Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9Co-156-2020.pdf
PDF · 103.12 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/156/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek senátu JUDr. Gizely Majerčák a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcu: I. W., nar. XX. X. XXXX, bytom v L., T. Č.. XXX, zastúpeného JUDr. Petrom Ličákom, advokátom so sídlom v Kapušanoch, Záhradná č. 19/468, proti žalovanej: F. K., nar. X.X.XXXX, bytom v M. I. O., M. XX, zastúpenej JUDr. Štefanom Kamenickým, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Hviezdoslavova č. 7, o zaplatenie 2.342,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 02.03.2020 č.k. 7C/24/2017 - 206 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 2.342,- eur s prísl. Priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých uviedol, že bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodol tak o nároku žalobcu, ktorý uplatnil voči žalovanej titulom vrátenia plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu tvrdiac, že dňa 13. 6. 2016 poukázal žalovanej z účtu jeho manželky N. W., vedenom v Tatra Banke, a. s. dvomi prevodmi celkovo sumu 2.342,- eur, pričom sa tak stalo omylom, keď táto suma mala byť uhradená na účet J. M., ktorý je jeho obchodným partnerom. K pochybeniu došlo tým spôsobom, že bol nesprávne zadaný účet, na ktorý mala byť platba prevedená.
3. Žalovaná na svoju obranu v odpore voči platobnému rozkazu, vydanému vo veci dňa 10.2.2017 tvrdila, že predmetná suma bola zaslaná na jej účet zo strany žalobcu na základe pokynu jej syna R.. S. K. na základe predchádzajúcich dohôd, pričom išlo o vrátenie pôžičky. Na preukázanie svojich tvrdení predložila listinné dôkazy a navrhla vypočuť svedka Z. Z..
4. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 45 ods. 1, 2, § 49a, § 451 ods. 1, 2 a § 657 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že v konaní boli preukázané tvrdenia žalovanej o tom, že predmetná suma jej bola zaslaná titulom plnenia zmluvy o pôžičke, teda nešlo o plnenie bez právneho dôvodu, ako tvrdil žalobca. Z týchto dôvodov posúdil nárok ako nedôvodný a žalobu zamietol.
5. Na zdôvodnenie rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že po vykonanom dokazovaní sa ukázali tvrdenia žalobcu o tom, že suma 2.342,- eur bola dňa 13.06.2016 poukázaná na účet žalovanej bez právneho dôvodu, teda omylom ako nepravdivé.
6. V prvom rade sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie a dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom, nakoľko v konaní bolo preukázané, že suma 2.342,- eur bola poukázaná z účtu jeho manželky N. W., preto prípadného vrátenia peňazí by sa mohla domáhať len ona. Žalovaná v konaní vzniesla námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu a tento sa k nej žiadnym relevantným spôsobom nevyjadril, len opakovane tvrdil, že finančné prostriedky boli prevedené z účtu jeho manželky omylom.
7. Aj napriek záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu sa súd prvej inštancie zameral na zodpovedanie otázky, či nárok žalobcu je uplatnený dôvodne. Po oboznámení sa s listinnými dôkazmi a po výpovedi svedkov Z. Z. F. R.. S. K. dospel k záveru, že v konaní sa nepreukázali tvrdenia žalobcu o tom, že by predmetná suma bola dňa 13.6.2016 prevedená na účet žalovanej bez právneho titulu, na základe ktorého by žalovaná bola oprávnená túto sumu od žalobcu prijať. Toto tvrdenie je totiž v rozpore s vykonaným dokazovaním, predovšetkým s výpoveďou svedka Z. Z., ktorý bol hlavným aktérom disponovania s účtom žalobcu (resp. jeho manželky N.I. W. - poznámka odvolacieho súdu) a žalovanej, na základe predchádzajúcich pokynov jej syna R.. S. K., pričom svedok Z. Z. v celej tejto transakcii vystupoval ako sprostredkovateľ. Výpoveď svedkov podľa názoru súdu prvej inštancie vysvetľuje, z akého dôvodu došlo dňa 13.06.2016 k prevodu peňazí na účet žalovanej. V konaní bolo preukázané, že svedok R.. S. K. uzavrel so žalobcom prostredníctvom Z. Z. konkludentnú zmluvu o pôžičke a z účtu jeho matky F. K. previedol na účet žalobcu prostredníctvom sprostredkovateľa Z. Z. sumu 2.342,- eur za účelom aktivácie servisného balíka, resp. vytvorenia si konta vo firme Kairos Technologies LTD. K tomuto plneniu došlo na základe dohody, preto nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že by medzi ním a žalovanou nebol právny vzťah. Súd neuveril tvrdeniu žalobcu, že nemá žiadne vedomosti o transakciách, ktoré vykonal svedok Z. Z. v jeho prospech, nakoľko toto vyvracia obsah e-mailovej komunikácie (písomného dôkazu predloženého žalovanou na pojednávaní dňa 15.11.2017) medzi svedkom Z. Z. a žalobcom zo dňa 11.06.2016, z obsahu ktorého je zrejmé, že ňou pán Z. Z. oznámil žalobcovi, ktorého oslovoval krstným menom, že mu posiela v prílohe faktúru na plnú sumu balíka Platinu vrátane poplatku 1 % a zároveň mu oznámil, že má previesť „Erikovi“ sumu na IBAN, ktorý je tam uvedený vo výške 2.342,- eur a zvyšnú sumu 135,- eur má zaplatiť M. I.. Spolu malo ísť o sumu 2.477,- eur. Z takto vykonaného dokazovania je jasné a zrozumiteľné, že žalobca mal vedomosť o tom, na účet koho má predmetné peniaze previesť a za akým účelom, z čoho vyplýva, že nemohlo ísť o žalobcom tvrdený omyl. Nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že by sa žalovaná na jeho úkor bezdôvodne obohatila, a z tohto dôvodu by mala žalovanú sumu vrátiť, žalobu zamietol.
8. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie tiež konštatoval, že zamietol návrh žalobcu na výsluch žalovanej, ktorá sa z dôvodu výkonu práce zdržiava mimo územia SR a ktorá podľa jej tvrdení nemá žiadne iné informácie o vykonaných transakciách ako tie, ktoré uviedol jej syn R.. S. K., ktorého splnomocnila na disponovanie s jej účtom.
9. V závere odôvodnenia súd prvej inštancie uviedol, že zodpovedanie otázky, prečo žalobca podal žalobu (až) 07.02.2017, keď k prevodu finančných prostriedkov došlo už dňa 13.06.2016, spočíva vo výpovedi svedka Z. Z., ktorý uviedol, že firma Kairos Technologies začala mať v septembri 2016 finančné problémy a nevyplácala klientom dohodnuté čiastky, čo podnietilo klientov domáhať sa vrátenia týchto peňazí občianskoprávnymi žalobami. Dôkazom toho je aj iné konanie vedené pred Okresným súdom Spišská Nová Ves pod sp.zn. 7C/27/2017 vo veci iných účastníkov, ale v skutkovo totožnej veci.
10. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnej žalovanej priznal plný nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi.
11. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok zmenil tak, že žalobe vyhovie. Uplatnil náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania vytkol súdu prvej inštancie, že nevykonal ním navrhnutý dôkaz, výsluch žalovanej, napriek tomu, že vykonanie tohto dôkazu považoval za dôležité na preukázanie tvrdení žalobcu a kľúčové pre rozhodnutie vo veci. Žalovaná pri svojom výsluchu mohla objasniť skutočnosť, prečo súdu nebola doložená žiadna zmluva,
resp. plnomocenstvo uzavreté medzi žalovanou a svedkom R.. S. K., na základe ktorého by žalovaná splnomocnila tohto svedka na svoje zastupovanie voči spoločnosti Kairos Technologies LTD a správou svojho účtu, resp. na poskytnutie predmetnej sumy žalobcovi. Žalovaná by mohla zodpovedať otázku, či požičala svojmu synovi peniaze. Tieto skutočnosti nie je možné preukázať inak, ako výsluchom žalovanej. Rovnako by žalovaná mohla vypovedať o tom, či bola v nejakom vzťahu so žalobcom a či bola oprávnená prijať od neho predmetné sumy. Podľa názoru žalobcu je absurdné, aby sa žalovaná strana nezúčastnila ani jedného pojednávania. Týmto postupom súd znemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. K záveru súdu o tom, že žalobca nie je aktívne legitimovaným subjektom uviedol, že s ním nesúhlasí. N. W. je jeho manželkou, preto s poukazom na § 139 ods. 1, § 143 a § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ boli finančné prostriedky prevedené v prospech žalovanej z účtu jeho manželky, ide o spoločné finančné prostriedky, ktoré patria do BSM. Je jedno, ktorý z manželov tieto finančné prostriedky poslal. Vytkol súdu prvej inštancie, že dospel k nesprávnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o výpoveď svedka Z. Z. a R.. S. K.. Súd nesprávne cituje v rozsudku z výpovedí svedkov a dospel tak k nesprávnym skutkovým záverom. Poukázal na to, že svedok Z. Z. na pojednávaní dňa 31.05.2017 pri svojej výpovedi uviedol niečo iné, ako uvádza súd. Žalobca má za to, že výpoveď svedka Z. Z. je nedôveryhodná a nepodložená. Súdu nebola doložená žiadna zmluva uzatvorená medzi žalobcom a pánom Sebastiánom Nowickým o prenájme počítača (ani nemohla byť, pretože neexistuje). Taktiež nebola doložená žiadna objednávka žalobcu servisného balíka a svedok ani neuviedol u ktorej firmy si mal žalobca objednať balíček a mal by jej dlhovať sumu 2.777,- USD. Taktiež nebol súdu doložený doklad o tom, že by žalobca dostával od spomínanej spoločnosti peniaze, resp. nejaké body. Súd sa nevysporiadal s rozpormi vo výpovedi svedka R.. S. K., ktorý pôvodne tvrdil, že žalobcovi požičal mamine peniaze s jej súhlasom a druhýkrát uviedol, že žalobcovi požičal svoje peniaze. Súd nemal za preukázané, že by žalovaná mala reálne na účte v spoločnosti Kairos nejaké finančné prostriedky, či na tom účte boli iba nejaké body alebo niečo podobné.
12. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Uplatnila náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. Uviedla, že súd v rozsudku jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia strán sporu, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Odkázala na svoje vyjadrenie zo dňa 09.02.2018, na ktorom zotrváva.
13. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovanej zotrval na svojej odvolacej argumentácii.
14. Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.
15. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19.05.2021 o 10.05 hodine v pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 14.05.2021 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
16. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú naplnené.
17. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby na závere, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom a tiež na závere, že žalovaná v konaní preukázala, že plnenie prijala na zmluvnom základe, teda, že predmetnú sumu bola oprávnená prijať. Preto dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a túto zamietol.
18. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že názor súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom, nemožno považovať za správny. Žalobca v priebehu konania tvrdil, že predmetná suma bola poukázaná na účet žalovanej z účtu jeho manželky a išlo o finančné prostriedky, ktoré patria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vychádzajúc z týchto tvrdení žalobcu, ktoré v konaní neboli spochybnené je možné v súlade s ust. § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne dospieť k záveru, že pokiaľ išlo o spoločné finančné
prostriedky, žalobca je aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie nároku na vrátenie tejto sumy. Záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným, tak nemožno považovať za správny.
19. Aj napriek tomuto prijatému nesprávnemu záveru súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom, sa súd prvej inštancie zaoberal otázku, či žaloba je dôvodná a dospel k správnemu záveru, že tomu tak nie je.
20. Dokazovanie v sporovom konaní je upravené v § 185 a nasl. C.s.p. S dokazovaním imanentne súvisia aj povinnosti, ktoré musia strany splniť ešte pred tým, ako súd začne dokazovať, a to povinnosť strán tvrdiť a navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
21. Žalobca žalobu oprel o tvrdenie, že z účtu jeho manželky bola dňa 13.06.2016 na dvakrát prevedená celkovo suma 2.342,- eur v prospech žalovanej, na jej účet vedený v Tatra banke a.s. Stalo sa tak omylom, keď v skutočnosti mienil predmetnú sumu zaslať na účet Františka Salusa, ktorý je obchodným partnerom žalobcu.
22. Pokiaľ sa žalobca domáha vrátenia finančnej čiastky s tvrdením, že túto previedol na účet žalovanej bez právneho dôvodu, leží na ňom dôkazné bremeno o preukázaní tohto tvrdenia. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalobca v konaní preukázal, že predmetnú sumu zaslal na účet žalovanej a ani žalovaná nespochybňovala, že by uplatnená suma bola v uvedený deň na jej účet pripísaná. Išlo teda o nespornú právnu skutočnosť.
23. Žalovaná v rámci obrany voči žalobnému návrhu tvrdila, že predmetná suma jej bola uhradená na zmluvnom základe, a to titulom plnenia zmluvy o pôžičke, ktorú uzavrel jej syn R.. S. K. ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom. Stalo sa tak podľa nej na základe vzájomnej dohody o finančnej transakcii cestou sprostredkovateľa Z. Z., keď rovnaká suma bola predtým prevedená z interného účtu žalovanej na účet žalobcu vedený vo firme Kairos Technologies LTD za účelom aktivovania servisného balíka.
24. Odvolací súd je rovnako ako súd prvej inštancie toho názoru, že výsledky dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie svedčia o tom, že pokiaľ žalovaná tvrdí, že predmetné plnenie prijala na zmluvnom základe, teda že predmetnú sumu bola oprávnená prijať, toto tvrdenie v konaní aj preukázala.
