Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21P/145/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Kristínou Srnkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: C. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov: matky - C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, P., v konaní zastúpená: T.. P. Y., advokátka, so sídlom Š. XXXX/ XX, P., a otca - D. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Y.. X-X, J., B.R. D.., C.Á. D., štátna príslušnosť C. D., o návrhu matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa,

rozhodol:

I. Súd návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.09.2020, sa matka maloletého dieťaťa domáhala udelenia súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa z terajšieho priezviska „U.“ na priezvisko „B.“. Uviedla, že maloleté dieťa má priezvisko po otcovi, nakoľko sa na tom rodičia pred jeho narodením dohodli. Miestom narodenia maloletého dieťaťa je K., P. B. F. Q. J. P. Í.. Maloleté dieťa od svojho narodenia žilo spolu s rodičmi v Severnom Írsku do veku 1,5 roka, kedy sa rodičia maloletého dieťaťa rozhodli zo Severného Írska natrvalo odsťahovať do rodnej krajiny matky maloletého dieťaťa, teda na Slovensko. K tomuto rozhodnutiu dospeli rodičia maloletého dieťaťa spoločne, z finančných i rodinných dôvodov. Otec maloletého dieťaťa síce v Írsku pracoval, ale začal tam vo väčšej miere holdovať hazardu, alkoholu, hrávať poker a fajčiť marihuanu, preto si mysleli, že zmena prostredia otcovi maloletého dieťaťa prospeje. Rodičia matky maloletého dieťaťa pomohli mladej rodine s ubytovaním, dva dni po príchode na Slovensko už mali prenajatý vlastný byt, otcovi maloletého dieťaťa pomohli s vybavením zváračského preukazu a hľadaním novej práce. Po uplynutí prvých mesiacov začal otec maloletého dieťaťa aj na Slovensku holdovať alkoholu, hrávať hazardné hry, čo sa podpísalo aj na jeho správaní, ktoré začalo byť nad únosnú mieru agresívne. Uvedený stav vyvrcholil dňa 26.11.2019, kedy sa rodičia maloletého dieťaťa pohádali, otec maloletého dieťaťa zavolal matke na rozlúčku a následne užil väčšie množstvo liekov v snahe ukončiť svoj život. Pokus o samovraždu nebol zo strany otca maloletého dieťaťa prvým pokusom. V novembri 2019 rodičia maloletého dieťaťa vzťah definitívne ukončili a matka sa s maloletým dieťaťom presťahovala na adresu C. XXXX/XX, P. a otec maloletého dieťaťa sa rozhodol odísť do svojho rodného mesta na Litve. Otec maloletého dieťaťa odletel z územia Slovenskej republiky dňa 04.12.2019. Pred jeho odchodom sa spolu dohodli, že maloletému dieťaťu môže telefonovať, prípadne ho navštíviť. Otec jej prisľúbil, že si nájde prácu a maloletému dieťaťu bude zasielať výživné v sume 200,- Eur mesačne. Otec maloletého dieťaťa sa po odchode z územia Slovenskej republiky dlhšiu dobu odmlčal, následne ju a maloleté dieťa párkrát kontaktoval cez video hovor, počas ktorého maloleté dieťa svojho otca ignorovalo, nakoľko sa medzi nimi medzičasom prejavila značná jazyková bariéra (otec vie po slovensky veľmi slabo, pričom maloleté dieťa mu po litovsky ani

