Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_5Cb-13-2020.pdf
PDF · 110.96 KB
No categories available
5Cb/13/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu: Brayton&Co.NXT, s.r.o., so sídlom Bratislava- mestská časť Ružinov, Pribinova 14, IČO: 35862858, zastúpený advokátkou JUDr. Katarínou Rosinovou, so sídlom Púchov, F. Urbánka 798, proti žalovanému: NOVÝ SANAT HOLDING s.r.o., so sídlom Žarnovica, Bystrická 701/1, IČO: 44770821, zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, o žalobe na zaplatenie sumy 1.250.000 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.250.000,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne počítaný od 01.08.2020 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd rozhodne o ich výške.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa podanou žalobou prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.250.000 € s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne počítaný od 01.08.2020 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným na základe telefonickej objednávky zo dňa 08.04.2020, 23.04.2020, 24.04.2020 uzavrel kúpne zmluvy na dodanie výrobkov pre zdravotníctvo. Žalovanému zaplatil zálohové faktúry: faktúru č. N. zo dňa 08.04.2020 splatná dňa 22.04.2020 sumu 800.000 €, faktúrou č. N. zo dňa 23.04.2020 splatná dňa 07.05.2020 sumu 150.000 € a faktúrou č. N. zo dňa 24.04.2020 splatná dňa 08.05.2020 sumu 300.000 €. Žalovaný mu mal tovar dodať v 14 dňovej lehote. Žalobca dňa 06.07.2020 od kúpnych zmlúv odstúpil z dôvodu podstatného porušenia kúpnych zmlúv žalovaným, nakoľko mu tovar nedodal. Žalovaný odstúpenie od kúpnych zmlúv prevzal dňa 16.07.2020. Vzhľadom na odstúpenie od kúpnych zmlúv došlo k ich zániku a bolo povinnosťou žalovaného vrátiť žalobcov zaplatenú kúpnu cenu vo výške 1.250.000 €.
2.O žalobe žalobcu rozhodol platobným rozkazom Okresný súd Banská Bystrica sp. zn. 19Up/1708/2020 dňa 21.09.2020. Žalovaný podal voči platobnému rozkazu odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu. Žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní. Okresnému súdu Žiar nad Hronom bol spis postúpený dňa 28.12.2020.
3.Žalovaný v podanom odpore uviedol, že odstúpenie od kúpnych zmlúv považuje za neplatné, nakoľko žalobca nesplnomocnil advokáta na hmotnoprávne úkony, čiže právny zástupca prekročil rozsah splnomocnenia. Zároveň žalobca nedodržal lehotu na odstúpenie, čo mal urobiť bez zbytočného odkladu. Keďže odstúpenie od kúpnych zmlúv považuje za neplatné, nevzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie. Tvrdil, že tovar žalovanému dodal.
4.Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalobca svojho právneho zástupcu riadne splnomocnil na odstúpenie od kúpnych zmlúv, splnomocnenie je aj riadne podpísané. Lehotu dvoch mesiacov, kedy od zmlúv odstúpil, považuje za primeranú.
5.Žalovaný v následnom vyjadrení zotrval na doterajších vyjadreniach a doplnil, že tovar žalobcovi dodal do dohodnutého miesta určenia, ktoré žalovanému oznámila osoba oprávnená konať za žalobcu. Miestom dodania tovaru bol sklad spoločnosti TRIV, s.r.o. Agatova 22, Bratislava. Žalovaný uviedol, že svoje tvrdenia preukáže výsluchom konateľa žalovaného, medzinárodnými nákladnými listami ako aj komunikáciou s Jarom Šarišským.
