/ zákona č. 250/2012 Z.z., xi. porušil povinnosť podľa § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z.z. tým, že v prípade dvoch vybraných odberateľov plynu uvedených v bode 2.4.4 Protokolu č. 108/2016 neuhradil kompenzačnú platbu za nedodržanie štandardu kvality dodávky plynu podľa § 5 písm. f/ vyhlášky č. 278/2012 Z.z., v lehote podľa § 8 ods. 2 citovanej vyhlášky, nakoľko uvedeným odberateľom plynu mal uhradiť kompenzačnú platbu v lehote do 3.2.2015, avšak k uhradeniu kompenzačnej platby došlo až 18.2.2015, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. m/ zákona č. 250/2012 Z.z., xii. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. k/ zákona č. 250/2012 Z.z., pretože poskytol úradu nepravdivé údaje o dátume, kedy bolo odberateľom, ktorí zmenili dodávateľa elektriny resp. plynu, doručené, resp. odoslané konečné vyúčtovanie platieb za dodávku elektriny, resp. plynu v predloženom prehľade odberateľov, ktorý predložil úradu prostredníctvom elektronickej komunikácie 26.2.2016 na základe žiadosti úradu, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. x/ zákona č. 250/2012 Z.z., xiii. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. o/ zákona č. 250/2012 Z.z. tým, že nedodržal ustanovenia § 26 ods. 6 a § 72 ods. 6 vyhlášky č. 24/2013 Z.z., nakoľko v prípade odberateľov elektriny a odberateľov plynu uvedených v bode 2.7.1 Protokolu č. 108/2016, za ktorých boli výpovede zo zmlúv o združenej dodávke elektriny a/alebo plynu, resp. zo zmlúv o dodávke elektriny a/alebo plynu žalobcovi doručené 17.12.2015 prostredníctvom splnomocnených zástupcov, z dôvodu nesúhlasu so zmenou ceny za dodávku elektriny resp. plynu odberateľom účinnou od 1.1.2016, vzniesol námietku proti zmene dodávateľa aj napriek tomu, že zmluvy o združenej dodávke elektriny a/alebo plynu, resp. zmluvy o dodávke elektriny a/alebo plynu boli vypovedané doručením oznámení o výpovedi takých zmlúv najneskôr 15 dní pred plánovaným dňom účinnosti zmeny, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. af/ zákona č. 250/2012 Z.z., xiv. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. o/ zákona č. 250/2012 Z.z. tým, že nepreukázal dôvody vznesenia námietok, pre ktoré bol proces zmeny dodávateľa elektriny, resp. plynu zastavený v lehote do 10 dní od doručenia žiadostí zo 14.1.2016 spoločnosti ZSE Energia, a.s., ako splnomocneného zástupcu odberateľov elektriny a odberateľov plynu, ktoré tvoria prílohu č. 170 Protokolu č. 108/2016, nedodržal ustanovenia § 26 ods. 7 a § 72 ods. 7 vyhlášky č. 24/2013 Z.z., čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. af/ zákona č. 250/2012 Z.z., xv. porušil povinnosť podľa § 29 ods. 1 písm. b/ zákona č. 250/2012 Z.z. tým, že zaslal výzvu z 29.3.2016 odberateľovi elektriny v domácnosti uvedenému v bode 2.7.4 Protokolu č. 108/2016, v ktorej ho upozorňuje na prerušenie dodávky do jeho odberných miest, pričom uvedený odberateľ elektriny v domácnosti má u žalobcu registrované len jedno odberné miesto, a to na dodávku elektriny, do ktorého je dodávateľom elektriny žalobca, a za dodávku elektriny žalobca neregistruje žiadnu pohľadávku za neuhradenú preddavkovú platbu alebo nedoplatok z vyúčtovacej faktúry voči uvedenému odberateľovi elektriny v domácnosti, postupovala v rozpore s druhou časťou článku V bod 28. Obchodných podmienok dodávky elektriny pri poskytovaní univerzálnej služby pre odberateľov elektriny v domácnosti schválenými rozhodnutím úradu č. 0011/2014/E-OP z 10.2.2014, čím sa dopustil správneho deliktu podľa § 36 ods. 1 písm. p/ zákona č. 250/2012 Z.z.
3. Žalovaný druhostupňovým rozhodnutím č. 049/28387/2016/PR/SD zo dňa 29.9.2016 rozklad žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 0031/2016/K zo dňa 29.6.2016.
4. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 6S/285/2016 zo dňa 21.3.2019 zrušil druhostupňové rozhodnutie žalovaného č. 049/28387/2016/PR/SD zo dňa 29.9.2016 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že napriek tomu, že petit správnej žaloby žalobcu neobsahoval návrh na zrušenie druhostupňového rozhodnutia, ale len sankčnú moderáciu výšky uloženej pokuty, je predpokladom posúdenia sankčnej moderácie perfektné odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu v otázke súvisiacej s výškou uloženej pokuty v súlade s podmienkami uvedenými v
zákone č. 251/2012 Z.z., ako závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky porušenia povinností. Krajský súd dal za pravdu žalobcovi, ktorý poukázal na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa konštatuje, že „po prihliadnutí na poľahčujúce aj priťažujúce okolnosti má zato, že prevládajúcimi sú priťažujúce skutočnosti, nakoľko úrad ako orgán kontroly dodržiavania zákona a ochrany spotrebiteľa (odberateľa), musí zabezpečiť efektívne a reálne napĺňanie zákonných práv odberateľa“. Podľa názoru krajského súdu takéto zhodnotenie priťažujúcich a poľahčujúcich okolností (bez ich akejkoľvek identifikácie a logických súvislostí so správnou úvahou prečo prevládajúcimi sú priťažujúce okolnosti), absolútne neobstojí a už vôbec neobstojí sanácia doplnenia odôvodnenia rozhodnutia v rámci vyjadrenia k žalobe. Správne orgány v preskúmavaných rozhodnutiach síce zrozumiteľne identifikovali spôsob porušenia povinností žalobcom, avšak dôsledne a dostatočne sa nezaoberali zákonnými podmienkami uloženými v § 91 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z.z., preto bude úlohou správneho orgánu vyhodnotiť v logických súvislostiach so správnou úvahou uvedené zákonné kritériá pre uloženie sankcie, ako aj riadne odôvodnenie, prečo bola žalobcovi uložená pokuta práve vo výške 100.000,- € a prečo nie v inej výške (menej, resp. viac), keďže rozpätie je od 300,- € do 300.000,- €. Rovnako je potrebné náležite odôvodniť tvrdenie, prečo uložená sankcia nie je pre žalobcu likvidačná, odôvodnenie v tejto časti úplne absentuje. Nestačí zdôvodnenie iba vo všeobecnej rovine s konštatovaním splnenia zákonných predpokladov so skutkovým opisom zistených nedostatkov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/183/2015 z 25.05.2017, sp. zn. 3Sžo/39/2014 z 01.07.2015). Až na základe riadneho odôvodnenia bude možné posúdiť uplatnenú sankčnú moderáciu. 5. Žalovaný po vrátení spisu z krajského súdu (26.7.2019) druhostupňovým rozhodnutím č. 007/28387/2019/PR/SD zo dňa 9.9.2019 zrušil prvostupňové rozhodnutie č. 0031/2016/K zo dňa 29.6.2016 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.
Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že pokutu uložil prvostupňový orgán podľa § 91 ods. 2 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z.z. za porušenie ustanovenia § 17 ods. 12 zákona č. 251/2012 Z.z., za porušenie povinností vyplývajúcich z § 29 ods. 1 písm. b/, § 29 ods. 1 písm. o/, § 29 ods. 1 písm. k/ a § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z.z. Prvostupňový správny orgán však v odôvodnení svojho rozhodnutia nedostatočne zdôvodnil výšku uloženej pokuty z hľadiska § 91 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z.z., nakoľko neuviedol, aký vplyv na výšku pokuty mal spôsob spáchania správnych deliktov, ich závažnosť, čas trvania, ako aj možné následky porušenia povinností regulovaného subjektu. Nezohľadnil všetky zákonom stanovené kritériá, na ktoré je potrebné pri ukladaní pokuty prihliadať. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia absentuje správna úvaha o spôsobe spáchania správnych deliktov, taktiež úvaha o ich závažnosti a vzájomnom vzťahu najzávažnejšieho správneho deliktu voči ostatným správnym deliktom v rámci rozpätia možnej výšky pokuty. Pri správnom trestaní je potrebné analogicky postupovať podľa zásad trestania v zmysle Trestného zákona a použiť analógiu legis pri aplikácii právneho predpisu na spáchaný správny delikt. Pri stanovení výšky pokuty musí správny orgán zohľadniť všetky zákonom stanovené hľadiská, ako aj sadzbu (od 300,- € do 300.000,- €) určenú pre toho, kto poruší povinnosti vyplývajúce mu z ustanovení zákona č. 250/2012 Z.z. a zákona č. 251/2012 Z.z. Je potrebné, aby prvostupňový orgán vyhodnotil vzájomné súvislosti a uviedol správnu úvahu, z ktorej vychádzal pri uložení pokuty žalobcovi v súlade so zákonnými kritériami, pričom by mal zohľadniť rozsah a charakter identifikovaného porušenia zákona č. 250/2012 Z.z. a zákona č. 251/2012 Z.z. Vzhľadom k naplneniu účelu sankcie, predovšetkým zabráneniu opakovaného porušenia ustanovení zákona č. 250/2012 Z.z. a zákona č. 251/2012 Z.z., je odvolací orgán toho názoru, že uložená pokuta má byť vyčíslená v takom rozsahu, aby ju žalobca vnímal ako represívnu a súčasne motivujúcu konať výlučne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zároveň odvolací orgán poukazuje na skutočnosť, že pokuta za správny delikt má za účel odradiť od nezákonného postupu aj iné osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Uvedený účinok môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného spoločenského záujmu včas a vecne správne vyvodený. Ide o generálnu prevenciu sankcie, ktorej cieľom je minimalizovať prípady porušenia právnych povinností. Prvostupňový orgán pri stanovení výšky pokuty nevybočil z medzí ustanovených právnymi predpismi, avšak nedostatočne odôvodnil skutočnosť, prečo žalobcovi uložil pokutu práve vo výške 100.000,- €. Žalovaný posúdil všetky okolnosti súvisiace s výškou uloženej pokuty a podľa jeho názoru pokuta vo výške 100.000,- € nie je pokutou neprimeranou, ale v prípade, že správny orgán ukladá pokutu za správny delikt, nie je prípustná absencia základných náležitostí správneho rozhodnutia. Žalobcovi musia byť v prvostupňovom rozhodnutí objasnené všetky skutočnosti, ktoré viedli prvostupňový orgán k udeleniu pokuty vo výške 100.000,- €, aký vplyv mali jednotlivé správne delikty na rozhodovanie o
výške pokuty a dôvod, prečo bol konkrétny správny delikt vyhodnotený ako najzávažnejší správny delikt, pričom bol rozhodujúci pre určenie výšky uloženej pokuty. II. Žaloba
6. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 007/28387/2019/PR/SD zo dňa 9.9.2019, jeho zrušenia a zároveň 7. zastavenia administratívneho konania.