po anglicky nerozumie). Dodala, že maloleté dieťa otca počas video hovoru nespoznávalo, nakoľko keď otec odišiel, bolo ešte v útlom veku a do dnešného dňa ho neprišiel pozrieť ani jediný raz, pričom takýto záujem s matkou ani len nekomunikoval. Ďalej uviedla, že sľúbené výživné otec maloletého dieťaťa nezasiela, pričom doposiaľ obdržala len sporadické platby z účtu starej matky maloletého dieťaťa, dňa 03.01.2020 sumu 50,- Eur, dňa 14.04.2020 sumu 50,- Eur, dňa 30.04.2020 sumu 80,- Eur, dňa 13.08.2020 sumu 150,- Eur a dňa 11.09.2020 sumu 150,- Eur. Svoj návrh odôvodnila tým, že otec maloletého dieťaťa neprejavuje o maloleté dieťa skutočný záujem, osobne sa s ním nestýka a nepodieľa sa na jeho výchove ako ani výžive, nakoľko si už dlhodobo neplní svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu. Nie je teda v záujme ďalšej výchovy maloletého dieťaťa, aby sa u neho prostredníctvom priezviska udržiaval a prehlboval pocit spolunáležitosti s otcom, ktorý dobrovoľne opustil územie Slovenskej republiky, s maloletým dieťaťom neudržiava kontakt, ani sa nepodieľa na úhrade jeho základných životných potrieb sľúbeným výživným. Medzi maloletým dieťaťom a jeho otcom nikdy neprišlo k nadviazaniu hlbokého citového vzťahu, ktorý by bolo potrebné a vhodné udržiavať používaním priezviska otca, ktorého maloleté dieťa nespoznáva, nerozumie mu a vzhľadom na svoj vek ho nemá uchovaného ani v spomienkach. Poznamenala, že maloleté dieťa je slovenským štátnym občanom, rozpráva po slovensky, anglickému, ani litovskému jazyku nerozumie a od novembra 2019 navštevuje jasličky R. P. F. P., kde je aklimatizované, hravé a zaradené do kolektívu. Mala za to, že je len otázkou času, kedy začne maloleté dieťa riešiť, prečo nemá rovnaké priezvisko ako jeho matka, s ktorou žije. Aktuálne priezvisko maloletého dieťaťa je ťažko zapamätateľné a zbytočne komplikované. Vzhľadom na vek matky maloletého dieťaťa je pomerne vysoký predpoklad toho, že časom niekoho stretne a bude mať aj ďalšie deti. V snahe predísť zbytočnému stresu maloletého dieťaťa a vysvetľovaniu situácie prečo má odlišné priezvisko ako zvyšná časť jej rodiny a prečo je nositeľom priezviska po niekom, koho nepozná, má matka maloletého dieťaťa záujem o zmenu priezviska maloletého dieťaťa ešte v jeho útlom veku, aby ho tak ochránila pred zbytočnými otázkami okolia a spolužiakov, ktorí nie sú väčšinou v týchto situáciách empatický. Mala za to, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby sa u neho udržiava a prehlboval pocit spolunáležitosti s otcom, ktorý na základe vlastného rozhodnutia dobrovoľne opustil územie Slovenskej republiky, kde zanechal maloleté dieťa a jeho matku, odkázaných na pomoc jej rodičov. Poukázala na ust. § 6 ods. 1 Zákona o mene a priezvisku a na ust. § 35 Zákona o rodine. Dodala, že otec maloletého dieťaťa by v súčasnosti mal pracovať v Holandsku, avšak poštový kontakt do Holandska na neho nemá. Otec maloletého dieťa rozumie po slovensky veľmi málo. Spolu komunikujú po anglicky, najlepšie však rozumie svojmu rodnému jazyku, ktorým je litovčina. Poznamenala, že otec maloletého dieťaťa jej avizoval, že sa jej nepodarí dohľadať ho, lebo neprevezme žiadnu písomnosť zasielanú slovenským súdom v snahe bojkotovať akýkoľvek jej návrh na riešenie veci súdnou cestou.

2. Otec maloletého dieťaťa v emailovom podaní zo dňa 02.03.2021 súdu oznámil, že listiny si žiada doručovať v anglickom jazyku. Súd prvej inštancie preto uznesením č. k. XXP/XXX/XXXX-XX zo dňa 03.02.2021 ustanovil L.. P. W. za prekladateľku a tlmočníčku z jazyka anglického do jazyka slovenského a naopak.

3. Otec maloletého dieťaťa v písomnom podaní zo dňa 12.04.2021 uviedol, že ho veľmi prekvapilo predvolanie, ako aj termín 10 dní na to, aby sa dostavil na súd a zastupoval sa alebo sa nechal zastupovať jeho právnikom. Dodal, že celý svet zažíva pandémiu spojenú s prísnymi obmedzeniami stretávania sa so svojou rodinou, nehovoriac o cestovaní medzi krajinami. Podľa jeho názoru, mal byť termín pojednávania posunutý na neskôr. Ďalej uviedol, že táto situácia je pre neho veľmi bolestná, lebo nikdy nechce odísť zo života maloletého dieťaťa. Momentálne mená možnosť maloletému dieťaťu ani len zatelefonovať. Dodal, že na účet matky maloletého dieťaťa poukazuje peniaze na podporu maloletého dieťaťa, od augusta 2020, čo preukazujú pripojené bankové výpisy. Bol presvedčený o tom, že toto je nejaká hra založená na emóciách a že v tomto prípade sa nezohľadňuje to, čo je najlepšie pre dieťa. Navrhol uzatvorenie priateľskej dohody o finančnej podpore maloletého dieťaťa a o možnosti stretávať sa s maloletým dieťaťom a hovoriť s ním. Zdôraznil, že odmieta zmenu priezviska maloletého dieťaťa, lebo je to jeho dieťa, ktoré je jeho svetom. Podľa Zákona o rodine sú za maloleté dieťa zodpovední obaja rodičia. Otec maloletého dieťaťa predložil potvrdenia o úhrade výživného na maloleté dieťa, konkrétne dňa 10.09.2020 v sume 150,- Eur, dňa 21.10.2020 v sume 150,- Eur, dňa 12.11.2020 v sume 150,- Eur, dňa 09.02.2021 v sume 150,- Eur, dňa 09.03.2021 v sume 150,- Eur a dňa 09.04.2021 v sume 150,- Eur. (čl. 94 až 99 spisu)