6.Na pojednávaní dňa 19.05.2021 strany sporu zotrvali na svojich tvrdeniach. Žalobca doplnil, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že p. Šarišský nemal oprávnenie konať v mene žalobcu, s tým, že pokiaľ žalovaný poukazoval na sklad, kde mal byť tovar dodaný, tak tento sklad nepatrí žalobcovi, žalobca ho neužíva a ani nemá k nemu žiadny právny vzťah. Žalobca poukázal aj na to, že z nákladných listov, ktoré predložil žalovaný vyplýva, že tovar mal prevziať TRIV, s.r.o. a nie žalobca. Žalovaný tvrdil, že p. Jaro Šarišský oslovil, žalovaného na spoluprácu so žalobcom, pričom uvedená osoba konala v mene žalobcu. Konateľ žalovaného na pojednávaní uviedol, že on komunikoval len s p. Šarišským. Sklad, kde mal tovar dodať zistil z komunikácie s uvedenou osobou. S p. Šarišským obchodoval aj predtým ako s firmou IVIO. Na priamu otázku svojej právnej zástupkyne, že kto bol podľa neho oprávnený konať za žalobcu, konateľ žalovaného uviedol, že nevie, nezistil to. Žalovaný uviedol, že časť tovaru je stále u neho, s preplatkom neurobil nič.
7.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom konateľa žalovaného, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to so zálohovými faktúrami, s Odstúpením od kúpnych zmlúv, so splnomocnením, s Nákladnými listami, s pokusom o zmier, s Výpisom z Obchodného registra, s ostatným spisovým materiálom.
8.Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
9.Podľa § 269 ods.1 Obchodného zákonníka ustanovenia upravujúce v II hlave tejto časti zákona jednotlivé typy zmlúv sa použijú len na zmluvy, ktorých obsah dohodnutý stranami zahŕňa podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení pre každú z týchto zmlúv.
10.Podľa § 409 ods.1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.
11.Podľa § 411 Obchodného zákonníka predávajúci je povinný kupujúcemu dodať tovar, odovzdať doklady, ktoré sa na tovar vzťahujú, a umožniť kupujúcemu nadobudnúť vlastnícke právo k tovaru v súlade so zmluvou a týmto zákonom.
12.Podľa § 335 Obchodného zákonníka na riadne splnenie záväzku sa vyžaduje, aby záväzok bol splnený v určenom mieste.
13.Podľa § 336 Obchodného zákonníka ak miesto plnenia nie je určené v zmluve a ak nevyplýva niečo iné z povahy záväzku, je dlžník povinný plniť záväzok v mieste, kde mal v čase uzavretia zmluvy svoje sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko.
14.Podľa § 344 Obchodného zákonníka od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
15.Podľa § 345 ods.1 Obchodného zákonníka ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela.
16.Podľa § 345 ods.2 Obchodného zákonníka na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.
17.Podľa § 31 ods.1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
18.Podľa § 31 ods.2 Občianskeho zákonníka pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo.
19.Podľa § 32 ods.2 prvá veta Občianskeho zákonníka ak splnomocnenec koná v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, vzniknú tým práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi.
20.Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
21.Podľa § 451 od.2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
22.Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
23.Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
24.Podľa § 365 ods.1 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
25.Podľa § 369 ods.2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
26.Podľa § 1 ods.1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.
27.Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
28.Podľa § 150 ods.1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
29.Podľa § 151 ods.1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
30.Podľa § 151 ods.2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
31.Podľa § 153 ods.1 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
32.Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
33.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca so žalovaným na základe telefonickej objednávky zo dňa 08.04.2020, 23.04.2020, 24.04.2020 uzavrel kúpne zmluvy na dodanie výrobkov pre zdravotníctvo. Žalovanému zaplatil zálohové faktúry: faktúru č. N. zo dňa 08.04.2020 splatná dňa 22.04.2020 sumu 800.000 €, faktúrou č. N. zo dňa 23.04.2020 splatná dňa 07.05.2020 sumu 150.000 € a faktúrou č. N. zo dňa 24.04.2020 splatná dňa 08.05.2020 sumu 300.000 €. Žalovaný mu mal tovar dodať v 14 dňovej lehote.
34.Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca doručil žalovanému dňa 16.07.2020 listinu zo dňa 06.07.2020 Odstúpenie od kúpnych zmlúv zo dňa 08.04.2020, zo dňa 23.04.2020 a zo dňa 24.04.2020 a o vrátenie 1.250.000 € z titulu odstúpenie od kúpnych zmlúv.