25. Hodnotenie dôkazov tak, ako ho má na mysli ust. § 191 C.s.p. je činnosťou súdu, v rámci ktorej hodnotí súd vykonané dôkazy z hľadiska ich hodnovernosti, pravdivosti, zákonností a dôležitosti. Zo znenia ust. § 191 C.s.p. vyplývajú základné pravidlá, podľa ktorých súd pristupuje k hodnoteniu vykonaných dôkazov. Najskôr hodnotí každý dôkaz jednotlivo a následne takto zhodnotené dôkazy porovnáva v ich vzájomnej súvislosti, pričom v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami nesmie existovať logický rozpor. V rámci hodnotenia dôkazov je povinný súd prihliadnuť na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany sporu.
26. Súd prvej inštancie postupoval pri hodnotení dôkazov v zmysle vyššie cit. zák. ust., keď prihliadol na všetky dôkazy pred ním vykonané a tieto posúdil jednotlivo ale aj v ich vzájomných súvislostiach. Po vykonanom dokazovaní dospel k správnemu záveru o tom, že žalovaná v konaní preukázala právny dôvod prijatého plnenia, preto v tomto smere uniesla dôkazné bremeno, čo viedlo k správnemu záveru súdu prvej inštancie o potrebe zamietnuť žalobu.
27. Pokiaľ ide o svedkov Z. Z. a R.. S. K., nemožno sa stotožniť s názorom odvolateľa o tom, že by výpovede týchto svedkov súd prvej inštancie nesprávne interpretoval. Obaja svedkovia, ktorí boli priamymi aktérmi predmetných finančných transakcií potvrdili dohodu R.. S. K. a žalobcu o poskytnutí finančných prostriedkov z účtu žalovanej za účelom aktivácie servisného balíka a vytvorenia interného konta vo firme Kairos Technologies LTD. Nielen popis týchto okolností vo výpovediach spomínaných svedkov, ale aj listinné dôkazy obsiahnuté v spise preukazujú, že k v uvedenej finančnej transakcii na základe dohody strán sporu skutočne došlo a takýmto spôsobom bola uzavretá medzi R.. S. K.Ý. ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom zmluva o pôžičke, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi sumu 2.342,- eur. Aj keď sa odvolateľ snaží spochybniť výpovede svedkov, odvolacie námietky v tomto smere nemožno považovať za dôvodné. Pokiaľ svedkovia pri svojej výpovedi sa vyjadrili k právnym otázkam, výpovede v tomto smere nemožno považovať za relevantné, nakoľko právne posúdenie veci je len
vecou súdu. Rovnako svedkovia nemôžu zaujímať žiadne stanoviská vo vzťahu k skutkovým záverom. Súd prvej inštancie z výpovedí svedkov vyvodil (len) skutkové zistenia, ku ktorým aj pri rozhodovaní prihliadol.
28. Pokiaľ odvolateľ vytýka súdu prvej inštancie, že záver o existencii zmluvného vzťahu medzi R.. S. K. a žalobcom, ktorý nie je podložený žiadnou zmluvou (písomným dôkazom) k tomu je potrebné uviesť, že k uzavretiu platnej zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje jej uzavretie v písomnej forme. Pôžička je reálnym kontraktom, to znamená, že k platnému založeniu takéhoto zmluvného vzťahu postačuje ústna dohoda zmluvných strán a odovzdanie finančných prostriedkov, čo v danom prípade bolo jednoznačne preukázané.
29. Pokiaľ žalobca vytýka súdu prvej inštancie, že vo veci rozhodol bez toho, aby vykonal ním navrhnutý dôkaz, a to výsluch žalovanej, odvolací súd uvádza, že súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté stranami sporu. Dôkazy, ktoré nie sú významné z hľadiska ustálenia skutkového stavu a právneho posúdenia veci, nie je potrebné vykonať. Úvaha súdu prvej inštancie, pokiaľ spomínaný dôkaz nevykonal, vychádzal z toho, že výsluch žalovanej nie je potrebný pre skutkové ustálenie veci, keďže žalovaná nebola priamou účastníčkou dohôd o transakciách, ktoré medzi stranami sporu prebehli. Odvolací súd tieto úvahy považuje za správne, v súlade so zásadou hospodárnosti konania.
30. V konaní bolo bezpečne preukázané, že predmetná suma 2.342,- eur bola žalobcom cestou jeho manželky poukázaná v prospech účtu žalovanej dôvodne, pričom sa tak stalo na základe pokynu R.. S. K., ktorý za účelom splnenia záväzku žalobcu uviedol účet žalovanej - jeho matky F. K.. Pokiaľ žalobca na tento účel plnil predmetnú finančnú čiastku, teda na účet, ktorý mu označil (určil) veriteľ R.. S. K., týmto spôsobom splnil svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke, ktorú s ním uzavrel (§ 559 Občianskeho zákonníka).
31. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny.
32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalovanej priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalobcovi.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).