4. Súd v súlade s ust. (ďalej len „“) a ust. (ďalej len „“) vec prejednal v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané (čl. 124 spisu), na pojednávanie sa nedostavil a svoju neúčasť ospravedlnil.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právnej zástupkyne matky maloletého dieťaťa, matky maloletého dieťaťa a kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa, prečítaním sa oboznámil s podstatným obsahom spisu tunajšieho súdu, rodným listom maloletého dieťaťa, osvedčením o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, potvrdením o trvalom pobyte maloletého dieťaťa, správou od kolízneho opatrovníka z prešetrených pomerov na strane maloletého dieťaťa a jeho matky zo dňa 14.05.2021, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a dočasne pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. XXP/ XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

6. Maloleté dieťa je slovenským štátnym občanom a jeho trvalé bydlisko je C. XXXX/XX, P.. Maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, ktorí spolu nežijú. Práva a povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu doposiaľ súdnym rozhodnutím upravené neboli. Na tunajšom súde prebieha konanie o návrhu matky maloletého dieťaťa na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, a to pod sp. zn. XXP/XXX/XXXX, ktoré nie je právoplatne skončené.

7. Na pojednávaní dňa 19.05.2021 právna zástupkyňa matky maloletého dieťaťa uviedla, že trvá na podanom návrhu, napriek vyjadreniam otca, ktoré považovala v tejto veci za účelové. Otec opustil územie Slovenskej republiky v decembri 2019, na základe vlastného rozhodnutia, potom ako sa tu pokúsil o samovraždu, čo bolo vyvrcholením jeho problémov s alkoholom, marihuanou a hazardnými hrami. Otec maloletého dieťaťa mal na území Slovenskej republiky zabezpečené ubytovanie aj prácu, žila tu jeho jediná dcéra a napriek uvedenému sa rozhodol definitívne odísť, pričom matke maloletého dieťaťa pred odchodom prisľúbil ústne finančnú výpomoc vo forme výživného vo výške 200,- Eur mesačne, nakoľko matka maloletého dieťaťa bola toho času na rodičovskej dovolenke. Otec maloletého dieťaťa sa následne matke dlhodobo neozval sám, dohodnuté výživné neposielal, a teda matka maloletého dieťaťa sama kontaktovala otca maloletého dieťaťa s požiadavkou o finančnú pomoc, čo otec maloletého dieťaťa odmietol s tvrdením, že nie je zamestnaný. Po opakovanom pokuse matky maloletého dieťaťa dopytovať dohodnuté výživné, ju otec vysmial a tvrdil, že jej žiadne výživné posielať nebude. Po tom, ako matka upozornila otca, že vec bude riešiť súdnou cestou, otec bol na ňu vulgárny a výsmešne jej uviedol, že bude bojkotovať doručovanie akýchkoľvek písomností zo Slovenska, že nemá zriadený účet v banke a tento si ani nikdy z uvedeného dôvodu nezriadi. Potom, ako sa slovenskému súdu e-mailom podarilo kontaktovať otca vo veci návrhu na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, otec účelne maloletému dieťaťu zaslal výživné vo výške 150,- Eur z účtu cudzej ženy, čo trvalo od augusta 2020 do apríla 2021, pričom mala za to, že výživné na mesiac máj 2021 otec maloletého dieťaťa matke nezaslal a ani už nezašle, nakoľko sa domnieval, že dnešné pojednávanie sa uskutočnilo v apríli, konkrétne dňa 08.04.2021, čo korešponduje aj s jeho vyhrážkami z roka 2020, kedy matke tvrdil, že oľutuje podania na súdy a po ich ukončení od neho už neuvidí ani Euro. Otec maloleté dieťa do dnešného dňa nevyhľadal osobne, ani matku nepožiadal o možnosť styku s ním, teraz ani do budúcna. Uvedené sa matka dozvedela po prvýkrát až z vyjadrenia otca z apríla 2021, ktoré jej bolo doručené. Maloleté dieťa k dnešnému dňu navštevuje materskú škôlku. Jeho priezvisko je zahraničné, ťažko zapamätateľné a komolené, nekorešponduje s priezviskom matky, ani starých rodičov, ktorých maloleté dieťa považuje za jedinú rodinu, ktorú má. Je len otázkou času, kedy bude musieť maloleté dieťa vysvetľovať rovesníkom danú situáciu a väzbu k osobe otca, ktorého prakticky nepozná. Matka má v súčasnej dobe nového partnera a je tu dôvodný predpoklad na založenie rodiny s ním. Odlišné priezvisko maloletého dieťaťa by v tomto prípade nepochybne umocnil jeho pocit nezaradenia sa do rodiny. Matka je toho názoru, že nie je v záujme ďalšej výchovy maloletého dieťaťa, aby sa u neho udržiaval a prehlboval pocit spolunáležitosti s jej otcom, ktorý ho opustil a doposiaľ nejavil zásadný záujem o ich osoby, ani styk do budúcna. Ďalej uviedla, že fakt, že otec chcel maloleté dieťa vidieť cez video hovor počas rozhovoru s matkou, nepovažuje matka za jeho záujem o maloleté dieťa, ale za zvedavosť. Rovnako výživné zasielané len počas súdneho konania, bez zriadenia vlastného účtu, nepovažuje matka za záujem otca o maloleté dieťa, ale za vypočítavosť. Matka má za to, že vzhľadom na útly vek maloletého dieťaťa, toho času tri roky, by sa v prípade vážneho záujmu o maloleté dieťa, mal snažiť taktiež otec o prelomenie jazykovej bariéry.