35.Medzi stranami sporu bolo sporné, či Odstúpenie od kúpnych zmlúv je platným právnym úkonom. Žalovaný bol toho názoru, že odstúpenie od kúpnych zmlúv je neplatné, nakoľko právny zástupca žalobcu nebol v mene žalobcu oprávnený odstúpiť od kúpnych zmlúv nakoľko splnomocnenie oprávňovalo právneho zástupcu žalobcu len na uskutočnenie procesných úkonov, ale nie na hmotnoprávne úkony, zároveň Odstúpenie nespĺňa náležitosti v zmysle zákona z dôvodu absencie podpisu konajúcej osoby. Neplatnosť odstúpenia vyvodzoval aj z toho, že nebola dodržaná lehota stanovená pre odstúpenie a tiež tvrdil, že k podstatnému porušeniu kúpnych zmlúv nikdy nedošlo, nakoľko tovar bol zo strany žalovaného žalobcovi dodaný.
36.Žalobca v spore preukázal, že listinu Odstúpenie od kúpnych zmlúv zo dňa 06.07.2020 spolu so splnomocnením zo dňa 06.07.2020 žalovanému doručil dňa 16.07.2020, ktorú skutočnosť žalovaný v spore nerozporoval. V zmysle listiny zo dňa 06.07.2020 je uvedené, že jej prílohou je aj Splnomocnenie zo dňa 06.07.2020. Z obsahu uvedeného splnomocnenia vyplýva, že žalobca splnomocňuje STEINIGER / law firm, s.r.o., aby v právnej veci splnomocniteľa proti spoločnosti NOVÝ SANAT HOLDING s.r.o., so sídlom Bystrická 1, 966 81 Žarnovica, Slovenská republika, IČO: 44 770 821, registrácia: Obchodný register Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č.16540/ S, odstúpenie od kúpnych zmlúv zo dňa 08.04.2020, zo dňa 23.04.2020 a zo dňa 24.04.2020 a o vrátenie 1.250.000 € z titulu odstúpenia od kúpnych zmlúv obhajoval oprávnené záujmy, resp. vo všetkých súdnych i mimosúdnych veciach zastupoval, aby vykonával všetky úkony, prijímal doručované písomnosti, podával návrhy a žiadosti, uzatváral dohody a zmiery, uznával uplatnené nároky, vzdával sa nárokov, podával opravné prostriedky a vzdával sa ich, uplatňoval peňažné, nepeňažné a iné nároky, plnenia nárokov prijímal, ich plnenie potvrdzoval, menoval rozhodcu a uzatváral rozhodcovské zmluvy, a to všetko aj vtedy, ak je podľa právnych predpisov potrebné osobitné splnomocnenie. Toto splnomocnenie dáva aj v rozsahu práv a povinností podľa zákona č. 160/215 Z.z. Civilný sporový poriadok, zákona o Správnom konaní alebo Exekučného poriadku. Splnomocnenie je opatrené podpisom konateľky žalobcu P.. D. H..
37.Pri právnom úkone Odstúpenia od kúpnych zmlúv bol žalobca oprávnený dať sa zastúpiť právnickou osobou STEINIGER / law firm, s.r.o., za ktorým účelom jej žalobca ako splnomocniteľ udelil plnomocenstvo zo dňa 06.07.2020, kde je uvedení aj rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Pri plnomocenstve udelenom právnickej osobe vzniká právo konať za splnomocniteľa štatutárnemu orgánu tejto osoby alebo osobe, ktorej tento orgán udelí plnomocenstvo. Podľa názoru súd obsah oprávnení uvedený v splnomocnení, tak ako je vyššie špecifikované, dával oprávnenia splnomocnencovi za splnomocniteľa odstúpiť od kúpnych zmlúv. Z jeho obsahu nevyplývajú tvrdenia žalovaného o tom, že by dané splnomocnenie neoprávňovalo splnomocnenca na hmotnoprávny úkon a to odstúpenie od kúpnych zmlúv. Splnomocnenec konal v mene splnomocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať, na základe čoho vznikli práva a povinnosti priamo splnomocniteľovi. Žalobca v spore preukázal aj ďalšiu skutočnosť namietanú žalovaným a to absenciu podpisu konajúcej osoby. Z predloženého splnomocnenia zo dňa 06.07.2020 jednoznačne vyplýva, že je v závere opatrené uvedením obchodného názvu žalobcu ako aj uvedením osoby konateľky, k čomu je pripojený podpis.