8.
9.
7. Žalobca nemienil žalobou zo dňa 21.11.2016, ktorou napádal prvostupňové a druhostupňové rozhodnutia z roku 2016 a ktoré boli predmetom konania pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/285/2016, vysloviť súhlas s napadnutými rozhodnutiami, pretože obe rozporoval čo do základných zásad posudzovania zodpovednosti za správny delikt a ukladanie sankcií a namietal najmä nepreskúmateľnosť oboch rozhodnutí pre absenciu riadneho odôvodnenia vo všeobecnosti, nedostatočné skutkové zistenia a zrejmú neprimeranosť pokuty pre žalobcu.8. 8. Žalobca namietal neúčinné doručenie druhostupňového rozhodnutia, keď aj napriek plnej moci udelenej advokátovi na celé konanie, žalovaný nepostupoval súladne s § 25 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) a druhostupňové rozhodnutie doručoval priamo žalobcovi a nie jeho právnemu zástupcovi. Rovnaká chyba sa vyskytla aj pri doručovaní oznámenia zo dňa 30.9.2019 o novom prejednaní veci úradnom po vrátení veci z krajského súdu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžk/24/2017. 9. Žalobca trvá na tom, že žalovaný nebol oprávnený vydať rozhodnutie pre uplynutie zákonnej subjektívnej lehoty na začatie správneho konania upravenej v § 36 ods. 8 zákona č. 250/2012 Z.z. Podľa protokolu sa úrad dozvedel o porušení zákona č. 250/2012 Z.z. žalobcom v roku 2016 - kontrola sa začala dňa 5.2.2016 a skončila sa prerokovaním protokolu dňa 13.6.2016. Úrad mal preto porušenie zákona č. 251/2012 Z.z. dostatočne skutkovo a právne ustálené už v čase vyhotovenia oznámenia o začatí správneho konania zo dňa 15.6.2016. Podľa názoru žalobcu nové konanie o pokute sa začína dňom, v ktorom je oznámenie o novom začatí konania účinne doručené žalobcovi, teda jeho právnemu zástupcovi. Keďže však oznámenie o novom začatí konania nebolo žalobcovi účinne doručené (namiesto právnemu zástupcovi žalobcu bolo doručované priamo žalobcovi dňa 2.10.2019), nové konanie o pokute nebolo vôbec začaté. Ak by aj konanie začalo doručením oznámenia žalobcovi dňa 2.10.2019, začalo by sa s pravdepodobnosťou až po uplynutí jednoročnej subjektívnej lehoty a žalovaný mal konanie o uložení pokuty zastaviť. 10. Niektoré z porušení uvedených v napadnutom rozhodnutí mohli nastať pred viac ako piatimi rokmi; päť rokov plynie objektívna lehota na začatie konania o uložení pokuty v zmysle § 36 ods. 8 zákona č. 250/2012 Z.z. Žalovaný sa touto skutočnosťou v napadnutom rozhodnutí nezaoberal. 11. Žalobca poukazuje na skutočnosti, ktoré by mali byť zohľadnené v konaní o uložení pokuty - zákonom ustanovené kritériá pri ukladaní pokút v zmysle § 91 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z.z. (obdoba v § 36 ods. 7 zákona č. 250/2012 Z.z.), odôvodnenie záveru o najzávažnejšom porušení (nielen strohé konštatovanie, že ten-ktorý skutok je najzávažnejší), princíp zákonnosti trestu a princíp individualizácie trestu, princíp primeranosti sankcie, zásada prevencie pri ukladaní sankcie, konanie žalobcu a opatrenia, ktoré žalobca vykonal už v priebehu kontroly za účelom prípadnej nápravy vytýkaného stavu veci. Správny orgán sa pri ukladaní pokuty musí výslovne zaoberať všetkými kritériami, ktoré zákon stanovuje pre stanovovanie výšky sankcie. V prípade, že niektoré z kritérií stanovených zákonom nie je pre posúdenie veci relevantné, má správny orgán povinnosť sa s takým kritériom vysporiadať a odôvodniť jeho neopodstatnenosť. 12. Podľa názoru žalobcu je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že ide len o povinnosti administratívne, poriadkové a najmä individuálne, ktorých porušenie nemalo za následok žiadnu ujmu koncových odberateľov elektriny a plynu, ktorým zabezpečuje univerzálnu službu. Vo vzťahu k správnym deliktom v bodoch 1, 2, 4, 5 a 11 došlo k náprave ešte predtým, než úrad začal kontrolu alebo už počas samotnej kontroly, a žalovaný mal túto skutočnosť pri ukladaní pokuty zohľadniť. 13. Doterajšia rozhodovacia prax úradu nepoukazuje na to, že by bolo v pomeroch Slovenskej republiky nevyhnutné ukladať pokutu vo výške 100.000,- € za skutku, ktoré sú mu kladené za vinu, a to ani obdobným alternatívnym dodávateľom za obdobné porušenia. Úrad bežne ukladá pokuty menej ako 25.000,- €. III. Vyjadrenie žalovaného
14. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť a v podrobnostiach sa pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu uvedenými v žalobe, pretože nemohol konať inak, ako ho zaviazal krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 6S/285/2016 podľa § 191 ods. 6 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP). V konaní sp. zn. 6S/285/2016 žalobca nenamietal samotné spáchanie správnych deliktov, žiadal len sankčnú moderáciu, a to zníženie pokuty zo 100.000,- € na 26.000,- €.
15. Žalovaný namietal nedostatok pasívnej legitimácie predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, pretože je len zamestnancom úradu a nemá právnu subjektivitu orgánu štátnej správy, a teda nemôže vystupovať v konaní pred správnym súdom v postavení žalovaného.
16. Prvostupňový správny orgán oznámil priamo žalobcovi listom zo dňa 30.9.2019 začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenia zákonov č. 250/2012 Z.z. a č. 251/2012 Z.z. Dňa 8.10.2019 bolo prvostupňovému orgánu doručené vyjadrenie žalobcu k oznámeniu o novom prejednaní veci, ktoré zaslal priamo žalobca a aj jeho právny zástupca. Žalobca namietal neúčinné doručenie oznámenia, keďže nebolo doručované jeho právnemu zástupcovi, ale priamo jemu. Prvostupňový orgán v liste zo dňa 10.10.2019 informoval žalobcu, že neeviduje žiadnu plnú moc zo dňa 22.11.2016, ktorú udelil právnemu zástupcovi na zastupovanie v správnom konaní a poučil ho, že ak je právny zástupca splnomocnený na zastupovanie žalobcu v správnom konaní, je potrebné plnú moc úradu aj doručiť. Až dňa 4.11.2019 právny zástupca žalobcu zaslal prvostupňovému orgánu list, ktorého prílohou bola aj plná moc udelená právnemu zástupcovi na zastupovanie v správnom konaní.
17. Následne vydal prvostupňový orgán rozhodnutie č. 0079/2019/K zo dňa 26.11.2019, ktorým žalobcovi uložil podľa § 91 ods. 2 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z. z. úhrnnú pokutu vo výške 30.000,- € za spáchanie správnych deliktov uvedených vo výroku. Rozhodnutie č. 0079/2019/K zo dňa 26.11.2019 bolo žalobcovi doručené dňa 16.12.2019. V odôvodnení uvedeného rozhodnutia prvostupňový orgán podrobne reagoval a vysporiadal sa so všetkými námietkami žalobcu uvádzanými v predmetnom správnom konaní, najmä s námietkami ohľadne uplynutia subjektívnej a objektívnej lehoty pre konanie o uložení pokuty a ohľadne neúčinného doručovania v súvislosti s udelením plnej moci právnemu zástupcovi žalobcu. Prvostupňový orgán podrobne zdôvodnil výšku uloženej pokuty s uvedením konkrétnych skutočností, pričom bol viazaný kritériami voľného hodnotenia dôkazov a správnej úvahy podľa § 91 ods. 4 zákona č. 251/2012 Z.z., a teda pri určení výšky pokuty prihliadal najmä na závažnosť, spôsob, čas trvania a možné následky zistených porušení povinností. Z výroku rozhodnutia č. 0079/2019/K zo dňa 26.11.2019 je zrejmé, že prvostupňový orgán zvážil všetky poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a znížil úhrnnú pokutu v prospech žalobcu na 30.000,- €, čo je tretina oproti pôvodne uloženej pokute. Žalobca však aj napriek uvedenej skutočnosti podal dňa 18.12.2019 voči rozhodnutiu č. 0079/2019/K zo dňa 26.11.2019 odvolanie, ktoré bolo spolu s príslušným spisovým materiálom postúpené v súlade s § 57 ods. 2 SR na rozhodnutie predsedovi úradu. Žalovaný podotýka, že uvedená výška pokuty je takmer v tej istej výške, ktorú požadoval žalobca v rámci sankčnej moderácie v súdnom konaní sp. zn. 6S 285/2016.
18. Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou žalobcu o uplynutí subjektívnej a objektívnej lehoty na začatie konania o uložení pokuty. Podľa jeho názoru došlo k prerušeniu lehôt podaním žaloby na správny súd, a preto nie je možné konštatovať uplynutie lehoty podľa § 36 ods. 8 zákona č. 250/2012 Z.z. Žalovaný aj prvostupňový orgán konali vo veci uloženia pokuty za spáchané správne delikty v súlade s ustanoveniami SP, zákona č. 250/2012 Z.z. a č. 251/2012 Z.z.
IV. Replika žalobcu
19. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v žalobe a doplnil, že žalovaného označil správne.
20. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.
V. Verejné vyhlásenie rozsudku
21. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10, § 13 SSP rozhodol vo veci rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 19.5.2021 podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žalobca aj žalovaný súhlasili s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania. Na verejnom vyhlásení rozsudku boli prítomní zástupcovia žalobcu aj žalovaného.
22. Okrem uvedeného správny súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj len ESĽP) vo veci Varela Assalino proti Portugalsku zo dňa 25.4.2002, č. sťažnosti 64336/01, v zmysle ktorého ESĽP nedospel k záveru, že článok 6 Dohovoru vždy zahŕňa právo na verejné pojednávanie bez ohľadu na povahu otázky, ktorá má byť vyriešená; je legitímne, keď vnútroštátne orgány berú do úvahy požiadavky efektivity a hospodárnosti konania [rozsudok Jan-Ake Andersson proti Švédsku zo dňa 29.10.1991, séria A č. 212-B, s. 45, § 27; rozsudok Allan Jacobsson proti Švédsku (č. 2) zo dňa 19.2.1998, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I, s. 168, § 46; rozsudok Schuler-Zgraggen proti Švajčiarsku z 24.júna 1993, séria A č. 263, s. 19, § 58]. V konaní, v ktorom sa majú riešiť iba právne otázky, postačuje preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie a pre spor z nich vyplývajúci sa javia byť výhodnejšie skôr písomné vyjadrenia ako ústne prednesy. V predmetnom konaní sa správny súd (ktorý nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia, teda jeho právnu stránku) na základe predloženého administratívneho spisu zameral na skúmanie právnej otázky a správnosť aplikácie ustanovení zákonov č. 250/2012 Z.z. a č. 251/2012 Z.z., preto aj v tomto konaní možno postupovať podľa záverov ESĽP vyjadrených vo vyššie citovaných rozhodnutiach a vo veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.
VI. Relevantné právne predpisy
23. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
24. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.
25. Podľa § 1 zákona č. 251/2012 Z.z. tento zákon upravuje podmienky na podnikanie v energetike (písm. a/), prístup na trh, práva a povinnosti účastníkov trhu v energetike (písm. b/), opatrenia zamerané na zabezpečenie bezpečnosti dodávky elektriny a plynu a fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a vnútorného trhu s plynom (písm. c/), práva a povinnosti osôb, ktorých práva a povinnosti môžu byť dotknuté účastníkmi trhu v energetike (písm. d/), výkon štátnej správy v energetike (písm. e/), výkon štátneho dozoru a kontroly nad podnikaním v energetike (písm. f/).
26. Podľa § 17 ods. 12 zákona č. 251/2012 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2017 pôvodný dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu je povinný odberateľovi elektriny v domácnosti alebo odberateľovi plynu v domácnosti doručiť konečné vyúčtovanie platieb za dodávku elektriny alebo dodávku plynu najneskôr do štyroch týždňov po vykonaní zmeny. Konečné vyúčtovanie platieb za dodávku elektriny alebo dodávku plynu sa uskutoční na základe odpočtu skutočného stavu na určenom meradle vykonaného príslušným prevádzkovateľom sústavy alebo prevádzkovateľom siete, ak tento zákon neustanovuje inak.
27. Podľa § 91 ods. 2 písm. d/ zákona č. 251/2012 Z.z. v znení účinnom do 31.1.2017 úrad uloží pokutu držiteľovi povolenia alebo inej osobe vo výške od 300 eur do 300 000 eur za vykonávanie činností bez povolenia alebo bez oznámenia, pri činnostiach, na ktoré sa vyžaduje povolenie podľa § 6 ods. 2 písm. a) až c) alebo oznámenie podľa § 6 ods. 5 alebo za nesplnenie povinností uložených v § 4 ods. 5, § 6 ods. 7 až 12, § 8 ods. 5, § 9, § 10 ods. 1, § 11 ods. 16 písm. e), § 17, § 17a, § 33 ods. 9, § 94, § 96 ods. 7.