8. Na pojednávaní dňa 19.05.2021 matka maloletého dieťaťa uviedla, že je slobodná a má jednu vyživovaciu povinnosť. Zotrvala na podanom návrhu z dôvodu, že otec maloletého dieťaťa sa o maloleté dieťa nezaujíma a nevyhľadáva ho. Otec maloletého dieťaťa ju uráža. Dodala, že s otcom maloletého dieťaťa žili v spoločnej domácnosti do 04.12.2019, kedy sa otec maloletého dieťaťa vrátil do C. z dôvodu, že mali partnerské nezhody, kvôli alkoholu, hazardu a dokonca sa otec maloletého dieťaťa pokúšal zabiť. Maloleté dieťa malo necelé dva roky, keď otec maloletého dieťaťa odišiel zo Slovenskej republiky. Od narodenia maloletého dieťaťa až do odchodu otca maloletého dieťaťa spolu žili nepretržite v spoločnej domácnosti. Na otázku súdu na matku maloletého dieťaťa, ako sa otec maloletého dieťaťa kontaktoval odvtedy, čo opustil Slovenskú republiku s maloletým dieťaťom, resp. či mal záujem o kontakt s maloletým dieťaťom odpovedala, že otec maloletého dieťaťa nebol s maloletým dieťaťom prvého pol roka od jeho odchodu v žiadnom kontakte. Ako prvá otca maloletého dieťaťa kontaktovala ona s požiadavkou, aby jej zasielal výživné na dieťa. V kontakte spolu boli prostredníctvom sociálnych sietí, pričom otec maloletého dieťaťa inú cestu nevyhľadával. Dodala, že otcovi maloletého dieťaťa posielala fotky maloletého dieťaťa, poslala mu asi 7-8ks. Uviedla, že otec maloletého dieťaťa chcel maloleté dieťa vidieť, ale nechcel sa s ním rozprávať. Verbalizovala, že otec a maloleté dieťa sa spolu nikdy nerozprávali. Potvrdila však, že otec maloletého dieťaťa sa chcel s maloletým dieťaťom kontaktovať, chcel ho vidieť (v návrhu navrhovateľka uvádzala, že otec kontaktoval ju a maloleté dieťa cez video hovor, počas ktorého maloleté dieťa otca ignorovalo, nakoľko sa medzi nimi medzičasom prejavila značná jazyková bariéra - pozn. súdu čl. 1-2 spisu). Na otázku súdu na matku maloletého dieťaťa, či je pravdou, tak ako to uvádza v návrhu, že sa s otcom maloletého dieťaťa dohodli vzájomne, pred narodením dieťaťa na priezvisku maloletého dieťaťa, uviedla, že sa s otcom maloletého dieťaťa na priezvisku dieťaťa nedohodli (teda vylučuje to, čo je uvedené v návrhu), ale že automaticky mala za to, že dieťaťu sa dáva priezvisko po svojom otcovi. Dodala, že aktuálne asi dva mesiace, teda od začiatku apríla 2021, nie je s otcom maloletého dieťaťa v kontakte. Predtým boli spolu v kontakte niekoľkokrát, a to nepravidelne na pár minút. Otec maloletého dieťaťa sa jej vyhrážal, že jej zoberie dieťa. Na otázku sudu matku maloletého dieťaťa, aby uviedla, či si otec maloletého dieťaťa plní svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, uviedla, že od augusta 2020 do apríla 2021 zasielal zrejme otec maloletého dieťaťa sumu 150,- Eur mesačne na výživu maloletého dieťaťa. Dodala, že predtým si svoju vyživovaciu povinnosť na maloleté dieťa neplnil. Súd v tejto súvislosti konfrontoval matku maloletého dieťaťa, nakoľko v návrhu je uvedené, že matka maloletého dieťaťa doposiaľ obdržala len sporadické platby z účtu starej matky maloletej v sumách tam uvedených - čl. 2 spisu pozn. súdu. Na výzvu súdu, aby matka maloletého dieťaťa uviedla, aké konkrétne platby to boli, uviedla, že si to nepamätá. Na otázku súdu na matku maloletého dieťaťa, či maloleté dieťa vie, že jeho otcom je D. U., odpovedala, že maloleté dieťa nevie, že jeho otcom je muž z C.. Nepozná ho, ani jeho rodinu. Matka maloletého dieťaťa dodala, že je za to, aby bolo maloleté dieťa v kontakte so svojím otcom. Na otázku súdu na matku maloletého dieťaťa, aké konkrétne kroky podnikla na prekonanie jazykovej bariéry medzi maloletým dieťaťom a jeho otcom, keďže ako tvrdila v návrhu, otec maloletého dieťaťa hovorí po anglicky a ona tiež anglický jazyk ovláda, uviedla, že s maloletým dieťaťom sa rozprávala po anglicky. Maloleté dieťa má však aktuálne problém s rečou, a preto musia navštíviť lekára. Čo sa týka občianstva maloletého dieťaťa, tak dieťa malo po narodení írske občianstvo, ale keď sa v júli 2019 celá rodina vrátila z Írska, tak maloletému dieťaťu vybavovali na Slovensku trvalý pobyt a slovenské občianstvo, s čím súhlasil aj otec maloletého dieťaťa.

9. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa na pojednávaní na základe informácií z pojednávania mal za to, že toho času návrh matky maloletého dieťaťa na udelenie súhlasu súdom na miesto otca maloletého dieťaťa na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa nie je dôvodný, nakoľko sama matka maloletého dieťaťa uviedla, že sa otec maloletého dieťaťa snažil o komunikáciu s maloletým dieťaťom, avšak to zlyhalo na jazykovej bariére.

10. Zo správy od kolízneho opatrovníka maloletého dieťaťa zo dňa 14.05.2021 vyplýva, že bytové, sociálne a rodinné pomery na strane maloletého dieťaťa a jeho matky boli zisťované prostredníctvom emailovej komunikácie. Matka maloletého dieťaťa v správe uviedla, že s maloletým dieťaťom bývajú v byte na adrese P., M.L. P. XX/X v 3-izbovom byte, ktorý nadobudla koncom minulého roka. V domácnosti matky má maloleté dieťa k dispozícii zariadenú detskú izbu primerane jeho veku a potrebám. Matka dodala, že ako trvalú adresu majú s maloletým dieťaťom adresu rodičov v P., na C. E. Č.. XXXX/XX, ktorú využívajú aj ako korešpondenčnú adresu. Mesačné náklady na domácnosť matka uviedla vo výške: nájomné 163,24 Eur, elektrika 30,- Eur, internet 32,- Eur (hradí stará matka maloletého dieťaťa zo strany matky), životné poistenie maloletého dieťaťa 90,66 Eur (hradí stará matka maloletého dieťaťa zo strany matky), hypotekárny úver na byt 297,40 Eur a poistenie na byt 72,72 Eur ročne. Osobné výdavky