38.Žalovaný neplatnosť odstúpenia vyvodzoval aj z toho, že nebola dodržaná lehota stanovená pre odstúpenie, ktoré je datované dňom 06.07.2020, pričom tovar mal byť dodaný do 14 dní od uzatvorenia kúpnych zmlúv a žalobca neodstúpil od kúpnych zmlúv bez zbytočného odkladu po tom, ako tvrdí, že mu tovar nebol dodaný, čiže kedy podľa žalobcu malo dôjsť k porušeniu zmlúv. Žalobca odstúpil od zmlúv až v mesiaci júl 2020, čiže lehotu nedodržal.
39.Ak žalobcom tvrdené omeškanie žalovaného je podstatným porušením jeho zmluvnej povinnosti dodať tovar, bol žalobca oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak to oznámil žalovanému v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedel (§ 345 ods.1 Obchodného zákonníka). Strany sporu uzavreli kúpne zmluvy dňa 08.04.2020, 23.04.2020, 24.04.2020. Podľa zhodného tvrdenia strán sporu mal žalovaný žalobcovi dodať tovar do 14 dní od ich uzavretia. Žalobca od kúpnych zmlúv odstúpil listom zo dňa 06.07.2020.
40.Obchodný zákonník zmluvným stranám ukladá povinnosť svoje zmluvné povinnosti plniť riadne a včas (§ 324). Porušenie týchto povinností za určitých okolností zakladá právo zmluvnej strany, voči ktorej sa povinnosť porušuje, odstúpiť od zmluvy. Obchodný zákonník umožňuje strane, voči ktorej sa porušila zmluvná povinnosť, odstúpiť od zmluvy v prípade, ak takéto porušenie zakladá omeškanie dlžníka alebo omeškanie veriteľa. Obchodný zákonník rozlišuje dva režimy odstúpenia od zmluvy, a to v závislosti od toho, či omeškanie spôsobuje podstatné porušenie zmluvy (§ 345), alebo nepodstatné porušenie zmluvy (§ 346). S týmto rozlišovaním zákon spája rôzne právne následky. Obchodný zákonník pri tomto rozlišovaní vychádza z unifikovanej úpravy Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (čl. 25). Ustanovenie § 345 ods.1 upravuje podmienky odstúpenia od zmluvy pri jej podstatnom porušení. Dôvodom na odstúpenie od zmluvy je omeškanie dlžníka alebo veriteľa, ktoré spôsobuje podstatné porušenie zmluvy. Podľa § 345 ods. 1 od zmluvy možno odstúpiť len z dôvodu omeškania. Oprávnená strana môže od zmluvy odstúpiť ihneď (bez poskytnutia dodatočnej lehoty) za predpokladu, že splní svoju oznamovaciu povinnosť voči strane, ktorá je v omeškaní. Oznámenie o odstúpení od zmluvy je adresovaný jednostranný právny úkon, ktorý musí oprávnená strana urobiť bez zbytočného odkladu po tom, čo sa dozvedela o porušení povinnosti. Ustanovenie § 345 ods. 2 definuje podstatné porušenie zmluvy. Prvým kvalifikačným znakom tejto definície je, že v dôsledku porušenia zmluvy oprávnená strana stratí záujem na plnení zmluvy. Strata záujmu na plnení zmluvy úzko súvisí s tým, že v dôsledku porušenia zmluvy strana nemôže očakávať ten výsledok, ktorý, ak by k porušeniu zmluvy nedošlo, očakávala. Druhým kvalifikačným znakom v prípade podstatného porušenia je vedomosť o strate záujmu na plnení alebo aspoň predvídateľnosť straty záujmu na plnení strany porušujúcej zmluvu. Vedomosť alebo predvídateľnosť straty záujmu musia byť zrejmé v čase uzavierania zmluvy. Predvídateľnosť toho, že druhá strana nebude mať záujem na plnení zmluvy, ak dôjde k jej porušeniu, treba odvodzovať z účelu zmluvy, ktorý môže byť vyjadrený priamo v zmluve, alebo môže vyplynúť z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá. Kritérium účelu zmluvy, ktoré zákon preferuje, objektivizuje podstatné porušenie zmluvy. Či strana porušujúca zmluvu mohla v čase uzavierania zmluvy rozumne predvídať stratu záujmu oprávnenej strany na plnení zmluvy, treba posúdiť objektívne. To znamená, že treba posúdiť, či by to mohla predvídať každá rozumná osoba za rovnakých okolností v postavení strany porušujúcej zmluvu.