28. Podľa § 1 zákona č. 250/2012 Z.z. tento zákon upravuje reguláciu v sieťových odvetviach (písm. a/), postavenie a pôsobnosť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len "úrad") (písm. b/), povinnosti osôb, ktoré vykonávajú regulovanú činnosť na základe povolenia, potvrdenia o splnení oznamovacej povinnosti alebo potvrdenia o registrácii (ďalej len "regulovaný subjekt") (písm. c/), pravidlá
pre fungovanie vnútorného trhu s elektrinou a pravidlá pre fungovanie vnútorného trhu s plynom (ďalej len "pravidlá trhu") (písm. d/), konanie vo veciach podľa tohto zákona (písm. e/).
29. Podľa § 22 ods. 5 zákona č. 250/2012 Z.z. ak regulovaný subjekt nedodrží štandardy kvality a toto nedodržanie preukázateľne nastalo, je regulovaný subjekt povinný uhradiť svojmu odberateľovi kompenzačnú platbu vo výške a spôsobom určeným podľa § 40 ods. 2.
30. Podľa § 29 ods. 1 písm. b/, písm. k/, písm. o/ zákona č. 250/2012 Z.z. regulovaný subjekt je okrem ďalších povinností ustanovených v tomto zákone povinný vykonávať regulovanú činnosť v súlade s právoplatným rozhodnutím alebo potvrdením úradu a dodržiavať cenovú reguláciu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom (písm. b/), poskytovať úradu bezodplatne úplné a pravdivé údaje, podklady, doklady a akékoľvek informácie potrebné na účely podľa tohto zákona a na výkon pôsobnosti úradu v rozsahu, spôsobom a v lehotách určených úradom (písm. k/), dodržiavať pravidlá trhu (písm. o/).
31. Podľa § 36 ods. 1 písm. m/, písm. p/, písm. x/, písm. af/ zákona č. 250/2012 Z.z. správneho deliktu podľa tohto zákona sa regulovaný subjekt dopustí, ak neuhradí svojmu odberateľovi kompenzačnú platbu podľa § 22 ods. 5 (písm. m/), nevykonáva regulovanú činnosť v súlade s právoplatným rozhodnutím alebo potvrdením úradu podľa § 14 až 17 a § 29 ods. 1 písm. a) alebo nedodrží cenovú reguláciu podľa všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom (písm. p/), neposkytne úradu a Európskej komisii bezodplatne pravdivé údaje, podklady, doklady alebo akékoľvek informácie potrebné na účely podľa tohto zákona a na výkon pôsobnosti úradu v rozsahu, spôsobom a v lehotách určených úradom (písm. x/), nedodrží pravidlá trhu (písm. af/).
32. Podľa § 36 ods. 8 zákona č. 250/2012 Z.z. konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď úrad zistil, že došlo k správnemu deliktu, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď došlo k správnemu deliktu.
VII. Posúdenie veci krajským súdom
33. Správny súd uvádza, že v predmetnej právnej veci sa nachádza v štádiu, keď Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 6S/285/2016 zo dňa 21.3.2019 zrušil druhostupňové rozhodnutie žalovaného 049/28387/2016/PR/SD zo dňa 29.9.2016 a vec mu vrátil na ďalšie konanie so záväzným právnym názorom ohľadom uloženia pokuty za správny delikt a odôvodnenia jej uloženia so zohľadnením kritérií braných do úvahy pri ukladaní sankcií za správne delikty. Predmetom prieskumu správnym súdom v predmetnej veci je rozhodnutie žalovaného č. 007/28387/2019/PR/SD zo dňa 9.9.2019, ktorým bolo zrušené prvostupňové rozhodnutie č. 0031/2016/K zo dňa 29.6.2016 a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu verejnej správy na ďalšie konanie na základe vyššie uvedeného rozsudku sp. zn. 6S/285/2016 zo dňa 21.3.2019. Po tomto druhostupňovom rozhodnutí napadnutom správnou žalobou prvostupňový správny orgán vydal nové rozhodnutie, ktoré však nie je predmetom súdneho prieskumu v tejto veci.
34. Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 6S/285/2016 zo dňa 21.3.2019 uviedol záväzný právny názor, ktorým je žalovaný podľa § 191 ods. 6 SSP viazaný. Krajský súd dal za pravdu žalobcovi, ktorý poukázal na nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa konštatuje, že „po prihliadnutí na poľahčujúce aj priťažujúce okolnosti má zato, že prevládajúcimi sú priťažujúce skutočnosti, nakoľko úrad ako orgán kontroly dodržiavania zákona a ochrany spotrebiteľa (odberateľa), musí zabezpečiť efektívne a reálne napĺňanie zákonných práv odberateľa“. Podľa názoru krajského súdu takéto zhodnotenie priťažujúcich a poľahčujúcich okolností (bez ich akejkoľvek identifikácie a logických súvislostí so správnou úvahou prečo prevládajúcimi sú priťažujúce okolnosti), absolútne neobstojí a už vôbec neobstojí sanácia doplnenia odôvodnenia rozhodnutia v rámci vyjadrenia k žalobe. Správne orgány v preskúmavaných rozhodnutiach síce zrozumiteľne identifikovali spôsob porušenia povinností žalobcom, avšak dôsledne a dostatočne sa nezaoberali zákonnými podmienkami uloženými v § 91 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z.z., preto bude úlohou správneho orgánu vyhodnotiť v logických súvislostiach so správnou úvahou uvedené zákonné kritériá pre uloženie sankcie, ako aj riadne odôvodnenie, prečo bola žalobcovi uložená pokuta práve vo výške 100.000,- € a prečo nie v inej výške (menej, resp. viac), keďže rozpätie je od 300,- € do 300.000,- €. Rovnako je potrebné náležite odôvodniť tvrdenie, prečo uložená sankcia nie je pre žalobcu likvidačná, odôvodnenie v tejto časti úplne absentuje. Nestačí zdôvodnenie iba vo všeobecnej rovine s konštatovaním splnenia zákonných predpokladov so skutkovým
opisom zistených nedostatkov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo/183/2015, sp. zn. 3Sžo/39/2014). Až na základe riadneho odôvodnenia bude možné posúdiť uplatnenú sankčnú moderáciu.
35. Žalovaný v ďalšom konaní po vrátení veci z krajského súdu rozhodol v druhom stupni (ide o rozhodnutie č. 007/28387/2019/PR/SD zo dňa 9.9.2019, ktoré správny súd preskúmava v predmetnej právnej veci) o zrušení prvostupňového rozhodnutia z dôvodu, že prvostupňový správny orgán však v rozhodnutí nedostatočne zdôvodnil výšku uloženej pokuty z hľadiska § 91 ods. 5 zákona č. 251/2012 Z.z., nakoľko neuviedol, aký vplyv na výšku pokuty mal spôsob spáchania správnych deliktov, ich závažnosť, čas trvania, ako aj možné následky porušenia povinností regulovaného subjektu. Nezohľadnil všetky zákonom stanovené kritériá, na ktoré je potrebné pri ukladaní pokuty prihliadať. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia absentuje správna úvaha o spôsobe spáchania správnych deliktov, taktiež úvaha o ich závažnosti a vzájomnom vzťahu najzávažnejšieho správneho deliktu voči ostatným správnym deliktom v rámci rozpätia možnej výšky pokuty. uložená pokuta má byť vyčíslená v takom rozsahu, aby ju žalobca vnímal ako represívnu a súčasne motivujúcu konať výlučne v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Zároveň odvolací orgán poukazuje na skutočnosť, že pokuta za správny delikt má za účel odradiť od nezákonného postupu aj iné osoby, ktoré sú nositeľmi rovnakých zákonných povinností. Uvedený účinok môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného spoločenského záujmu včas a vecne správne vyvodený. Ide o generálnu prevenciu sankcie, ktorej cieľom je minimalizovať prípady porušenia právnych povinností. Prvostupňový orgán pri stanovení výšky pokuty nevybočil z medzí ustanovených právnymi predpismi, avšak nedostatočne odôvodnil skutočnosť, prečo žalobcovi uložil pokutu práve vo výške 100.000,- €.
36. Podľa názoru správneho súdu žalovaný v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí č. 007/28387/2019/PR/SD zo dňa 9.9.2019 postupoval dôsledne podľa rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/285/2016 zo dňa 21.3.2019 a dodržal postup upravený ustanovením § 191 ods. 6 SSP. Jeho rozhodnutie nejaví znaky arbitrárnosti, svojvôle ani nezákonnosti.
37. Správny súd zdôrazňuje, že primárnou podmienkou súdneho prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy je zásah do subjektívnych práv účastníka konania (žalobcu), ktoré boli rozhodnutím dotknuté alebo negatívne ovplyvnené. V predmetnej veci žalobcovi vyhovel tak Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 6S/285/2016 zo dňa 21.3.2019 ako aj žalovaný v druhostupňovom rozhodnutí č. 007/28387/2019/PR/SD zo dňa 9.9.2019, ktoré správny súd preskúmava v predmetnej právnej veci. Z uvedeného vyplýva záver, že žalobca nebol napadnutým rozhodnutím žalovaného dotknutý na jeho subjektívnych právach a navyše, vo veci prebieha naďalej administratívne konanie a až právoplatné rozhodnutie zasiahne do sféry subjektívnych práv žalobcu, pričom k tejto situácii ešte neprišlo. Vo veci bolo vydané len prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy o uložení pokuty v sume 30.000,- €, pričom správny súd nemá vedomosť (žalobca mu to neoznámil), že by už bolo právoplatne rozhodnuté o uložení pokuty.
38. Jediným možným zásahom do sféry subjektívnych práv žalobcu, a to konkrétne do práva na prístup k súdnej a inej právnej ochrane a práva na zákonné odôvodnenie rozhodnutia, by bolo arbitrárne rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý by nerešpektoval právny názor krajského súdu vyslovený v rozsudku sp. zn. 6S/285/2016 zo dňa 21.3.2019 a ignoroval by tak § 191 ods. 6 SSP, o túto situáciu však, tak ako správny súd uviedol vyššie, nejde.