matka uviedla: stravu vo výške 150,- Eur, hygienické potreby 40,- Eur, oblečenie 30,- Eur a paušál na telefón 35,99 Eur. Matka maloletého dieťaťa je zamestnaná v spoločnosti A. W. N. V. A. P.. D.. G.. ako vedúca predajne, kde dosahuje priemerný čistý príjem vo výške cca 850,- Eur. Dodala, že v posledných mesiacoch sa jej príjem znížil na sumu vo výške cca 700,- Eur, nakoľko kvôli pandémii bola predajňa zatvorená a bolo jej vyplatené 80% zo mzdy. Uplatňuje si nárok na daňový bonus vo výške 46,44 Eur mesačne a je poberateľkou prídavku na jedno dieťa vo výške 25,50 Eur mesačne. Iný príjem neuvádzala. Ďalej uviedla, že maloleté dieťa navštevuje Materskú školu v P.. Mesačné výdavky matka uviedla v sume 20,- Eur za škôlku, v sume 36,34 Eur za stravné. Raz ročne sa platí ZRPŠ v sume 25,- Eur. Ďalej uviedla mesačné výdavky na maloleté dieťa v sume 40,-Eur na hygienické potreby, v sume 130,- Eur na potraviny, v sume 50,- Eur na oblečenie a obuv, v sume 30,- Eur na hračky a iné pomôcky na rozvoj maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa je v evidencii detskej lekárky L.. L. v P.. Matka dodala, že pri poslednom vyšetrení bolo zistené, že maloleté dieťa bude musieť absolvovať vyšetrenie v logopedickej ambulancii. Podotkla, že s otcom maloletého dieťaťa žili v Severnom Írsku, kde sa aj spoznali. Po narodení spoločného dieťaťa a po zvážení problémov, ktorým čelili, sa rodina rozhodla presťahovať na Slovensko. V spoločnom spolužití pokračovali aj na Slovensku, kde mali zabezpečený 3-izbový nájomný byt. Rodina nežije v spoločnej domácnosti od decembra 2019 a otec po rozchode rodičov odišiel zo Slovenska. Podľa vyjadrenia matky, otec maloletého dieťaťa od času opustenia rodiny, maloleté dieťa osobne nevidel a do dnešného dňa ho ani neprišiel navštíviť, nakoľko podľa vyjadrenia matky o dieťa nemá záujem. V minulosti otec maloleté dieťa kontaktoval cez sociálnu sieť prostredníctvom video hovorov. Maloleté dieťa ho ignorovalo, nakoľko ho nepozná a taktiež nemajú vybudovaný vzťah. Podľa vyjadrenia matky, otec maloletého dieťaťa nikdy nevyskúšal a ani nevyhľadal inú možnosť, ako byť s jeho dieťaťom, resp. ako s ním byť v kontakte. Tvrdila, že otec maloletého dieťaťa poslal na výživu maloletého dieťaťa 150,- Eur mesačne za obdobie od augusta 2020 do apríla 2021. Nedokázala s určitosťou povedať, či finančné prostriedky posielal otec, nakoľko podľa jej vyjadrenia, peniaze neboli odosielané z jeho účtu. Pred týmto obdobím dostávalo maloleté dieťa finančnú hotovosť od starej matky maloletého dieťaťa zo strany otca, konkrétne dňa 03.01.2020 vo výške 50,- Eur, dňa 14.04.2020 50,- Eur a dňa 30.04.2020 vo výške 80,- Eur. Dodala, že aktuálne otec neprispel na výživu maloletého dieťaťa, resp. prispieva nepravidelne, čím chcela poukázať na jeho záujem, resp. nezáujem o maloleté dieťa. Otec maloletému dieťaťu podľa vyjadrenia matky nikdy nekúpil a ani neposlal žiadne hračky, oblečenie a veci, ktoré sú potrebné na rozvoj, resp. čo by upútalo záujem maloletého dieťaťa. Záverom matka na otázku úradu čo všetko robí preto, aby sa medzi maloletým dieťaťom a jeho otcom odstránila jazyková bariéra, matka uviedla, že ona osobne neovláda rodný jazyk otca, ale na odstránení jazykovej bariéry pracuje a to tak, že maloletému dieťaťu púšťa rôzne rozprávky v anglickom jazyku, aby v budúcnosti mohlo maloleté dieťa komunikovať aspoň takouto formou. Aktuálne však je u maloletého dieťaťa riešený problém s rečou, čo najskôr začnú navštevovať ambulanciu logopedičky, a preto je pre matku prvoradé, aby maloleté dieťa ovládalo svoj materinský jazyk. Bola toho názoru, že keby o maloleté dieťa mal otec skutočný záujem, tak sa s ním stretáva a snaží s dieťaťom komunikovať. Z dôvodu však, že to tak nie je, matka nevidí dôvod aby vynaložila úsilie na odstránenie bariéry medzi otcom a maloletým dieťaťom. Tiež vyčíta otcovi to, že keby mal skutočný záujem o maloleté dieťa, tak ako tvrdí, tak by neopustil územie Slovenskej republiky a snažil sa byť s dieťaťom v styku a minimálne by sa sám pokúsil naučiť materinský jazyk. Podľa vyjadrenia matky, telefonáty otca sú len o vyhrážaní a vulgarizmoch na jej osobu, nakoľko je na ňu nahnevaný, z dôvodu podania návrhu na zmenu priezviska. V telefonickom rozhovore otec matke uviedol, že už nebude posielať žiadne dobrovoľné výživné, nakoľko žiadny exekútor nebude schopný vyhľadať jeho zamestnávateľa a taktiež jeho účet v banke, keďže taký neexistuje a ani nebude. Podľa jej informácií, zakázal otec svojej matke, preberať akékoľvek písomností zasielané zo súdu. Záverom matka dodala, že v prípade záujmu otca o maloleté dieťa, navrhuje stretávanie za jej prítomnosti v mieste jej trvalého bydliska, a to v mesiacoch január, marec, jún, september, a to vždy počas posledného víkendu v daných mesiacoch, a to vždy v čase od 9.00 do 18.00 hod. Medzi rodičmi podľa vyjadrenia matky prebehla ústna dohoda vo veci plnenia vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu vo výške 200,- Eur mesačne.