41.Žalovaný sa zaviazal, že žalobcovi dodá tovar, na základe uzavretých ústnych kúpnych zmlúv v lehote 14 dní od ich uzavretia. Uvedená skutočnosť nebola medzi stranami sporu sporná. Žalobca v spore tvrdil, že žalovaný mu žiadny tovar nedodal, ktorá skutočnosť bola v spore aj preukázaná, tak ako súd konštatuje nižšie. Vzhľadom na to, že žalovaný žalobcovi tovar v dohodnutej lehote nedodal a nedodal ho ani do rozhodnutia súdu, žalobcovi vzniklo právo od kúpnych zmlúv odstúpiť, nakoľko nedodanie tovaru vôbec, je možné považovať za podstatné porušenie zmluvy. Žalobca mohol od zmluvy odstúpiť ihneď za predpokladu, že si splní svoju oznamovaciu povinnosť voči žalovanému. Súd nedodanie tovaru žalovaným považoval za podstatné porušenia zmluvy, nakoľko je zrejmé, že žalobca stratil záujem na plnení zmluvy, nakoľko nemohol očakávať ten výsledok, ktorý ak by k poručenou zmluvy nedošlo, očakával. Žalovaný mohol predvídať stratu záujmu na plnení v prípade omeškania. Predmetom plnenia mali byť výrobky pre zdravotníctvo. Žalobca odstúpil od zmlúv dňa 06.07.2020 uzavretých dňa 08.04.2020, 23.04.2020, 24.04.2020, čiže u prvej zmluvy v lehote 2 mesiacov a 12 dní, u druhej a tretej zmluvy v lehote necelých 2 mesiacov (žalovaný mal tovar dodať do 14 dní od uzavretia zmlúv). Z uvedeného kontextu danej veci, a to aj s poukazom na pandémiu COVID-19 (núdzový stav) súd je toho názoru, že žalobca odstúpil od kúpnych zmlúv bez zbytočného odkladu, teda v zákonnej lehote.
42.Žalobca v spore tvrdil, že žalovaný mu objednaný a zaplatený tovar nedodal. Žalovaný v spore tvrdil, že tovar žalobcovi dodal, čiže z jeho strany nedošlo k podstatnému porušeniu zmluvy a ani k bezdôvodnému obohateniu v dôsledku odstúpenia od zmluvy žalobcom. Žalovaný v spore tvrdil, že žalovanému tvar dodal riadne a včas, na preukázanie čoho navrhol v spore vypočuť konateľa žalovaného (označil ho ako výsluch svedka) X. X. a následne súdu predložil časť komunikácie medzi konateľom žalovaného a pánom U. Š. a zároveň predložil aj medzinárodné nákladní listy č.XXXXXXX, XXXXXXX, XXXXXXX.
43.Žalobca k tvrdeniam žalovaného v spore uviedol, že sklad TRIV, s.r.o., Agátova 22, Bratislava, kde tvrdí žalovaný, že bol tovar dodaný, nie je skladom žalobcu, žalobca ho neužíva a ani k uvedeným priestorom nemá žiadny vzťah. Pán Š. nemal žiadne oprávnenie konať v mene žalobcu. Konateľ žalovaného X. X. v spore uviedol, že on komunikoval len s pánom U. Š.. Sklad, kde mal tovar dodať zistil z komunikácie s uvedenou osobou. S p. Š. obchodoval aj predtým ako s firmou IVIO. Na priamu otázku svojej právnej zástupkyne, že kto bol podľa neho oprávnený konať za žalobcu, konateľ žalovaného uviedol, že nevie, nezistil to. Žalovaný uviedol, že časť tovaru je stále u neho, s preplatkom neurobil nič.