39. Žalobca ďalej namieta, že žalovaný nebol oprávnený vo veci meritórne rozhodnúť z dôvodu uplynutia subjektívnej aj objektívnej lehoty na uloženie pokuty podľa § 36 ods. 8 zákona č. 250/2012 Z.z. V zmysle citovaného ustanovenia konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď úrad zistil, že došlo k správnemu deliktu, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď došlo k správnemu deliktu. Protokol o výsledku kontroly č. 108/2016 bol prerokovaný dňa 13.6.2016, kedy sa správny orgán definitívne dozvedel o možnom spáchaní správneho deliktu. Od tohto dňa plynula subjektívna jednoročná lehota na začatie konania o uložení sankcie - správny orgán prvého stupňa už dňa 15.6.2016 žalobcovi oznámil, že začína administratívne konanie o uložení sankcie. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že subjektívnu lehotu na začatie konania o uložení sankcie podľa § 36 ods. 8 zákona č. 250/20012 Z.z. dodržal. Na tejto skutočnosti nič nemení ani „oznámenie o novom začatí konania“ po zrušení druhostupňového rozhodnutia žalovaného krajským súdom (sp. zn. 6S/285/2016), pretože administratívne konanie je dvojstupňové a po zrušení rozhodnutia žalovaného krajským súdom
sa dostalo do štádia neprávoplatne skončeného, avšak už začatého konania odo dňa 15.6.2016. Rozhodujúcim pre počítanie lehoty podľa § 36 ods. 8 zákona č. 250/2012 Z.z. je prvé oznámenie o začatí konania č. 23070/2016/BA zo dňa 15.6.2016 a nie následné oznámenie po zrušení rozhodnutia krajským súdom.
40. Ďalšia námietka žalobcu o uplynutí objektívnej lehoty na začatie konania ustanovenej v § 36 ods. 8 zákona č. 250/2012 Z.z. je podľa názoru správneho súdu neopodstatnená. Žalobca len všeobecne uvádzal, že niektoré konania zakladajúce spáchanie správneho deliktu mohli nastať aj pred viac ako piatimi rokmi. Žalobca však tieto konania bližšie neoznačil, nešpecifikoval, ani neuviedol, kedy sa mali stať, čiže neuniesol bremeno tvrdenia ani bremeno dôkazu a správny súd hodnotí jeho námietku ako nepreskúmateľnú a neopodstatnenú.
41. Žalobca napokon v petite žaloby okrem zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného žiada, aby správny súd zastavil administratívne konanie. Správny súd uvádza, že nemá kompetenciu zastaviť administratívne konanie, pretože mu to Správny súdny poriadok neumožňuje. Správny súdny poriadok umožňuje len zamietnutie žaloby (§ 190 SSP), zrušenie rozhodnutia (§ 191 SSP) alebo sankčnú moderáciu (§ 192, § 198 SSP).
42. Pre úplnosť správny súd dopĺňa, že žalovaný správne v napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že pri súbehu viacerých správnych deliktov je s ohľadom na nedostatok špeciálnej úpravy pre administratívne trestanie potrebné metódou analógie legis aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného trestu podľa Trestného zákona. Použitie absorpčnej zásady pri administratívnom trestaní za viaceré správne delikty je z hľadiska výslednej výšky sankcie v prospech žalobcu, pretože v prípade uloženia sankcie za každý zo zbiehajúcich sa správnych deliktov by výsledná sankcia uložená žalobcovi bola podstatne vyššia. Pokiaľ subjekt spácha viacero deliktov, správny orgán uloží sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný (absorpčná zásada). Najprísnejšie postihnuteľným správnym deliktom je delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s najvyššou sadzbou (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 2 Sžo 46/2012 zo dňa 18.9.2013, rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/123/2014 zo dňa 17.6.2015).
43. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o nedostatku pasívnej legitimácie predsedu úradu, správny súd poukazuje na ustanovenia 5 ods. 6 písm. c/ zákona č. 250/2012 Z.z., v zmysle ktorého predseda úradu rozhoduje o uložení pokuty v odvolacom konaní. Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba (§ 180 ods. 1 prvá veta v spojení s § 194 ods. 2 SSP). Preto ak žalobca označil za žalovaného predsedu úradu, správne označil pasívne legitimovaný subjekt - žalovaného - a nevytvoril procesnú prekážku, ktorá by bránila správnemu súdu vo veci meritórne rozhodnúť.
44. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaný správne a dostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie súc viazaný právnym názorom Krajského súdu v Bratislave vysloveným v rozsudku sp. zn. 6S/285/2016 zo dňa 9.9.2019, rešpektoval povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 191 ods. 6 SSP, preto správny súd dospel k záveru, že žalovaný rozhodol zákonne. Z uvedeného dôvodu správny súd zamietol žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.
45. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné spravodlivo od žalobcu požadovať, aby nahrádzal trovy žalovaného orgánu verejnej správy.
46. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).