11. Podľa zákona o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov, zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Podľa zákona o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov, ak majú rodičia maloletého rôzne priezviská, zmena priezviska rodiča, ktorého priezvisko má maloletý, sa vzťahuje na maloletého, ak s tým súhlasí druhý z rodičov.

13. Podľa zákona o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov, zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom maloletého, alebo s , alebo ak by bola v rozpore s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu, ak štátny občan Slovenskej republiky je tiež štátnym občanom iného štátu.

14. Podľa o rodine (ďalej len „“), ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

15. Priezvisko fyzickej osoby je osobným údajom, ktorý fyzickú osobu identifikuje a odlišuje od iných fyzických osôb. Jedná sa o údaj, ktorý jeho nositeľa spája a priraďuje k určitej sociálnej skupine, resp. rodine. Je zaužívané, že deti sú nositeľmi priezviska svojich rodičov a tento údaj spája rodičov a deti aj navonok, vo vzťahu k spoločnosti. Podľa platnej slovenskej legislatívy je možné požiadať o zmenu priezviska v prípade, ak ide o priezvisko hanlivé, alebo ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Zákon ponechal širšie koncipovanú možnosť na zmenu priezviska, nakoľko všetky životné situácie sa nedajú legislatívne podchytiť. Zmeniť priezvisko maloletému dieťaťu je možné vtedy, ak s tým súhlasia obaja rodičia, t. j. nie len rodič zmenu navrhujúci, ale aj druhý rodič. Ak jeden rodič nesúhlasí, druhý rodič môže požiadať súd o nahradenie súhlasu rodiča na zmenu priezviska.

16. Pokiaľ ide o udelenie súhlasu druhého rodiča k podaniu žiadosti na zmenu priezviska maloletého dieťaťa je potrebné uviesť, že riadny výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach súvisiacich s týmto výkonom. Ak sa však rodičia z akýchkoľvek dôvodov nevedia dohodnúť o podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, rozhodne o takejto spornej podstatnej veci na návrh niektorého z rodičov súd. Súd rozhodne iba o takých nezhodách rodičov, ktoré sú podstatnými vecami súvisiacimi s výkonom ich rodičovských práv a povinností. Za podstatné pritom možno považovať aj ďalšie, v ustanovení nevymenované prípady, napríklad určenie bydliska maloletého dieťaťa, podanie návrhu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Ak sa rodičia dieťaťa nedohodnú na zmene priezviska maloletého dieťaťa, súd v takomto prípade nie je oprávnený rozhodovať o zmene priezviska na návrh niektorého z rodičov, môže iba udeliť súhlas rodičovi na podanie žiadosti o zmenu priezviska. Maloleté dieťa musí mať priezvisko svojho rodiča a k zmene priezviska maloletého dieťaťa môže dôjsť len zákonom predpísaným spôsobom. Na povolenie zmeny priezviska maloletého dieťaťa nie je právny nárok, pričom súd dá súhlas na podanie žiadosti jedným z rodičov (proti vôli druhého rodiča) len vtedy, ak sú na to závažné dôvody. Týmito dôvodmi sú predovšetkým dôvody, ak si rodič, ktorého priezvisko maloleté dieťa má, neplní svoje povinnosti voči nemu, neprejavuje oň záujem a zrejme stratil k nemu citový vzťah alebo z iného vážneho dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby sa u neho udržiaval a prehlboval pocit spolupatričnosti s týmto rodičom.

17. Podľa článku 7 Dohovoru o právach dieťaťa, každé dieťa je registrované ihneď po narodení a má od narodenia právo na meno, právo na štátnu príslušnosť, a pokiaľ to je možné, právo poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť.

18. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa musí byť záujem dieťaťa prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti, týkajúcej sa detí, bez ohľadu nato, či je uskutočňovaná verejnými alebo súkromnými inštitúciami. Súd preto v danej veci skúmal, či zmena priezviska je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa.