44.Na riadne splnenie záväzku sa vyžaduje, aby záväzok bol splnený v určenom mieste. Ak miesto plnenia nie je určené v zmluve a ak nevyplýva niečo iné z povahy záväzku, je dlžník povinný plniť záväzok v mieste, kde mal v čase uzavretia zmluvy svoje sídlo alebo miesto podnikania, prípadne bydlisko. Strany sporu kúpne zmluvy uzavreli ústne. V spore strany sporu neprezentovali dohodu strán sporu o mieste dodania tovaru. Vzhľadom na to bolo povinnosťou žalovaného dodať žalobcovi tovar v mieste, kde mal v čase uzavretia zmlúv sídlo podnikania (Žarnovica). Žalovaný v spore nepreukázal žiadnu dohodu so žalobcovom o plnení (dodaní tovaru) na miesto skladu TRIV, s.r.o., Agátova 22, Bratislava. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobcovi tovar dodal a to do uvedeného skladu, bolo jeho povinnosťou svoje tvrdenia aj preukázať. Samotné dodanie tovaru do uvedeného skladu nepreukazuje jeho dodanie žalobcovi. Naviac žalovaný v spore tvrdil, že tovar žalobcovi dodal, pričom z výpovede konateľa žalovaného vyplynulo, že do skladu dodal len časť tovaru. Aj keď žalovaný v spore predložil nákladové listy (niektoré slabo čitateľné, iné vôbec), uvedené listiny nepreukazujú dodanie tovaru žalobcovi, ale do skladu TRIV, s.r.o.
45.V spore neobstojí ani obrana žalovaného, že o spôsobe doručenia tovaru komunikoval s pánom Š., na základe čoho dodanie tovaru do skladu TRIV s.r.o. považoval za splnené dodanie, nakoľko z výpovede žalovaného vyplynulo, že nevedel, kto bol oprávnený konať za žalobcu, nezistil, to. Uvedené nemôže byť na ťarchu žalobcu. Ani na tieto svoje tvrdenia žalovaný nepreložil, nenavrhol vykonať žiadny dôkaz. Žalovaným predložená komunikácia s pánom Š. nepreukazuje relevantne jeho tvrdenia, naviac s poukazom na jeho následné tvrdenia, že nevedel kto bol za žalobcu oprávnený konať. Z vyjadrenia žalobcu súd zistil, že pán Š. nebol osobou oprávnenou konať za žalovaného.
46.V kontexte veci súd poukazuje aj na skutočnosti, že žalovaný v liste zo dňa 24.07.2020, ktorý je odpoveďou na list žalobcu zo dňa 06.07.2020 (Odstúpenie od kúpnych zmlúv) neuvádza, nebráni sa tým, že by žalobcovi tovar dodal, ale konštatuje, že zmluvný vzťah žalobcu a žalovaného trvá. Žalovaný ani v liste zo dňa 18.08.2020, ktorý adresoval žalobcovi ako reakciu na jeho list zo dňa 30.07.2020, týkajúci sa Pokusu o zmier, výzva na vrátenie1.250.000 €...sa nebráni tvrdením, že by žalobcovi tovar dodal, naopak opätovne konštatuje, že ich zmluvný vzťah trvá. S spore bolo na žalovanom, aby preukázal svoje tvrdenia o tom, že žalovanému tovar riadne dodal. Žalovaný svoje tvrdenia, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, v spore nepreukázal, neuniesol dôkazné bremeno.
47.Vzhľadom na to, že žalobca v spore preukázal, že platne odstúpil od kúpnych zmlúv, z dôvodu nedodania tovaru žalovaným, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie (plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol) v rozsahu zaplatenia kúpnej ceny žalobcom spolu vo výške 1.250.000 €, ktoré je povinný vydať žalobcovi. Zaplatenie kúpnej ceny žalobcom žalovanému v danom rozsahu sporné nebolo. Z uvedeného dôvodu súd žalobu žalobcu v danej časti považoval za dôvodnú a vyhovel jej.
48.Vzhľadom na to, že žalovaný sa s plnením dostal do omeškania, súd žalobcovi priznal aj úrok z omeškania vo výške 8 % ročne z priznanej istiny od 01.08.2020 (ako si žalobca uplatnil) do zaplatenia. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy výzvou zo dňa 06.07.2020, lehota na zaplatenie 10 dní od doručenia, doručené žalovanému dňa 16.07.2020 (nebolo sporné). Výška úroku z omeškania
je daná v zmysle § 369 ods.2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods.1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.21/2013 Z.z.
49.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
50.Žalobca bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, preto mu súd priznal náhradu trov konania v pomere 100 % trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Toto právo nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali písomne do zápisnice súdu.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo u ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. (exekučný poriadok).