19. Na základe vykonaného dokazovania pritom súd dospel k záveru, že v danom prípade by zmena priezviska maloletého dieťaťa nebola v súlade s jeho najlepším záujmom. Starostlivosť o maloleté dieťa zabezpečuje jeho matka, s ktorou maloleté dieťa žije v spoločnej domácnosti, avšak súd prihliadol na to, že rodičia maloletého dieťaťa bývali s maloletým dieťaťom v spoločnej domácnosti od jeho narodenia, najprv v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska, a potom na Slovensku, až takmer do druhého roku veku dieťaťa, kedy otec maloletého dieťaťa odcestoval do svojej rodnej krajiny (Litovskej republiky) dňa 04.12.2019, po partnerských nezhodách, ktoré medzi rodičmi maloletého dieťaťa

pretrvávali. Matka teda maloletému dieťaťu poskytuje adekvátnu starostlivosť, zatiaľ čo otec maloletého dieťaťa sa o maloleté dieťa zaujíma prostredníctvom sociálnych sietí, chce maloleté dieťa vidieť a ako matka maloletého dieťaťa na pojednávaní uviedla chce sa s maloletým dieťaťom kontaktovať, čomu matka maloletého dieťaťa vyjadrila podporu. Nie je sporné, že medzi otcom maloletého dieťaťa a maloletým dieťaťom existuje jazyková bariéra, nakoľko otec maloletého dieťaťa ovláda litovský a anglický jazyk, pričom maloleté dieťa ovláda len jazyk slovenský, avšak táto bariéra nie je neprekonateľná a je odstrániteľná tým, že matka maloletého dieťaťa môže maloleté dieťa učiť anglický jazyk, keďže ho ovláda a bude na prospech dieťaťa vedieť okrem slovenského aj ďalší, a to svetový jazyk, a otcovi maloletého dieťaťa takisto nič nebráni tomu, aby podnikol kroky smerujúce k lepšiemu ovládaniu jazyka slovenského, aspoň na komunikačnej úrovni. Súd prihliadol na to, že otec maloletého dieťaťa si svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu plnil od augusta 2020 do apríla 2021 v sume po 150,- Eur mesačne a výživné na maloleté dieťa bolo matke maloletého dieťaťa zasielané už od 03.01.2020, i keď nepravidelne a v rôznych sumách, čo sama uvádzala vo svojom návrhu. Čo sa týka námietok matky maloletého dieťaťa ohľadom toho, že otec maloletého dieťaťa maloleté dieťa, od jeho odchodu zo Slovenskej republiky osobne nenavštívil, súd poukazuje na dlhodobú nepriaznivú situáciu spojenú s pandémiou ochorenia COVID-19 a s tým súvisiacimi obmedzeniami týkajúcimi sa voľného pohybu osôb a následnej karantény. Matka maloletého dieťaťa je slobodná a má len jedno maloleté dieťaťa, preto súd neprihliadol na dôvody ňou uvádzané v návrhu, keď tvrdila, že je vysoký predpoklad, že časom niekoho stretne a založí si novú rodinu, nakoľko toto je hypotetické. V čase rozhodovania súdu síce mala matka maloletého dieťaťa partnera, s ktorým však nežila v spoločnej domácnosti a s partnerom nemajú žiadne spoločné maloleté dieťa, teda nedošlo k založeniu si novej rodiny, v ktorej by všetci členovia mali rovnaké priezvisko, čo by mohlo maloleté dieťa vnímať ako nedostatočný pocit spolupatričnosti v súvislosti s jeho odlišným priezviskom. Súd mal za to, že okolnosti spočívajúce v tom, že priezvisko maloletého dieťaťa je zahraničné, ťažko zapamätateľné a zbytočne komplikované, nemôžu byť dôvodom na vyhovenie návrhu matky maloletého dieťaťa na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, keďže matka maloletého dieťaťa uvádzala, že s otcom dieťaťa sa ma priezvisku dieťaťa vzájomne dohodli ešte pred jeho narodením a v súčasnosti nie je nič neobvyklé, keď maloleté deti majú priezviská po svojich rodičoch, matke alebo otcovi, ktorý sú cudzími štátnymi príslušníkmi. Súd dodáva, že maloleté dieťa má právo vedieť, kto je jeho otcom, má právo ho poznať a má právo vedieť, že priezvisko má po svojom otcovi.

20. Vzhľadom k tomu, že záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti, týkajúcej sa detí, či už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi ako i na základe výsledkov vykonaného dokazovania, súd návrh matky na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého dieťaťa, zamietol.

21. O trovách konania súd rozhodol v súlade s , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nemôže podať odvolanie kolízny opatrovník, nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením pred súdom vzdal.

Proti tomuto rozsudku môže matka maloletého dieťaťa a otec maloletého dieťaťa podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje ( ). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní ( ).